Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-171-2008.pdf
PDF · 72.9 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4C/171/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: S. L. s.r.o. T. XX,. Ž. XXX. XX,. IČO XX. XXX. XXX. zastúpeného JUDr.Š. S., advokátom so sídlom v Ž., V. O. XXXX/ XX. proti odporcovi : J. I. , nar.XX.X.XXXX,. bytom T., P.O.H. XXXX/XX. o zaplatenie 8.679,- Sk s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.679,- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania od 19.9.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 10.321,30 Sk na účet JUDr.Š. S. advokáta so sídlom v Ž., V. O. XXXX/XX. všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 8.679,- Sk spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 19.9.2008 do zaplatenia a to z dôvodu, že odporca bol jeho zamestnancom a v roku 2007 mu vznikol nárok na dovolenku v rozsahu 3,5 dňa, avšak v skutočnosti čerpal 7 dní a taktiež v roku 2008 vyčerpal odporca 4 dni dovolenky, i keď mu v dôsledku skončenia pracovného pomeru žiaden nárok na dovolenku nevznikol a teda vymáhaná suma predstavuje náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú odporcovi nevznikol nárok vo výške 6.416,- Sk ako aj odvody vo výške 2.263,- Sk.
Odporca s návrhom nesúhlasil a trval na tom, že dovolenkové lístky, ktoré predložil navrhovateľ nepodpisoval a podľa neho sú podpísané tou istou osobou, ktorá ich aj vypisovala. Podľa neho čerpal iba 1 deň dovolenky, pričom je pravdou, že v tých dňoch, keď podľa navrhovateľa mal dovolenku čerpať, tak nebol v zamestnaní, pretože mu neprišla správa od dispečera, že má nastúpiť a preto si myslel, že čerpá neplatené voľno.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že odporca bol zamestnaný u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy, ktorá síce nie je datovaná , ale podľa ktorej nastúpil do práce dňa 22.10.2007 vo funkcii vodiča nákladného vozidla a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V roku 2007 odporca odpracoval 71 dní , čím mu vznikol nárok na 3,5 dňa dovolenky , avšak v skutočnosti čerpal 7 dní dovolenky (9.11., 12.-14.11.2007, 13.,14 a 31.12.2007) a v roku 2008 odporca čerpal dovolenku v dňoch 2.1.,4.1.,14.1. a 15.1.2008 , i keď mu žiaden nárok na dovolenku v roku 2008 nevznikol, pretože neodpracoval 21 dní a pracovný pomer bol s odporcom ukončený dohodou zo dňa 4.3.2008. Odporca počas celej doby trvania pracovného pomeru vyčerpal spolu 11 dní dovolenky, i keď mu vznikol nárok iba na 3,5 dňa a preto si navrhovateľ uplatnil voči nemu vrátenie vyplatenej náhrady mzdy za 7,5 dňa dovolenky vo výške 6.416,- Sk ako aj odvody v sume 2.263,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 8.679,- Sk. Odporca nespochybnil, že v dňoch, ktoré navrhovateľ uviedol ako dni čerpania dovolenky v skutočnosti nebol v zamestnaní , avšak namietal, že podpis na dovolenkových lístkoch nie je jeho podpisom a podľa neho čerpal neplatené voľno, keďže v uvedených dňoch nedostal od dispečera SMS správu , že má nastúpiť do zamestnania a preto ani nenastúpil.
Podľa §-u 100 Zákonníka práce zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na
a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
b) dovolenku za odpracované dni,
c) dodatkovú dovolenku.
§ 101 ZP zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
§ 102 ZP pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
§ 105 ZP zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
§ 116 ods.1 ZP zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
§ 117 ZP zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na vrátenie náhrady mzdy vyplatenej odporcovi za dovolenku v sume 8.679,- Sk je podaný dôvodne a preto mu vyhovel. Je nesporné, že odporca ako zamestnanec navrhovateľa čerpal v roku 2007 dovolenku v rozsahu 7 dní, i keď mu vznikol nárok iba na pomernú časť dovolenky v rozsahu 3,5 dňa a taktiež v roku 2008 vyčerpal 4 dni dovolenky napriek tomu, že mu nevznikol žiaden nárok na dovolenku, keďže od 16.1.2008 bol práceneschopný a následne bol pracovný pomer ukončený dohodou dňa 4.3.2008. Odporca teda prečerpal dovolenku v rozsahu 7,5 dňa a preto je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku v uvedenom rozsahu, čo predstavuje sumu 8.679,- Sk , ktorá pozostáva zo samotnej náhrady mzdy vo výške 6.416,- Sk ako aj odvodov vo výške 2.263,- Sk, ktoré navrhovateľ za sporné dni odviedol za odporcu. Pokiaľ sa odporca bránil tým, že nepodpísal dovolenkové lístky, tak súd považoval jeho obranu za právne irelevantnú , nakoľko je nesporné, že odporca nebol v zamestnaní v dňoch , v ktorých podľa evidencie navrhovateľa čerpal dovolenku a túto skutočnosť odporca ani nenamietal a pravosť podpisu odporcu na dovolenkových lístkoch nemá na uvedenú skutočnosť žiaden vplyv. Vzhľadom na povahu zamestnania odporcu (vodič nákladného vozidla) bola zrejme u navrhovateľa taká prax, že zamestnanci si vopred nahlasovali čerpanie dovolenky, ktoré im odsúhlasil dispečer a tento aj vypísal dovolenkový lístok a skutočnosť, či zamestnanec dovolenkový lístok podpísal už zo strany zamestnávateľa preverovaná nebola. Odporca však mal možnosť skontrolovať si počet dní čerpanej dovolenky na výplatných listinách a tento nenamietal nesprávnu evidenciu čerpanej dovolenky. Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že odporca prečerpal 7,5 dňa dovolenky, i keď na túto mu nevznikol žiaden nárok a preto je povinný vrátiť náhradu mzdy navrhovateľovi a z toho dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.679,- Sk spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 19.9.2008 do zaplatenia v zmysle §-u 517 ods.2/ OZ a §-u 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , nakoľko odporca sa dostal do omeškania so zaplatením náhrady mzdy a napriek výzve navrhovateľa požadovanú náhradu nezaplatil a preto sa navrhovateľ musel domáhať jej zaplatenia návrhom na súde písomne dňa 19.9.2008.
Pokiaľ by navrhovateľovi aj nevznikol nárok na vrátenie vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku v zmysle §-u 117 ZP z dôvodu, že dovolenkové lístky neboli vlastnoručne podpísané odporcom, tak v tom prípade by mal navrhovateľ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §-u 222 ZP.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 516,- Sk ako aj trovy právneho zastúpenia podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. za 4 úkony po 700,- Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, písomný pokus o zmier, podanie návrhu na súd a účasť na pojednávaní dňa 21.11.2008) , 4 x paušál po 190,- Sk ako aj DPH 19% , čo predstavuje sumu 1.444,20 Sk , cestovné právneho zástupcu na pojednávanie dňa 21.11.2008 zo Ž. do T. a späť, t.j. 286 km x 7,92 Sk predstavuje 2.265,10 Sk a náhrada za stratu času za 8 polhodín po 317,- Sk predstavuje 2.536,- Sk , čo je spolu náhrada trov konania v sume 10.321,30 Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha