Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Ct-21-2002.pdf
PDF · 83.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9Ct/21/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: Z. Z., prom. právnik , bytom A. X, Pezinok, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie ul. 29. augusta č.10 , Bratislava o zaplatenie 4.120,43 eur takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2002 domáhal proti žalovanému zaplatenia 41.080,- Sk titulom mzdového nároku. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovanému v zmysle článku 19 kolektívnej zmluvy na rok 1999, vznikla povinnosť zvýšiť priznanú mzdu všetkým zamestnancom minimálne o 5 % v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov. Žalovaný žalobcovi mzdu nezvýšil, preto sa žalobca domáhal vyplatenia uvedeného zvýšenia priznanej mzdy za dobu 37 mesiacov, od. 1.8.1999 , kedy malo dôjsť k predmetnému zvýšeniu do 31.8.2002 a to v sume 31.526,- Sk. Ďalej sa domáhal vyplatenia doplatku k mimoriadnej mzde priznanej v ďalšom období, na základe kolektívnych zmlúv sume 1.689,- Sk. Zároveň požadoval vyplatiť úroky z omeškania výške dvojnásobku diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska, zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v sume 7.865,- Sk.
Žalovaný uviedol, že v roku 1999 Sociálna poisťovňa zvyšovala priznanú mzdu zamestnancom v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov. V súlade s článkom 4 mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne mzdu možno upraviť formou zvýšenia alebo zníženia základnej mzdy alebo zvýšenia alebo zníženia niektorej z ostatných zložiek mzdy v závislosti na raste životných nákladov, zvýšení minimálnej mzdy podľa mzdových predpisov, prehodnotení dosahovaných pracovných výsledkov, rozšírení alebo zúžení pracovnej činnosti alebo zmeny náročnosti pracovnej činnosti .
Vzhľadom na skutočnosť že v roku 1999 hospodárila Sociálna poisťovňa na základe rozpočtového provizória, podľa článku 19 Kolektívnej zmluvy na rok 1999 sa zaviazala poskytnúť svojím zamestnancom mimoriadnu mzdu vo výške minimálne 50 % mzdy určenej zamestnancovi V súlade s článkom 31 ods. 5 mzdového poriadku riaditeľ Sociálnej poisťovne mohol rozhodovať o výnimkách pri uplatňovaní mzdového poriadku v jednotlivých prípadoch. Na základe tohto ustanovenia mzdového poriadku riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol, že mzda a k 1. augustu 1999 nebude zvyšovať tým zamestnancom, ktorí nastúpili do pracovného pomeru v priebehu roku 1999. V súvislosti s týmto
rozhodnutím nebolo p. Z. priznané zvýšenie mzdy, nakoľko so Sociálnou poisťovňou uzatvoril pracovnú zmluvu 10. marca 1999 a prácu začal vykonávať 15. marca 1999. Z vyššie uvedených skutočnosti teda vyplýva, že Sociálna poisťovňa postupovala pri zvyšovaní mzdy p. Z. v súlade s Kolektívnou zmluvou na rok 1999, mzdovým poriadkom a rozhodnutím riaditeľa Sociálnej poisťovne podľa článku 31 ods. 5 mzdového poriadku.
Žalovaný sa dovolával premlčania nároku žalobcu z dôvodu, že tento si uplatnil nárok na súde po uplynutí premlčacej lehoty troch rokov.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.6.2004 č.k 9 Ct 21/02 - 35 tak, že žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením zo dňa 30.3.2006 č.k. 3 Co 287/04-54 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi : mzdovými listami žalobcu za obdobie rokov 1999, 2000, 2001 a 2002, kolektívnou zmluvou na rok 1999, dodatkom ku kolektívnej zmluve, pracovnou zmluvou žalobcu zo dňa 10.3.1999, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 1.4.2003, fotokópiou osobného spisu žalobcu, mzdovým poriadkom výkonných orgánov Sociálnej poisťovne, rozhodnutím riaditeľa žalovaného č. 22/1999 a č. 34/1999 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca bol pracovníkom žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 10.3.1999 v období od 15.3.1999 do 4.4.2003, kedy sa jeho pracovný pomer skončil dohodou.
Žalobca si listom zo dňa 24.7.2002 uplatnil u žalovaného mzdový nárok vyplývajúci z kolektívnej zmluvy vo výške 38.000,- Sk na tom základe, že od 1. augusta 1999, v zmysle kolektívnej zmluvy malo dôjsť k zvýšeniu priznanej mzdy minimálne o päť percent u každého zamestnanca. Vzhľadom na to, že v prípade žalobcu sa tak nestalo, žiadal tento mzdový nárok dodatočne vyplatiť spätne od uvedeného dátumu, vrátane doplatenia mzdy v prípadoch keď táto bola vyplatená v nižšej výške ako keby bolo došlo k zvýšeniu mzdy.
Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 26.7.2002, že žalobcov mzdový nárok neuznáva.
V priebehu konania žalobca zmenil žalobný petit, tak, že žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 40.189,- Sk istiny s úrokmi z omeškania a trovy konania 3.320,- Sk. V ďalšom konaní žalobca špecifikoval mzdový nárok vrátane úrokov z omeškania a úrokov z úrokov. Podľa tohto výpočtu celková pohľadávka vrátane úrokov je 124.132,- Sk čo je 4.120,43 Eur.
Podľa článku 19 kolektívnej zmluvy na rok 1999 uzavretej dňa 29.marca 1999 medzi Sociálnou poisťovňou a výborom základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva.
Základná mesačná mzda a príplatky ku mzde sa priznávajú v súlade so mzdovým poriadkom výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Zmeny mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne budú vopred prerokované s výborom základnej organizácie.
Všetky zmeny v oblasti odmeňovania zamestnancov dotýkajúcich sa najmenej 10 % zamestnancov zamestnávateľ vopred prerokuje s výborom základnej organizácie.
Zamestnávateľ bude informovať výbor základnej organizácie o všetkých vnútorných mzdových predpisoch vzťahujúcich sa na odmeňovanie zamestnancov, ako aj o všetkých zmenách v tejto oblasti.
Zamestnávateľ sa zaväzuje poskytnúť zamestnancom mimoriadnu mzdu vo výške minimálne 50 % mzdy určenej zamestnancovi podľa článku 3 ods. 1 písm. a) a d) č. 1 až 4 mzdového poriadku ‚ výkonných orgánov Sociálnej poisťovne v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov.
Zamestnávateľ zvýši priznanú mzdu všetkým zamestnancom minimálne o 5 % v závislosti na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané , že Sociálna poisťovňa podľa článku 19 kolektívnej zmluvy na rok 1999 mala povinnosť zvýšiť priznanú mzdu všetkým zamestnancom minimálne o 5 % v závislostí na použiteľnom objeme mzdových prostriedkov.
Závislosť zvýšenia mzdy od použiteľného objemu mzdových prostriedkov bola v dotknutom období vyjadrená v základnom vnútornom predpise Sociálnej poisťovne, a to v Mzdovom poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne.
Podľa článku 6 ods. 3 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne mal štatutárny orgán Sociálnej poisťovne (riaditeľ Sociálnej poisťovne) právo a aj povinnosť rozhodovať o mzdových pomeroch zamestnanca ústredia Sociálnej poisťovne a podľa článku 31 ods. 4 mal právo a aj povinnosť určiť podrobností o poskytovaní jednotlivých zložiek mzdy (základná mzda, mimoriadna mzda, odmena a príplatky uvedené v článku 3 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne).
Zmeny Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne realizované príkazmi riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 22/1999 a č. 34/1999 Sociálna poisťovňa v súlade s článkom 19 druhou vetou kolektívnej zmluvy na rok 1999 s výborom základnej organizácie odborového zväzu vopred prerokovala.
\/ súlade s uvedenými skutočnosťami, preto štatutárny orgán Sociálnej poisťovne rozhodol, že k 1. augustu 1999 nebude zvýšenie základných mesačných miezd realizované tým zamestnancom, ktorým vznikol pracovný pomer v priebehu roku 1999, a to rozhodnutím zo dňa 14. júna 1999.
Sociálna poisťovňa priznanie mimoriadnej mzdy žalobcovi realizovala na základe výnimky udelenej štatutárnym orgánom Sociálnej poisťovne, a to rozhodnutím zo dňa 6. júna 1999 podľa článku 10 Mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne z dôvodu, že pracovný pomer žalobcu ku dňu poskytnutia mimoriadnej mzdy, t. j. k 1. júlu 1999 trval len 3 mesiace, a to od 15. marca 1999 podľa pracovnej zmluvy zo dňa 10. marca 1999.
Podľa článku 10 ods. 1 mzdového poriadku výkonných orgánov Sociálnej poisťovne bolo možné zamestnancovi Sociálnej poisťovne poskytnúť mimoriadnu mzdu, ak k 1. júlu 1999 splnil podmienku trvania súvislej doby zamestnania aspoň 6 mesiacov.
Sociálna poisťovňa poskytla žalobcovi mimoriadnu mzdu nasledovne:
- k 1. júlu 1999 vo výške 100 % k priznanej mzde 17.500,- Sk, t. j. vo výške 8.877,-
Sk za odpracované 3 mesiace vo väzbe na vznik jeho pracovného pomeru od 15.
marca 1999,
- k 1. decembru 1999 vo výške 100 % priznanej mzdy 17.500,- Sk zníženú o dobu
práceneschopnosť / (9 dní), vo výške 16.055,- Sk,
- k 1. júlu 2000 vo výške 50 % priznanej mzdy 17.506,- Sk, t j. vo výške 8.750,- Sk,
- k 1. decembru 2000 vo výške 50 % priznanej mzdy 18.400,- Sk zníženú o 13 dní
práceneschopnosti, t. j. vo výške 8.103,- Sk,
- k 1. júlu 2001 vo výške 50 % priznanej mzdy 18.400,- Sk, t. j. vo výške 9.200,- Sk
- k 1. decembru 2001 vo výške 50 % priznanej mzdy 9.200,-Sk.
Za roky 2002 a 2003 sa už zamestnancom Sociálnej poisťovne mimoriadna mzda neposkytla v súlade so zákonom č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, účinným od 1. apríla 2002 do 1. januára 2004, ktorý okrem iného upravoval oblasť odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu v Sociálnej poisťovni, ktorá bola zriadená ako verejnoprávna inštitúcia podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu , ktorou si uplatňoval mzdové nároky ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca navrhol doplnenie dokazovania: aby súd vyžiadal od žalovaného vyčíslenie príslušných súm v prípade zvýšenia jeho mzdy od 1.9.1999 podľa čl. 19 kolektívnej zmluvy za každý mesiac osobitne až do skončenia pracovného pomeru. V prípade, ak súd tento dôkaz nevykoná , navrhol dôkaz znaleckým posudkom na vyčíslenie zvýšenia mzdy od 1.8.1999 vrátane úrokov z omeškania.
Súd žalobcom navrhnuté dokazovanie nevykonal z dôvodu, že ho považoval za nadbytočné, nakoľko mal v konaní preukázané, že uplatnený mzdový nárok žalobcu je bez právneho základu. Naviac v konaní pred súdom žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno a žalobca je povinný preukázať výšku uplatneného nároku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O.s.p