Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-47-1996.pdf
PDF · 189.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/47/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade :.Y.. W. R. R., S. I. X, Bratislava, v 2. rade : PLAN-SERVIS FRIDECZKY, spol. s r.o., Klariská 7, Bratislava, zstúprnými advokátkou JUDr. Evou Bušovou, Tobrucká 6, Bratislava proti odporcom v 1.rade : Y.. I. M., S. I. X, Bratislava, právny C. po C.. Ľ. R., C. S. I. X, Bratislava, H..XX.XX.XXXX, A. X.U. : Y.. I. M. - A., I.Á. X, Bratislava, zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Malachom, Jakubovo námestie 13, Bratislava, o nároku navrhovateľa v 1. rade na zaplatenie 55.277,50,-Sk s príslušenstvom a o nároku navrhovateľa v 2. rade o zaplatenie 789.960,40,-Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa v 1. rade sa zamieta.
Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade sumu vo výške 20.086,38 €
( po prepočte 605.122,23,- Sk) spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 1.3.1996 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa v 2. rade zamieta.
O náhrade trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručenou súdu dňa 4. 3. 1996 domáhali zaplatenia sumy 843.278,-Sk ( 27.991,70 € ) spolu s úrokom z omeškania od 1.3.1996 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že navrhovateľ v 1. rade bol s odporkyňou v 1. rade spoluvlastníkom nehnutelnosti zapísanej na T. XXXX kat.úz. Bratislava - Staré mesto ako parc.č. XXX a parc.č. XXX, ku ktorým podiel navrhovateľa v 1. rade predstavuje XX/XX, a podiel odporkyne v 1. rade XX/XX, M. M. X/XX je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov Ak.B..Š. Š. X. Ak.B.. Ľ. Š.. Na základe stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia Bratislava - Staré mesto, boli na dome stojacom na parc.č. XXX a vo dvore parc.č. XXX vykonané stavebné práce - rekonštukcia nehnutelnosti. Stavebné práce boli vykonávané na základe zmluvy o dielo zo dňa 1.4.1992, uzavretej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade. Úhrada vykonaných prác bola uskutočnená ako navrhovateľmi, tak aj odporcom v 2.rade, ktorý konal z poverenia odporkyne v 1.rade a na podklade zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľom v 2.rade a odporcom v 2.rade. Dňa 25.7.1994 bolo na dokončenú stavbu vydané užívacie povolenie. Od toho dňa priestory v stavbe užívajú spoluvlastníci vo výmere zodpovedajúcej ich spoluvlastníckym podielom. Po vydaní užívacieho povolenia rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia č. XXXX/XXXX-W., predložil navrhovateľ v 1. rade odporcom rozúčtovanie nákladov stavby podľa výšky spoluvlastníckych podielov aj so zaslaním prvotných dokladov. Odporcovia sa k predloženému rozúčtovaniu nákladov
nevyjadrili. Navrhovateľ v 1.rade preto požiadal znalca Y..N., aby na základe dokladov rozúčtoval vynaložené náklady na rekonštrukciu stavby podľa výšky spoluvlastníckych podielov, aj so zohľadnením platieb, ktoré spoluvlastníci už uskutočnili. Podľa znaleckého posudku č. XX/XX a jeho dodatku č. 1 sa mala odporkyňa v 1. rade podielať na nákladoch čiastkou 3.074.273,- Sk a po odpočítaní platieb, ktoré uskutočnil odporca v 2. rade zostal neuhradený podiel odporkyne v 1. rade v sume 805.460,- Sk. Nad rámec sumy uvedenej v znaleckom posudku a dodatku č.1 si navrhovatelia ďalej uplatnili sumu 513,48 Sk za nákup predmetov zabudovaných do objektu na I. X, ktoré zakúpil Y.. R. a boli mu navrhovateľom v 2. rade preplatené; sumu 3.803,94 Sk za rozmnožovanie plánov a iné reprografické práce, ktoré uhradil Y..R. a boli mu navrhovateľom v 2. rade preplatené; sumu 11.873,07 Sk za rozmnožovacie práce, pisárske práce, fotokopie potrebné pre prípravnú a projektovú dokumentáciu stavby až po kolaudáciu vynaložené Y.. I. a uhradené navrhovateľom v 2. rade; sumu l.456,51 Sk za výdavky na vodovodnú prípojku a drobný priemyselný tovar vynaložené Y..I. a uhradené navrhovateľom v 2.rade; sumu 20.172,65 Sk, ktorú navrhovateľ v 2.rade uhradil Slovenským plynárňam v Bratislave za vyfakturovanú spotrebu plynu v období od 17.11.1993 do 30.9.1994 za priestory, ktoré boli počas stavby vykurované a boli užívané odporkyňou v 1.rade. Odporcovia boli listami zo dňa 30.0l.1996 vyzvaní k úhrade vyššie vyčíslených súm, na listy však nereagovali. Neuhradením nákladov, ktoré boli vynaložené na stavbu vo vlastníctve odporkyne v 1.rade, ktorá svoj spoluvlastnícky podiel môže využívat len preto, lebo nehnuteľnosť sa zrekonštruovala , sa odporkyňa v 1.rade bezdôvodne obohatila.
Písomným podaním zo dňa 17. 3. 2004 ( č.l.299) navrhovatelia požadovali zmenu petitu návrhu tak, aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne a to navrhovateľovi v 1. rade sumu 55.277,50,-Sk ( 1.834,88 € ) so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 1. 3. 1996 do zaplatenia a navrhovateľovi v 2. rade sumu 789.960,-Sk ( 26.221,87 €)so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 1. 3. 1996 do zaplatenia. Uvedenú zmenu žalobného petitu návrhu súd na pojednávaní dňa 11.9.2006 uznesením pripustil ( č.l. 367).
Odporcovia žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedli, že navrhovateľ v 1. rade je aktívne legitimovaným proti odporkyni v 1. rade. Navrhovateľ v 2.rade v tomto spore nie je aktívne legitimovaný, nakoľko na nákladoch rekonštrukcie sa zúčastnil len ako zhotoviteľ v prospech navrhovateľa v 1. rade. Odporca v 2.rade v tomto spore pasívne legitimovaný nie je, nakoľko k nehnuteľnosti nemá žiadny vzťah. Zmluva o dielo zo dňa 20.08.1993 uzatvorená medzi navrhovateľom v 2. rade a odporcom v 2.rade je neplatným právnym úkonom, a navyše, na jej základe nedošlo k žiadnemu plneniu navrhovateľa v 2. rade v prospech odporcu v 2.rade. Namietali, že navrhovateľ v 1. rade neuhradil navrhovateľovi v 2. rade žiadne náklady za odporkyňu v 1. rade. Navrhovateľ v 2. rade však nemá nárok na zaplatenie týchto nákladov priamo od odporkyne v 1. rade, nakoľko na rekonštrukcii nehnuteľnosti na I. X sa zúčastnil len ako zhotoviteľ prostredníctvom zmluvy o dielo uzatvorenej v prospech navrhovateľa v 1. rade ako objednávateľa, a preto bolo povinnosťou navrhovateľa v 1. rade zaplatiť mu za dodávky a práce vykonané podľa tejto zmluvy. Navrhovateľ v 2. rade nemá nárok na zaplatenie týchto nákladov ani od odporcu v 2. rade, nakoľko sa v jeho prospech neuskutočnilo žiadne plnenie. Zároveň vzniesli námietku premlčania všetkých nárokov navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote, teda všetkých nárokov na zaplatenie nákladov vynaložených do 4. 3. 1994. Pokiaľ sa navrhovatelia pôvodným návrhom domáhali zaplatenia istiny vo výške 843.278,-Sk a podaním zo dňa 17.3.2004 žalobu rozšírili na zaplatenie istiny vo výške Sk 845.237,90 Sk, namietli premlčanie istiny 1.959,90 Sk ako rozdielu medzi pôvodne uplatnenou sumou a sumou uplatnenou až v roku 2004.
Právny zástupca odporcov sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie mal riadne a včas doručené, požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti písomným podaním zo dňa 29.12.2008, ku ktorému súčasne hodnoverný doklad preukazujúci trvanie jeho pracovnej neschopnosti nedoložil, a preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľov, odporcu v 2. rade, oboznámením s listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľmi v návrhu, ktorými
odôvodňovali svoj žalobný návrh a vyjadrenia a prednesov odporcov z hľadiska skutočností, ktoré uvádzali na svoju obranu. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.; vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Z listinných dokladov súd zistil, že na základe dohody o vydaní veci zo dňa 28.8.1991 bola vydaná nehnuteľnosť zapísaná vo vl.č. XX, kat. územie Staré Mesto ako parc.XXX - dom č. pop. Y. a dvor vo výmere XXXmX a parc. č. XXX dvor vo výmere 327m2 ako oprávneným osobám navrhovateľovi v 1. rade v podiele 63/84-ín a odporkyni v 1. rade v podiele 21/84-ín ( č.l. XXX). Kúpnou zmluvou zo dňa 6.5.1992 previedol navrhovateľ v 1.rade časť svojho podielu 4/84-iny do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Š.; podiel navrhovateľa v 1. rade tak predstavuje 59/84-ín.
Z výpovede navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že do 1.4.1992 sa nedalo s reštituovanou budovou nič robiť, len vybavovať potrebné záležitosti a plánovať ďalší postup, ktoré práce robil navrhovateľ v 1. rade aj z poverenia odporkyne v 1. rade; od 1.4.1992 bol poverený plánovaním Y.. I., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že vykonával pre navrhovateľa v 1. rade na základe splnomocnenia zo dňa 5.12.1991 ( č.l. 335) stavebný a autorský dozor, investičnú činnosť, objednával práce, podpisoval faktúry a preberal práce. Dňa 8.4.1992 odporkyňa v 1. rade poverila odporcu v 2. rade ako syna na zastupovanie vo všetkých záležitostiach nehnuteľností parc. č. XXX,XXX na I. X, čomu nasvedčuje aj písomné splnomocnenie zo dňa 8.4.1992 na čl.245; navrhovateľ v 1. rade uviedol, že s odporkyňou v 1. rade rokoval aj ohľadne ďalšieho spoločného pozemku parc.č. XXX/X v tom istom bloku, ktorého sa týkali tiež projekčné práce a vybavovanie; od začiatku bola dohoda s odporkyňou v 1. rade o náhrade výdavkov s nehnuteľnosťami parc.č. XXX,XXX X. XXX/X podľa výšky spoluvlastníckych podielov; spočiatku bola tiež dohoda s odporkyňou v 1. rade, že sa bude podieľať na nákladoch pribežne, hneď ako nabehnú a búdu sa dať rozúčtovať; navrhovateľ v 2. rade zaslal odporkyni v 1. rade rozúčtovanie nákladov už v roku 1992 faktúrou 6.10.1992, na ktorú reagoval odporca v 2. rade v zastúpení odporkyne v 1. rade listom zo dňa 22.10.1992 ( č.l. 265) tak, že faktúry neboli vopred konzultované, nie je na dokladoch súhlas druhého vlastníka, chýba uzavretá zmluva o dielo na účtované práce; navrhovateľ v 1. rade potvrdil, že následne bolo s odporkyňou v 1. rade dohodnuté, že náklady sa vyúčtujú po skončení stavby. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 28.11.1992 podpísala odporkyňa v 1. rade súhlasné stanovisko k predloženému zadaniu stavby I. X, Na A. X vypracovanom v apríli, máji 1992 ( č.l. 266). Odporca v 2. rade potvrdil vo svojej výpovedi, že medzi navrhovateľom v 1. rade a odporkyňou v 1. rade bola po získaní majetku späť dohoda spoločne uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu ich rekonštrukciou tak, aby boli užívania schopné s tým, že práce sa budú uhrádzať podľa výšky podielov; uvedenému nasvedčuje aj uhrádzanie 75% ako ?-iny nákladov navrhovateľom v 1. rade a 25% ako ?-ina nákladov odporkyňou v 1. rade stavebnej firme realizujúcej hrubú stavbu S.O.D, S.D.O.. Z výpovede odporcu v 2. rade súd zistil, že konal s navrhovateľmi v mene odporkyne v 1.rade ako matky, platby vykonával ako splnomocnenec za matku aj ako podnikateľ pod obchodným menom A., uviedol, že s matkou mal uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu, pričom matka všetky oprávnené faktúry zaplatené firmou A. jej do svojej smrti aj zaplatila; v ďalšom poprel zmluvný vzťah s navrhovateľom v 2. rade.
Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že dňa 1.4.1992 uzatvorili navrhovatelia zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa zaviazal navrhovateľ v 2. rade vykonať rekonštrukciu a dostavbu stavby na pozemku I. X - Na A. X. I. X - O., M.. Č.. XXX X. XXX na svoj náklad a nebezpečenstvo a navrhovateľ v 1. rade sa zaviazal ako objednávateľ zaplatiť cenu diela vo výške vlastných nákladov s tým, že po protokolárnom preberaní diela vystaví zhotoviteľ faktúru.
Dňa 20.8.1993 uzavreli navrhovateľ v 2. rade a odporca v 2. rade zmluvu o dielo podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa zaviazal navrhovateľ v 2. rade ako zhotoviteľ vykonať prípravné projektové a stavebné práce v rozsahu potrebnej dokumentácie, jednanie s príslušnými orgánmi pre vydanie potrebných povolení k stavbe a odporca v 2.rade sa zaviazal preplatiť práce po dodaní faktúry, ktorá bude dokladovaná preukázateľnými výdavkami, po vzájomnom odsúhlasení, čo do množstva a kvality, ako aj uhradiť preukázateľné a odsúhlasené výdavky podielovo na objekte I. X
- Na A. X v ?; táto zmluva mala upresniť ústnu dohodu uzavretú v roku 1992 a strany sa dohodli, že si vypracujú a vzájomne odsúhlasia rozpočet a výšku nákladov potrebných k celkovému dokončeniu diela.
Listom zo dňa 1.10.1993 ( č.l.270,271) vyzval navrhovateľ v 2. rade odporcu 2. rade na zaplatenie úhrady za vyfakturované projektové a stavebné práce a zálohy 250.000,-Sk, na čo reagoval odporca v 2. rade listom zo dňa 17.10.1993 ( č.l.272), kde upozornil navrhovateľa v 2. rade na neplnenie zmluvy o dielo zo dňa 20.8.1993 a na neodsúhlasenie rozpočtu, výšky nákladov a termínu ukončenia prác.
Podľa ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 139 ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Podľa ustálenej súdnej praxe pojem hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods.2 Obč. zák. zahŕňa aj rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o tom, aká investícia, t.j. náklady akého druhu a výšky, majú byť na spoločnú vec vynaložené. Predpokladom platnosti takétoho rozhodnutia je, aby bola menšinovému spoluvlastníkovi daná reálna možnosť o investícii do spoločnej veci rozhodnúť, či sa k nej vyjadriť. Pokiaľ takýto predpoklad nenastal, je povinný sa menšinový spoluvlastník podieľať na vynaložených investíciách v rozsahu nákladov na nutnú opravu alebo údržbu spoločnej veci z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Obč.zák. za trvania spoluvlastníckeho vzťahu a pokiaľ nejde o náklady na nutnú opravu a údržbu, tak pri zániku podielového spoluvlastníctva, avšak v rozsahu výšky zhodnotenia jeho podielu; v tomto prípade by nešlo o rozhodnutie väčšiny o hospodárení so spoločnou vecou, ale o neplatný právny úkon. Pokiaľ menšinový spoluvlastník s navrhnutou investíciou nesúhlasí, tak potom, ak o nej rozhodne väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, je menšinový spoluvlastník povinný podľa veľkosti svojho podielu na takto vynaložené náklady prispieť podľa ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého takto investujúcemu spoluvlastníkovi vzniklo proti nemu majetkové právo na náhradu ním vynaložených investícií za trvania spoluvlastníckeho vzťahu bez ohľadu na to, či išlo o investície na nevyhnutné opravy či údržbu.
Zhodnotením vyššie uvedených zistení súd dospel ku skutkovému záveru, že navrhovateľ v 1. rade sa dohodol s odporkyňou v 1. rade na rekonštrukcii reštitúciou získaného majetku - nehnuteľností na parc.č. XXX - Q. na I. P. Č.. X A. S. a dvora na parc. č. XXX a na úhrade nákladov s tým spojených podľa výšky spoluvlastníckych podielov. S ohľadom na to súd dospel k právnemu záveru, že týmto došlo k dohode účastníkov ako podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa ust. § 139 ods. 2 Obč.zák. s tým, že spočiatku sa úhrada nákladov bude realizovať priebežne po ich vynaložení, neskôr, keď už do rekonštrukcie vstúpil navrhovateľ v 2. rade sa dohodli na rozúčtovaní nákladov až po dokončení celkovej rekonštrukcie; zároveň možno usudzovať na súhlas odporkyne v 1. rade s tým, že realizáciu rekonštrukcie vykoná aj navrhovateľ v 2. rade. So zreteľom na uzavretie takejto dohody súd zastáva právny názor, že navrhovateľovi v 1. rade vznikol voči odporkyni v 1. rade nárok na zaplatenie ním vynaložených nákladov na rekonštrukciu nehnuteľností nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a odporkyni v 1. rade vznikla povinnosť zaplatiť mu ako investujúcemu spoluvlastníkovi náklady na rekonštrukciu ním uhradené vo výške zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, a to podľa ust. §
137 ods. 1 Obč.zák.; uplatnenia týchto nákladov na súde sa mohol navrhovateľ v 1.rade domáhať od odporkyne v 1. rade vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť od ich vynaloženia, kedy si právo na ich zaplatenie mohol uplatniť prvý raz, nakoľko spočiatku bola dohodnutá priebežná úhrada vynaložených nákladov ( ust. § 101 Obč. zák.), čomu nasvedčuje aj ich skutočné vyúčtovanie v roku 1992 odporkyni v 1. rade.
Výsledky vykonaného dokazovania nenasvedčujú žiadnemu relevantnému právnemu vzťahu založenom na zmluvnom či zákonom podklade medzi odporcom v 2. rade a navrhovateľom v 1. rade. Súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení dospel k záveru, že odporca v 2. rade konal s navrhovateľom v 1. rade ako splnomocnenec odporkyne v 1. rade v jej mene a na jej účet, a to na základe medzi nimi uzatvorenej bezodplatnej príkaznej zmluvy ( ust. § 724 Obč.zák.), a preto bolo potrebné považovať konanie odporcu v 2. rade vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade za priame konanie odporkyne v 1. rade na základe zastúpenia odporcom v 2. rade. Takýto vzťah odporcov však nezakladá žiaden hmotnoprávny vzťah medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 2. rade a ani solidaritu odporcov v 1. a 2. rade. S poukazom na tieto závery súd uzavrel, že odporca v 2. rade nie je pasívne legitimovaným voči navrhovateľovi v 1. rade.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom určiť a pokiaľ ani jeho výkladom nie je možné dospieť nepochybne k poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu
Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Obchodno-právny vzťah založený zmluvou o dielo zo dňa 20.8.1993 medzi navrhovateľom v 2. rade a odporcom v 2. rade považoval súd podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok podstatnej náležitosti zmluvy o dielo spočívajúcom v nedostatočne určitom vymedzení predmetu diela ( ust. § 536 ods.2 Obchodného zákonníka), keď zo zmluvy nie je zrejmé určité dielo, ktoré sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať (čoho sa má týkať, v akom rozsahu prác a nákladoch ). Obsah predmetu zmluvy o dielo sa nedá určiť ani z dokumentácie, na ktorú zmluva odkazuje a ani z rozpočtu, ktorý si mali zmluvné strany dohodnúť. Zo skutkových zistení v danej veci nevyplýva, že by navrhovateľ v 2. rade na základe takto neplatne uzatvorenej zmluvy o dielo pre odporcu v 2. rade aj fakticky nejaké práce vykonal a vyúčtoval. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ v 2. rade fakturoval odporcovi v 2. rade práce na základe ním vystavenej faktúry dokladovanej preukázateľnými výdavkami, po vzájomnom odsúhlasení čo do množstva a kvality práce. So zreteľom na túto skutočnosť preto ani neprichádza do úvahy vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán vrátiť si to, čo na základe neplatnej zmluvy dostali; jediná faktúra vystavená navrhovateľom v 2. rade odporcovi v 2. rade sa týkala zaplatených nákladov za spotrebu plynu na I. X, ktorú však súd nepovažoval za oprávnenú voči odporcovi v 2. rade z dôvodov nedostatku pasívnej legitimácie uvedených nižšie pri nákladoch v prílohe k/. So zreteľom na uvedené závery súd návrh navrhovateľa v 2. rade voči odporcovi v 2. rade pre nedostatok právneho základu ako nedôvodný zamietol.
Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Občiansky zákonník pojem právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci bližšie nevymedzuje. Možno ho kvantitatívne považovať za širší pojem než hospodárenie so spoločnou vecou (§ 139 odst. 2, 3 Obč. zák.). Jedná sa tak prakticky o všetky právne úkony vzťahujúce sa k spoločnej veci, či už sa vyznačujúce
pravidelnosťou či výnimočnosťou, okrajovým významom či výrazným dopadom do právneho postavenia spoluvlastníkov. K platnosti zmluvy ako právneho úkonu týkajúceho sa spoločnej veci je dostačujúci prejav vôle jedného spoluvlastníka. Okolnosť, že druhý spoluvlastník spoločnej veci zmluvu nepodpísal, nespôsobuje jej neplatnosť; v takomto prípade s ohľadom na znenie citovaného ust. § 139 Obč. zák. je postačujúce, že zmluva bola uzavretá z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, ktorý ako zmluvná strana zmluvu podpísal sám s právnymi účinkami zaväzujúcimi aj druhého spoluvlastníka.
Právny základ vzťahu medzi navrhovateľom v 2. rade a odporkyňou v 1. rade je daný ust. § 139 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého je odporkyňa v 2. rade solidárne zaviazaná voči navrhovateľovi v 2. rade ako dlžník zo zmluvy o dielo zo dňa 1.4.1992 spoločne a nerozdielne s navrhovateľom v 1. rade; zmluva o dielo, ktorá je právnym úkonom týkajúcim sa spoločnej veci, bola platne uzavretá navrhovateľom v 1. rade v tomto prípade ako väčšinovým spoluvlastníkom, na základe predchádzajúceho platne prijatého rozhodnutia podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Z takto uzatvorenej zmluvy o dielo týkajúcej sa spoločnej nehnuteľnosti sú zaviazaní všetci podieloví spoluvlastníci spoločne a nerozdielne podľa ust. § 139 ods. 1 Obč. zák., ktoré upravuje vo vzťahu k tretím osobám solidaritu medzi spoluvlastníkmi a zakladá tak právo veriteľa požadovať od každého z nich splnenie celého záväzku či na neho pripadajúcej časti podielu ( pasívna solidarita podľa ust. § 511 Obč.zák. ).
Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 392 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho splnením ( doba splatnosti).
Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doby štyri roky.
Povinnosť plniť zo zmluvy o dielo vzniklo odporkyni v 1. rade vo výške vynaložených nákladov navrhovateľom v 2. rade ako zhotoviteľom na rekonštrukciu nehnuteľnosti I. X - Na A., a to podľa znenia samotnej zmluvy o dielo, až po prebratí diela na základe vystavenej faktúry navrhovateľom v 2. rade do 30 dní, odkedy aj začala navrhovateľovi v 2. rade plynúť 4-ročná premlčacia doba na uplatnenie nárokov zo zmluvy o dielo podľa ust. § 392 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka; v tomto prípade nešlo o čiastkové plnenia, pri ktorých by plynula premlčacia doba pre každé čiastkovo vynaložené náklady na rekonštrukciu samostatne.
Z obsahu spisového materiálu súd zistil ( príloha t/), že navrhovatelia v 1. a 2. rade vyzvali odporcov v1. a 2. rade listom zo dňa 10.4.1995 na zaplatenie nákladov do 24.4.1995; výzvy boli doručené odporcom dňa 12.4.1995; následne boli vyzvaní ďalším pokusom o zmier zo dňa 9.5.1995, doručeným odporkyni v 1. rade dňa 6.5.1995 a odporcovi v 2. rade dňa 3.5.1995; napokon listom zo dňa 30.1.1996. Zo zmluvy o dielo zo dňa 1.4.1992 vyplýva splatnosť ceny diela po jeho protokolárnom prebraní na základe faktúry vystavenej zhotoviteľom ( v súlade s ust. § 548 ods. 1 Obch. zák.), teda na výzvu navrhovateľa v 2. rade, na ktorom tak bolo určiť presnú dobu plnenia. V konaní vyšlo najavo, že užívacie povolenie bolo vydané 25.7.1994, následne boli vynaložené ešte ďalšie náklady v roku 1994, po zúčtovaní ktorých vyzvali navrhovatelia odporcov na plnenie listom zo dňa 10.4.1995 do 24.4.1995, odkedy začala plynúť 4-ročná premlčacia doba na uplatnenie nákladov vynaložených do konca roku 1994, a preto pokiaľ bol návrh podaný dňa 4.3.1996, bol podaný včas. Pokiaľ však ide o náklady z roku 1995 nad rozsah znaleckého posudku - príloha e/, na zaplatenie príslušného podielu navrhovatelia nevyzvali odporcov ani listom zo dňa 10.4.1995 ( nie je zrejmé, či tam boli zahrnuté, nakoľko sa objavili až dodatočne počas konania), ani listom zo dňa 30.1.1996, ktorý zodpovedá pôvodnému žalobnému petitu návrhu a ani počas konania žiadnym relevantným procesnoprávnym úkonom; tento nárok nebol zahrnutý v pôvodnom žalobnom petite návrhu; písomným podaním zo dňa 5.9.2000, doručeným súdu dňa 6.9.2000 ( č.l. 116), navrhovatelia založili do spisu aj prílohu e/ ohľadne nákladov za práce v roku 1995 v sume 42.761,-Sk bez toho, aby žiadali zmenou petitu návrhu rozšíriť pôvodne žalovanú sumu aj o zaplatenie
podielu odporcov na týchto nákladoch vo výške 10.690,25 Sk; až písomným podaním doručeným súdu dňa 18.3.2004 na č.l. 299, navrhovateľ v 2. rade žiadal priznať aj podiel vo výške 10.690,25 Sk z týchto nákladov pripadajúci na odporcov. 4-ročná premlčacia doba tak na ich uplatnenie začala plynúť od ich zaplatenia, keďže absentovalo určenie doby ich splatnosti relevantnou výzvou navrhovateľa v 2. rade na ich zaplatenie, odkedy mohol navrhovateľ v 2. rade svoje právo na ich uplatnenie voči odporcom vykonať po prvý raz, a nakoľko bol podiel na nich uplatnený na súde až podaním doručeným súdu 18.3.2004, bol uplatnený tento nárok až po uplynutí premlčacej doby. S ohľadom na uvedené závery súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
Podľa ust. § 451 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, tak je povinný takto získaný prospech vrátiť. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu.
Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu je založená na skutočnosti, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v čase jeho poskytnutia neexistoval právom stanovený dôvod, ktorým môže byť dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z rozhodnutia a pod. Plnenie bez právneho dôvodu zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku a tiež prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Základnými predpokladmi bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu je , že postihnutý subjekt poskytol plnenie majúce majetkovú hodnotu, pre poskytnutie tohto plnenia tomu, komu bolo plnené neexistoval od začiatku právny dôvod ( ten, kto poskytol plnenie nebol dlžníkom a ten, kto plnenie prijal, nebol veriteľom v súvislosti s daným plnením), na strane toho, kto plnil, šlo o omyl ( nesprávny predpoklad) týkajúci sa dlhu či veriteľa
Plnením bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, pokiaľ neexistoval právny dôvod, aby niekto iný než vlastník do veci investoval svoje prostriedky. Podľa rozhodovacej činnosti v týchto prípadoch súdy považujú za neoprávnený majetkový prospech nie to, čo bolo vynaložené, ale to, o čo sa cudzia vec zhodnotila; rozhodujúce je podľa dikcie zákona vydať všetko, čo sa nadobudlo a teda všetko, čo bolo získané povinným, a nie čo oprávnený stratil, a teda to, o koľko sa bezdôvodným obohatením zvýšil majetok povinného a nie hodnota, ktorú tým stratil oprávnený; oprávnený preto môže žiadať iba to, o čo sa hodnota veci týmito investíciami zvýšila ako rozdiel medzi hodnotou veci pred vynaložením nákladov a hodnotou veci po ich vynaložení, a teda nemôže požadovať samotné vložené investície - hodnotu nákladov a práce, ale v rozsahu o čo sa ich vynaložením cudzia vec zhodnotila, a to podľa stavu k okamžiku tohto zhodnotenia.
Základnými pojmovými znakmi skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Obč. zák. Je, aby ten kto plnil za iného nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie, ktoré je právnou povinnosťou iného a ten, kto plnil záväzok za iného, má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil; medzi tým, kto plnil a tým, komu bolo plnené / tretia osoba/, bolo zrejmé, že je plnené za iného.
Podľa ustálenej súdnej praxe ( R 1/1979) je potrebné rozlišovať medzi plnením bez právneho dôvodu a plnením za iného, keď pri plnení bez právneho dôvodu sa obohatením nadobúdajú nové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení za iného sa dochádza k obohateniu spočívajúcom v tom, že majetok obohateného sa nezmenšil; pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká nárok tomu, kto plnil, voči tomu, za koho sa plnilo; pri plnení bez právneho dôvodu je predpokladom, aby ten kto plnil, konal v domnení, že plní svoj vlastný záväzok a pri plnení bez právneho dôvodu, medzi tým, kto plnil a tým, komu sa plnilo, bolo zrejmé, že sa plnenie uskutočňuje za iného. Nárok na vrátenie poskytnutého plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať.
S poukazom na vyššie uvedené sa súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou nároku navrhovateľa v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia odporkyňou v 1. rade, ktoré jej malo vzniknúť zhodnotením jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. V danom prípade sa nejedná o skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu, nakoľko právnym dôvodom plnenia navrhovateľa v 2. rade v prospech odporkyne v 1. rade bola zmluva o dielo uzatvorená na rekonštrukciu nehnuteľnosti s navrhovateľom v 1. rade, na základe čoho potom navrhovateľ v 2. rade mal vedomosť o tom, že je povinný plniť, plnil svoj vlastný záväzok a odporkyňa v 1. rade bola oprávnená plnenie prijať. Zároveň nebola naplnená skutková podstata plnenia za iného, nakoľko obohatenie nespočívalo v tom, že majetok odporkyne v 1. rade sa nezmenšil, ale práveže sa zhodnotil jej spoluvlastnícky podiel, pričom navrhovateľovi v 2. rade, ktorý plnil, povinnosť plniť vyplývala zo samotnej zmluvy o dielo. V týchto prípadoch, ak by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo vynaložení investícií na cudziu nehnuteľnosť, bol by povinný obohatený subjekt vydať bezdôvodné obohatenie nie vo vynaložených investíciách, ale vo výške takto získaného zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti.
Nároky navrhovateľa v 1. rade na zaplatenie nákladov v rokoch 1991,1992
Navrhovateľ v 1. rade si uplatnil voči odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na zaplatenie sumy 55.277,50 Sk, ktorá predstavovala ?-inu nákladov v sume 26.446,75 Sk vynaložených navrhovateľom v 1. rade v celkovej sume 105.787,-Sk za práce v roku 1991 špecifikované v prílohe a/, ďalej ?-inu nákladov v sume 28.473,75 Sk vynaložených navrhovateľom v 1. rade za práce v roku 1992 podľa prílohy b/ v celkovej výške 113.895,-Sk a ?-inu nákladov v sume 357,-Sk zo sumy 1.428,- Sk, ktorú zaplatil navrhovateľ za práce na rozmnožení plánov - príloha i/ podľa potvrdenia Y.. B. I. z mája 1992 v prílohe V1/. Na zaplatenie týchto nákladov je pasívne legitimovaná odporkyňa v 1. rade podľa ust. § 137 ods. 1 Obč.zák.; pre nedostatok hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 2. rade súd návrh navrhovateľa v 1. rade voči odporcovi v 2. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol.
Pokiaľ ide o nárok uplatňovaný navrhovateľom v 1. rade voči odporkyni v 1. rade, stotožnil sa súd s námietkou premlčania vznesenou odporcami. Ako vyplýva z predložených listinných dokladov, išlo o nároky zaplatené navrhovateľom v 1. rade v roku 1991 za práce uvedené v prílohe a/, v roku 1992 pokiaľ išlo o práce uvedené v prílohe b/, hoci ich navrhovateľ v 1. rade presne nešpecifikoval a sumu 1.428,- Sk zaplatenú v roku 1992 za práce podľa prílohy i/.
Nakoľko všetky náklady boli zaplatené v rokoch 1991,1992, začala plynúť 3-ročná premlčacia doba od ich vynaloženia navrhovateľom v 1. rade, nakoľko bola v tom čase nepochybne dohodnutá s odporkyňou v 1. rade ich priebežná úhrada, a preto dňom nasledujúcim po ich zaplatení si mohol právo na zaplatenie podielu pripadajúceho na odporkyňu v 1. rade uplatniť na súde, teda nároky zaplatené v roku 1991 do dňa ich zaplatenia v roku 1994 a nároky zaplatené v roku 1992 do dňa ich zaplatenia v roku 1995. Nakoľko návrh bol podaný na súd až 4.3.1996, bol podaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, a preto súd nároky uplatnené navrhovateľom v 1. rade voči odporkyni v 1. rade zamietol.
Nároky navrhovateľa v 2. rade na zaplatenie nákladov za rok 1992 - príloha b/ voči odporkyni v 1. rade
Súd preskúmal jednotlivé faktúry za práce v roku 1992 z hľadiska námietok odporcov a ich úhrad navrhovateľmi a zistil, že v roku 1992 bola časť nákladov zaplatená navrhovateľom v 1. rade a časť nákladov navrhovateľom v 2. rade, ktorý ako právny subjekt vznikol v priebehu roku 1992 zápisom do obchodného registra dňa 21.7.1992, pričom záväzky zo zmluvy o dielo uzavretej dňa 1.4.1992 prešli následne na navrhovateľa v 2. rade dňom jeho vzniku ( ust. § 64 ods. 3 Obch. zák.). Nakoľko navrhovateľ v 2. rade realizoval podľa zmluvy o dielo zo dňa 1.4.1992 aj práce na I. X, považoval súd za potrebné na preukázanie opodstatnenosti uplatňovaných nárokov, aby bolo jednoznačne preukázané, že práce sa týkali výlučne I. X. Navrhovateľ v 2. rade realizoval platby za práce bankovým prevodom z účtu č. XXXXXXXXXX a navrhovateľ v 1. rade bankovým prevodom z čísla účtu XXXXXXXXXX platbou v nemeckých markách. Hmotnoprávnym základom nároku navrhovateľa v 2. rade voči odporkyni v 1. rade je zmluva o dielo zo dňa 1.4.1992 a ust. § 139 ods. 1 Obč.zák.
Z nákladov špecifikovaných navrhovateľmi v prílohe b/ boli zaplatené podľa jednotlivých výpisov z účtov náklady navrhovateľom v 2. rade nasledovné :
- Poplatky za zaujatie verejného priestranstva v sume 600,-Sk dňa 3.9.1992 a v sume 5.265,-Sk dňa 8.10.1992
- R. Č.. XXXXX zo dňa 31.12.1992 uhradená v sume 234.921,-Sk dňa 12.1.1993
- R. Č.. XXXXXX zo dňa 2.11.1992 v sume 6.420,-Sk uhradená dňa 12.11.1992; pri tejto faktúre odporcovia namietali, že z nej nie je zrejmé, že sa dodávka strešnej krytiny týkala I. X; súd však považoval za dostatočné aj prehlásenie Y.. Y. V. na Č..T.. XXX, že dodávka bola na objekt I. X
- R. Č.. XXXXXX zo dňa 23.10.1992 v sume 242.210,-Sk bola uhradená dňa 6.11.1992; pri tejto faktúre odporcovia namietali, že z nej nie je zrejmé, že sa dodávka strešnej krytiny týkala I. X, súd však považoval za dostatočné aj prehlásenie Y.. Y. V. na Č..T.. XXX, že dodávka bola na objekt I. X
- R. Č..XXX/XX/XX zo dňa 2.10.1992 v sume 30.042,-Sk bola uhradená dňa 9.10.1992; pri tejto faktúre od ERKOV bolo preukázané výpoveďou svedka B. U. (č.l. 337), že sa práce týkali I. X
- R. Č.. XX/XX zo dňa 5.10.1992 v sume 147.639,-Sk uhradená dňa 9.10.1992
- R. Č..XXXXX/XX zo dňa 4.12.1992 v sume 16.380,-Sk uhradená dňa 9.12.1992
- R. Č..XXX/PL/XX zo dňa 17.12.1992 v sume 16.374,-Sk uhradená dňa 29.12.1992; pri tejto faktúre nebolo možné uznať opodstatnenosť námietky odporcov, že z nej nie je nepochybne zrejmé, že sa týkala I. X, nakoľko z pripojenej výdajky je zrejmé miesto odberu I. X - Na A. X, túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok Y.. B. I. ( Č..T.. XXX)
- Fa č.1/92 zo dňa 9.11.1992 v sume 60.000,-Sk uhradená dňa 10.11.1992
- Fa č.025/92 zo dňa 5.10.1992 v sume 4.800,-Sk uhradená dňa 8.10.1992
- Fa č.42/92 zo dňa 14.12.1992 v sume 4.500,-Sk uhradená dňa 29.12.1992
- Fa č.231-15-92/1 zo dňa 7.12.1992 v sume 1.680,-Sk uhradená dňa 5.1.1993; pri tejto faktúre možno uznať opodstatnenosť námietky odporcov, že netýkala I. X, ale vyhotovenia geometrického plánu na parc.č. XXX
- Fa č.9/92 zo dňa 22.12.1992 v sume 43.200,-Sk bola uhradená
- Fa č.15/92 zo dňa 10.12.1992 v sume 1.500,-Sk uhradená dňa 29.12.1992
- Fa č.71-11/92 zo dňa 2.12.1992 v sume 2.000,-Sk uhradená dňa 9.12.1992
- Fa č.23/1992 zo dňa 2.12.1992 v sume 8.200,-Sk uhradená dňa 3.12.1992
- Fa č.21/92 zo dňa 1.11.1992 v sume 2.800,-Sk uhradená dňa 12.11.1992
- Fa č.10/92 zo dňa 20.10.1992 v sume 44.000,-Sk uhradená dňa 23.10.1992
- Fa zo dňa 20.10.1992 v sume 44.600,-Sk uhradená dňa 21.10.1992
- Fa č.19/92 zo dňa 1.10.1992 v sume 7.600,-Sk uhradená dňa 8.10.1992
- Fa č.23/92 zo dňa 22.8.1992 v sume 7.600,-Sk uhradená dňa 12.11.1992
- Fa č.1/92 zo dňa 2.12.1992 v sume 29.900,-Sk uhradená dňa 3.12.1992; pri tejto faktúre súd neuznal opodstatnenosť námietky odporcov, že z nej nie je nepochybne zrejmé, že sa dodávka zdvojených skiel netýkala I. X, nakoľko išlo o dofakturovanie záloh predtým zaplatených dodávateľovi A. M. za dodávku 13 kusov okien na I. X príjmovými dokladmi 793652 a 793651, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok H. M. X. A. M., keď uviedli, že práce vykonávali aj s ich otcom na I. X ( Č..T.. XXX)
- Fa č.021/92 zo dňa 17.12.1992 v sume 57.000,-Sk uhradená dňa 18.12.1992; pri tejto faktúre nebolo možné uznať opodstatnenosť námietky odporcov, že z nej nie je nepochybne zrejmé, že sa týkala I. X, keď z výpovede svedka Y.. H. X. bolo preukázané, že firma SDO sa podieľala na rekonštrukcii I. X, na iných objektoch nepracovali, avšak sa nevedel vyjadriť, prečo touto faktúrou bola vyúčtovaná celá suma nákladov Y.. R., keď sa malo fakturovať pomerne ? nákladov firme Vinifer a ? nákladov navrhovateľovi v 2. rade.
- Úhrady faktúr č.16/92 dňa 22.6.1992, č. 15/92 dňa 22.6.1992, č. 09/92 dňa 11.6.1992, č. 10/92 dňa 13.5.1992, č. 013/92 dňa 26.5.1992, č. 26/92 dňa 2.6.1992, č. 10/92 dňa 22.6.1992, č. 007/92 dňa 22.6.1992, č. 29-05/92 dňa 22.6.1992, č. 011/92 dňa 13.5.1992, č. 3/92 dňa 11.5.1992, č. 1/92 dňa 11.5.1992, č. 7/92 dňa 13.5.1992, č. 6/92 dňa 13.5.1992, boli realizované z účtu navrhovateľa v 1. rade v nemeckých markách.
- Potvrdenie Y.. I. na sumu 45.372,-Sk z mája 1992 považoval súd za sporné, nakoľko z neho nevyplývalo, kým mu bola táto suma zaplatená, či navrhovateľom v 1. alebo 2. rade v mesiacoch 1-5/1992, zrejme však navrhovateľom v 1. rade, keďže navrhovateľ v 2. rade ešte právne neexistoval, pričom tu chýba na preukázanie opodstatnenosti vyúčtovanie týchto nákladov Y.. I..
- Úhrady náterových materiálov v sume 845,15 DEM dňa 17.9.1992 a 456,- DEM v dňa 16.7.1992 boli uhradené v Nemecku navrhovateľom v 1. rade, ako vyplýva z čestného prehlásenia zo dňa 29.5.1995. Rovnako vodné a stočné bolo uhradené dňa 20.10.1992 navrhovateľom v 1. rade v sume 351,-Sk. Faktúra č. 292363 v sume 82.313,-Sk bola uhradená dňa 9.9.1992 z účtu navrhovateľa v 1. rade v nemeckých markách, faktúra č. 020892 v sume 244.119,-Sk bola uhradená z účtu navrhovateľa v 1. rade v nemeckých markách dňa 20.8.1992, tiež faktúra č. Er/92 vystavená na navrhovateľa v 1. rade na sumu 16.404,-Sk bola uhradená dňa 15.5.1992 v sume 5000,-Sk a dňa 27.5.1992 v sume 11.404,-Sk z účtu navrhovateľa v 1. rade, príjmový doklad č. 1/92 zo dňa 8.4.1992 a č. 6/92 zo dňa 10.4.1992 boli uhradené priamo navrhovateľom v 1. rade v sume 2x11.550,-Sk, faktúra č. 017/92 v sume 5.850,-Sk bola dňa 14.7.1992 uhradená v nemeckých markách z účtu navrhovateľa v 1. rade, faktúra 5/92 zo dňa 19.8.1992 a 26.5.1992 na sumy 9.000,-Sk a 30.000,-Sk uhradená navrhovateľom v 1. rade z účtu v nemeckých markách dňa 2.6.1992 v sume 30.000,-Sk a dňa 25.8.1992 v sume 9.000,-Sk, faktúra č. 231-15/92 zo dňa 24.4.1992 v sume 10.000,-Sk uhradená dňa 2.6.1992 navrhovateľom v 1. rade, ďalej boli navrhovateľom v 1. rade uhradené faktúry č. 9/92 zo dňa 13.9.1992 na sumu 2000,-Sk dňa 16.9.1992, č. 17/92 zo dňa 1.9.1992 na sumu 3.200,-Sk dňa 16.9.1992, zo dňa 6.8.1992 na sumu 52.000,-Sk dňa 6.8.1992, č. 15/92 zo dňa 1.8.1992 na sumu 4.000,-Sk dňa 6.8.1992, č. 68/92 zo dňa 30.7.1992 na sumu 3.000,-Sk dňa 6.8.1992, č. 11/92 zo dňa 27.7.1992 na sumu 14.000,-Sk dňa 6.8.1992, č. 43/92 zo dňa 14.7.1992 na sumu 16.000,-Sk dňa 21.7.1992, č. 30-05/92 zo dňa 10.7.1992 na sumu 16.000,-Sk dňa 21.7.1992, č. 12/92 zo dňa 1.7.1992 na sumu 6.000,-Sk, č. 40/92 zo dňa 25.6.1992 na sumu 700,-Sk, č. 17/92 zo dňa 6.6.1992 na sumu 16.000,-Sk dňa 7.7.1992, príjmové pokladničné doklady zo dňa 10.4.1992 na sumu 5.850,-Sk a zo dňa 8.4.1992 na sumu 5.850,-Sk.
- Z potvrdenia Y.. I. na sumu 42.500,-Sk zo 16.11.1992 vyplývalo, že mu bola táto suma zaplatená navrhovateľom v 1. rade v rokoch 1991 - 1992, pričom tu chýba na preukázanie opodstatnenosti nárokov vyúčtovanie týchto nákladov Y.. I., a preto považoval súd toto potvrdenie za pochybné.
- Rovnako za sporné súd považoval náklady v sume 2.500,-Sk za vypracovanie znaleckého posudku Y.. U. zaplatené navrhovateľom v 2. rade dňa 8.10.1992; znalecké posudky č. 007/92 a 028/92 sa netýkali nehnuteľností parc.č. XXX,XXX; znalecký posudok č. 045/92 sa netýkal nákladov na rekonštrukciu nehnuteľností, ale majetkovoprávneho vysporiadania reštituovaného majetku.
Celkovo vyčíslené náklady podľa prílohy b/ predstavujú sumu 1.814.963,-Sk po zahrnutí sumy 57.000,- Sk za fa č. 021/92, a to na rozdiel od znaleckého posudku č. XX/XX, kde tieto náklady činia 1.757.963,- Sk bez tejto faktúry.
Na základe vyššie uvedených záverov súd uznal za odôvodnené a preukázané nároky navrhovateľa v 2. rade vynaložené ním za rok 1992 v celkovej sume 1.017.551,-Sk, z ktorej podiel odporkyne v 1. rade vo výške ?-iny činí sumu vo výške 254.387,75 Sk. Pokiaľ požadoval navrhovateľ v 2. rade sumu vo výške 425.267,- Sk, súd vo zvyšku návrh zamietol. Súd nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania týchto nárokov uplatňovaných proti odporkyni v 2. rade z dôvodu, že boli uplatnené na súd v 4-ročnej premlčacej dobe od ich splatnosti na základe konečnej faktúry zo dňa 10.4.1995.
Pokiaľ ide o platby realizované v roku 1992 navrhovateľom v 1. rade, tieto súd zamietol voči odporkyni v 1. rade ako premlčané a voči odporcovi v 2. rade pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie, tak ako už bolo uvedené vyššie.
Nároky navrhovateľa v 2. rade na zaplatenie nákladov za rok 1993 - príloha c/ voči odporkyni v 1. rade
Všetky úhrady nákladov za rekonštrukciu v roku 1993 uvedené v prílohe c/ boli uhradené navrhovateľom v 2. rade v celkovej výške 495.319,-Sk; pôvodne si navrhovateľ v 2. rade uplatnil náklady za rok 1993 vo výške uvedenej v znaleckom posudku č. 52/95 v sume 494.814,-Sk, v ktorej nie je započítaná čiastka 505,-Sk z celkovej sumy 896,-Sk za vodné a stočné zo dňa 20.4.1993; v znaleckom posudku je zahrnutá z toho len suma 391,-Sk, ktorá tak bola uplatňovaná aj v pôvodnom návrhu a k rozšíreniu o čiastku 505,-Sk došlo až podaním doručeným súdu dňa 18.3.2004 na č.l. 299.
K námietkam odporcov, že niektoré práce neboli vykonané na I. X, súd zisti nasledovné:
- Poštová poukážka zo dňa 6.12.1993 na sumu 2.000,-Sk zaplatená Miestnemu úradu Staré Mesto dostatočne nepreukazuje čoho sa platba týkala, avšak z vysvetľujúceho podania navrhovateľov zo dňa 12.1.2004 je zrejmé, že išlo o predĺženie pôvodného povolenia ( č.l. 293)
- Z poštových poukážok zo dňa 26.10.1993, 16.7.1993, 20.4.1994 nie je jednoznačné, či sa platby za vodné a stočné za odberné miesto XXXXXX týkali I. X, avšak z prílohy y/, kde založili navrhovatelia zmluvu s Vodárňami a kanalizáciami zo dňa 10.8.1995, ktorou došlo k zmene odberateľa na strane navrhovateľov a zbernú faktúru z 10.10.1995, je zrejmé, že číslo odberu XXXXXX sa týkalo I. X
- Faktúry H. M. č. 08/93 zo dňa 2.9.1993, č. 07/93 zo dňa 2.9.1993, č.9/93 zo dňa 19.9.1993, č. 7/93 zo dňa 30.9.1993, č. 10/93, č. 09/93 zo dňa 4.11.1993, č.11/93 zo dňa 30.11.1993 a 1.12.1993, č. 10/93 zo dňa 1.12.1993, č. 12/93 zo dňa 21.12.1993 za stolárske práce, sa týkali I. X, ako potvrdil vo svojej výpovedi svedok H.C. M. ( č.l. 312)
- Z faktúry č. XXXXXX zo dňa 24.5.1993 na sumu 6.681,36 Sk nevyplýva, že by sa týkala I. X, nepostačuje prehlásenie navrhovateľov v podaní na zo dňa 12.1.2004 (č.l.294) a ani prehlásenie Y.. Y. V. na č.l. 334, nakoľko nie je zrejmé, či dodávka materiálu nadväzovala na predchádzajúcu dodávku strešnej krytiny v roku 1992 firmou Miklos and Co
- Z faktúr č. 28/1993 zo dňa 1.3.1993 na sumu 4.600,-Sk a č. 29/1993 zo dňa 1.4.1993 na sumu 5.200,- Sk a č. 35/93 zo dňa 20.6.1993 na sumu 2.200,-Sk za konzultačné a poradenské služby SB Architekt Atelier, je zrejmé, že sa týkajú I. X
- Z faktúry ani z príjmového pokladničného dokladu ATM s.r.o. č. 108/93 zo dňa 3.11.1993 na sumu 2.650,-Sk nevyplýva, že by týkal návrh na realizáciu kuchyne I. X, z podania navrhovateľov vyplýva, ( č.l. 294) bola predložená nesprávna kópia - z predloženej faktúry zo dňa 1.11.1993 je zrejmé, že návrh na realizáciu kuchyne sa týkal I. X - príloha z/
- Z faktúr č. 9/93 zo dňa 9.9.1993, č.10/93 zo dňa 6.10.1993, č.12-93 zo dňa 1.11.1993, č. 13/93 zo dňa 3.12.1993 nevyplýva, že by bola poskytnutá Y.. B. I. inžinierska činnosť, stavebný a autorský dozor vo vzťahu ku I. X, avšak túto skutočnosť potvrdil Y.. B. I. ako svedok vo svojej výpovedi ( č.l. 338)
- Vzťah faktúry č. 34/93 zo dňa 23.11.1993 vystavenej Š. D. na sumu 4.500,-Sk sa týkali I. X, čo potvrdili svedkovia Y.. B. I.X. X. X. Š. D. ( č.l. 338, 322)
Spolu tak súd uznal opodstatnenosť nákladov za rok 1993 v celkovej výške 488.638,-Sk ( neuznaná fa č. 190593 na sumu 6.681,-Sk), z ktorej podiel pripadajúci na odporkyňu v 1. rade činí 122.159,50 Sk, z ktorej súd nepriznal sumu 126,25 Sk, ktorú považoval za uplatnenú po 4-ročnej premlčacej doby 18.3.2004 rozšírením návrhu o sumu 126,25 Sk ako ?-inu z nákladov na vodné a stočné čiastky 505,- Sk pôvodne nezahrnutej do znaleckého posudku, a teda aj do žalobného petitu návrhu, ktorý pôvodne z nákladov v ňom zahrnutých vychádzal. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporkyňu v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške 122.033,25 Sk a pokiaľ sa domáhal navrhovateľ v 2. rade zaplatenia sumy 123.829,75 Sk, vo zvyšku súd návrh zamietol.
Nároky navrhovateľa v 2. rade na zaplatenie nákladov za rok 1994 - príloha d/ voči odporkyni v 1. rade
Všetky úhrady nákladov za rekonštrukciu v roku 1994 uvedené v prílohe d/ boli uhradené navrhovateľom v 2. rade v celkovej výške 619.130,-Sk; oproti nákladom v znaleckom posudku v sume 675.302,-Sk, ktoré boli vyššej o sumu 56.172,-Sk za faktúru č.1641101 od SPP z 2.11.1994.
Ohľadne námietok odporcov, že niektoré práce neboli vykonané na I. X, súd zistil po preskúmaní relevantných dokladov nasledovné:
- Prehlásenie Y.. X., že v roku 1994 dostal za prácu na I. X na sumu 60.846,60,-Sk považoval súd za dostatočné na preukázanie úhrady tejto čiastky spolu s doloženými faktúrami č. 05/94, č. 007/94, č. 009/94, č. 013/94 v prílohe ž/ a dokladmi o zaplatení v prílohe u/
- Prehlásenie Y.. X.. M. W., že v roku 1994 dostal za prácu na I. X sumu 33.626,60,-Sk považoval súd za dostatočné na preukázanie úhrady tejto čiastky spolu s doložením faktúr č. PJ - 1/94, č. PJ - 4/94 v prílohe ž/ a dokladov o zaplatení v prílohe u/, pričom tieto skutočnosti potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi ( č.l. 320)
- Prehlásenie Y..X.. B. I., že v roku 1994 dostal za prácu na I. X sumu 160.160,-Sk považoval súd za dostatočné na preukázanie úhrady tejto čiastky spolu s predloženými faktúrami č. 1/1994 zo dňa 31.1.1994, zo dňa 30.3.1994, zo dňa 7.7.1994, zo dňa 26.7.1994, zo dňa 23.9.1994, zo dňa 30.9.1994, zo dňa 2.11.1994, zo dňa 1.12.1994, zo dňa 10.1.1995 v prílohe ž/, a dokladmi o ich úhrade v prílohe u/, ktoré skutočnosti potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi ( č.l. 338)
- Faktúra B. Š. č. 594 zo dňa 27.6.1994 za geodetické práce na sumu 500,-Sk sa týkala I. X, čo potvrdil vo svojej výpovedi ako svedok Y.. B. I. (č.l.338); svedkyňa B. Š. si nevedela spomenúť aké práce a kde vykonávala ( č.l. 321)
- Z poštovej poukážky zo dňa 17.1.1995 nie je zrejmé, či sa vodné a stočné v sume 2.124,-Sk za odberné miesto 101100 týkalo I. X, rovnako aj z poukážky zo dňa 12.10.1994 na sumu 1079,50 Sk, zo dňa
13.7.1994 na sumu 2670,-Sk, zo dňa 14.4.1994 na sumu 1253,60 Sk, zo dňa 7.3.1994 na sumu 644,50 Sk, zo dňa 4.2.1994 na sumu 2.074,40 Sk, súd však považoval za dostatočné vyjadrenie navrhovateľov v podaní zo dňa 12.1.2004 (č.l. 294), a prílohu y/, tak ako je už uvedené vyššie
- Z faktúry č. 29/94 na sumu 16.781,- Sk nevyplýva, že by sa týkala zámočníckych prác na I. X, avšak z výpovede svedka W. T. bola táto skutočnosť preukázaná ( č.l. 321)
- Potvrdenie Y.. B. I. zo dňa 8.7.1994 nepovažoval súd za dostatočné bez bližšieho zdokladovania základu a výšky sumy 3.200,-Sk zaplatenej za prihlášky na odber elektrickej energie
- Z faktúry č. 30/94 zo dňa 21.7.1994 na sumu 1.701,-Sk a č. 22/94 zo dňa 10.6.1994 na sumu 7.948,- Sk a č. 19/94 zo dňa 12.5.1994 na sumu 8.900,-Sk vystavenú Kovospolom nevyplýva, že by týkala dodávka materiálu I. X, avšak túto skutočnosť potvrdil svedok Š. N. ( č.l. 339)
- Možno prisvedčiť odporcom, že pokutu vo výške 500,-Sk udelenú rozhodnutím zo dňa 25.5.1994 pre PA-Projekt.ateliér musí znášať poplatník a nie je oprávneným nákladom na rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorom by sa mala podieľať aj odporkyňa v 1. rade
- Dodanie koberca kasel v cene 15.5480,-Sk od Rempexu š.p. na I. X nevyplýva nepochybne z faktúry č. 231589 zo dňa 11.5.1994, pričom súd nepovažoval prehlásenie navrhovateľov v podaní zo dňa 12.1.2004 ( č.l. 295) za dostatočné na odstránenie tejto pochybnosti
- Stolárske práce vykonané na I. X na základe faktúry č. 04/94 zo dňa 26.4.1994 na sumu 7.290,-Sk a č. 05/94 zo dňa 25.4.1994 na sumu 10.620,-Sk potvrdil vo svojej výpovedi svedok H. M. ( č.l. 312)
- Z príjmové pokladničného dokladu Inprocomu č. 158/94 zo dňa 19.4.1994 nevyplýva nepochybne, či suma 8.400,-Sk bola zaplatená za endlovanie kobercov pre I. X, pričom súd nepovažoval ani prehlásenie navrhovateľov v podaní zo dňa 12.1.2004 ( č.l. 295) za dostatočné na odstránenie tejto pochybnosti
- Faktúry č. 4/1994 zo dňa 31.3.1994, č. 04/94 zo dňa 30.3.1994, č. 03/94 zo dňa 30.3.1994, č. 01/94 zo dňa 7.2.1994 a č. 02/94 zo dňa 2.1.1994 za stolárske práce, sa týkali I. X, ako potvrdili vo svojej výpovedi svedok H.C. M. X. A. M. ( č.l.312)
- Faktúry S.D.O. neboli obsahom prílohy d/ a ani nie sú predmetom sporu ( podanie navrhovateľov na č.l. 295)
Spolu tak súd uznal opodstatnenosť nákladov za rok 1994 v celkovej výške 591.550,-Sk ( t.j. 619.130,- Sk - 3.200,-Sk, 500,-Sk, 15.480,-Sk, 8.400,-Sk), z ktorej podiel pripadajúci na odporkyňu v 1. rade v ?-ine činí 147.887,50 Sk. Pokiaľ žiadal navrhovateľ v 2. rade zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 154.782,50 Sk, vo zvyšku súd návrh zamietol.
Nároky navrhovateľa v 2. rade na zaplatenie nákladov za rok 1994 - dvor -príloha f/ voči odporkyni v 1. rade
Všetky úhrady nákladov za rekonštrukciu dvoru v roku 1994 uvedené v prílohe f/ boli uhradené navrhovateľom v 2. rade v celkovej výške 151.713,-Sk; táto suma zodpovedá sume zistenej v dodatku č. 1 k znaleckému posudku, ktorý vyčíslil vynaložené náklady na úpravu dvora na I. X, M.. Č.. XXX - k.ú. Staré Mesto.
Spolu tak súd uznal opodstatnenosť týchto nákladov v plnom rozsahu, z ktorých podiel pripadajúci na odporkyňu v 1. rade činí 37.928,25 Sk, a preto navrhovateľovi v 2. rade v tejto časti priznal ním požadovaný nárok na náhradu nákladov v celom rozsahu.
Nároky navrhovateľa v 2. rade na zaplatenie nákladov za rok 1995 - príloha e/ voči odporkyni v 1. rade
Všetky úhrady nákladov za rekonštrukciu v roku 1995 uvedené v prílohe e/ boli uhradené navrhovateľom v 2. rade v celkovej výške 44.761,-Sk; navrhovateľ v 2. rade vychádzal zo sumy 42.761,-Sk, v keď nezohľadnil správny poplatok daňovému úradu v sume 2000,-Sk; v znaleckom posudku neboli tieto náklady zahrnuté.
K námietkam odporcov možno uviesť, že pokuty v sume 800,-Sk a 2.000,-Sk musí znášať pokutovaný poplatník, a nejde o oprávnený náklad na rekonštrukciu; pokiaľ ide o zaplatenie poplatku 1.000,- Sk za postavenie lešenia na opravu fasády, chýba pripojený doklad o zaplatení ( podľa vyjadrenia navrhovateľov ide o omylom zaradený nárok - podanie zo dňa 12.1.2004 na č.l. 295).
Spolu tak súd uznal opodstatnenosť nákladov za rok 1995 v celkovej výške 38.961,-Sk ( t.j. požadovaná suma 42.761,-Sk - 800,-Sk, 2.000,-Sk, 1.000,-Sk), z ktorej podiel pripadajúci na odporkyňu v 1. rade v ?- ine činí 9.740,25 Sk oproti uplatňovanému nároku na zaplatenie sumy 10.690,25 Sk;
V tomto prípade však tento nárok nebol zahrnutý v pôvodnom žalobnom petite návrhu; písomným podaním zo dňa 5.9.2000, doručeným súdu dňa 6.9.2000 ( č.l. 116) navrhovatelia založili do spisu aj prílohu e/ ohľadne nákladov za práce v roku 1995 v sume 42.761,-Sk bez toho, aby žiadali zmenou petitu návrhu rozšíriť pôvodne žalovanú sumu aj o zaplatenie podielu odporcov na týchto nákladoch vo výške 10.690,25 Sk; až písomným podaním doručeným súdu dňa 18.3.2004 na č.l. 299, navrhovateľ v 2. rade žiadal priznať aj podiel vo výške 10.690,25 Sk z týchto nákladov pripadajúci na odporcov. Ako už bolo uvedené vyššie nárok na náhradu týchto nákladov súd zamietol pre jeho uplatnenie po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby.
Ďalšie náklady nad rozsah znaleckého posudku :
Navrhovateľ v 1. rade zaplatil 12.8.1994 sumu 2.053,91 Sk za materiál do domu na I. X uvedený v prílohe g/, pričom táto suma mu bola preplatená navrhovateľom v 2. rade v roku 1995, ktorý tak požaduje od odporcov podiel 513,48 Sk
Navrhovateľ v 1. rade zaplatil sumu 15.215,76 Sk za práce uvedené v prílohe h/, pričom táto suma mu bola preplatená navrhovateľom v 2. rade v roku 1995, ktorý tak požaduje od odporcov podiel 3.803,94 Sk; išlo o náklady na rozmnožovanie plánov a iné reprografické práce zaplatené v roku 1992 v sume 655 DEM ( zdokladované na č.l. 146-148) a v roku 1993 v sume 311,38 DEM ( zdokladované na č.l. 149,150).
Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ v 2. rade tieto náklady navrhovateľovi v 1. rade preplatil a okrem toho nie je zrejmé, na akom právnom základe tak mal navrhovateľ v 1. rade plniť ( postúpenie pohľadávky ), na základe čoho súd dospel k záveru, že navrhovateľ v 2. rade nie je aktívne legitimovaným uplatňovať si ich zaplatenie voči odporcom, a preto v tejto časti súd návrh navrhovateľa v 2. rade zamietol.
Za práce v rokoch 1992,1993,1994 uvedené v prílohe i/ v celkovej sume 47.492,29 Sk zaplatil navrhovateľ v 1. rade sumu 1.428,-Sk a navrhovateľ v 2. rade sumu 46.064,29 Sk, z ktorej požaduje podiel od odporcov vo výške 11.516,07 Sk. Vynaloženie týchto nákladov potvrdzuje čestné prehlásenie Y.. B. I., ich špecifikácia na č.l. 151- 154, jeho svedecká výpoveď (č.l. 338) a doklady o ich zaplatení v prílohe V1/, V2/, V3/, čo považoval na preukázanie ich opodstatnenosti súd za dostatočné, a preto zaviazal odporkyňu v 1. rade na zaplatenie na ňu pripadajúceho podielu požadovaného navrhovateľom v 2. rade.
Navrhovateľ v 2. rade zaplatil v roku 1994 sumu 5.826,04 Sk za práce uvedené v prílohe j/, rozpísané na č.l. 145, z ktorých požaduje od odporcov podiel 1.456,51 Sk; doklady o ich úhrade založené na č.l. 155 až 166 a v prílohe q/ považoval súd za dostatočné na preukázanie dôvodnosti požadovaného nároku, a preto ho navrhovateľovi v 2.rade voči odporkyni v 1. rade priznal v celom rozsahu.
Faktúrou č. 8/1994 zo dňa 8.2.1995 vyfakturoval navrhovateľ v 2. rade odporcovi v 2. rade náklady za dodávku zemného plynu do 30.9.1994 do domu odporkyne v 1. rade zodpovedajúce sume 20.172,65 Sk za spotrebu na 4 plynomeroch, ktoré vykurujú priestory užívané odporkyňou v 1. rade z celkovo zaplatených nákladov vo výške 73.829,- Sk ( príloha k/); tieto náklady boli vyúčtované navrhovateľovi v 2. rade od SPP za obdobie 10/9-09/94 faktúrou zo dňa 2.11.1994; odporcovia namietali výšku sumy, nakoľko podiel pripadajúci na odporkyňu v 1. rade činil ? z celkových nákladov v sume 18.457,30 Sk.
Ohľadne tohto nároku súd dospel k záveru, že nešlo o plnenie navrhovateľa v 2. rade na základe zmluvy o dielo uzavretej s odporcom v 2. rade, ale navrhovateľ v 2. rade plnil záväzok za odporkyňu v 1. rade, ktorý mala sama plniť voči dodávateľovi zemného plynu SPP, a teda navrhovateľ v 2. rade plnil za iného, a preto pasívne legitimovaným na vrátenie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia je odporkyňa v 1. rade vo výške spotreby na ňu pripadajúcich 4 plynomeroch; nešlo totiž o plnenie zo zmluvy o dielo zo dňa 1.4.1992, ktorá sa týkala nákladov na rekonštrukciu. Nakoľko až na základe vyúčtovacej faktúry odoslanej 15.11.1994 zistil navrhovateľ v 2. rade skutočné náklady za spotrebu plynu, mohol si uplatniť voči odporkyni v 1. rade na ňu pripadajúci podiel; nárok bol teda uplatnený v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe ( ust. § 107 ods. 1 Obč.zák.).
Podľa ust. § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
V priebehu konania dňa 31.12.2000 odporkyňa v 1. rade zomrela a do jej právneho postavenia vstúpil syn odporkyne ako odporca v 1. rade ako jediný zákonný dedič po poručiteľke, po ktorej sa dedičské konanie skončilo osvedčením o dedičstve zo dňa 10.8.2005, právoplatným dňa 10.8.2005, na základe ktorého bola stanovená čistá hodnota dedičstva vo výške 19.946.720,-Sk, do ktorej výšky ceny nadobudnutého dedičstva je daná zákonná zodpovednosť jediného dediča ako univerzálneho právneho nástupcu za dlhy odporkyne v 1. rade. Celkovo tak vznikla odporkyni v 1. rade za jej života povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade podiel na nákladoch na rekonštrukciu nehnuteľností vo výške 605.122,23 Sk, t.j. po prepočte konverzným kurzom 1 EUR = 30,1260 SKK suma vo výške 20.086,38 € ( ust. § 2 ods. 3 generálneho zákona č. 659/2007 Z.z.), za ktorý v celom rozsahu zodpovedá jej právny nástupca, a preto súd zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške 20.086,38 €.
Podľa ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka priznal súd navrhovateľovi v 2. rade úroky z omeškania z priznanej istiny tak ako navrhovateľ požadoval od 1.3.1996 vo výške 17,6% ročne vychádzajúc z toho, že odporkyňa v 1. rade sa dostala dňom 24.4.1995 do omeškania s úhradou požadovaných nákladov na základe výzvy zo dňa 10.4.1995.
O náhrade trov konania súd rozhodne po skončení konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p.
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že:
1)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.