Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-59-2004.pdf
PDF · 126.1 KB
No categories available
9C/59/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Pavol Tkáč v právnej veci navrhovateľky A. N., rod. G., bytom Č. P. XXX,. zdržujúcej v N. č. XXX,. zastúpenej JUDr. J. V., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v K., ul. S. č. X,. K., proti odporcovi Š. N., bytom Č. P. XXX,. zastúpenému JUDr. A. B., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie, ul. H. č. XXX/XX,. K. C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Náhradu trov konania štátu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 10.3.2004 návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to tak, že žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1 z celku nehnuteľností zapísaných na LV č. 109 kat. úz. Č. P., parc. č. 98, zastavaná plocha o výmere 634 m2, parc. č. 97 - orná pôda o výmere 21 á 39 m2, ako aj rodinného domu číslo súp. 113 postaveného na parcele č. 98. V podanom návrhu ďalej uviedla, že spolu s nebohým manželom darovali nehnuteľnosti, ktoré tvorili ich bezpodielové spoluvlastníctvo a ktoré sú zapísané na LV č. 109 katastrálne územie Č. P., svojmu synovi a to odporcovi darovacou zmluvou spísanou na bývalom Štátnom notárstve v Trebišove formou notárskej zápisnice dňa 4.9.1992 pod č. N 540/92, NZ 535/92. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že odporca sa ku nej a ďalším členom rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka užívala prízemie rodinného domu a vrchné poschodie užíval odporca so svojou rodinou. Odporca jej však aj napriek tomu, že je odkázaná na jeho pomoc, nepomáha. Tvrdila, že odporca sa ju snaží z domu vyhnať a preto sa musela uchýliť k dcére do N.. Navrhovateľka vytýkala odporcovi aj to, že dal zaviesť do domu plyn, ale iba do svojej časti, nie do spodnej časti domu, ktorú užíva ona. K dolnej časti domu pritom patrí aj kúpeľňa, ktorú odporca zamkol a preto ju navrhovateľka nemôže používať a nemá sa kde umývať. Odporca takisto zaviedol vodu z obecného vodovodu, ale iba do svojej časti. Navrhovateľka mala pritom vodu zavedenú do domu zo studne, odporca však rúry odrezal a ona zostala bez prístupu k vode. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že ostatné deti, t.j. súrodenci odporcu ju nemôžu navštevovať, pretože odporca ich nevpustí do domu. Nemôžu jej preto ani prísť upratať, alebo nachystať drevo. V r. 2003 jej odporca dokonca vypol elektrickú energiu. Preto si musela dať urobiť svoje vedenie a dať namontovať elektrické hodiny. Aj napriek tomu, že odporca je jej synom, vulgárne jej nadával, pričom v návrhu uviedla aj konkrétne slová, ktoré použil na jej adresu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca skutočne vystrojil pohreb pre svojho otca, ale potom pohrebné trovy, ktoré mu vznikli, vymáhal od ostatných dedičov súdnou cestou a cestou súdneho exekútora. Za týchto okolností navrhovateľka prehlásila, že podľa jej názoru sú splnené podmienky pre vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka a prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala odporcu listom zo dňa 30.1.2004 na vrátenie daru. Odporca na tento list odpovedal listom bez uvedenia dátumu, ktorý došiel navrhovateľke dňa 13.2.2004. V tomto liste však jej nárok neuznal a preto podala návrh na súd.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré došlo súdu 10.3.2005 (čl.24 spisu) uviedol, že v r. 1992 sa aj s rodinou prisťahoval do Č. P. a následne mu rodičia darovali nehnuteľnosť. Jeho dvaja súrodenci o spoločné bývanie s rodičmi a o dom neprejavovali záujem. Odporca svojim rodičom vytýkal, že pod vplyvom alkoholu ich začali urážať a preto aj bol nútený volať políciu. Odporca poprel, že niekedy v minulosti vyháňal navrhovateľku z jej časti rodinného domu, t.j. z prízemia, pretože ona má svoje izby pozamykané a má aj kľúč k hlavnému vchodu. Nie je pravda ani tvrdenie, že vyháňal z domu svojich súrodencov a to svoju sestru A. a brata M., pretože aj oni majú kľúče od domu. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka počas zimných mesiacov chodieva bývať k svojej dcére A. a to preto, aby nemusela kupovať uhlie a drevo, pretože so svojim manželom, t.j. otcom odporcu odmietli zaviesť do svojej časti rodinného domu plyn. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že keď sa nasťahovali spolu s rodinou do rodinného domu v obci Č. P., kúpeľňa ešte nebola hotová. Domáca vodáreň bola umiestnená mimo domu , v zime zamŕzala a preto sa znehodnotila. Po ôsmich rokoch túto kúpeľňu rekonštruovali, s tým, že voda je zavedená zo studne. Potvrdil, že časť z vodovodnej rúry skutočne odpojil, ale iba tú časť, ktorá bola hrdzavá a nepoužiteľná. Potvrdil, že navrhovateľka nemá zavedenú vodu v rodinnom dome, lebo dovolila jeho bratovi M., aby pokazenú vodáreň - bojler, predal v kovošrote. Odporca si kúpil prietokový ohrievač vody a novú domácu vodáreň, ale navrhovateľka sa mu vyhrážala, že mu to všetko rozbije. Odporca potvrdil aj to, že v apríli 2003 vypol svojej matke elektrinu, pretože od novembra 2002 sa zdržiavala u jeho sestry a boli dohodnutí, že každý si bude hradiť elektrinu sám. Navrhovateľka však porušila dohodu, odmietla platiť elektrickú energiu a preto on musel vyplatiť všetky účty. Prehlásil, že spolu s manželkou sú obaja nezamestnaní a nemajú dostatok finančných prostriedkov. V záujme toho, aby sa s matkou vyhol konfliktu, dal si namontovať svoje vlastné elektrické hodiny. Ďalej uviedol, že matka sa cíti byť urazená, keď ju upozorňuje, aby používala WC a nemočila pri studni, alebo pred vchodovými dverami. Poprel, aby svojej matke niekedy ublížil a chce sa o svoju matku starať, ako sa staral aj o svojho otca, kým ešte žil. K nákladom na pohreb svojho otca uviedol, že v dedičskom konaní zaviazal notár navrhovateľku, ako aj súrodencov odporcu na vyplatenie časti trov. Tieto odporca nežiadal vyplatiť, ale keď sa mu sestra začala vyhrážať, že jeho rodinu dostanú z domu, lebo majú známeho advokáta, rozhodol sa, že si bude uplatňovať nároky na tieto trovy a to prípadne aj súdnou cestou. Odporca uviedol, že ku konfliktom začalo dochádzať medzi nimi vtedy, keď nedal súhlas, aby jeho brat M. ako neplatič, ktorý prišiel o byt, sa mohol nasťahovať do tohto rodinného domu. Odporca ďalej uviedol, že ak si navrhovateľka zakúpi zo svojho dôchodku uhlie alebo drevo, on jej všetko nachystá na zimu, tak aby sa fyzicky nenamáhala. Prehlásil, že postup jeho matky, t.j. navrhovateľky, je motivovaný nátlakom jeho súrodencov.
Vo veci už súd rozhodol rozsudkom č.k. 9C 59/2004 - 112 zo dňa 11.9.2006, tak, že návrhu navrhovateľky vyhovel. Na základe odporcom podaného odvolania odvolací KS v Košiciach rozsudok súdu prvého stupňa uznesením č.k. 2Co /261/2007 - 154 zo dňa 17.4.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o predmete sporu.
Vykonaným dokazovaním výpoveďami účastníkov konania, obsahom predložených listinných dôkazov, obsahom pripojených súdnych spisov, ako aj obsahom vyžiadaných správ, výpoveďami svedkov, doplnením dokazovania v smeroch naznačených v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/261/2007 - 154, ako aj ostatným vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav :
Tak ako to vyplýva z fotokópie notárskej zápisnice spísanej bývalým Štátnym notárstvom v Trebišove dňa 4.9.1992 pod sp. zn. N 540/92, (NZ 535/92) štátny notár JUDr. J. M. spísal notársku zápisnicu, v ktorej je obsiahnutá darovacia zmluva na základe ktorej vtedajší majitelia nehnuteľností a to Š. N., nar. XX.X.XXXX. a A. N., rod. G., nar. XX.X.XXXX,. ktorí boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. 109 katastrálneho územia Č. P., darovali tieto nehnuteľnosti v celom rozsahu svojmu synovi Š. N., ktorý je odporcom v tomto konaní. Z uvedenej zápisnice (čl.4 spisu) ďalej vyplýva, že odporca ako obdarovaný od svojich rodičov dar s vďakou prijal a z vďaky za tento dar prebral na seba osobný záväzok poskytnúť darcom v čase ich odkázanosti opateru a bývanie v uvedenom rodinnom dome až do ich smrti.
Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní pred súdom dňa 6.5.2005 (čl.31 spisu) bolo zistené, že manžel navrhovateľky Š. N. starší zomrel dňa 8.8.1999. Dedičské konanie po ňom bolo prejednané pred Okresným súdom Michalovce v konaní sp. zn. D 1527/99. Navrhovateľka vypovedala, že v čase keď darovali rodinný dom spolu so svojim teraz už nebohým manželom svojmu synovi a to odporcovi, on býval s rodinou v P.. Prehlásila, že iniciatíva na uzavretie darovacej zmluvy vzišla od odporcu, ktorý chodil za jej nebohým manželom, aby mu daroval rodinný dom. Navrhovateľka nevedela upresniť kedy sa odporca do domu nasťahoval. V čase keď ešte býval v P. chodieval k nim na návštevy zhruba raz do roka. Ďalej uviedla, že asi rok po tom, čo sa syn nasťahoval do rodinného domu v Č. P., tak sa správal k navrhovateľke dobre, bolo to ešte v čase keď ešte žil jej manžel, t.j. otec odporcu. Neskôr však jeho správanie sa zmienilo, najmä vtedy keď si vypil, potom kričal tak na ňu, ako aj na jej manžela, že ju zabije a hodí do studne. Potvrdila, že odporca ju vyháňal z domu a kričal na ňu, že tam nemá čo robiť, pretože tam má iba jednu izbu. Neskôr po smrti jej manžela odišla bývať k svojej dcére do N.. Potvrdila však, že dom stále navštevuje, má tam záhradu a chodí tam zhruba raz za mesiac. Prehlásila, že odporca jej takisto vypol elektrinu a vybral poistky a tiež, že jej odrezal rúrky privádzajúce vodu do domu zo studne. Navrhovateľka uviedla, že odporca jej vulgárne nadával a to aj v prítomnosti jeho dcér, t.j. vnučiek navrhovateľky.
Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 21.10.2008 vyplýva, že v predmetnom dome býva sama už asi 4 roky, po tom, čo sa jej syn aj s rodinou z tohto domu odťahovali. V poslednom období býva v dome aj počas zimy, drevo jej chodieva nachystať syn jej dcéry A., t.j. vnuk navrhovateľky. Pripustila, že aj odporca jej hovoril, že jej príde porezať drevo na zimu, nikdy to však nespravil. V období od mája 2008 do konca júna 2008 s ňou v dome býval jej syn M., odsťahoval sa však za prácou do Čiech. Navrhovateľky vytýkala odporcovi aj to, že v čase, keď jeho teraz už nebohý otec bol chorý a hospitalizovaný, v nemocnici ho bol navštíviť celkovo iba trikrát. Ona sama bola hospitalizovaná v nemocnici v Trebišove v mesiaci január po dobu troch týždňov pre bolesti chrbte, krížoch a boleli ju aj nohy.
Odporca vo svojej účastníckej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 6.5.2005 tvrdenia navrhovateľky poprel. Uviedol, že to čo tvrdí navrhovateľka je klamstvo. Prehlásil, že nie je pravda, aby svojej matke niekedy vulgárne nadával a nikdy ani nepoužíval slová, ktorá uvádza ona v návrhu na začatie konania (slovné spojenie: „Ty kurvo, Ťa zabijem a do studne hodím“). Uviedol, že pred troma rokmi (pred svojou prvou výpoveďou pred súdom) vymenil čerpadlo na vodu, hrdzavé rúrky vyhodil a urobil nový prívod vody. Podľa odporcu navrhovateľka má napojenú vodu do kuchyne. Darling, t.j. vodáreň, ktorá patrila navrhovateľke, zobral jeho brat M. do šrotu. Potvrdil, že svojej matke vypol elektrickú energiu, a to preto, že bola u dcéry a vtedy za elektriku neplatila.
Odporca potvrdil, že prišiel bývať do tohto rodinného domu v obci Č. P. dňa 29.6.1992 po tom čo sa prisťahoval z P. spolu so svojou manželkou a troma deťmi. Uviedol, že do domu investoval väčšiu čiastku finančných prostriedkov, ide o sumu 150.000,- až 160.000,- Sk, pretože robil oplotenie, vonkajšiu omietku
- brizolit a o týchto skutočnostiach predložil do spisu aj znalecký posudok. Spočiatku bývali s rodinou v jednej izbe všetci piati, no neskôr navrhovateľka aj s jeho nebohým otcom, keď mali vypité, tak ich vyhodili do izby na poschodie a on musel túto izbu provizórne dokončiť. Vznikol tak stav, ktorý platil aj v čase pravej výpovede odporcu, keď on s rodinou obýval horné poschodie rodinného domu a navrhovateľka obývala prízemie, kde užívala obývačku, spálňu a kuchyňu. Kúpeľňu mali všetci spoločnú. Odporca uviedol, že odporkyňa odišla bývať k svojej dcére niekedy v roku 2002 a to preto, že keď v r. 2001 keď povedal svojej matke, že chce zaviesť do domu ústredné kúrenie a to aj na prízemie domu, navrhovateľka povedala, že to nepotrebuje, odmietla dať peniaze na uhlie a odmietla kúpiť drevo a preto odišla bývať k svojej dcére.
Navrhovateľka predložila do spisu výzvu zo dňa 30.1.2004 (čl.7 spisu) zaslanú prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľky, v ktorej v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, sa domáha vrátenia daru, vzhľadom k tomu, že odporca sa k nej a k ďalším členom jej rodiny správa tak, že tým porušuje dobré mravy. Žiadala pritom vrátiť polovicu darovaných nehnuteľností. Odporca odpovedal na túto výzvu listom bez uvedenia dátumu, ktorý bol doručený predchádzajúcemu právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. P. J., dňa 13.2.2004 (čl.5, 6 spisu). V tomto liste uviedol, že neuznáva žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok, aby navrhovateľka sa mohla domáhať vrátenia daru a to nehnuteľností, ktoré boli darované darovacou zmluvou z r. 1992. Odporca poprel, aby z jeho strany, alebo od členov jeho rodiny boli porušované voči navrhovateľke dobré mravy. Podľa odporcu práve navrhovateľka pod vplyvom ďalších súrodencov sa začala chovať k nemu i k jeho rodine nezdvorilo, neslušne a pomaly sa im začala vyhrážať, aby sa z tohto domu vysťahovali. Podľa odporcu to bolo motivované tým, že jeho súrodenci jej vytýkali, že im nedala nič z domu. Odporca v tomto liste znovu zdôraznil, že v čase daru rodinný dom nebol ešte dokončený, bol iba rozostavaný, pretože navrhovateľka, ako aj jeho nebohý otec nemali dostatok finančných prostriedkov na jeho ukončenie. Poukázal na to, že do dokončenia domu investoval väčšiu čiastku finančných prostriedkov asi 150.000,- Sk. V tomto liste ďalej opísal aj spolužitie svojich rodičov s jeho rodinou v tomto dome.
Na pojednávaní vo veci dňa 29.6.2005 boli vypočutí viacerí svedkovia navrhnutí účastníkmi konania, najmä súrodenci odporcu.
Svedkyňa A. V., rod. N., dcéra navrhovateľky a sestra odporcu vypovedala, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom boli pomerne dobré a to až do času kým v r. 1999 nezomrel ich otec. Potom sa dozvedela od svojej matky, že odporca ju z domu vyháňa. Podľa svedkyne rodičia darovali dom odporcovi preto, že bola medzi nimi dohoda, že odporca ich dochová. Po smrti otca odporcu bol zaužívaný taký postup, že navrhovateľka v lete bývala v tomto dome a v zime išla bývať k nim do N.. Vzťahy medzi matkou a bratom sa však stále zhoršovali a v r. 2004 sa už natrvalo prisťahovala k nim do N.. Posledné dva mesiace pred pojednávaním dňa 29.6.2005 sa navrhovateľka znova presťahovala do tohto domu do Č. P., pretože sa dozvedela od niekoho z Č. P., že odporca údajne chce tento dom predať. Svedkyňa uviedla, že ona nikdy nebola svedkom toho, aby odporca slovne alebo fyzicky útočil na navrhovateľku. Z rozprávania navrhovateľky ale vie o tom, že ešte keď bývala v rodinnom dome, jej brat mal rôzne narážky na navrhovateľku a to napr. že ju hodí do studne, vyháňal ju z domu a pod. Či došlo aj k vulgárnym nadávkam, to svedkyňa uviesť nevedela. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k tomu, že skutočne existoval problém s vodou, pretože ešte v čase keď žil jej otec, do domu bola zavedená voda zo studne, ale čerpadlo bolo vonku, často zamŕzalo a navrhovateľka musela stále dávať meniť elektromotor. Odporca potom vodu prerábal, odrezal rúrky od vody, ktoré viedli do časti domu, ktorý užíva navrhovateľka a neskôr pred navrhovateľkou aj zamykal kúpeľňu. Podľa svedkyne ide o dôkaz toho, že odporca neplní dohodu, ktorú má uzavretú s jej rodičmi, že ich dochová. Svedkyňa uviedla, že nemala žiadne výhrady voči tomu, aby tento dom aj z pozemkami bol vo vlastníctve odporcu, avšak odporca by mal plniť dohodu, ktorú uzavrel s rodičmi. Svedkyňa potvrdila aj to, že boli problémy s kúrením v tomto dome, pretože odporca si dal do svojej časti domu zaviesť ústredné kúrenie, prečo toto kúrenie nebolo zavedené aj do prízemnej časti domu, ktorú užíva navrhovateľka, to svedkyňa uviesť nevedela. Uviedla, že oni so svojím bratom ako aj navrhovateľkou boli presvedčení, že odporca sa nielen postará o svojich rodičov, ale im aj zabezpečí pohreb, preto boli prekvapení, keď začalo exekučné konanie na vymôženie časti finančných prostriedkov, ktoré odporca vynaložil v súvislosti s pohrebom otca.
Svedok M. N., syn navrhovateľky a brat odporcu na pojednávaní vo veci dňa 29.6.2005 (č.l. 36 spisu) vypovedal, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom boli dobré, no neskôr sa pokazili. Prečo je tomu tak to uviesť nevedel. Uviedol, že býva v obci L., kde sa zdržiava väčšinu času. Snažil sa chodiť do Č. P. a pomáhať svojej matke, a to tak, že je jej zabezpečil drevo, uhlie a pod. na zimu. Svedok potvrdil, že bol prítomný pri hádke účastníkov konania, čo môže dosvedčiť aj jeho najmladší syn P.. Kedy presne sa táto hádka udiala, to uviesť nevedel. Vtedy sa hádali navrhovateľka s odporcom kvôli domu, navzájom si nadávali, pri tejto hádke odporca chcel hodiť navrhovateľku do studne a chcel ju utopiť. V tej chvíli ale svedok tam nebol, neskôr pri tejto hádke bol prítomný. Kto vyprovokoval hádku, to uviesť nevedel. Potvrdil, že účastníci konania sa hádali častejšie, raz vyprovokoval hádku odporca, raz navrhovateľka. Svedok vypovedal, že podľa jeho názoru a podľa jeho vedomostí, jeho rodičia darovali svoj rodinný dom odporcovi preto, aby sa odporca o nich postaral. Odporca sa však o navrhovateľku nestará. Dôkazom toho je aj to, že odporca si urobil osobitný prívod vody do domu, pre matku ale prívod vody nespravil. Prečo to tak spravil, uviesť nevedel. Navrhovateľka sa odsťahovala z domu preč k jeho sestre preto, že chcela mať trochu kľud, ako aj preto, že nestíhala topiť iba s drevom a u jeho sestre v N. je jej teplejšie. Potvrdil, že odporca si do svojej časti rodinného domu zaviedol ústredné kúrenie, nie však na prízemie, kde však bývala navrhovateľka.
Svedkyňa H. N., rod. S., manželka odporcu na pojednávaní dňa 29.6.2005 (č.l. 37 spisu) vypovedala, že manželstvo s odporcom uzavreli v r. 1980. Z ich manželstva pochádzajú tri deti a a to dcéry H., K. a L.. Do označeného domu sa nasťahovali v r. 1992, po tom čo im svokrovci vypisovali listy, aby odišli z P. a presťahovali sa k nim do Č. P., pretože je potrebné dom dokončiť. Pred nimi tam krátku dobu v dome býval jej švagor M. N. spolu s manželkou. Oni ale odišli bývať preč, pretože údajne jeho manželka nezniesla to, že svokrovci sa napili a navzájom sa medzi sebou vadili. V čase keď sa nasťahovali do domu, dom ešte nebol dokončený. Sestra odporcu, ako aj jeho brat súhlasili s tým, aby sa do domu nasťahovali za podmienky, že doopatrujú svokrovcov. Následne preto svokrovci previedli tento dom na odporcu. Svedkyňa poukázala na to, že medzi jej svokrovcami neboli dobré vzťahy a dvakrát sa stalo, že navrhovateľku svokor svedkyne napadol, dokonca do nej hodil sekeru, tak že mala rozťatú hlavu. Bolo to preto, že jej svokrovci dosť často pili. Donútili preto odporcu , aby sa spolu s rodinou odsťahovali do horných izieb a nesúhlasila s tým, aby sa odporca miešal medzi svojich rodičov, a to preto , aby si oni hádky riešili medzi sebou sami. Asi rok po smrti jej svokra, vzťahy medzi účastníkmi konania boli dobré, neskôr za nimi prišiel švagor M. s manželkou so žiadosťou , či by mohli bývať na prízemí rodinného domu, pretože sú neplatičmi a exekútor ich chce vysťahovať z ich bytu. Svedkyňa osobne hovorila s exekútorom, ktorý bol ochotný vyhotoviť splátkový kalendár pre jej švagra, brat odporcu M. s manželkou však s tým nesúhlasili a chceli sa z bytu vysťahovať. Svedkyňa spolu s odporcom nesúhlasili , aby sa brat odporcu nasťahoval spolu so svojou rodinou do tohto domu, pretože sa báli toho, že keď navrhovateľka dostane dôchodok, aby nezačala požívať alkoholické nápoje so svojim synom M. a v prípade keby sa opili, by bol znova taký istý stav ako bol za života svokra svedkyne. Toto sa nepáčilo navrhovateľke, ktorá stále vykrikovala, že dom je jej a že odporca spolu so svojou manželkou nemá v tomto dome čo rozkazovať. Svedkyňa opísala aj spolužitie s navrhovateľkou, pričom podľa jej názoru toto nebolo dobré, pretože navrhovateľka nikdy nedoplácala za elektrinu, aj keď mali spoločnú hodinu. Nedoplatky platili iba oni. Asi pred dvoma rokmi preto si dali namontovať vlastnú hodinu do domu. Svedkyňa potvrdila, že keď sa nasťahovali do domu, tak kúpeľňa bola v dome iba provizórna, túto dokončili, domáca vodáreň ale bola inštalovaná vonku. Preto táto vodáreň zamŕzala. Neskôr požiadali svokru, či je ochotná prispievať na náklady spojené so zavedením vodovodného potrubia do domu, navrhovateľka to ale nechcela, pretože ona to nepotrebuje. Pred tým ak potrebovali vodu do kúpeľne, boli nútení ju nosiť vo vedrách. Z tohto dôvodu zaviedli vodu iba do ich časti rodinného domu, navrhovateľke vodu nezaviedli. Starý bojler ako aj starú domácu vodáreň ich švagor M. predal v kovošrote. Táto situácia sa opakovala aj v prípade zavedenia ústredného kúrenia, pretože tak navrhovateľka, ako aj v tom čase ešte jej manžel, nesúhlasili s tým, aby do ich časti rodinného domu bol zavedený plyn, pretože oni to nepotrebujú. V čase výpovede svedka bol stav taký, že navrhovateľka si musela pitnú vodu vyťahovať zo studne, kúpeľňa bola zamknutá a v prípade ak ich navrhovateľka o to požiadala , oni boli ochotní jej kúpeľňu otvoriť. Svedkyňa poprela, aby či už ona alebo jej manžel, alebo ich deti vulgárne nadávali navrhovateľke, alebo ju fyzicky napadli. Tvrdila však, že navrhovateľka najmä keď dostala dôchodok a mala vypité, im nadávala.
Svedkyňa H. N., rod. N., vnučka navrhovateľky a dcéra odporcu vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 29.6.2005 (č.l. 37 spisu) vypovedala, že v tomto rodinnom dome bývala so svojimi rodičmi do r. 2001. Vtedy sa odsťahovala do V. K., kde bývala aj v čase svojej výpovede. Potvrdila, že vzťahy medzi jej otcom, t.j. odporcom a starou matkou, t.j. navrhovateľkou neboli dobré, vzťahy sa zhoršili kvôli rodinnému domu. Svedkyňa bola sama svedkom toho, keď sa navzájom hádali. Podľa jej názoru to boli hádky zo strany starej matky, keď kričala na otca. Svedkyňa nikdy nebola prítomná pri tom, aby odporca navrhovateľke vulgárne nadával, alebo sa vyhrážal fyzickým násilím, alebo ju napadol. Bola však svedkom toho, keď navrhovateľka nadávala odporcovi a používala pri tom vulgárne slová. Svedkyňa tvrdila, že odporca svojim rodičom pomáhal a to aj v čase keď ešte žil jej starý otec, napr. nachystal im drevo na zimu a pod.. Potvrdila, že vzťahy medzi jej starými rodičmi a jej otcom sa stále zhoršovali a stále bola v pozadí debata o tom, že dom je ich a nie jej otca. V prípade zavedenia vody v časti rodinného domu, ktorý užíva navrhovateľka svedkyňa vypovedala, že jej rodičia pýtali navrhovateľku, aby prispela určitou finančnou sumou na náklady spojené so zavedením vody, ale navrhovateľka s tým nesúhlasila. Podľa svedkyne navrhovateľka nechcela, aby voda k nej bola zavedená a vadilo jej všetko čo sa v dome robilo, pretože tvrdila, že dom je jej a odporca s manželkou tam nemajú čo robiť.
Svedkyňa K. N., nar. v. XXXX,. vnučka navrhovateľky a dcéra odporcu vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom dňa 29.6.2005 (č.l. 41 spisu) vypovedala, že navrhovateľka sa s odporcom dosť často hádali a vzťahy medzi nimi sa stále zhoršovali. Pohádali sa vtedy keď M. N. chcel ísť bývať k nim do domu a jej rodičia s tým nesúhlasili. Vtedy navrhovateľka začala vykrikovať, že dom je jej a preto ona má rozhodovať o tom, kto tam bude bývať. Svedkyňa tvrdila, že navrhovateľka nadávala vulgárnymi slovami tak na jej matku, odporcu, jej sestru, ako aj na svedkyňu.
Svedkyňa D. Č., rod. Č., priateľky H. N., rod. N. a vzdialená príbuzná účastníkov konania vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 29.6.2005 (č.l. 41 spisu) vypovedala, že často chodila do Č. P. a to v čase keď jej priateľka H. bola slobodná. Potvrdila, že bola svedkom hádky navrhovateľky a odporcu. Bližšie podobnosti neuviedla.
Svedkyňa H. S., rod. P., vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom dňa 26.9.2005 (č.l. 42 spisu) uviedla, že odporca je jej zaťom, pretože je matkou H. N., jeho manželky. S navrhovateľkou sú svatovci. Svedkyňa uviedla, že jej dcéra spolu so zaťom bývajú v Č. P. od r. 1992. Odišli tam bývať preto, že im napísali rodičia odporcu, že zostali sami a treba sa o nich postarať. Svedkyňa potvrdila, že bola svedkom toho, že došlo k hádke medzi navrhovateľkou a odporcom a to v čase keď ešte žil manžel navrhovateľky. Prečo sa hádali, to svedkyňa uviesť nevedela. Viackrát keď bola v dome, tak počula, že sa na dvore hádajú. Nezisťovala však z akých príčin. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka sa vulgárne vyjadrovala aj na adresu jej dcéry a vytýkala svedkyni, že nič svojej dcére do manželstva nedala.
Svedkyňa A. N., manželka M. N., brata odporcu a syna navrhovateľky na pojednávaní dňa 30.9.2005 (č.l. 57) vypovedala, že ona nikdy nebola priamo prítomná pri žiadnych incidentoch medzi účastníkmi konania. Počula však o tom od svojho manžela alebo od ich maloletého syna. Jej manžel a neskôr aj syn jej hovorili, že odporca vykrikoval svojej matke, že ju zabije a vulgárne jej nadával, čo bolo asi pred dvoma alebo troma rokmi, vtedy mal ich syn asi 11 rokov. V tom čase mali vypité tak navrhovateľka, ako aj odporca. Pri tejto hádke mal byť prítomný maloletý syn svedkyne. Svedkyňa sa osobne pýtala odporcu, prečo je uzamknutá kúpeľňa v dome v Č. Poli, odporca jej povedal, že navrhovateľka môže ísť za jeho manželkou a môže si popýtať kľúče a môže používať kúpeľňu, na čo svedkyňa reagovala, že ako to je možné, keď jej svokra už roky nehovorí so svojou nevestou. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa jej nepáčilo aj to, prečo jej manžel z L. mal ísť narezať navrhovateľke drevo, keď odporca dostal tento dom od svojich rodičov, pričom on by sa mal o svojich rodičov postarať. Svedkyňa takisto potvrdila, že navrhovateľka v tej časti domu, kde bývala, nemala žiaden prívod vody. Uviedla, že v čase keď ešte oni bývali so svojim manželom v tomto rodinnom dome, vtedy zo studne voda do domu bola zavedená, neskôr sa darling (vodáreň) pokazil, odporca so svojou manželkou kúpili nový darling, ale pýtali peniaze od svokry, t.j. od navrhovateľky, ona im peniaze nedala. Preto to spravili tak, že odrezali rúrky, ktoré viedli vodu k navrhovateľke a vodu si zaviedli iba do svojej časti domu.
Svedkyňa M. L., rod. T., na pojednávaní dňa 22.11.2005 (č.l. 66 spisu) vypovedala, že asi dva - tri mesiace pred jej výpoveďou zistila od svojho známeho, že dom, o ktorý ide v tomto konaní, je na predaj. Ona sama inzerát na predaj tohto domu nevidela a ďalšie podrobnosti uviesť nevedela.
Odporca vo svojej opakovanej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 27.1.2006 potvrdil (č.l. 71 spisu), že jeho matka, t.j. navrhovateľka nemá v kuchyni vodu, pretože aj keď tam sú zavedené vodovodné trúbky, nie je na nich namontovaná vodovodná batéria a naviac pre silné mrazy je roztrhnutá prívodná rúrka od čerpadla. Potvrdil, že nie je ochotný kupovať za vlastné peniaze kurivo na zimu pre svoju matku, pretože jeho matka mu nikdy na nákup kuriva na zimu nijako neprispela.
Vo veci sa uskutočnila aj ohliadka sporného rodinného domu a to dňa 15.3.2006 (zápisnica sa nachádza na č.l. 79 súdneho spisu), z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá sa nachádza na pripojenom CD nosiči.
Odporca vo svojej ďalšej výpovedi pred súdom dňa 5.9.2006 (č.l. 89 spisu) vypovedal, že spolu s rodinou odišli bývať preč z predmetného domu niekedy 29.3.2006 a presťahovali sa do prenajatého bytu vo V. K., uviedol, že do rodinného domu s manželkou stále chodia a to niekedy aj dva až trikrát do týždňa. Tieto skutočnosti potvrdila vo svojej výpovedi aj jeho manželka (č.l. 90 spisu), uviedla, že navrhovateľka jej dňa 1.4.2006 dokonca zo záhradky, ktorú pri dome užívajú vykosila jahody. Svedkyňa vypovedala aj o tom, že navrhovateľka na jej adresu používala vulgárne slovné spojenia a to : „ piča jedna, prišla ku mne len rozkazovať aj s jej materou“, „kurva si nič nezaslúži, kurvu treba len do studne hodiť“ a pod..
Dcéra odporcu K. N. tieto skutočnosti potvrdila vo svojej účastníckej výpovedi pred súdom dňa 5.9.2006 (č.l. 91 spisu), kedy uviedla, že ona sa hanbila priviesť do domu (v čase, keď tam ešte s rodičmi bývali) svoje kamarátky, pretože navrhovateľka im nadávala a to aj pred návštevami. Keď prechádzala popri izbe svojej starej matky tak počula, ako navrhovateľka napr. hovorí : „ bodaj by ich mária skárala“ a pod..
Po tom, čo sa vec vrátila z odvolacieho konania na Krajskom súde v Košiciach, súd na návrh účastníkov konania doplnil dokazovanie opätovnými výpoveďami účastníkov konania, ako aj svedkov.
Svedkyňa K. N. pred súdom dňa 8.7.2008 (č.l. 162) doplnila svoje predchádzajúce výpovede v tom, že spolu s rodičmi navštevujú navrhovateľku zhruba raz do mesiaca. Potvrdila, že vzťahy medzi nimi sa upravili a navzájom sa nehádajú. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka v čase, keď ešte bývali v tomto rodinnom dome, jej stará matka na adresu jej otca a takisto matky, ako aj na jej adresu používala vulgarizmy ako : „ kurva, piča, prijebaný, takisto aj chuj“. Potvrdila aj to, že jej starí rodičia - v čase, keď ešte žil jej starý otec - dosť často požívali alkoholické nápoje a po nociach sa hádali. V súčasnosti je stav taký, že jej stará matka sa dokáže o seba postarať, otec svedkyne navrhoval, že jej pomôže, ona to však odmietala s tým, že jej pomôže jej dcéra A. V..
Svedkyňa D. Č. (č.l. 164) vo svojej opakovanej výpovedi pred súdom potvrdila, že v roku 2000, keď bola na návšteve u svojej priateľky H. N., počula z prízemia rodinného domu, že navrhovateľka nadáva, kričí a používala pritom aj vulgárne výrazy. Nadávala vo vzťahu k rodine odporcu.
Manželka odporcu H. N. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 17.9.2008 opísala priebeh spolužitia navrhovateľky s ich rodinou ako konfliktný, svokra jej vulgárne nadávala, pričom svedkyňa poprela, aby niekedy nadávali vulgárne na jej adresu či už ona, alebo jej manžel, odporca. V čase , keď ešte žil jej svokor (zomrel v roku 1999) ich spolužitie pritom bolo v podstate dobré, aj keď si svokrovci občas vypili a hádali sa medzi sebou, ich nechali na pokoji.
Svoje predchádzajúce výpovede potvrdila na pojednávaní dňa 17.9.2008 aj svedkyňa H. N., rod. N.. Potvrdila, že ešte v čase, keď bývala u rodičov v predmetnom dome, navrhovateľka používala na ich adresu vulgárne slová. Toto potvrdil aj jej manžel S. N., ktorý bol vypočutý ako svedok (č.l. 174 spisu).
Svedkyňa N. D. na pojednávaní dňa 17.9.2008 (č.l. 175 spisu) vypovedala, že účastníkov konania pozná od roku 1981, odkedy býva v obci Č. P.. S manželom navrhovateľky pracovala na miestnom družstve. Potvrdila, že tak navrhovateľka, ako aj jej teraz už nebohý manžel požívali alkoholické nápoje a neskôr sa pod ich vplyvom aj hádali. Potvrdila, že pred tým, než sa do domu nasťahoval odporca so svojou rodinou, dom bol v dezolátnom stave, až keď sa nasťahovali, odporca ho začal opravovať.
Obsah výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 21.10.2008 (č.l. 181) je zachytený v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia (str. 3, v poradí 4. odstavec).
Svedkyňa A. V. (č.l. 182), dcéra navrhovateľky na pojednávaní dňa 21.10.2008 vypovedala, že keď jej otec bol v nemocnici v roku 1999 tak odporca ho bol navštíviť iba trikrát. Otcovi v nemocnici vo všetkom pomáhala a chodievala za ním dvakrát do týždňa. O jej otca sa starala aj navrhovateľa, ktorá v tom čase bola v oveľa lepšom stave. Drevo na zimu jej rodičom chystal jej brat M..
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov zvlášť, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a po doplnení dokazovania v smeroch naznačených v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preto tento návrh zamietol. Z darovacej zmluvy obsiahnutej vo vyššie onačenej notárskej zápisnici notára JUDr. M. vyplýva, že odporca v tejto zmluve na seba prevzal osobný záväzok „poskytnúť darcom v čase ich odkázanosti opateru a bývanie v uvedenom rodinnom domčeku do ich smrti“. Z výpovedí účastníkov konania, ako aj svedkov vyplynulo, že bývanie účastníkov konania v predmetnom rodinnom dome bolo konfliktné. V čase keď ešte žil manžel navrhovateľky, hádky vznikali najmä medzi navrhovateľkou a jej manželom, odporcu s rodinou sa v tom čase tieto hádky netýkali. Po smrti otca odporcu sa vzťahy medzi navrhovateľkou a jej synom zhoršili, určite aj preto, že odporca si uplatňoval nárok na náhradu pohrebných trov proti ostatným dedičom v exekučnom konaní.
Je nepochybné, že navrhovateľka je vo vyššom veku, má zdravotné problémy, avšak po smrti svojho manžela v roku 1999 navrhovateľka počas roka mimo zimných mesiacov bývala v predmetnom rodinnom dome a počas zimných mesiacov bývala u svojej dcéry A. V.. Dlhodobo u nej dokonca bývala od roku 2004 do apríla 2005.
Navrhovateľka v priebehu konania vytýkala odporcovi, že dal do domu zaviesť plyn, ale iba do svojej časti. V konaní bolo pritom preukázané, že navrhovateľka nemala záujem na zavedení plynu a vody do prízemia rodinného domu a naviac sa odmietla podieľať na spolufinancovaní tejto investície a to aj napriek tomu, že odporca a jeho manželka v tom čase boli nezamestnaní.
Pre hádky medzi účastníkmi konania, ako aj pre správanie sa navrhovateľky, ktorá na adresu odporcu, ako aj na adresu členov jeho rodiny používala vulgárne slová sa odporca s rodinou z tohto rodinného domu nakoniec v apríli 2006 odsťahoval a aj v súčasnosti býva v podnájme.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.
V tomto konkrétnom prípade však nemožno uzavrieť, že chovaním odporcu ako obdarovaného boli porušené dobré mravy, pretože podľa názoru súdu v podstatnej miere k zhoršeniu vzťahov tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania prispela navrhovateľka svojím správaním voči odporcovii a členom jeho rodiny, ktorým počas spolužitia v rodinnom dome vulgárne nadávala.
Súd preto návrhu navrhovateľky nevyhovel.
O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v tomto konaní nebola úspešná a odporca náhradu trov konania nežiadal.
O trovách konania štátu súd rozhodol tak, že ich náhradu štátu nepriznal, pretože neúspešná účastníčka konania - navrhovateľka bola uznesením súdu č.k. 9C 59/2004 - 135 zo dňa 24.1.2007 oslobodená od platenia súdnych poplatkov v tejto veci (§ 148 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.