Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ct/21/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: Z. Z., prom. právnik , bytom A. X, Pezinok, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie ul. 29. augusta č.10 , Bratislava o zaplatenie 4.120,43 eur takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2002 domáhal proti žalovanému zaplatenia 41.080,- Sk titulom mzdového nároku. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovanému v zmysle článku 19 kolektívnej zmluvy na rok 1999, vznikla povinnosť zvýšiť priznanú mzdu všetkým zamestnancom minimálne o 5 % v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov. Žalovaný žalobcovi mzdu nezvýšil, preto sa žalobca domáhal vyplatenia uvedeného zvýšenia priznanej mzdy za dobu 37 mesiacov, od. 1.8.1999 , kedy malo dôjsť k predmetnému zvýšeniu do 31.8.2002 a to v sume 31.526,- Sk. Ďalej sa domáhal vyplatenia doplatku k mimoriadnej mzde priznanej v ďalšom období, na základe kolektívnych zmlúv sume 1.689,- Sk. Zároveň požadoval vyplatiť úroky z omeškania výške dvojnásobku diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska, zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v sume 7.865,- Sk.

Žalovaný uviedol, že v roku 1999 Sociálna poisťovňa zvyšovala priznanú mzdu zamestnancom v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov. V súlade s článkom 4 mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne mzdu možno upraviť formou zvýšenia alebo zníženia základnej mzdy alebo zvýšenia alebo zníženia niektorej z ostatných zložiek mzdy v závislosti na raste životných nákladov, zvýšení minimálnej mzdy podľa mzdových predpisov, prehodnotení dosahovaných pracovných výsledkov, rozšírení alebo zúžení pracovnej činnosti alebo zmeny náročnosti pracovnej činnosti .

Vzhľadom na skutočnosť že v roku 1999 hospodárila Sociálna poisťovňa na základe rozpočtového provizória, podľa článku 19 Kolektívnej zmluvy na rok 1999 sa zaviazala poskytnúť svojím zamestnancom mimoriadnu mzdu vo výške minimálne 50 % mzdy určenej zamestnancovi V súlade s článkom 31 ods. 5 mzdového poriadku riaditeľ Sociálnej poisťovne mohol rozhodovať o výnimkách pri uplatňovaní mzdového poriadku v jednotlivých prípadoch. Na základe tohto ustanovenia mzdového poriadku riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol, že mzda a k 1. augustu 1999 nebude zvyšovať tým zamestnancom, ktorí nastúpili do pracovného pomeru v priebehu roku 1999. V súvislosti s týmto

rozhodnutím nebolo p. Z. priznané zvýšenie mzdy, nakoľko so Sociálnou poisťovňou uzatvoril pracovnú zmluvu 10. marca 1999 a prácu začal vykonávať 15. marca 1999. Z vyššie uvedených skutočnosti teda vyplýva, že Sociálna poisťovňa postupovala pri zvyšovaní mzdy p. Z. v súlade s Kolektívnou zmluvou na rok 1999, mzdovým poriadkom a rozhodnutím riaditeľa Sociálnej poisťovne podľa článku 31 ods. 5 mzdového poriadku.

Žalovaný sa dovolával premlčania nároku žalobcu z dôvodu, že tento si uplatnil nárok na súde po uplynutí premlčacej lehoty troch rokov.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.6.2004 č.k - 35 tak, že žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením zo dňa 30.3.2006 č.k. -54 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi : mzdovými listami žalobcu za obdobie rokov 1999, 2000, 2001 a 2002, kolektívnou zmluvou na rok 1999, dodatkom ku kolektívnej zmluve, pracovnou zmluvou žalobcu zo dňa 10.3.1999, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 1.4.2003, fotokópiou osobného spisu žalobcu, mzdovým poriadkom výkonných orgánov Sociálnej poisťovne, rozhodnutím riaditeľa žalovaného č. 22/1999 a č. 34/1999 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca bol pracovníkom žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 10.3.1999 v období od 15.3.1999 do 4.4.2003, kedy sa jeho pracovný pomer skončil dohodou.

Žalobca si listom zo dňa 24.7.2002 uplatnil u žalovaného mzdový nárok vyplývajúci z kolektívnej zmluvy vo výške 38.000,- Sk na tom základe, že od 1. augusta 1999, v zmysle kolektívnej zmluvy malo dôjsť k zvýšeniu priznanej mzdy minimálne o päť percent u každého zamestnanca. Vzhľadom na to, že v prípade žalobcu sa tak nestalo, žiadal tento mzdový nárok dodatočne vyplatiť spätne od uvedeného dátumu, vrátane doplatenia mzdy v prípadoch keď táto bola vyplatená v nižšej výške ako keby bolo došlo k zvýšeniu mzdy.

Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 26.7.2002, že žalobcov mzdový nárok neuznáva.

V priebehu konania žalobca zmenil žalobný petit, tak, že žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 40.189,- Sk istiny s úrokmi z omeškania a trovy konania 3.320,- Sk. V ďalšom konaní žalobca špecifikoval mzdový nárok vrátane úrokov z omeškania a úrokov z úrokov. Podľa tohto výpočtu celková pohľadávka vrátane úrokov je 124.132,- Sk čo je 4.120,43 Eur.

Podľa článku 19 kolektívnej zmluvy na rok 1999 uzavretej dňa 29.marca 1999 medzi Sociálnou poisťovňou a výborom základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva.

Základná mesačná mzda a príplatky ku mzde sa priznávajú v súlade so mzdovým poriadkom výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Zmeny mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne budú vopred prerokované s výborom základnej organizácie.

Všetky zmeny v oblasti odmeňovania zamestnancov dotýkajúcich sa najmenej 10 % zamestnancov zamestnávateľ vopred prerokuje s výborom základnej organizácie.

Zamestnávateľ bude informovať výbor základnej organizácie o všetkých vnútorných mzdových predpisoch vzťahujúcich sa na odmeňovanie zamestnancov, ako aj o všetkých zmenách v tejto oblasti.

Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytnúť zamestnancom mimoriadnu mzdu vo výške minimálne 50 % mzdy určenej zamestnancovi podľa článku 3 ods. 1 písm. a) a d) č. 1 až 4 mzdového poriadku ‚ výkonných orgánov Sociálnej poisťovne v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov.

Zamestnávateľ zvýši priznanú mzdu všetkým zamestnancom minimálne o 5 % v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané , že Sociálna poisťovňa podľa článku 19 kolektívnej zmluvy na rok 1999 mala povinnosť zvýšiť priznanú mzdu všetkým zamestnancom minimálne o 5 % v závislostí na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov.

Závislosť zvýšenia mzdy od použiteľného objemu mzdových prostriedkov bola v dotknutom období vyjadrená v základnom vnútornom predpise Sociálnej poisťovne, a to v Mzdovom poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne.

Podľa článku 6 ods. 3 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne mal štatutárny orgán Sociálnej poisťovne (riaditeľ Sociálnej poisťovne) právo a aj povinnosť rozhodovať o mzdových pomeroch zamestnanca ústredia Sociálnej poisťovne a podľa článku 31 ods. 4 mal právo a aj povinnosť určiť podrobností o poskytovaní jednotlivých zložiek mzdy (základná mzda, mimoriadna mzda, odmena a príplatky uvedené v článku 3 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne).

Zmeny Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne realizované príkazmi riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 22/1999 a č. 34/1999 Sociálna poisťovňa v súlade s článkom 19 druhou vetou kolektívnej zmluvy na rok 1999 s výborom základnej organizácie odborového zväzu vopred prerokovala.

\/ súlade s uvedenými skutočnosťami, preto štatutárny orgán Sociálnej poisťovne rozhodol, že k 1. augustu 1999 nebude zvýšenie základných mesačných miezd realizované tým zamestnancom, ktorým vznikol pracovný pomer v priebehu roku 1999, a to rozhodnutím zo dňa 14. júna 1999.

Sociálna poisťovňa priznanie mimoriadnej mzdy žalobcovi realizovala na základe výnimky udelenej štatutárnym orgánom Sociálnej poisťovne, a to rozhodnutím zo dňa 6. júna 1999 podľa článku 10 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne z dôvodu, že pracovný pomer žalobcu ku dňu poskytnutia mimoriadnej mzdy, t. j. k 1. júlu 1999 trval len 3 mesiace, a to od 15. marca 1999 podľa pracovnej zmluvy zo dňa 10. marca 1999.

Podľa článku 10 ods. 1 mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne bolo možné zamestnancovi Sociálnej poisťovne poskytnúť mimoriadnu mzdu, ak k 1. júlu 1999 splnil podmienku trvania súvislej doby zamestnania aspoň 6 mesiacov.

Sociálna poisťovňa poskytla žalobcovi mimoriadnu mzdu nasledovne:

- k 1. júlu 1999 vo výške 100 % k priznanej mzde 17.500,- Sk, t. j. vo výške 8.877,-

Sk za odpracované 3 mesiace vo väzbe na vznik jeho pracovného pomeru od 15.

marca 1999,

- k 1. decembru 1999 vo výške 100 % priznanej mzdy 17.500,- Sk zníženú o dobu

práceneschopnosť / (9 dní), vo výške 16.055,- Sk,

- k 1. júlu 2000 vo výške 50 % priznanej mzdy 17.506,- Sk, t j. vo výške 8.750,- Sk,

- k 1. decembru 2000 vo výške 50 % priznanej mzdy 18.400,- Sk zníženú o 13 dní

práceneschopnosti, t. j. vo výške 8.103,- Sk,

- k 1. júlu 2001 vo výške 50 % priznanej mzdy 18.400,- Sk, t. j. vo výške 9.200,- Sk

- k 1. decembru 2001 vo výške 50 % priznanej mzdy 9.200,-Sk.

Za roky 2002 a 2003 sa už zamestnancom Sociálnej poisťovne mimoriadna mzda neposkytla v súlade so o verejnej službe, účinným od 1. apríla 2002 do 1. januára 2004, ktorý okrem iného upravoval oblasť odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu v Sociálnej poisťovni, ktorá bola zriadená ako verejnoprávna inštitúcia podľa o Sociálnej poisťovni.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu , ktorou si uplatňoval mzdové nároky ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca navrhol doplnenie dokazovania: aby súd vyžiadal od žalovaného vyčíslenie príslušných súm v prípade zvýšenia jeho mzdy od 1.9.1999 podľa čl. 19 kolektívnej zmluvy za každý mesiac osobitne až do skončenia pracovného pomeru. V prípade, ak súd tento dôkaz nevykoná , navrhol dôkaz znaleckým posudkom na vyčíslenie zvýšenia mzdy od 1.8.1999 vrátane úrokov z omeškania.

Súd žalobcom navrhnuté dokazovanie nevykonal z dôvodu, že ho považoval za nadbytočné, nakoľko mal v konaní preukázané, že uplatnený mzdový nárok žalobcu je bez právneho základu. Naviac v konaní pred súdom žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno a žalobca je povinný preukázať výšku uplatneného nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť dôvodmi uvedenými v , ods. 2 O.s.p