Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-157-2002.pdf
PDF · 165.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/157/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Bohdanou Kráľovou v právnej veci navrhovateľky 1. W. R., bytom Z. XX,. M., P. R., navrhovateľa 2. A. R., bytom Z. 92, M., P. R., navrhovateľa 3. A. R., bytom Z. XX,. M., P. R., navrhovateľa 4. J. Z. D., bytom W. XX/XX,. G., P. R., navrhovateľky 5. R. S. D., bytom W. XX/XX,. G., P. R., navrhovateľa 6. E. K., bytom K. XX/XX,. V., P. R., všetci zastúpení advokátom JUDr. M. D., S. Ľ., ul. XX.. N. XX, proti odporcovi Ing. Ľ. Č., trvale bytom K. XXX,. prechodne bytom B. XX/XXXX,. P. X,. Č. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S. K. P., T. C. XX,. B., zastúpená A. - S. P., a. s., D. R. X,. B., adresa pre doručenie: A. - S. P., a.s., R. R. Z., N. S. XX/X,. Z., o náhradu škody, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1. rade náhradu škody z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 9 000,- Sk, navrhovateľovi v 2. rade v sume 12 000,- Sk a navrhovateľke v 5. rade v sume 10 800,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh navrhovateľov z a m i e t a .
V časti čo do úroku z omeškania, o zaplatenie 30,- Sk pre navrhovateľa v 4. rade, o zaplatenie 45,- Sk pre navrhovateľa v 6. rade a o zaplatenie 56 925,- Sk pre navrhovateľa v 3. rade sa konanie z a s t a v u j e .
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia podali na súd návrh dňa 17.10.2002, ktorým sa domáhali náhrady škody na zdraví a vecnej škody, ktorú utrpeli v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 18.2.2001 pri V., kedy došlo k stretu motorových vozidiel navrhovateľov značky Mercedes Vito, ev. č. NOV 3418/ PL, ktoré riadil odporca v 2. rade a Ford Escort, ev. č. AHV 88-58 CZ, ktoré riadil odporca.
Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16.10.2001 číslo konania 3T/64/01-147 v spojené s uznesením zo dňa 24.6.2002, číslo konania 3T/64/2001-165 bol odporca uznaný vinným zo skutku, že dňa 18.2.2001 riadil osobné motorové vozidlo značky Ford Escort po štátnej ceste 1/18 smerom od P. na L. M., pričom v km 582,350 pri obci V., okres L. M. v tiahlej v pravotočivej zákrute neprispôsobil jazdu stavu a povahe vozovky, ktorá bola zľadovatená a situácii v cestnej premávke, prešiel do protismeru a narazil pravou prednou stranou do ľavej prednej strany oproti idúceho vozidla značky Mercedes Vito, ktoré viedol odporca v 2. rade. Následkom toho došlo k zraneniu osôb, a to navrhovateľa v 2. rade, ktorý utrpel pohmoždenie a stlačenie hrudníka v oblasti hrudnej kosti a pravej strany hrudníka, pohmoždenie pravej ruky, v dôsledku čoho bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu 7 dní, navrhovateľky, v 1. rade, ktorá utrpela otvorenú trieštivú zlomeninu jabĺčka pravého kolena s kompletným roztrhnutím primárneho jabĺčkového väzu, tržnou zhmoždenú ranu ľavého kolena, zhmoždenú ranu pravého predkolenia, v dôsledku čoho bola obmedzená v obvyklom spôsobe života najmenej 56 dní, navrhovateľa v 3. rade, ktorý utrpel tržnozhmoždenú ranu obočia pravého oka idúcu na čelo vpravo v dĺžke 10 cm s obmedzením v obvyklom spôsobe života 10 dní, navrhovateľa v 6. rade, ktorý utrpel zlomeninu siedmeho až deviateho rebra vľavo bez posunu úlomkov, pohmoždenie ľavej obličky, pohmoždenie brucha v ľavom podrebrí s obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 35 dní, navrhovateľa v 4. rade, ktorý utrpel pohmoždenie brucha v pravom podrebrí, pohmoždenie predlaktia vľavo, pohmoždenie a odreninu pravej a ľavej ruky a pravého predkolenia, v dôsledku čoho bol obmedzený v obvyklom spôsobe života 7 dní a navrhovateľky v 5. rade, ktorá utrpela otvorenú zlomeninu ľavej píšťaly, otvorenú trieštivú zlomeninu pravého jabĺčka, v dôsledku čoho bola obmedzená v obvyklom spôsobe života 4 mesiace.
Navrhovateľka v 1. rade sa domáhala náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku MUDr. J. D., ktorý obodoval bolestné 140 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 160 bodmi, pri cene za 1 bod podľa vtedy platných predpisov 60,- Sk, vo výške 8 400,- Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 9 600,- Sk, domáhala sa zvýšenia bolestného, aj sťaženia spoločenského uplatnenia desaťnásobne, a to v sume 180 000,- Sk, úhrady nákladov liečby v Nemocnici s poliklinikou v L. M. vo výške 26 668,- Sk, náhrady za zakúpenie liekov v sume 168,- Poľských zlotých a za zakúpenie zdravotnej pomôcky - kolennej ochrany v sume 74,28 Poľských zlotých.
Navrhovateľ v 2. rade sa domáhal náhrady bolestného obodovaného lekárom 31 bodmi a sťaženia spoločenského uplatnenia obodovaného 200 bodmi, bod po 60,- Sk, náhrady škody v sume 1 860,- Sk a 12 000,- Sk a desaťnásobného zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, 138 600,- Sk. Domáhal sa ďalej náhrady za liečenie v NsP L. M. vo výške 5 847,- Sk, za ubytovanie v H. J. po dopravnej nehode v sume 850,- Sk, za odtiahnutie poškodeného auta značky Mercedes v sume 2 000,- Sk, za cestu autom z L. M. do P. za navrhovateľom v 3. rade, synom, ktorý tam bol hospitalizovaný, v sume 694,- Sk, náhradu cestovného z miesta bydliska v P. do L. M. a späť dňa 18.2.2001 vozidlom značky Daewoo v sume 2 220,80 Sk a vozidlom značky Renault v sume 2 064,- Sk. Dňa 19.2.2001 na tej istej ceste tam aj späť pri použití vozidla značky Daewoo patrí náhrade cestovného v sume 2 220,80 Sk a 1 110,40 Sk. V dňoch 19. až 20.2.2001 pri použití vozidla značky Daewoo náhrada cestovného z miesta bydliska v P. do L. M. a späť taktiež v sume 2 220,80 Sk a 1 110,40 Sk. Za odvoz sanitkou náhradu škody vo výške 394,88 Poľských zlotých, náklady na telefonát 18. a 19.2.2001 v sume 64,52 a 152,85 Poľských zlotých, cestovné autom značky Renault z L. M. do miesta bydliska v P. republike dňa 18.2.2001 z návštevy syna, navrhovateľa v 3. rade v sume 2 064,- Sk, vecná škoda poškodením bundy a nohavíc v sume 470,- Poľských zlotých, vecná škoda z titulu stratených dvoch hier značky Gamboy vo výške 379,- a 449,- Poľských zlotých. Nakoniec za použitie vozidla na lekárske vyšetrenie do Z., P. R. v sume 7 772,80 Sk a 1 388,- Sk.
Navrhovateľ v 3. rade sa domáhal náhrady škody z titulu bolestného za 61 bodov po 60,- Sk, 3 660,- Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia za 50 bodov po 60,- Sk, 3 000,- Sk a zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia 10 násobné, t.j. ďalších 66 600,- Sk, spolu 73 200,- Sk.
Navrhovateľ v 4. rade sa domáhal náhrady škody z titulu bolestného za 68 bodov vo výške 4 080,- Sk a náhrady nákladov za liečbu v NsP L. M. v sume 7 805,- Sk.
Navrhovateľka v 5. rade sa domáhala náhrady bolestného za 240 bodov v sume 14 400,- Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia za 206 bodov v sume 12 360,- Sk, desaťnásobku zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 267 600,- Sk, náhrady nákladov na liečbu v NsP L. M. v sume 66 349,- Sk a zakúpenie liekov a nákladov na cestovné do P. R. v sume 1 056,91 Poľských zlotých.
Navrhovateľ v 6. rade sa domáhal náhrady škody z titulu bolestného za 82 bodov vo výške 4 920,- Sk, náhradu nákladov za liečbu v NsP v L. M. v sume 20 107,- Sk a náhrady vecnej škody z titulu poškodenia oblečenia v sume 320,- Poľských zlotých, náklady na liečenie v P. R. za liečbu v sanatóriu 216,- Poľských zlotých, 288,- Poľských zlotých a za nákup liekov 650,- Poľských zlotých.
Návrhom podaným na súd sa preto navrhovatelia domáhali proti odporcovi náhrady škody, a to navrhovateľka v 1. rade celkom 44 668,- Sk a 242,28 Poľských zlotých, so 17,6 % úrokom z omeškania od 11.4.2001 do zaplatenia a sumy 180 000,- Sk. Navrhovateľ v 2. rade sa domáha zaplatenia 43 359,- Sk a 1 910,25 Poľských zlotých so 17,6 % úrokom z omeškania od 11.4.2001 do zaplatenia, 138 600,- Sk a 8 759,- Sk s 15,6 % úrokom z omeškania od 1.8.2002 do zaplatenia.
Navrhovateľ v 3. rade sa domáhal náhrady škody v sume 6 600,- Sk s 15,6 % úrokom z omeškania od 24.6.2002 do zaplatenia a sumy 66 600,- Sk.
Navrhovateľ v 4. rade sa domáhal náhrady škody 11 886,- Sk s 15,6 % úrokom z omeškania od 24.6.2002 do zaplatenia.
Navrhovateľka v 5. rade sa domáhala zaplatenia 93 109,- Sk a 1 056,91 Poľských zlotých so 17,6 % úrokom z omeškania od 11.4.2001 do zaplatenia a zaplatenia sumy 267 600,- Sk.
Navrhovateľ v 6. rade sa domáhal zaplatenia sumy 25 027,- Sk a 1 474,- Poľských zlotých so 17,6 % úrokom z omeškania od 11.4.2001 do zaplatenia.
Navrhovatelia spolu s návrhom predložili na preukázanie vzniknutej škody čo do škody na zdraví lekárske posudky lekára MUDr. J. D., NsP L. M., ktorý obodoval bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľov. Ďalej predložili listinné dôkazy, a to doklady o vynaložení nákladov na liečenie, na dopravu, na zakúpenie liekov a v súvislosti so vzniknutou vecnou škodou.
Vedľajší účastník na strane odporcu po doručení návrhu podaním doručeným súdu dňa 6.3.2003 čiastočne uznal požadovanú náhradu škody navrhovateľmi, a to u navrhovateľky v 1. rade z titulu bolestného za 147,5 bodov v sume 8 850,- Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia za 150 bodov v sume 9 000,- Sk a 100 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. spolu 26 850,- Sk. U navrhovateľa v 2. rade uznal vedľajší účastník bolestné vo výške 31,25 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 200 bodov, spolu so 100 % zvýšením, teda 1 875,- Sk a 12 000,- Sk, celkom 25 875,- Sk. U navrhovateľa v 3. rade to bolo bolestné vo výške 61,25 bodov v sume 3 675,- Sk, sťaženie spoločenského uplatnenia 50 bodov zvýšené o 100 %, a to v sume 6 000,- Sk. U navrhovateľa v 4. rade bolo uznané bolestné vo výške 67,5 bodov v sume 4 050,- Sk, u navrhovateľky v 5. rade bolestné vo výške 266,25 bodov za 15 975,- Sk, 180 bodov a ich 100 % zvýšenie z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 21 600,- Sk. U navrhovateľa v 6. rade z titulu bolestného 81,25 bodov v sume 4 875,- Sk.
Vo zvyšných častiach čo do náhrady škody vedľajší účastník trval na tom, aby navrhovatelia preukázali túto škodu a jej vznik a pokiaľ sa domáhali navrhovatelia zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške desaťnásobku, ide o mimoriadne zvýšenie či už bolestného, alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je tiež potrebné preukázať.
Vedľajší účastník na pojednávaní uviedol, že dal príkaz na úhradu sumy 108 900,- Sk z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia pre všetkých navrhovateľov.
Zástupca navrhovateľov následne vo svojom podaní doručenom súdu na pojednávaní dňa 14.5.2003, na ktorom bol vyhlásený rozsudok prvostupňového súdu, čiastočne zobral späť návrh z dôvodu, že dňa 29.4.2003 vedľajší účastník na strane odporcu zaplatil navrhovateľom všetkým spolu sumu 108 900,- Sk, pričom navrhovatelia akceptujú uznanie návrhu čo do výšky bodového hodnotenia napriek tomu, že u niektorých navrhovateľov sa toto bodové hodnotenie podľa vedľajšieho účastníka odlišovalo od požadovanej náhrady podľa bodového hodnotenia lekárom v lekárskom posudku a pokiaľ navrhovateľke v 1. rade bolo zaplatené 26 850,- Sk, navrhovateľovi v 2. rade 25 875,- Sk, navrhovateľovi v 3. rade 9 675,- Sk, navrhovateľovi v 4. rade 4 050,- Sk, navrhovateľke v 5. rade 37 575,- Sk a navrhovateľovi v 6. rade 4 875,- Sk, o tieto sumy navrhovatelia berú svoj návrh späť a žiadajú, aby bol odporca zaviazaný uhradiť navrhovateľke v 1. rade z titulu náhrady škody sumu 26 668,- Sk a 242,28 Poľských zlotých s príslušným úrokom z omeškania, desaťnásobok bolestného a deväťnásobok sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 171 000,- Sk. Navrhovateľovi v 2. rade 29 499,- Sk a 1 910,25 Poľských zlotých s príslušným úrokom z omeškania a 126 600,- Sk a 8 759,- Sk s úrokom z omeškania. Navrhovateľovi v 3. rade 63 600,- Sk, navrhovateľovi v 4. rade 7 805,- Sk s úrokom z omeškania, navrhovateľke v 5. rade 66 349,- Sk a 1 056,91 Poľských zlotých s úrokom z omeškania a 256 800,- Sk a navrhovateľovi v 6. rade 20 107,- Sk a 1 474,- Poľských zlotých s úrokom z omeškania.
Okresný súd Rozsudkom zo dňa 14.5.2003 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 1. rade 131 818,- Sk, ktorá čiastka predstavovala sumu 26 668,- Sk - preukázané náklady na liečbu v NsP L. M. a 105 150,- Sk predstavujúca päťnásobné zvýšenie bolestného a desaťnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia po odpočítaní úhrady zaplatenej z tohto titulu vedľajším účastníkom v sume 26 850,- Sk (132 000,- Sk mínus 26 850,- Sk). Navrhovateľke v 1. rade súd priznal aj náhradu liečby v sume 242,28 Poľských zlotých a úrok z omeškania, konanie zastavil o zaplatenie 26 850,- Sk pre navrhovateľku v 1. rade a vo zvyšku návrh navrhovateľky v 1. rade zamietol.
Navrhovateľovi v 2. rade súd priznal 74 242,- Sk, ktorá čiastka predstavovala 38 258,- Sk za liečebné náklady a čiastka 35 985,- Sk predstavujúca päťnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 60 000,- Sk spolu s bolestným 1 860,- Sk, po odpočítaní uhradenej čiastky vedľajším účastníkom v sume 25 875,- Sk, rozdiel je 35 985,- Sk. Taktiež navrhovateľovi v 2. rade boli priznané liečebné náklady v sume 1 910,25 Poľských zlotých, v časti čo do zaplatenia 25 875,- Sk bolo konanie zastavené a vo zvyšku bol návrh navrhovateľa v 2. rade zamietnutý.
Navrhovateľovi v 3. rade súd priznal náhradu škody vo výške 56 925,- Sk, ktorá predstavovala desaťnásobné zvýšenie z titulu bolestného, aj sťaženia spoločenského uplatnenia, spolu 66 600,- Sk, po odpočítaní už uhradenej škody zo strany vedľajšieho účastníka vo výške 9 675,- Sk. V tejto časti potom bolo konanie zastavené a vo zvyšku nárok navrhovateľa v 3. rade zamietnutý.
Navrhovateľovi v 4. rade súd priznal náhradu škody vo výške 7 835,- Sk, keď po úhrade bolestného vo výške 4 050,- Sk o túto čiastku bolo konanie zastavené a priznaná čiastka predstavuje náklady na liečbu v NsP L. M..
Navrhovateľke v 5. rade súd priznal náhradu škody vo výške 178 174,- Sk, z čoho čiastka 66 349,- Sk predstavovala náklady liečebnej starostlivosti v NsP L. M. a čiastka 111 825,- Sk šesťnásobné zvýšenie bolestného a päťnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, celkom v sume 149 400,- Sk, z čoho súd odpočítal už vyplatenú náhradu škody vedľajším účastníkom vo výške 37 357,- Sk.
Navrhovateľke v 5. rade boli priznané ešte náklady na liečbu v P. R. v sume 1 047,91 Poľských zlotých. Vo zvyšku čo do zaplatenia 37 575,- Sk bolo konanie zastavené a v ďalšom zvyšku bol návrh zamietnutý.
Navrhovateľovi v 6. rade súd priznal náhradu škody vo výške 20 152,- Sk z titulu bolestného a liečebných nákladov a v sume 1 474,- Poľských zlotých z titulu liečebných nákladov v P., s úrokom z omeškania a o sumu 4 875,- Sk bolo konanie zastavené a vo zvyšku bol návrh tohto navrhovateľa v 6. rade zamietnutý.
Na základe odvolania navrhovateľov a vedľajšieho účastníka na strane odporcu Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. 6Co/492/03 zo dňa 9.11.2004 čiastočne zrušil Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš a v nedotknutej časti sa stal rozsudok právoplatný. Vo výroku o náhrade škody pre navrhovateľku v 1. rade bol rozsudok prvého stupňa zrušený v časti čo do zaplatenia 105 150,- Sk z titulu zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, u navrhovateľa v 2. rade bol zrušený rozsudok v časti o zaplatenie 35 985,- Sk z toho istého titulu, pre navrhovateľa v 3. rade pokiaľ išlo o zaplatenie sumy 56 925,- Sk, u navrhovateľa v 4. rade v časti o zaplatenie 30,- Sk, u navrhovateľky v 5. rade v časti o zaplatenie 111 825,- Sk z titulu zvýšenia náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a u navrhovateľky v 5. rade aj u navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade aj v tej časti, pokiaľ bol vo zvyšku ich návrh zamietnutý, u navrhovateľa v 6. rade bol zrušený rozsudok v časti čo do zaplatenia 45,- Sk z titulu bolestného. U navrhovateľky v 1. rade, navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľky v 5. rade bol zrušený aj výrok o úroku z omeškania a zrušené boli aj výroky o trovách konania.
Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie návrhu navrhovateľov čo do zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky číslo 32/1965 Zb., lebo to prichádza do úvahy len celkom výnimočne v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa.
V priebehu ďalšieho konania navrhovatelia zastúpení svojim zástupcom zobrali návrh späť v časti čo do zaplatenia 30,- Sk pre navrhovateľa v 4. rade a čo do zaplatenia 45,- Sk pre navrhovateľa v 6. rade a po doplnenom dokazovaní výsluchom účastníkov a svedka MUDr. J. D., ošetrujúceho lekára, ktorý vydal posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľom, aj čo do zvyšku návrhu pre navrhovateľa v 3. rade.
Po tom, čo vedľajší účastník na strane odporcu preukázal a potvrdil to aj zástupca navrhovateľov, že po čiastočnej právoplatnosti rozsudku okresného súdu plnil vedľajší účastník priznané pohľadávky z titulu náhrady škody navrhovateľom v máji 2006 spolu aj s úrokom z omeškania tak, že navrhovateľke v 1. rade bola uhradená čiastka 17 818,- Sk, 242,28 Poľských zlotých, úrok z omeškania 11 294,- Sk a 102,60 Poľských zlotých, navrhovateľovi v 2. rade 17 481,- Sk a 1 910,25 Poľských zlotých, úroky z omeškania 16 216,- Sk a 809,63 Poľských zlotých, navrhovateľovi v 4. rade 7 806,- Sk a 3 306,- Sk úroky z omeškania, navrhovateľke v 5. rade 55 474,- Sk a 1 047,91 Poľských zlotých, úroky z omeškania v sume 28 122,- Sk a 444,14 Poľských zlotých a navrhovateľovi v 6. rade 20 152,- Sk a 1 474,- Poľských zlotých, úroky z omeškania vo výške 8 542,- Sk a 624,73 Poľských zlotých, spolu 186 211,- Sk a 6 655,54 Poľských zlotých pre všetkých navrhovateľov, navrhovatelia zastúpení svojim zástupcom netrvali ani na priznaní úrokov z omeškania.
Po takomto čiastočnom obmedzení nárokov navrhovateľov predmetom rozhodovania zostal návrh navrhovateľky v 1. rade čo do náhrady škody z titulu desaťnásobku zvýšenia bolestného a deväťnásobku zvýšenia a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 88 500,- Sk a 81 000,- Sk, spolu 169 500,- Sk, keď navrhovateľ akceptoval výpočet bodového hodnotenia svojho poškodenia na zdraví či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vedľajšieho účastníka na strane odporcu, t.j. 147,5 bodov a 150 bodov, za čo mu vyplatil vedľajší účastník bolestné 8 850,- Sk a 9 000,- Sk spolu so 100 % zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. spolu 26 850,- Sk. Pokiaľ teda navrhovateľ požadoval pri takejto úprave bodového ohodnotenia namiesto pôvodných 198 000,- Sk (bolestné, sťaženi a desaťnásobok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia), dožadoval sa výšky 196 350,- Sk a po zaplatení čiastky 26 850,- Sk vedľajším účastníkom to bolo 169 500,- Sk, nie ako po čiastočnom späťvzatí požadoval 179 000,- Sk. U navrhovateľky v 2. rade taktiež oproti pôvodnému bodovému hodnoteniu bol rozdiel zo strany vedľajšieho účastníka v prospech navrhovateľky v 2. rade, pretože namiesto požadovaného bolestného 31 bodov uznal vedľajší účastník bolestné 31,25 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia zostalo nezmenené, a to za 200 bodov náhrada 12 000,- Sk. Pri bolestnom to bolo 1 875,- Sk. Pokiaľ by navrhovateľka vychádzala z tohto bodového hodnotenia podľa uznania vedľajším účastníkom, mohla sa domáhať pri svojom nároku desaťnásobku zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia celkom zo sumy 152 625,- Sk, pričom ona sa domáhala čiastky 152 460,- Sk v pôvodnom návrhu. Pri uznaní vedľajším účastníkom bolestné vo výške 31,25 bodov čo predstavuje 1 875,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia 12 000,- Sk za 200 bodov, pri požadovanom desaťnásobku zvýšenia a sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného by to predstavovalo sumu 152 625,- Sk a nie ako pôvodne žiadala navrhovateľka 152 460,- Sk a pri čiastočnej úhrade z tohto titulu vedľajším účastníkom v sume 25 875,- Sk, navrhovateľka by mohla požadovať čiastku 126 750,- Sk, žiada však sumu 126 600,- Sk, a to podľa svojho pôvodného návrhu (desaťnásobok zvýšenia bolestného 18 600,- Sk, 31 bodov a deväťnásobok sťaženia spoločenského uplatnenia 108 000,- Sk).
U navrhovateľky v 5. rade taktiež zástupca navrhovateľov akceptoval uznanie bolestného vo výške 266,25 bodov namiesto požadovaných 240 bodov, čo predstavuje 15 975,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia 180 bodov namiesto požadovaných 206 bodov, čo predstavuje 10 800,- Sk (spolu 26 775,- Sk oproti požadovaným 26 760,- Sk zo strany navrhovateľky v pôvodnom návrhu). Pri 100 % zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany vedľajšieho účastníka bolo plnené spolu s bolestným 37 575,- Sk a navrhovateľka sa stále domáha desaťnásobku zvýšenia bolestného, a to 159 750,- Sk a deväťnásobku zvýšenia a sťaženia spoločenského uplatnenia 97 200,- Sk, čo spolu predstavuje 256 950,- Sk, ona sa však domáha sumy v skutočnosti 256 800,- Sk.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov na preukázanie ich tvrdení, v čom spočíva ich obmedzenie v rôznych oblastiach ich života v dôsledku poškodenia zdravia, prípadne strata uplatnenia v živote alebo v spoločnosti, či u nich ide o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy je možné zvýšiť odškodnenie za bolesť aj za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy uvedené v odseku 1, 2 ust. § 7 Vyhlášky číslo 32/65 Zb.
Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že od roku 1991 je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou pre ochorenie chrbtice v oblasti krížov a pre nervové ochorenie. Je manžel, navrhovateľ v 2. rade, vlastní a prevádzkuje penzión od roku 1993, v ktorom mu pomáha, je jeho zamestnankyňa. Penzión poskytuje ubytovanie pre 39 hostí a poskytuje sa im aj strava. Predtým, než utrpela poškodenia zdravia pri dopravnej nehode pomáhala manželovi tak, že zamestnávali len jednu osobu, aby obstarali všetky služby pre zákazníkov, a to stravu, obsluhovanie, upratovanie. Po úraze museli pribrať ešte ďalšiu zamestnankyňu. Po vzniku škody poškodením zdravia navrhovateľka v 1. rade nemôže chodiť po schodoch, dlhšiu dobu nedokáže stáť alebo chodiť, musí si sadnúť. V areáli penziónu má navrhovateľka s navrhovateľom v 2. rade, svojím manželom, byt, ktorý obývajú aj s troma deťmi, navrhovateľom v 3. rade, ktorý je už teraz plnoletý a dvoma dcérami narodenými v roku 1982 a 1977. Po úraze navrhovateľky aj tieto dcéry museli pomáhať podľa svojich možností. Vzhľadom na postihnutie kolena nemôže robiť všetky domáce práce, napr. umývať podlahy, okná, lebo sa nemôže dobre zohnúť a chodiť po schodoch. Taktiež nemôže vykonávať prechádzky do prírody v takom rozsahu ako pred úrazom a keď potrebuje zájsť na dlhšiu vzdialenosť, napr. 500 metrov do obchodu, musí si zobrať na podoprenie aj palicu. Noha jej tŕpne. Pri návšteve kostola nemôže si pokľaknúť. V súvislosti s liečbou po zlomenine kolena v roku 2003 absolvovala liečbu v sanatóriu v Poľskej republike a aj kúpeľnú liečbu. Pripustila, že pred úrazom vzhľadom na ochorenie chrbtice, pre ktoré ochorenie je čiastočne invalidná, mala niektoré obmedzenia pri pohybe, chodila na ambulantné rehabilitácie, po ktorých sa cítila lepšie. Mala však problém zavesiť záclony, učesať sa, predkloniť sa, avšak umyť dlážku a kľaknúť si na zem nemala problém, ako ho mala po úraze kolena. Taktiež pripustila, že veľké túry robiť nemohla, boli to len bežné prechádzky, avšak po úraze vzhľadom na obmedzenú pohyblivosť kolena už aj tieto prechádzky sú obmedzené. Stále v kolene pociťuje veľké bolesti, ktoré tíši liekmi a tabletkami. Nakoľko sa menej pohybuje, tak aj priberá a potom pri chôdzi ju koleno viac bolí. Je pravda, že lekár jej káže schudnúť aj vzhľadom na ochorenie chrbtice.
Navrhovateľ v 2. rade vypovedal, že vykonáva tú istú prácu, ako vykonával aj pred úrazom, a to prácu v súvislosti s prevádzkovaním penziónu. V dôsledku úrazu má zrasty v pohrudničnej dutine, pľúca má prirastené k hrudnej stene. To mu znemožňuje normálne dýchanie a aj normálny pohyb keď na rýchlo unaví. Preto nemôže trénovať a udržiavať sa v kondícii. Pribral na váhe, keď z hmotnosti 90 kg mu vzrástla hmotnosť na 115 kg, za čo sa hanbí. Ťažko sa mu chodí na bicykli, lebo za dve minúty mu chýba dych. Po úraze absolvoval operáciu hypofýzy v oblasti hlavy, ktoré ochorenie nesúvisí s úrazom pri dopravnej nehode. Vzhľadom na postihnutie pľúc má bolesti, v noci nemôže spávať, budí sa na bolesti. Najväčším problémom je však dusenie, pretože má zmenšenú vitálnu kapacitu pľúc. Po úraze má navrhovateľ v 2. rade aj psychické problémy, lebo sa bojí šoférovať. Pritom potrebuje viesť vozidlo, pretože cestuje po celom Poľsku a predáva pobyty v penzióne.
O postihnutí navrhovateľa v 3. rade vypovedal navrhovateľ v 2. rade ako jeho otec a uviedol, že syn následkom úrazu má jazvu nad pravým okom, ktorá mu vyťahuje horné viečko oka a ťahá sa nad okom cez celé čelo až do vlasov a na horné viečko pravého oka. Mení jazva farbu keď sa syn nahnevá, alebo pri fyzickej záťaži a za túto jazvu sa syn hanbí, lebo sa mu spolužiaci posmievajú, hanbí sa najmä pred dievčatami. Pred úrazom bol veselý, teraz je uzavretejší a smutný.
Na pojednávaní dňa 28.9.2007 navrhovateľ v 2. rade doplnil, že stále pretrvávajú ťažkosti zapríčinené úrazom pri dopravnej nehode, pretože má potrebu sa liečiť na pľúcnom oddelení a lieči sa aj v kúpeľoch v Z.. Naposledy tam bol 18 dní.
Navrhovateľka v 5. rade bola vypočutá dožiadaným súdom v P. R., a to oblastným súdom v G. a uviedla, že v súčasnosti pracuje ako vedúca relaxačného centra. Pred úrazom utrpeným pri dopravnej nehode nemala žiadne zdravotné problémy. Pri nehode si polámala obidve nohy, ľavú holennú kosť s otvorenou zlomeninou a pravé jabĺčko a lieči sa dodnes. Stále má bolesti obidvoch nôh, nie je schopná úplne chodiť, nemôže behať a chodiť po rebríku. Preto sa v roku 2003 aj pošmykla, čo jej spôsobilo úraz hlavy. V práci môže mať obuté len tenisky, nemôže nič dvíhať, nemôže napr. vešať záclony. Na klzkých povrchoch má obmedzenie súvisiace s neistotou pohybovania sa, bojí sa pošmyknutia, bojí sa riadiť motorové vozidlo. Bola vylúčená zo športových aktivít, nemôže ich vykonávať ani rekreačne, nemôže ani tancovať. Pri zmenách počasia máva bolesti obidvoch nôh. Väčšinou nosí nohavice alebo dlhé sukne, lebo vo výške ľavého členka má jazvu. Pred úrazom rekreačne športovala, tancovala, mohla si čokoľvek obliecť. Pri klzkých povrchoch chodí za pomoci palice, čo predtým nemusela. Nakoľko býva na deviatom poschodí, potrebuje pomoc so zabezpečením napr. nákupov a keďže neriadi motorové vozidlo, lebo sa bojí, vodičom je manžel.
Svedok MUDr. J. D., ošetrujúci lekár navrhovateľov, ktorí boli po úraze ošetrení a liečení na Chirurgickom oddelení NsP L. M. a ktorý vypracoval lekárske posudky o odškodnení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že sa pridržiava týchto svojich posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Pri hodnotení bolestného u navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľky v 5. rade, nakoľko u oboch išlo o zlomeniny a trieštivé zlomeniny kolenného kĺbu, u navrhovateľky v 5. rade aj o zlomeninu predkolenia, išlo o bolestivé zranenia a následky zranenia a bolesť bolo potrebné tlmiť liekmi, analgetikami. O akú výraznú bolesť išlo je subjektívny pocit poškodených pacientov. Pokiaľ u navrhovateľky v 1. rade došlo k trieštivej zlomenine aj s posunom úlomkov, ide o zložitejšie zranenie ako bez posunu úlomkov. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky v 1. rade hodnotil jej sťaženie ako obmedzenú hybnosť kolenného kĺbu vpravo 150 bodmi podľa položky 394 b) Vyhlášky číslo 32/65 Zb., prílohy, a to ako stredne ťažké obmedzenie, keď táto položka obsahuje pod bodom a) aj ľahké obmedzenie za 100 bodov a ťažké obmedzenie c) za 250 bodov. Toto obmedzenie hybnosti kolenného kĺbu sa časom môže zlepšovať aj zhoršovať, do pôvodného stavu sa koleno vrátiť nemôže. Preto boli tieto trvalé následky takto ohodnotené ako obmedzená hybnosť tohto kĺbu. V porovnaní tohto poškodenia zdravia u navrhovateľky v 5. rade tu svedok ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia ako obmedzenie pohyblivosti kolena vpravo podľa položky 394 a) 100 bodmi, čo podľa vyššie uvedeného predstavuje ľahké obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu. Podľa svedka tento rozdiel je tým, že u jednej, navrhovateľky v 5. rade, išlo o ľahké obmedzenie pohyblivosti a u druhej pacientky, navrhovateľky v 1. rade, o stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti, čo svedok demonštroval ukázaním, že pri ľahkom obmedzení pohyblivosti kolenného kĺbu je možné pokrčiť koleno oproti nepoškodenému kolenu o 10 % menej a pri strednom obmedzení pohyblivosti kolenného kĺbu oproti nepoškodenému kolenu asi o 50 % možnosti ohnutia kolena. Svedok ďalej uviedol na otázky najmä zástupcu vedľajšieho účastníka, že navrhovateľky nepotrebujú stálu opateru inej osoby vzhľadom na ich zranenie. U navrhovateľky v 1. rade, ktorá mala zložitejšie poškodenie kolenného kĺbu, a to aj s posunom úlomkov, je možné predpokladať, že menovaná má problémy s kľaknutím. Ak má takéto ťažkosti aj pri iných úkonoch, tak to svedok nevedel uviesť. Pripustil, že pri zmene počasia môžu pociťovať tieto pacientky bolesti v končatinách, avšak je to súčasťou bodového ohodnotenia trvalých následkov po úraze.
Ohľadne ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa v 2. rade svedok pripustil, že došlo k písacej chybe, a to v znaleckom posudku, ktorým bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa v 2. rade, keď správne má byť číslo položky 298 a nie 288 - zrasty pľúc, a to konkrétne položka 298 b), ktoré svedok obodoval ako stredne ťažké následky zranenia, 200 bodmi. V tejto položke sú ohodnotené zrasty pľúc aj ako ľahké obmedzenie bodmi 50 až 100 a ťažké obmedzenie pod bodom c) bodmi 200 až 300. Svedok uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ sťažoval na svoje obmedzenia a bolesti po tomto zranení, tak je to možné, pretože sú jednoznačne po úraze dané svedkom uvedené v lekárskom posudku trvalé následky, a to zrasty pľúc stredne ťažkého stupňa. Preto navrhovateľ v 2. rade môže mať problémy s dýchaním a svedok potvrdil, že zrasty pľúc predstavujú prirastenie pľúc k hrudnej stene.
Pri obodovaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa v 3. rade, vtedy ešte maloletého A. R. (nar. X.X.XXXX). svedok uviedol, že podľa jeho posudku tento navrhovateľ utrpel otras mozgu, rôzne pomliaždeniny a tržnú ranu horného viečka tiahnucu sa na čelo vpravo a vzhľadom na utrpený otras mozgu bolo obodované aj sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 250 ako postkomočný syndróm ľahkého stupňa 50 bodmi.
Podľa tejto položky je možnosť obodovania týchto trvalých následkov rozmedzí 50 až 200 bodov. Svedok preto uviedol, že hodnotil následok úrazu otras mozgu ľahkého stupňa, čo zodpovedá aj hodnoteniu bolestného podľa položky 223 písm. a), ktoré bolo presne obodované 20 bodmi, pričom môže byť posúdený aj otras mozgu stredného stupňa a ťažkého stupňa, a to bodmi 40 až 60 a 80 až 110 bodov. Svedok doplnil, že ako trvalé následky pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nehodnotil následky tržnej rany horného viečka z toho dôvodu, že v čase hodnotenia nemal takéto trvalé následky preukázané. Následne bol navrhovateľ v 3. rade ošetrovaný v P. R. a nebola mu predložená o tom jeho zdravotná dokumentácia, na základe ktorej by prípadne doplnil posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by svedok ako lekár mal s odstupom času v súčasnosti znovu hodnotiť trvalé následky navrhovateľov pre potreby nového obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia, musel by opäť vyšetriť navrhovateľov vzhľadom na ich súčasný zdravotný stav, a tak zistiť, či a v akej miere trpia následkami po predmetnom úraze.
Na žiadosť navrhovateľov súd vypočul svedkyňu J. W. S., občianku P. R., ktorá je priateľkou rodiny navrhovateľov v 2. až 3. rade a mala vypovedať o ich obmedzeniach po utrpenom úraze pri dopravnej nehode. Svedkyňa vypovedala, že je susedkou a priateľkou navrhovateľov v 1. až 3. rade a poznajú sa minimálne 15 rokov. Celá rodina sa venovala zjazdovému lyžovaniu, pred úrazom boli veľmi aktívni, pracovali v penzióne a voľný čas trávili prechádzkami do hôr, do prírody. Po úraze u navrhovateľa v 2. rade sú obmedzenia také, že má problémy s dýchaním, pri prechádzke sa skoro zadýcha, lapá po dychu a musí často oddychovať. Navrhovateľ v 2. rade má problémy aj s chrbticou, a preto už prestal lyžovať. Navrhovateľka v 1. rade po úraze používa pri chôdzi paličku a o ňu sa opiera. Niekedy sa opiera aj o svedkyňu, keď spolu idú napr. do kostola, avšak navrhovateľka v 1. rade si nemôže v kostole kľaknúť. Pred úrazom bola aktívna vo svojom penzióne, vedela sa postarať o svojich hostí, po úraze má viacero pomocníčok, nemôže sama hostí obsluhovať a pripravovať stravu pre všetkých hostí. Napr. pre svoju rodinu vie navariť obed aj bez pomoci palice, k tomu sa svedkyňa vyjadriť nevedela, pretože v tomto čase sa u navrhovateľky nezdržiavala. Čo sa týka lyžovania doplnila, že sa lyžovalo počas sezóny asi po dobu jedného týždňa, a to vo V. T., aj na S., aj v P.. Lyžovalo sa v blízkosti bydliska navrhovateľov a svedkyne aj cez víkendy. Navrhovateľka má vedomosť, že navrhovateľ v 2. rade stále auto riadi, napr. keď chodí na nákupy.
Po takto vykonanom dokazovaní zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z príslušného lekárskeho odboru na preukázanie obmedzenia, prípadne skrátenia jednotlivých predpokladov uplatnenia sa v živote a spoločnosti po vzniku škody u jednotlivých navrhovateľov, a to v súvislosti s návrhom navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade na priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia čo do deväťnásobku a sťaženia bolestného čo do desaťnásobku základného bodového hodnotenia. Sám vedľajší účastník sa rozhodol v priebehu konania uhradiť navrhovateľom základné bodové hodnotenie a aj jedennásobok zvýšenia a sťaženia spoločenského uplatnenia. Či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné preukázať, a to takýmto objektívnym dôkazom. Navyše takto ustanovený znalec by mal zistiť, či došlo z horšeniu, alebo zlepšeniu zisteného zdravotného stavu navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade následkom poškodenia zdravia navrhovateľov pri dopravnej nehode, a to aj k stavu v súčasnom období. Znalec z odboru chirurgie by mal stanoviť, aké konkrétne poškodenie zdravia vzniklo týmto navrhovateľom, označiť bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vzhľadom na konkrétnu diagnózu u navrhovateľov, a to v súvislosti s ust. § 9 Vyhlášky číslo 32/65 Zb., podľa ktorého ustanovenia posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Pokiaľ navrhovatelia vypovedali, že stále majú potrebu sa liečiť v liečebných zariadeniach v P. R., prípadne navštevovať rehabilitácie, kúpele, je potrebné aj takéto znalecké dokazovanie.
Pre potreby vykonania tohto navrhnutého dokazovania súd žiadal o vyjadrenie znalcov z odvetvia chirurgie a traumatológia, a to MUDr. H. zo Ž., MUDr. O. zo Ž., MUDr. V., CSc. z D. K. a MUDr. L. z R., ktorým objasnil, akú znaleckú úlohu má potrebu im súd uložiť a či pre vykonanie znaleckého posudku je potrebné osobne vyšetriť navrhovateľov, ktorí bývajú v P. R., síce prví traja neďaleko hraníc so Slovenskom, avšak odporkyňa v 5. rade býva v G. a či je potrebné zabezpečiť aj zdravotnú dokumentáciu týchto občanov, pokiaľ sa liečili v P. R., či je potrebné ju pretlmočiť, preložiť a zabezpečiť aj tlmočníka z jazyka poľského do jazyka slovenského pri vykonávaní lekárskeho vyšetrenia pre potreby podania znaleckého posudku.
Oslovení znalci súdu oznámili, že môžu vypracovať znalecký posudok za podmienok, že im bude doručená kompletná zdravotná dokumentácia poškodených, a to v slovenskom jazyku a bude potrebné zabezpečiť účasť poškodených na vyšetrení v mieste pracoviska znalca, lekára, a to za prítomnosti tlmočníka. Taktiež sa znalci lekári chcú oboznámiť s doterajšími lekárskymi posudkami MUDr. J. D. a prípadne zabezpečiť aj zdravotnú dokumentáciu o liečbe poškodených aj v NsP L. M..
Zástupcovi navrhovateľov súd odoslal tieto vyjadrenia znalcov a vyzval ho, aby v lehote 15 dní súdu oznámil, kedy zabezpečí doručenie zdravotnej dokumentácie navrhovateľov za obdobie ich liečenia v P. po úraze až do súčasnosti spolu s prekladom do slovenčiny a kedy sa budú môcť dostaviť navrhovatelia na vyšetrenie k tomu znalcovi, ktorý bude vo veci ustanovený súdom.
Zástupca navrhovateľov súdu oznámil, že ďalšie znalecké dokazovanie považuje za nadbytočné a nehospodárne, a preto navrhol, aby súd o zvyšnom návrhu navrhovateľov rozhodol na základe doteraz vykonaného dokazovania.
Po takomto vyjadrení zástupcu navrhovateľov zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu ponecháva na rozhodnutie súdu, či bude vykonávať ďalšie dokazovanie pre potreby rozhodnutia o návrhu navrhovateľov o zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako o mimoriadnom zvýšení z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Doteraz totiž vykonané dokazovanie nepreukázalo takéto dôvody hodné osobitného zreteľa pre toto mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že je tu daná zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľom, a to škodu na zdraví, ku ktorej došlo pri strete motorových vozidiel navrhovateľov a odporcu, pričom náhrada škody bola čiastočne už navrhovateľom uhradená.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Medzi účastníkmi bola sporná výška náhrady škody na zdraví, keď podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa Vyhlášky číslo 32/1965 Zb. platnej v čase vzniku škody, o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia § 6 ods. 1, 2 pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa Prílohy tejto vyhlášky v časti A. Zásady pre hodnotenie, časť I. Odškodnenie za bolesť ods. 6 hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa ods. 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak podľa písm. b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod.
Pri odškodňovaní za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa časti II. ods. 10, 11, 12 lekár podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia základným počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb.
Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, prihliadne lekár na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Ak možno očakávať priaznivý vývoj (či už čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia. Lekár hodnotí, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté, aby nedošlo k neodôvodnenému nadhodnoteniu.
Ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou.
Podľa časti III. Postup pri vydávaní posudkov ods. 14 c) v posudku lekár uvedie okrem osobných údajov o poškodenom a objektívneho nálezu aj jednotlivé diagnózy, pokiaľ možno bez použitia latinských názvov, a čísla položiek, podľa ktorých hodnotil bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej v ňom stručne uvedie v čom spočíva sťaženie spoločenského uplatnenia (napr. má nápadné jazvy, kríva, neudrží moč, prípadne stolicu, trpí závratmi, nevydrží dlho stáť, zle znáša jazdu a pod.).
Podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd nevykonal navrhovaný dôkaz, a to znalecké dokazovanie na zistenie a preukázanie takého obmedzenia a straty uplatnenia sa navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade v živote a spoločnosti, ktoré vznikli v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, prípadne či sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby došlo k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to títo navrhovatelia žiadali, pretože navrhovatelia nevykonali žiadnu súčinnosť potrebnú k vykonaniu tohto znaleckého dokazovania. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré boli vykonané pre potreby rozhodnutia o návrhoch navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade čo do zvýšenia bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to ich výsluchy ako účastníkov konania, výsluch svedka, ošetrujúceho lekára a toho lekára, ktorý podal lekársky posudok o hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a dospel k záveru, že čiastočne návrhu týchto navrhovateľov vyhovel, keď zvýšil sťaženie spoločenského uplatnenia o 100 % podľa ust. § 6 ods. 2 Vyhlášky číslo 32/65 Zb., vo zvyšku, pokiaľ sa domáhali navrhovatelia ešte ďalšieho zvýšenia podľa ust. § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, teda o ďalší osemnásobok zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a desaťnásobok zvýšenia bodového ohodnotenia, ich návrh zamietol. Konanie v časti zastavil čo do návrhu na náhradu škody a čo do úroku z omeškania pre navrhovateľov v 4. a 6. rade a navrhovateľa v 3. rade podľa ust. § 96 O.s.p.
Pri zvýšení bolestného o desaťnásobok navrhovaného navrhovateľmi súd návrh zamietol, lebo neboli preukázané dôvody hodné osobitného, mimoriadneho zreteľa. Už pri základnom bodovom hodnotení bolestného lekár v posudku nezvýšil priznané body za bolestné o bolestivejší spôsob liečby, aj keď na pojednávaní ako svedok vypovedal, že zlomeniny kolena a nohy u navrhovateliek v 1. a 5. rade boli bolestivé.
Pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia súd zvýšil toto sťaženie u navrhovateľov v 1., 2. a 5. rade o jedennásobok podľa § 6 ods. 2 Vyhl. číslo 32/65 Zb. Už samotné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za preukázané nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodených, pre uspokojovanie ich životných a spoločenských potrieb.
Súd prihliadol pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia o jedennásobok u navrhovateľky v 1. rade na to, že je žena, v čase úrazu mala 52 rokov, už vtedy trpela ochorením chrbtice, pre ktoré bola čiastočne invalidná a lekár obodoval jej sťaženie spoločenského uplatnenia ako stredne ťažké a pokiaľ nebola daná súčinnosť navrhovateľov na vykonanie ďalších dôkazov, napr. znalecké dokazovanie na mieru poškodenia zdravia aj v súčasnosti, súd nemohol priznať vyššie zvýšenie tohto odškodnenia.
U navrhovateľa v 2. rade išlo taktiež o stredne ťažké poškodenie zdravia pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, v čase úrazu mal 44 rokov a spolu aj s navrhovateľkou v 1. rade, manželkou, naďalej pracujú, podnikajú vo svojom penzióne, aj keď u tohto navrhovateľa je určité obmedzenie, teda sťaženie vo vykonávaní úkonov v jeho bežnom živote, a preto súd priznal jedennásobok zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Navrhovateľka v 5. rade v čase úrazu mala 48 rokov, pri sťažení spoločenského uplatnenia bolo toto obmedzenie ohodnotené bodmi predstavujúcimi ľahké obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu, a preto nie je možné považovať toto obmedzenie za hodné osobitného zreteľa, pri ktorom by prináležalo priznanie vyššieho násobku zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov, a preto aj pri tejto navrhovateľke súd zvýšil sťaženie spoločenského uplatnenia len o jedennásobok.
U všetkých troch navrhovateľov mal súd za preukázané určité obmedzenie ich uplatnenia v živote a v spoločnosti, pretože úraz utrpeli vo veku, keď boli a sú zamestnaní, pracujú. Po úraze je čiastočne obmedzená ich možnosť športového a spoločenského vyžitia, v bežnom živote obmedzená možnosť vykonávať určité úkony v práci, alebo v domácnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní. Súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.