Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1CbZm-22-2007.pdf
PDF · 89.17 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/22/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa A., spol. s r.o., IČO: XX. XXX. XXX, so sídlom vo V., Š. XXX/X,. zastúpeného advokátom Mgr. Ing. M. O., B., U.. XX.. A. X,. proti odporcom 1) I., s.r.o., I.: XX. XXX XXX,. so sídlom H. XX,. B., 2) I.. J. B., narodenému XX.X.XXXX,. bytom H. XX,. B., a 3) I. B., narodenej XX.X.XXXX,. bytom v B., G. X,. odporcovia spoločne zastúpení advokátom JUDr. J. M., CSc., B., I. XX,. o zaplatenie 553.662,50 Sk s príslušenstvom zo zmenky a o námietkach odporcov v 2. a 3. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm 205/07-16 zo dňa 27.8.2007 sa proti odporcom v 2. a v 3. rade ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
Odporcovia v 2. a v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi k rukám advokáta Mgr. Ing. M. O. náhradu trov konania o námietkach 32.443,75 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Tunajší súd uložil zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1 Zm 205/07-16 zo dňa 27.8.2007 odporcom v 1., 2. a 3. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zmenkovú sumu 553.662,50 Sk s úrokom 6 % od 1.6.2004 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1.846 Sk a náhradu trov konania 59.033 Sk.
Námietky podali len odporcovia v 2. a v 3. rade, síce každý samostatne, ale so zhodným obsahom. Námietky odôvodnili tým, že zmenkou bolo zabezpečené splnenie finančných nárokov navrhovateľa, ktoré vyplývajú z kúpnych zmlúv uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade od roku 2002 do februára 2004. Odporca v 1. rade v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti nezaplatil navrhovateľovi časť faktúr za dodávku tovaru, preto sa vo februári 2004 dohodli na vystavení zmenky. V priebehu roku 2004 odporca v 1. rade čiastočne dlh zabezpečený touto zmenkou navrhovateľovi zaplatil, napriek tomu sa navrhovateľ domáha zaplatenia celej zmenkovej sumy bez zohľadnenia už uhradenej časti, čím by získal bezdôvodné obohatenie a takýto výkon práva by bol v hrubom rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej namietali, že zmenka nebola predložená na platenie, lebo ich navrhovateľ nevyzval na zaplatenie zmenky ale len na úhradu faktúr, po splatnosti zmenky navrhovateľ neurobil protest, hoci oni zmenku nepodpísali s doložkou „bez protestu“ a táto doložka napísaná vystaviteľom zmenky nezbavila navrhovateľa povinnosti urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie voči avalistom a namietli tiež premlčanie uplatneného nároku. Zmenkový platobný rozkaz preto žiadali ako nedôvodný zrušiť. Na preukázanie tvrdenia ohľadne čiastočnej úhrady zmenkou zabezpečeného zmluvného vzťahu k námietkam priložili špecifikáciu neuhradených faktúr v stave do 10.2.2004 spolu s fotokópiou dokladov o ich čiastkových úhradách po 10.2.2004.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1 CbZm 22/07.
Navrhovateľ považoval námietky za nepodložené, zmenkový platobný rozkaz žiadal ponechať v platnosti a oboch odporcov solidárne zaviazať na náhradu trov konania. Uviedol, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie jeho pohľadávok vzniknutých v roku 2003, ktoré odporca v 1. rade v termíne splatnosti
neuhradil, pritom doklady o úhradách, ktoré odporcovia predložili na preukázanie zániku dlhu, so žalovanou zmenkou nesúvisia, každá z nimi uvádzaných faktúr bola vystavená až po dátume vystavenia zmenky, takže záväzky z nich nemohli byť zmenkou zabezpečené. Za bezpredmetné považoval aj ďalšie namietané skutočnosti, keďže ani v prípade, ak by na zmenke nebola doložka „bez protestu“ uvedená, svoje práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky a ručiteľom by nestratil, tieto práva sa premlčiavajú v 3 - ročnej lehote od splatnosti zmenky, pričom pre ich zachovanie nie je potrebné vykonať protest.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil celkovo tri pojednávania, odporcovia sa ani na jedno z nich nedostavili, ich právny zástupca žiadal faxovým podaním z 15.12.2008 ostatné pojednávanie, konané v ten istý deň, odročiť z dôvodu, že od 15.12.2008 do 10.2.2009 bude na troch fakultách „vykonávať skúšanie študentov“.
Právom každého účastníka konania je, aby súd jeho vec prejednal verejne, v jeho prítomnosti a bez zbytočných prieťahov. Povinnosťou súdu ale nie je vyhovieť akejkoľvek požiadavke účastníka na odročenie pojednávania. Odročenie je namieste len vtedy, ak oň účastník žiada z dôležitých dôvodov. Skutočnosť, že právny zástupca okrem činnosti advokáta vykonáva aj inú zárobkovú činnosť, ktorú mieni uprednostniť pred účasťou na pojednávaní, na ktoré bol predvolaný s dostatočným predstihom, nie je možné hodnotiť ako vážny dôvod, pre ktorý by bolo namieste pojednávanie odročiť. Navyše existenciu tohto dôvodu právny zástupca odporcov ničím nepreukázal. K tomu je treba poznamenať, že rovnaké práva majú obe strany súdneho sporu, takže súd musí rešpektovať aj právo navrhovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v neprítomnosti odporcov v 2. a 3. rade. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa konanie o námietkach riadi, a podľa ktorej nie je možné pri prejednaní námietok prihliadnuť k iným skutočnostiam, než boli v námietkach tvrdené, nebolo nevyhnutné vykonať dôkaz výsluchom odporcov (§ 131 ods. 2 OSP). Dokazovanie bolo preto vykonané len oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli.
Navrhovateľ prvopisom zmenky, ktorú ako vlastnú zmenku vystavil odporca v 1. rade vo V. dňa 10.2.2004, preukázal, že sa odporca v 1. rade zaviazal zaplatiť na jeho rad, bez protestu, zmenkovú sumu 553.662,50 Sk dňa 31.5.2004 v sídle zastupiteľstva U. a.s. v P.. Odporcovia v 2. a v 3. rade zmenku podpísali ako avalisti.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmenkovej sumy preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcov v 2. a 3. rade, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporov v 2. a 3. rade a oni musia preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
V prvom rade sa súd zaoberal námietkami smerujúcimi proti zmenke.
Odporcovia a v 2. a 3. rade ako zmenkoví ručitelia sú v zmysle čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaní rovnako ako ten, za koho sa zaručili. Keďže sa zaručili za vystaviteľa vlastnej zmenky, sú aj oni priamymi dlžníkmi zo zmenky.
Vystaviteľ zmenku podpísal s doložkou „bez protestu“, čím majiteľa zmenky oslobodil od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie. Doložka pripojená vystaviteľom je podľa čl. I. § 46 ods. 3 zmenkového zákona účinná proti všetkým osobám, ktoré sa na zmenku podpísali a v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zákona platí toto ustanovenie aj pre vlastnú zmenku. Preto aj keď odporcovia v 2. a 3. rade ako ručitelia takúto doložku na zmenku nenapísali, podpísaním zmenky sa stala doložka účinná aj proti nim a pre zachovanie postihových práv nebolo potrebné protest pre neplatenie urobiť.
Podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona bol navrhovateľ povinný predložiť zmenku na platenie buď v deň splatnosti alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. Povinnosť predložiť zmenku na
platenie mal len voči odporcovi v 1. rade, keďže on sa zaviazal zmenku pri splatnosti zaplatiť. Voči ručiteľom mu zákon túto povinnosť nepredpisuje a ani neukladá podať správu o tom, že zmenka nebola zaplatená (čl. I. § 45 zmenkového zákona). Účinky prezentácie zmenky však má aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu odporcom.
Doložka „bez protestu“ síce teda navrhovateľa povinnosti predložiť zmenku na platenie nezbavila, ale jednak podľa čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona musia odporcovia v 2. a 3. rade preukázať, že lehoty neboli dodržané, a jednak ani zmeškaním týchto lehôt by navrhovateľ práva zo zmenky nestratil. Podľa čl. I. § 53 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ zmenky stráca pre tento prípad len práva proti indosantom, vystaviteľovi (cudzej zmenky) a všetkým ostatným osobám zmenkovo zaviazaným okrem príjemcu, pričom vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Odporcovia v 2. a 3. rade sa zaručili za vystaviteľa vlastnej zmenky, čím sa stali zaviazanými rovnako ako vystaviteľ (čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona).
Ak teda odporcovia v 2. a 3. rade zmenku v čase splatnosti nezaplatili, má navrhovateľ proti nim rovnaké práva, aké zákon v takomto prípade priznáva majiteľovi cudzej zmenky proti príjemcovi (čl. I. § 28 ods. 2 a § 48 zmenkového zákona), t.j. priamy nárok požadovať zmenkovú sumu, šesťpercentný úrok odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
Zmenkové nároky proti príjemcovi cudzej zmenky sa v zmysle čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona premlčiavajú v troch rokoch odo dňa splatnosti zmenky a v rovnakej lehote sa teda (vzhľadom na čl. I. §§ 78 ods. 1 a 32 ods. 1 zmenkového zákona) premlčiavajú aj nároky navrhovateľa proti odporcom v 2. a 3. rade. Zmenka sa stala splatnou 31.5.2004 a keďže návrh na súd bol podaný 24.5.2007, nie je ani námietka premlčania dôvodná.
Ďalej sa súd zaoberal námietkami vychádzajúcimi z mimozmenkových vzťahov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenku vystavil odporca v 1. rade na zabezpečenie splnenia svojich záväzkov, ktoré mu voči navrhovateľovi vznikli v súvislosti s neuhradenými faktúrami za dodaný tovar.
Podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo skorším majiteľom, iba ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Týmto ustanovením zákona je zvýraznená abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Na jeho základe by mohli odporcovia v 2. a 3. rade ako zmenkoví ručitelia, vznášať proti navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky len také námietky, ktoré vyplývajú z ich vlastných vzťahov k navrhovateľovi. Odporcami vznesené námietky však vychádzajú zo vzťahov navrhovateľa k vystaviteľovi zmenky. I keď sa odporca v 2. rade ako konateľ dlžníka rokovaní s navrhovateľom zúčastnil a odporkyňa v 3. rade ako spoločníčka a zamestnankyňa dlžníka zabezpečovala úhradu faktúr, ani jeden z nich sa sám za seba ako fyzická osoba účastníkom kauzálneho vzťahu nestal, nemal povinnosť zaplatiť faktúry za dodaný tovar, ani sa za ich zaplatenie osobitnou dohodou navrhovateľovi nezaručil a tieto záväzky za odporcu v 1. rade navrhovateľovi neuhradil. Ak teda odporcovia v 2. a 3. rade namietali, že dlžník už časť faktúr za dodaný tovar zaplatil, nešlo o námietky založené na ich vlastných vzťahoch s navrhovateľom, ale založených na vzťahoch odporcu v 1. rade k navrhovateľovi, ktoré bol oprávnený vzniesť len odporca v 1. rade. Tieto ich kauzálne námietky sú preto neprípustné.
V zmysle čl. I. § 47 zmenkového zákona sú odporcovia v 2. a 3. rade navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky zaviazaní spolu s odporcom v 1. rade rukou spoločnou a nerozdielnou, napriek tomu nejde medzi nimi o nerozlučné spoločenstvo, každý z odporcov je voči navrhovateľovi dlžníkom sám za seba. Rovnako aj v súdnom konaní koná každý z odporcov sám za seba (§ 91 ods. 1 OSP). Preto námietky podané len jedným z odporcov nemajú účinky pre ostatných odporcov a nie je možné priznať úspech kauzálnym námietkam, ktoré vzniesli odporcovia v 2. a 3. rade, ak namietali to, čo podľa zmenkového zákona ako ručitelia neboli oprávnení namietať, a to ani v prípade, ak by sa im skutočne podarilo preukázať, že zmenka zabezpečovala práve tie záväzky, ktoré odporca v 1. rade už do dňa vydania zmenkového platobného rozkazu navrhovateľovi uhradil.
Navyše sa odporcom nepodarilo preukázať ani to, že by platby, ktorými podľa ich tvrdenia bol zaplatený zmenkou zabezpečený dlh, akýmkoľvek spôsobom so žalovanou zmenkou súviseli. K námietkam
pripojili špecifikáciu faktúr a doklady o ich úhrade, z ktorých dokladov však nie je možné zistiť, či práve tieto záväzky boli zabezpečené žalovanou zmenkou. Zo zoznamu, ktorý predložil navrhovateľ, je naopak zrejmé, že faktúry, ktorých úhradu odporcovia preukazovali, boli vystavené v období od 19.4.2004 do 11.6.2004, t. j. až po vystavení zmenky. Zaplatením týchto faktúr preto nemohlo dôjsť k zániku zmenkou zabezpečeného dlhu.
Pohľadávka zo zmenky je nespornou pohľadávkou, takže navrhovateľ nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Keďže odporcovia v 2. a 3. rade ničím nepreukázali, že by ich záväzok zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach celkom alebo sčasti zanikol, ponechal súd proti nim zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému navrhovateľovi trovy vznikli právnym zastupovaním. Advokát vyúčtoval odmenu za štyri úkony právnej služby (vyjadrenie z 30.4.2008 k námietkam a účasť na pojednávaniach 23.9.2008, 18.11.2008 a 15.12.2008) v súlade s ustanoveniami §§ 10 ods. 1, 16 ods. 3 a 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorých mu za jeden úkon prislúcha odmena 10.650 Sk, ktorá sa zvyšuje o sumu 2.023,50 Sk zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 19 % a spolu je 12.673,50 Sk. Za dva úkony patrí odmena v plnej výške a za ostatné dva, t.j. za účasť na pojednávaniach 23.9.2008 a 18.11.2008, ktoré boli odročené bez prejednania veci, len vo výške 1 (§ 14 ods. 4 vyhlášky). Po pripočítaní paušálnej náhrady výdavkov po 190 Sk za každý z úkonov sú trovy spolu 32.443,75 Sk. V zmysle § 149 ods. 1 OSP zaplatia odporcovia v 2. a 3. rade náhradu týchto trov navrhovateľovi k rukám jeho advokáta, ktorý vo vyúčtovaní žiadal náhradu trov poukázať na účet č. 2623734093/1100.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..