Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5C/57/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľov: 1) PRVÁ SLOVENSKO-ČESKÁ REALITNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Škultétyho 16 a 2) X. X., X. P. Bratislave, Š. XX, obaja spoločne zastúpení advokátom JUDr. Petrom Vačokom, Bratislava, Vazovova 9/a, proti odporcovi : SPOLOČNOSŤ 7 PLUS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta č. 9, zastúpený advokátom JUDr. Rudolfom Adamčíkom, Bratislava, Liptovská 2/A, o ochranu dobrej povesti a o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 26.378 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Bratislava I doručený 27.2.2007 a z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 23.4.2007 postúpený tunajšiemu súdu, sa navrhovatelia domáhali ochrany dobrej povesti a ochrany osobnosti a žiadali, aby odporca v denníku Plus jeden deň uverejnil v troch po sebe idúcich dňoch ospravedlnenie za nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré o nich zverejnil dňa XX. januára XXXX v článku s názvom „Pôžičky alebo úžera ?“ a ktorými došlo k zásahu do dobrej povesti navrhovateľa v 1. rade a v značnej miere k ohrozeniu vážnosti jeho konateľky - navrhovateľky v 2. rade - u spoluobčanov a obchodných partnerov. Návrh odôvodnili tým, že odporca, ako vydavateľ denníka Plus jeden deň, uverejnil článok, v ktorom boli uvedené nepravdivé skutočnosti a nesprávne hodnotenia súvislostí, týkajúce sa okolností, za ktorých navrhovateľ v 1. rade manželom J. poskytol pôžičku. Uverejnením nepravdivých skutočností a nesprávnych hodnotení došlo nie len k zásahu do dobrej povesti navrhovateľa v 1. rade, ale hrubým spôsobom bola dotknutá občianska česť, ľudská dôstojnosť a súkromie navrhovateľky v 2. rade, ktorá je v článku výslovne menovaná ako osoba, ktorá popisovanú situáciu manželov J. spôsobila. Negatívne účinky článku, ktorý sa stále šíri aj na internete, mali dopad nie len na jej osobu, ale aj na členov jej rodiny, prejavili sa v jej súkromí, v zmenenom vzťahu okolia k nej a v jej podnikateľskej činnosti.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že údaje v článku sú pravdivé, hodnotiaci úsudok, vyjadrený citovaním výroku advokáta manželov J., má vecný základ a je oprávnenou kritikou okolností, za ktorých k popisovanej situácii došlo. Autor článku poskytol priestor aj navrhovateľke v 2. rade, aby sa k veci vyjadrila a v dostatočnom rozsahu zverejnil vo forme citácii aj jej názory na okolnosti, za ktorých došlo k poskytnutiu pôžičky. K neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľov tým nemohlo dôjsť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul všetkých účastníkmi navrhnutých svedkov a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca je vydavateľom denníka Plus jeden deň, v ktorom bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s názvom „Pôžičky alebo úžera?“. Článok popisuje okolnosti, za ktorých navrhovatelia vyplatili za Y. J. v C. banke jeho dlh, za čo on na navrhovateľa v 1. rade previedol za kúpnu cenu 700.000 Sk svoj rodinný dom v K., na základe ďalšej zmluvy mohli manželia J. odkúpiť dom späť za 850.000 Sk do 3 mesiacov, ale keďže úver na spätnú kúpu nezohnali, vlastníkom domu ostal navrhovateľ v 1. rade.

Podľa navrhovateľov niektoré časti tohto článku zasiahli do ich práv na ochranu dobrej povesti a na ochranu osobnosti.

Za nepravdivé v prvom rade považovali tvrdenie: „Prišla za nami pani X. z Prvej Slovensko-Českej realitnej spoločnosti. Neviem, odkiaľ vedela o našom probléme.“ (ktoré je v článku citované ako vyjadrenie Y. J.). Nepravdivosť navrhovatelia vidia v tom, že sa na nich obrátila práve P. J., ktorá sa o činnosti navrhovateľa v 1. rade dozvedela od pracovníkov banky, v ktorej mal jej manžel nesplatený úver. Oslovila ich preto, že na dom jej manžela mala banka zriadené záložné právo, ktoré sa chystala využiť a manželia J. sa chceli vyhnúť dražbe. Písomne ich požiadala, aby jej bolo umožnené zaplatiť dlh banke a súhlasila s vyplatením dlhu formou odkúpenia nehnuteľnosti so súčasným zriadením práva spätnej kúpy.

Za ďalšiu nepravdivo opísanú skutočnosť považovali tvrdenie: „X. dala v C. papier, že sme jej dlžníkmi. Tak sme sa ocitli v registri dlžníkov, „ .. (ktoré je v článku citované ako vyjadrenie P. J.). Nepravdivosť navrhovatelia vidia v tom, že toto tvrdenie je v rozpore s celkovým kauzálnym priebehom obchodného záväzkového stavu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Manželia J. boli dlžníkmi C. banky ešte predtým, než im poskytol navrhovateľ v 1. rade pôžičku, navrhovateľka v 2. rade sa od riaditeľa pobočky C. banky dozvedela, že banka uvažovala o predaji pohľadávky s tým, že bol daný súhlas na dobrovoľnú dražbu založeného rodinného domu.

Za nesprávne hodnotenie týchto hospodárskych súvislostí považovali vyjadrenie, v ktorom je v článku citovaný advokát J. Y.. Y. K.: „Zneužili ich núdzu. Je nehorázne, ak je za pôžičku 700.000 Sk zálohou dom.“ Týmto spôsobom bol podľa navrhovateľov čitateľom podsúvaný negatívny úsudok o ich činnosti, znásobený aj tým, že ide o výrok renomovaného advokáta. Z ich strany pritom nešlo o zneužitie núdze, ale o pomoc dlžníkom v snahe vyhnúť sa dražbe ich domu, a to za vzájomne dohodnutých podmienok. Navrhovateľ im poskytol pôžičku zo svojich finančných prostriedkov, poskytovanie pôžičiek nebankovým spôsobom má v predmete činnosti, a podmienky, za ktorých sa tak stalo, sú v súlade so zákonom. Dlžníkov na ich právach neukrátil a nezasiahol do ich práva slobodne disponovať s majetkom. Rodinný dom od nich odkúpil s právom spätnej kúpy, keďže tvrdili, že očakávajú finančné prostriedky z predaja inej svojej nehnuteľnosti a na realizovanie práva spätnej kúpy peniaze mať budú.

Navrhovatelia na preukázanie dôvodnosti návrhu predložili žiadosť P. J. z 9.9.2005, vypísanú na tlačive navrhovateľa v 1. rade, z obsahu ktorej súd zistil, že navrhovateľa v 1. rade požiadala o vyplatenie úveru v C. banke, so splácaním ktorého je v omeškaní a súhlasila s vyplatením úveru formou odkúpenia nehnuteľnosti na I. č. XXX v kat. úz. K. so súčasným právom spätnej kúpy v jej prospech. B. Y. H. P. dňa 27.9.2005 splnomocnili navrhovateľa v 1. rade, aby ich zastupoval vo všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa úplného vyplatenia zostatku úveru v C. banke a aby zabezpečil súhlas banky s výmazom záložného práva na nehnuteľnosť. Na základe tohto splnomocnenia navrhovateľka dňa 28.9.2005 za dlžníkov ich dlh vo výške 636.815 Sk banke uhradila a zabezpečila výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností.

Ešte predtým dňa 20.9.2005 uzavrel Y. J. ako predávajúci s navrhovateľom v 1. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu o predaji rodinného domu s pozemkom na U. D.. XXX P. Bratislave - Č. za kúpnu cenu 700.000 Sk, z ktorej časť mala byť poukázaná na vyrovnanie úveru v C. banke a zvyšok vyplatený predávajúcemu v hotovosti. V ten istý deň uzavreli aj zmluvu o práve spätnej kúpy týchto nehnuteľností, ktoré malo trvať 3 mesiace s tým, že navrhovateľ nehnuteľnosť spätne odpredá Y. J. za kúpnu cenu 850.000 Sk. Počas trvania práva spätnej kúpy malo byť právo J. užívať nehnuteľnosť zachované.

Navrhovateľ v 1. rade uzavrel dňa 15.11.2005 s manželmi J. zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy z dôvodu, že manželia J. budú čerpať úver na spätné odkúpenie nehnuteľnosti a na čerpanie úveru musia banke predložiť zmluvu, na základe ktorej banka zriadi na nehnuteľnosti záložné právo. V tejto zmluve bola kúpna cena pre budúcu kúpnu zmluvu dohodnutá už vo výške 1.000.000 Sk .

Podľa znaleckého posudku č. 96/2005, ktorý dňa 31.10.2005 pre účely poskytnutia úveru spojeného so zriadením záložného práva vypracoval na objednávku Y. J. znalec N.. S., bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti 3.300.000 Sk.

Autor článku T.. N. X., ktorého súd vypočul ako svedka, uviedol, že pri písaní článku vychádzal z písomných podkladov, svedectiev Y.. K. a manželov J., z písomných podkladov, ktoré získal od iných klientov navrhovateľa v 1. rade a z rozhovoru s navrhovateľkou v 2. rade. Článkom chcel upozorniť na situáciu, do ktorej sa môžu dostať ľudia, požičiavajúci si týmto spôsobom peniaze.

Na základe návrhu navrhovateľov boli vypočuté dve klientky navrhovateľa v 1. rade, a to T. R., ktorej navrhovateľ v októbri 2007 požičal 30.000 Sk a pôžičku si vzala napriek tomu, že sa cez internet s článkom oboznámila a H. X., ktorej požičal v apríli 2007 sumu 250.000 Sk. V oboch prípadoch boli pôžičky zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosť.

Svedok Y.. Y. K. potvrdil, že je v článku správne citovaný, s autorom hovoril telefonicky a vyjadril sa tak, ako je v článku uvedené. T. J. zastupuje v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. XX C XXX/XX, v ktorom sa domáhajú určenia neplatnosti zmlúv, na základe ktorých prišli o vlastníctvo rodinného domu.

Z výpovede svedka Y. J. súd zistil, že pre vysoké splátky prestali úver v C. banke splácať, keď meškali asi s tromi splátkami sa jeho manželke ozvala navrhovateľka v X. rade a ponúkla sa, že za nich úver vyrovná, dohodli sa s ňou, že do 3 mesiacov si vybavia inú pôžičku a peniaze jej vrátia. B. o tom, že nie je vlastníkom domu, lebo dohodnuté bolo, že prepis sa uskutoční len vtedy, ak do 3 mesiacov navrhovateľke dlh nevrátia. Z. banka im už potom nechcela peniaze požičať, preto si dom nemohli odkúpiť späť. Z. vypovedala aj P. J., ktorá s navrhovateľkou v X. rade o pôžičke jednala. C. iného uviedla, že plánovali dom predať a presťahovať sa inde, keď im z banky prišla prvá upomienka hľadali kupcov cez inzerát, ale po tom, čo im navrhovateľka v X. rade ponúkla, že za nich dlh v banke vyrovná, už ďalšie kroky k predaju domu nepodnikali.

Z takto zisteného skutkového stavu, ktorý predchádzal uverejneniu predmetného článku, súd vychádzal pri posudzovaní návrhu na ochranu dobrej povesti a ochranu osobnosti, ktoré práva sú zaručené okrem iných aj ustanoveniami §§ 11 a nasl. a XXb C. zákonníka.

E. tohto súdneho konania nebolo hodnotiť morálne vlastnosti manželov J., ani posudzovať, či manželia J. zmluvy uzatvárali bez úmyslu splniť podmienky v nich dohodnuté, ako sa navrhovatelia z ich celkového správania domnievali, a dokonca ani posudzovať, či boli zmluvy uzavreté platne. U. posudzoval len to, či tvrdenia, uverejnené v článku, ktoré navrhovatelia označili za nepravdivé, sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do ich osobnostných práv.

P. dokazovaním nebolo preukázané, že by tvrdenie „L. za nami pani X. z L. U.-K. realitnej spoločnosti. B., odkiaľ vedela o našom probléme.“, bolo nepravdivé. V článku bol takto citovaný Y. J., ktorý síce poprel, že by hovoril s autorom článku, ale zhodne s P. J. potvrdil, že navrhovateľov nepoznali, o pomoc ich nežiadali a prvý podnet vyšiel od navrhovateľky v X. rade, ktorá sa s nimi skontaktovala telefonicky. B. v X. rade zotrvala na tom, že sa na ňu so žiadosťou o pomoc obrátila P. J.. U., od koho vyšiel prvý podnet, považovali navrhovatelia za dôležitý a nepravdivý údaj o tejto otázke za objektívne spôsobilý zasiahnuť do ich osobnostných práv z dôvodu, že článok ako celok navodzuje zdanie, že sú úžerníci, ktorí vyhľadávajú dlžníkov a zneužívajú ich núdzu.

U. však, zhodne s odporcom, poukazuje na to, že namietané tvrdenie je vyjadrením Y. J. a na inom mieste toho istého článku je zas uverejnené vyjadrenie navrhovateľky v X. rade, podľa ktorého práve od J. vyšiel prvý podnet. H. článku nehodnotí, ktoré z týchto vyjadrení je pravdivé a tým, že je v článku citovaná aj navrhovateľka v X. rade, nebolo by ani v prípade, ak by sa tvrdenie Y. J. preukázalo v konaní ako nepravdivé, objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľov.

Z výpovedí manželov J. nebolo možné zistiť, aký papier mala dať navrhovateľka v X. rade v C. banke, na základe ktorého sa ocitli v registri dlžníkov. Obaja uvádzali, že na právo spätnej kúpy domu si chceli zobrať úver, ktorý mohli získať len vtedy, ak by sa mohli zaručiť nehnuteľnosťou. O úver žiadali rôzne banky, naposledy aj C. banku, neboli však úspešní. Nesporné je, že manželia J. mali problémy splatiť úver C. banke a je teda pravdepodobné, že sa dostali do jej registra dlžníkov. O tom, že sú dlžníkmi navrhovateľov banka mohla mať vedomosť v súvislosti s tým, že navrhovateľ za manželov J. vyrovnal v

C. ich úver a následne s nimi uzavrel pre zriadenie záložného práva zmluvu o budúcej zmluve. Navyše samotná navrhovateľka v 2. rade v návrhu priznala, že informácie o celej záležitosti čerpala priamo od riaditeľa pobočky C. banky, s ktorým bola zrejme v kontakte.

Posledne namietaná časť článku je hodnotiacim úsudkom advokáta Y.. Y. K., zodpovednosť za jeho obsah ale nesie odporca ako vydavateľ denníka, v ktorom bol článok uverejnený. Masovokomunikačné prostriedky majú právo verejne poukazovať na negatívne spoločenské javy, ktorým je aj tento prípad. Článok upozorňuje na negatívne dopady prílišnej dôverčivosti ľudí, na následky, keď sa niekto spolieha na slušnosť iných a nepredvída, aký dopad môže mať jeho konanie, keď nebude schopný dodržať svoje záväzky. Sloboda tlače a sloboda prejavu, včítane slobody prejaviť kritiku v hodnotiacom úsudku, t. j. prejaviť subjektívne hodnotenie autora kritiky na určitý jav, nie je neobmedzená, musí vychádzať z údajov a skutočností, ktoré sú pravdivé a musí byť primeraná. Vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu súd nepovažoval namietanú časť článku za neoprávnenú kritiku navrhovateľov. Navrhovatelia síce skutočne poskytli manželom J. pomoc tým, že za nich uhradili banke zostatok úveru a predišli tak dražbe. Podmienky, za ktorých im navrhovatelia pomoc poskytli, ich však nakoniec postihla omnoho tvrdšie, než boli pôvodne hroziace následky. V prípade realizácie záložného práva by manželia J. síce tiež prišli o vlastníctvo domu, ale po odpočítaní pohľadávok banky a trov dražby by im ostal aspoň rozdiel z výťažku dražby, ktorý by mohli použiť na zabezpečenie bývania mimo Bratislavy. Uzavretím zmlúv s navrhovateľom sa síce dlžôb voči C. banke zbavili, ale za sumu necelých 700.000 Sk prišli o dom, ktorého odhadná cena v októbri 2005 bola 3.300.000 Sk, bez toho, aby mali nárok na doplatenie rozdielu. Je síce pravdou, že včasným realizovaním práva spätnej kúpy sa mohli týmto negatívnym dopadom vyhnúť, ale samotná skutočnosť, že za vyrovnanie dlhu neprevyšujúceho 700.000 Sk požadoval navrhovateľ v 1. rade prevod vlastníctva domu v hodnote viac než štvornásobne vyššej, podľa názoru súdu odôvodňuje zjavne emotívne motivované vyjadrenie advokáta J., ktoré súd považoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu. Navrhovateľka v 2. rade cenový nepomer bagatelizovala tým, že pozemok je zaťažený právom prejazdu a nehnuteľnosť je tým prakticky nepredajná, ale znalec IB.. S. vo svojom posudku z októbra 2005 určoval cenu nehnuteľnosti ako v tom čase najpravdepodobnejšiu trhovú cenu v danej lokalite, ktorú je možné dosiahnuť pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nebude ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že namietané časti článku neboli objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa v 1. rade a do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky v 2. rade, preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa . Odporcovi trovy vznikli právnym zastupovaním. Advokát poskytol 9 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastupovania, spísanie vyjadrenia z 19.6.2007 a účasť na pojednávaniach 15.10.2007, 15.1.2008, 8.4.2008, 26.5.2008, 22.9.2008, 11.11.2008 a 15.12.2008. Základná sadzba tarifnej odmeny je určená podľa vyhlášky č. , podľa ktorého pri sporoch, v ktorých nie je možné hodnotu veci určiť, je základná sadzba tarifnej odmeny vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Za 3 úkony poskytnuté v roku 2007 preto prislúcha základná sadzba tarifnej odmeny po 1.371 Sk a za 6 úkonov z roku 2008 po 1.465 Sk, čo je spolu 12.903 Sk. Odmena sa zvyšuje o sumu 2.451,60 Sk, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 19 % a spolu je 15.354,57 Sk. Za zastupovanie v konaní, v ktorom sú spojené dve veci (ochrana dobrej povesti a ochrana osobnosti) prislúcha v zmysle vyhlášky za spojenú vec navyše aj odmena vo výške polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, čo je v tomto prípade 7.677,30 Sk, takže celková odmena je 23.031,90 Sk. Po pripočítaní paušálnej náhrady výdavkov za 2 x 3 úkony z roku 2007 po 178 Sk a za 2 x 6 úkonov z roku 2008 po 190 Sk, vznikli odporcovi trovy spolu vo výške 26.378 Sk. Náhradu týchto zaplatia navrhovatelia odporcovi v zmysle k rukám jeho advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa .