Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cb-97-2002.pdf
PDF · 140.77 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/97/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v konaní pred samosudcom JUDr. Markom Števčekom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: PPC Power, a.s., Magnetová 12, Bratislava, IČO: 36 822 621, zast.: Mgr. Marián Ďuriš - advokát, Križkova 9, Bratislava proti odporcovi: Bratislavská teplárenská, a.s, Bajkalská 21/A, Bratislava, zast.: JUDr. Marián Janás - advokát, konajúci v mene a na účet PROLEGAL s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava o zaplatenie 28.753.377,35,-Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28.753.377,35,-Sk a úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 10.322.642,94,-Sk za obdobie od 16.02.2002 do zaplatenia, zo sumy 67.851.289,-Sk za obdobie od 16.02.2002 do 27.03.2002, zo sumy 1.960,-Sk za obdobie od 16.02.2002 do 30.08.2002, zo sumy 147.688,34,-Sk za obdobie od 16.02.2002 do 30.08.2002, zo sumy 7.872.445,10,-Sk za obdobie od 16.02.2002 do 12.12.2002, zo sumy 400.869,70,-Sk za obdobie od 16.02.2002 do 20.01.2003, zo sumy 6.651.268,06,-Sk za obdobie od 19.03.2002 do zaplatenia, zo sumy 40.590.698,-Sk za obdobie od 19.03.2002 do 27.03.2002, zo sumy 11.166,35,-Sk za obdobie od 19.03.2002 do 30.08.2002, zo sumy 4.732.960,40,-Sk za obdobie od 19.03.2002 do 20.01.2003, zo sumy 247.038,67,-Sk za obdobie od 28.03.2002 do zaplatenia, zo sumy 37.486,90,-Sk za obdobie od 28.03.2002 do 20.01.2003, zo sumy 6.262.913,05,-Sk za obdobie od 18.04.2002 do zaplatenia, zo sumy 35.500.485,70,-Sk za obdobie od 18.04.2002 do 03.05.2002, zo sumy 17.811,69,-Sk za obdobie od 18.04.2002 do 30.08.2002, zo sumy 4.457.341,60,-Sk za obdobie od 18.04.2002 do 20.01.2003, zo sumy 5.269.514,50,-Sk za obdobie od 17.05.2002 do zaplatenia, zo sumy 929.447,90,-Sk za obdobie od 17.05.2002 do 24.05.2002, zo sumy 31.228.822,10,-Sk za obdobie od 17.05.2002 do 03.06.2002, zo sumy 10.621,65,-Sk za obdobie od 17.05.2002 do 30.08.2002, zo sumy 3.749.899,20,-Sk za obdobie od 17.05.2002 do 20.01.2003, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 600.000,-Sk, a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.762.278,81,-Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 29.04.2002, doručenou Krajskému súdu v Bratislave a následne postúpenou z dôvodu nedostatku príslušnosti tunajšiemu súdu, sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 76.940.388,70,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne prislúchajúcemu k jednotlivým neuhradeným splátkam odo dňa ich splatnosti, a tiež na náhradu trov konania.
Po návrhoch žalobcu na pripustenie rozšírenia žaloby (doručený dňa 28.05.2002) a na čiastočného späťvzatia žaloby (doručený dňa 24.06.2002), ktoré boli upresnené podaním zo dňa 11.07.2002, súd
uznesením zo dňa 16.08.2002 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, aby znel na zaplatenie sumy 118.189.279,60,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne prislúchajúcemu k jednotlivým neuhradeným splátkam odo dňa ich splatnosti, a tiež na náhradu trov konania. Po ďalších, na výzvu súdu viackrát upresňovaných návrhoch žalobcu na pripustenie čiastočného späťvzatia a rozšírenia žaloby (doručené dňa 16.08.2002, 23.09.2002, 13.11.2002, 19.11.2002, 27.02.2003 a 14.03.2003), súd uznesením zo dňa 04.04.2003 pripustil zmenu návrhu tak, aby znel na zaplatenie sumy 50.341.274,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne prislúchajúcemu k jednotlivým neuhradeným splátkam odo dňa ich splatnosti, a tiež na náhradu trov konania. Po aktualizácii stavu obchodných pohľadávok voči žalovanému podal žalobca dňa 05.09.2003 opäť návrh na zmenu žalobného petitu, ktorý súd schválil uznesením zo dňa 26.07.2004 tak, aby petit návrhu znel na zaplatenie sumy 29.090.272,05,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne prislúchajúcemu k jednotlivým neuhradeným splátkam odo dňa ich splatnosti, a tiež na náhradu trov konania. Konečná podoba žalobného petitu, z ktorej súd vychádzal pri vydaní tohto rozsudku, bola schválená uznesením súdu zo dňa 12.12.2005 na základe návrhu žalobcu na zmenu žaloby doručeného dňa 05.12.2005, a to na sumu istiny žalovaných pohľadávok vo výške 28.753.377,35,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne prislúchajúcemu k jednotlivým neuhradeným splátkam odo dňa ich splatnosti, a tiež na náhradu trov konania.
Predmet konania žalobca vymedzil v žalobe a nadväzujúcich podaniach vo veci samej tým, že dňa 10.11.1999 uzavrel so Západoslovenskými energetickými závodmi, štátny podnik (ďalej ZEZ, š.p.) ako právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o dodávke a odbere tepla (ďalej Zmluva) a na základe Zmluvy dodal žalovanému v priebehu mesiacov január až apríl 2002 teplo za cenu, ktorú žalovanému riadne fakturoval v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi a rozhodnutiami o cenovej regulácii. Žalovaný zaplatil pritom postupne len časť fakturovaných pohľadávok a so zaplatením ich zvyšnej časti spolu s príslušenstvom je stále v omeškaní.
Podaním zo dňa 20.12.2007 pôvodný žalobca Paroplynový cyklus, a.s. Bratislava (ďalej PPC, a.s.) navrhol zmenu účastníkov na strane žalobcu z dôvodu prechodu žalovaných pohľadávok na spoločnosť PPC Power, a.s. ako nadobúdateľa podniku pôvodného žalobcu. Súd zmenu účastníkov, t.j. vystúpenie pôvodného žalobcu a vstup spoločnosti PPC Power, a.s. ako nového žalobcu povolil uznesením zo dňa 19.02.2008.
V priebehu konania účastníci predložili súdu svoju argumentáciu vo veci samej a dôkazné návrhy vo svojich podaniach: žalobca - v žalobe, vo vyššie spomenutých písomných podaniach týkajúcich sa upresnenia žalobného návrhu, ako aj v písomných podaniach doručených dňa 07.09.2004, 28.10.2004, 08.12.2004, 30.03.2005, 14.06.2005, 05.12.2005, 13.11.2008, 21.11.2008; žalovaný - v písomných podaniach doručených dňa 13.06.2002, 01.12.2004, 07.04.2005, 06.07.2005, 13.02.2006, 25.08.2006, 26.02.2008, 18.11.2008, a tiež na pojednávaniach konaných dňa 17.12.2004, 18.03.2005 a 21.11.2008 (ostatné pojednávania vytýčené vo veci boli odročené bez vecného prejednania predmetu konania).
Súd vykonal vo veci zisťovanie skutkového stavu na základe písomných podaní účastníkov a prednesov ich právnych zástupcov a na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, najmä odborného vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 15.12.2007 a odborného vyjadrenie Slovenského zväzu výrobcov tepla zo dňa 11.5.2007, a ďalších listinných dôkazov zadovážených v súdnom spise. Súd si neosvojil dôkazné návrhy žalovaného prednesené na pojednávaní dňa 21.11.2008 (fotodokumentáciu tepelnej prípojky, licenčné zmluvy BAT, schematický nákres prípojky, nákres tepelného odberného zariadenia nákresy meračov a ich fotodokumentáciu na odbernom mieste a zmluvy a faktúry preukazujúce rozpočítavanie tepla žalovaným), vyhodnotil ich ako prípustnú, no účelovú obranu žalovaného. Dôkazné návrhy nesmerovali k podstate veci, t. j. k výkladu pojmu rozpočítavanie tepla a k výkladu pojmu tepelná prípojka podľa zákona o energetike. Navyše je súd toho názoru, že žalovaný mal možnosť uvedené dôkazy predložiť počas niekoľko rokov trvajúceho súdneho sporu a argumentácia, že potrebuje mesiac na sprístupnenie archívov svojho právneho predchodcu, súd vyhodnotil ako nehospodárne predlžovanie konania. Súd si osvojil odborné vyjadrenia predložené žalobcom, konkrétne odborné vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 15.12.2007 a odborné vyjadrenie Slovenského zväzu výrobcov tepla zo dňa 11.5.2007, z ktorých mal súd za preukázané, že žalovaný nevystupuje vo vzťahu k žalobcovi ako priamy odberateľ,
Z tvrdení účastníkov, ktoré neboli sporné, zo skutočností známych súdu z jeho činnosti a vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca a žalovaný (rovnako ako ich právni predchodcovia - ZEZ, š.p. a PPC, a.s.) sú podnikatelia v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zapísaní do Obchodného registra. Predmetom ich dlhodobých obchodných vzťahov je výroba tepla zo strany žalobcu a jeho následný predaj žalovanému ako odberateľovi.
Dňa 10.11.1999 uzavreli ZEZ, š.p. a PPC, a.s. Zmluvu ako súčasť rámca tvoreného trojicou zmlúv, ktoré zadefinovali podnikateľský projekt spočívajúci vo výrobe elektriny a tepla zo strany PPC, a.s., a to s použitím zemného plynu ako paliva dodávaného jedným účastníkom projektu, pričom na odber produkcie sa zaviazali zvyšní účastníci projektu - ZEZ, š.p. na odber tepla. Účelom zmluvného rámca bolo predovšetkým zabezpečenie dlhodobého financovania projektu [bod ii) preambuly Zmluvy]. Podľa 8.1 mala Zmluva nadobudnúť účinnosť dňa 22.11.1999, kedy bola uzavretá Zmluva o dodávke a odbere elektrickej energie ako posledná z trojice spomenutých zmlúv. V zmysle bodu 3.1 bola Zmluva uzavretá na dobu do jej nahradenia dlhodobou zmluvou v zmysle bodu 1.2 Zmluvy. Súd nezistil, že by v rozhodnom čase (t.j. pred koncom mesiaca apríl 2002) k takémuto nahradeniu Zmluvy došlo, ani že by došlo k predčasnému ukončeniu Zmluvy z iných dôvodov.
Súd preskúmal zadovážené listinné dôkazy týkajúce sa zmien v subjektoch práv a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy na strane odberateľa aj dodávateľa. Súd zistil, že ZEZ, š.p. bol v súlade s privatizačným projektom ZEZ, š.p. reg. č. XXXX a uznesením vlády SR č. 569/2001 (privatizačné rozhodnutie) zrušený bez likvidácie rozhodnutím MH SR č. 96/2001 a následne bol zakladateľskou listinou zo dňa 15.10.2001 založený žalobca ako jedna z troch nástupníckych akciových spoločností (popri Západoslovenskej energetike, a.s. a Trnavskej teplárenskej, a.s.), pričom k zániku ZEZ, š.p. a vzniku žalovaného došlo dňom 01.11.2001. V zakladateľskej listine ani privatizačnom projekte reg. č. XXXX nebola výslovne riešená otázka právneho nástupníctva do práv a záväzkov zo Zmluvy. V nadväznosti na čl. IV bod 3 zakladateľskej listiny bol predmet vkladu zakladateľa (FNM SR) do základného imania žalobcu špecifikovaný v privatizačnom projekte reg. č. XXXX (najmä v bode D.2.1), a to všeobecným spôsobom ako časť majetku ZEZ, š.p., ktorá slúži na výrobu, výkup a rozvod tepla v Bratislave, a tiež konkrétnym výpočtom nehnuteľností pripadajúcich žalovanému. V nadväznosti na doložený výpis z LV č. XXX a schematické zakreslenia areálov žalobcu a žalovaného na Magnetovej ul. v Bratislave a schémy rozvodov tepelnej sústavy Bratislava - východ, do ktorej ústia výrobné jednotky žalobcu a žalovaného mal súd preukázané, že predmetom vkladu v prospech žalovaného boli nehnuteľnosti, rozvodné zariadenia a siete, s ktorými bezprostredne a nevyhnutne súvisí plnenie práv a záväzkov strán zo Zmluvy.
Vo vzťahu k právnemu nástupníctvu súčasného žalobcu (PPC Power, a.s.) do práv a záväzkov pôvodného žalobcu (PPC, a.s.) zo Zmluvy mal súd na základe listinných dôkazov predložených v rámci podania PPC, a.s. doručeného dňa 20.12.2007 zistené, že PPC Power, a.s. sa dňom 13.11.2007 stala nadobúdateľom podniku PPC, a.s. ako celku (s výnimkou akciového podielu vkladateľa podniku na základnom imaní nadobúdateľa vkladu).
V čl. 1 Zmluvy je vymedzený predmet zmluvy ako predaj a nákup resp. dodávka a odber tepla, a to za podmienok, ktoré sú ďalej dohodnuté v Zmluve. Predmetom dodávky podľa Zmluvy je teplo (tepelná energia vyjadrená v energetických jednotkách) bez špecifikácie média, na ktoré je teplo viazané (para, horúca voda). Súd nezistil z tvrdení účastníkov ani predložených dôkazov, že by sa uvedené vymedzenie predmetu zmluvy (dodávok) ukázalo medzi stranami počas trvania Zmluvy nedostatočné resp. že by strany mali v tomto smere počas trvania Zmluvy v praxi konkrétne nejasnosti pri identifikácii predmetu dodávok.
Priamy záväzok zmluvných strán na dodávku a odber tepla je dojednaný v bode 5.1 Zmluvy v objeme 2.600 TJ ročne. Spôsob určenia kúpnej ceny za dodané a odobraté teplo, vrátane ceny pre rok 2002, je upravený v čl. 4 a súvisiacich častiach Zmluvy spomenutých nižšie.
Zmluva obsahuje prílohu č. 1, ktorá v zmysle bodu i) preambuly obsahuje základné zmluvné parametre projektu, a to parametre týkajúce sa okrem iného množstiev dodávok a nákladov resp. výnosov projektu, vyjadrené v tabuľke zobrazujúcej tzv. cash flow projektu. Súd v súlade s jednoznačným prejavom vôle
strán obsiahnutej v bode 8.4 posúdil prílohu č. 1 ako rovnocennú a neoddeliteľnú súčasť platných a účinných zmluvných dojednaní zúčastnených strán o parametroch tam uvedených.
V čl. 2 Zmluva predpokladá, že zmluvné strany uzatvoria pre každý rok trvania Zmluvy tzv. ročnú zmluvu, ktorá mala obsahovať bližšie určenie a spôsob odobratého množstva tepla a konkrétne obchodno- technické podmienky dodávky, prípadne iné otázky. Súd nemal preukázané uzavretie ročných zmlúv, teda ani ročnej zmluvy pre rok 2002 (strany uzavretie týchto zmlúv ani netvrdili). Bez ohľadu na neexistenciu ročných zmlúv žalobca od účinnosti Zmluvy v roku 1999 dodával žalovanému teplo a tento ho od žalobcu odoberal.
Podľa bodu 8.1 Zmluvy bolo vôľou zmluvných strán, aby Zmluva nadobudla platnosť už dňom jej uzavretia (podpisom zmluvných strán).
Súd má za preukázané, že žalobca si voči žalovanému nárokoval formou vystavenia faktúr plnenia kúpnej ceny za dodané teplo podľa Zmluvy, ako aj náhradu za tzv. doplňovaciu vodu, za mesiace január 2002 (faktúra č. 2002/004: 86.596.896,-Sk, faktúra č. 2002/019: doúčtovanie 412.355,90 Sk), február 2002 (faktúra č. 2002/016: 52.062.564,80,-Sk), marec 2002 (faktúra č. 2002/028: 49.030.757,30,-Sk) a apríl 2002 (faktúra č. 2002/034: 41.248.890,90,-Sk), s lehotami splatnosti uvedenými v spomenutých faktúrach. Na základe výzvy žalobca listinami pripojenými k podaniu doručenému dňa 04.09.2003 súdu preukázal jednotlivé čiastkové úhrady fakturovaných pohľadávok. Po uvedených úhradách a po čiastočnom späťvzatí žaloby podaním doručeným dňa 05.12.2005 v rozsahu 336.894,70,-Sk zostali predmetom sporu istiny pohľadávok na zaplatenie kúpnej ceny za teplo odobraté v mesiacoch január až apríl 2002 v nasledovnej výške: faktúra č. 2002/004 (január) 10.322.642,94,-Sk, faktúra č. 2002/016 (február) 6.651.286,06,-Sk, faktúra č. 2002/019 (doúčtovanie január) 247.038,67,-Sk, faktúra č. 2002/028 (marec) 6.262.913,05,-Sk a faktúra č. 2002/034 (apríl) 5.269.514,50,-Sk.
Vo vzťahu k častiam pôvodne žalovaných pohľadávok, s ktorých zaplatením bol žalovaný určitý čas od lehoty splatnosti v omeškaní, resp. častiam nárokovaných pohľadávok, ktoré žalovaný vôbec neuhradil, si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 15 % ročne; rozpis jednotlivých istín pohľadávok a dĺžka omeškania, ako ich zistil súd, sú špecifikované vo výroku rozsudku. Oprávnenosť výšky požadovaného úroku z omeškania preukazoval žalobca potvrdením NBS o obvyklých (priemerných) úrokových sadzbách na úvery na slovenskom bankovom trhu v čase uzavretia Zmluvy.
Pokiaľ ide o zistenie množstva tepla odobratého žalovaným v dotknutých mesiacoch roka 2002 v množstvách január 374.869 GJ, február 224.258 GJ, marec 211.164 GJ a apríl 177.670 GJ, súd považoval dôkazy predložené žalobcom v rámci podania doručeného dňa 30.03.2005 za hodnoverné, a to aj vo svetle skutočnosti, že rovnaké množstvá dodaného tepla potvrdil aj žalovaný vo svojom podaní doručenom dňa 06.07.2005 (tabuľka na strane 16).
Zmluva výslovne neuvádza miesto dodania a odberu tepla. Rozhranie tepelných zariadení patriacich žalobcovi a žalovanému ako miesto realizácie dodávok tepla v pare a horúcej vode zistil súd z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom v rámci podania doručeného dňa 28.10.2004, ktorých pravdivosť a hodnovernosť žalovaný nerozporoval resp. nedoložil dôkaz o tom, že by skutočná situácia bola odlišná. Súd zistil, že odberné miesto, v ktorom žalovaný preberá od žalobcu teplo sa nenachádza na konci tepelnej prípojky žalovaného, t.j. v časti tepelnej siete za verejným rozvodom tepla [§ 31 písm. e) zákona č. 70/1998 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej zákon o energetike)], ktorá by slúžila len na dodávku tepla jedinému priamemu odberateľovi [§ 31 písm. f) zákona o energetike]. Teplo je žalovanému dodávané do hlavnej vetvy verejného rozvodu sústavy tepelných zariadení Bratislava - východ, z ktorého sa uskutočňujú dodávky tepla pre väčší počet odberateľov, t.j. na primárnej strane sústavy tepelných zariadení pred odovzdávacími stanicami tepla.
Žalobca spochybnil skutočnosť, že by v čase uzavretia Zmluvy žalobca resp. jeho právny predchodca ZEZ, š.p. rozpočítaval teplo konečným spotrebiteľom. Zo strany žalovaného súd nezaznamenal tvrdenie ani dôkazy týkajúce sa tejto otázky, t.j. že žalovaný rozpočítava resp. v čase uzavretia Zmluvy rozpočítaval teplo konečným spotrebiteľom.
Ďalšiu skupinu skutkových okolností prípadu významných pre rozhodnutie vo veci, ktoré sa týkajú zisťovania obsahu dojednaní strán v Zmluve, predstavuje postup pri výpočte výšky kúpnej ceny za
dodané teplo. Základný algoritmus výpočtu prezentovaný žalobcom, ktorého podstatu nespochybnil ani žalovaný, zistil súd z čl. 4 Zmluvy. Pre určenie ceny za rok 2002 sa použil bod 4.4 Zmluvy. Podľa tohto ustanovenia sa jednotková cena tepla určená pre predchádzajúci kalendárny rok sa zvýši o tri percentá a ďalej sa zvýši o takú sumu, ktorá zabezpečí v danom roku 25% finančného krytia palivových viac nákladov žalobcu, ktoré vzniknú uplatnením vyššieho medziročného rastu ceny zemného plynu ako 1%. V prípade, ak by príslušný regulačný orgán pre daný rok stanovil nižšiu regulovanú cenu tepla, zmluvné strany sú povinné ju akceptovať. Medzi účastníkmi bolo ohľadom skutočného obsahu dojednaní zachytených v Zmluve sporné, (a) či sa ako cena určená pre predchádzajúci rok dosadí cena vypočítaná podľa zmluvného algoritmu alebo prípadná nižšia regulovaná cena predchádzajúceho roka, (b) či sa zvýšené palivové náklady odvodzujú od zmluvného množstva plynu uvedeného v prílohe č. 1 Zmluvy alebo skutočne spotrebovaného množstva plynu, (c) či sa zvýšené palivové náklady majú rozpočítať na množstvo tepla, ktorého odber bol dohodnutý v Zmluve alebo na množstvo skutočne žalobcom vyrobeného tepla v danom roku, a (d) či sa má k zmluvnej cene pripočítať príslušná DPH alebo je už v nej zahrnutá. Po preskúmaní obsahu Zmluvy a súvisiacich okolností súd v týchto otázkach neprijal námietky vznesené žalovaným v rámci jeho obrany a z ďalej uvedených dôvodov dal za pravdu skutkovému vymedzeniu obsahu Zmluvy podanému žalobcom.
V bode 4.3 aj 4.4 Zmluvy sa strany zaviazali akceptovať nižšiu (regulovanú) cenu za dodávku a odber tepla, ak bude stanovená príslušným cenovým orgánom. Tieto dojednania súd interpretoval ako rešpektovanie štandardného spôsobu pôsobenia cenovej regulácie na zmluvne dojednanú cenu
- v každom roku sa porovnáva konečná zmluvná cena (cena dohodnutá v bode 4.3 resp. stanovená výpočtovým postupom podľa bodu 4.4 Zmluvy) a prípadná regulovaná cena stanovená príslušným cenovým orgánom, pričom pre účely platieb za dodané teplo sa uplatní tá z nich, ktorá je nižšia. V ustanoveniach Zmluvy ani v účele sledovanom Zmluvou súd nenašiel dostatočnú oporu pre tvrdenie, že regulovaná výška ceny minulého roka sa má uplatniť aj ako základ pre výpočet zmluvnej ceny pre ďalší rok. Výslovne vyjadreným účelom Zmluvy bolo zabezpečenie finančnej bonity žalobcu vo vzťahu k poskytovateľom dlhodobého financovania projektu. Podľa súdu celková konštrukcia Zmluvy vyjadruje primárnu vôľu zmluvných strán predávať a nakupovať tepelnú produkciu žalobcu za zmluvné ceny vyplývajúce zo zmluvného cenového algoritmu, a tým k realizácii cash flow projektu založeného na princípoch vyjadrených v prílohe č. 1 Zmluvy. Ak by zmluvná cena nikdy nedosiahla výšku regulovanej ceny alebo by sa cenová regulácia vôbec neuplatňovala, žalovaný bol ochotný uhrádzať zmluvnú cenu v plnom rozsahu každý rok trvania Zmluvy. Odkaz na cenovú reguláciu je v tomto kontexte chápaný ako vynútené akceptovanie vonkajších zásahov do výsledkov dojednaného cenového mechanizmu, ku ktorým môže alebo nemusí v určitom roku dôjsť a ktoré by preto mali byť pripúšťané v najmenšom možnom rozsahu. Súd nesúhlasí s námietkou žalovaného, že uvedený výklad môže viesť k potláčaniu funkčného určenia cenovej regulácie ako nástroja ochrany konečných spotrebiteľov. Uplatnenie účinkov cenovej regulácie vyššie popísaným spôsobom zabezpečuje, že v každom roku, kedy bude mať štát záujem na ochrane konečných spotrebiteľov uplatnením cenovej regulácie cena tepla nepresiahne hranicu považovanú príslušným cenovým orgánom za primeranú.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného základného popisu cenového algoritmu, na výšku zmluvnej ceny tepla majú vplyv aj palivové viac náklady žalovaného vzniknuté medziročným rastom ceny plynu vyššou ako 1%. Dosadzované ceny plynu v relevantných rokoch (2000 až 2002) vyplývajú z cenníkov dodávateľa (Slovenský plynárenský podnik, a.s., neskôr Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktoré žalovaný doložil súdu; uvedené ceny akceptoval aj žalovaný vo svojich kalkuláciách v podaní doručenom dňa 06.07.2005. Spornými medzi stranami ostali dosadzované množstvá plynu pre relevantné roky (2001 a 2002). V čl. 4 Zmluvy nie je výslovne uvedené, či sa majú dosadzovať množstvá plynu skutočne odobraté žalobcom v jednotlivých rokoch alebo zmluvné (projektové) hodnoty uvedené v prílohe č. 1 Zmluvy. Súd preto vychádzal z bodu i) preambuly a prílohy č. 1 Zmluvy, v ktorej si strany dohodli zmluvné parametre projektu, vrátane množstiev plynu, s ktorých odberom počítali pri definovaní finančných základov projektu. Logika použitia uvedených hodnôt má svoju oporu aj v skutočnosti, že umožňujú určiť cenu tepla na rok vopred (aby platila na celý nasledujúci rok), ako to podľa názoru súdu predpokladá úprava v bode 4.4 Zmluvy; použitie skutočne spotrebovaných množstiev plynu by dovolilo určiť cenu tepla pre určitý rok až po jeho skončení. Súd prihliadol aj na výklad uvedenej otázky samotným žalovaným, ktorý prezentoval v listoch zo dňa 24.01.2003 a 24.02.2003, kedy žiadal žalobcu o doloženie prepočtu ceny tepla pre roky 2001 a 2002 práve s rešpektovaním cash flow projektu (t.j. parametrov dojednaných v prílohe č. 1 Zmluvy), a to okrem iného aj pokiaľ ide o objem paliva. Žalovaný v týchto
listoch síce žiadal o poskytnutie prepočtov, ktoré nemal k dispozícii, avšak súčasne celkom zjavne uvádzal aj svoje očakávania o tom, na akých princípoch majú byť tieto prepočty založené.
Palivové viac náklady žalobcu určené vyššie uvedeným postupom sa majú následne premietnuť do ceny tepla v takom rozsahu, aby sa tým zabezpečilo ich 25% krytie. Uvedené nepochybne vyplýva z bodu 4.4 Zmluvy, a preto súd neuznal námietku žalovaného, ktorý bez opory v zmluvných ustanoveniach žiada premietnutie len určitej časti týchto nákladov. Pokrytie 25% palivových viac nákladov žalobcu v cene tepla je logicky možné dosiahnuť len tak, že absolútna suma týchto viac nákladov sa rozpočíta na ročné množstvo tepla, na odber ktorého sa žalovaný zaviazal (2.600 TJ); rozpočítanie na väčšie množstvo tepla nezabezpečí úplné pokrytie. Podporne aj tu súd prihliadol na skutočnosť, že v bode 4.4 Zmluvy sa predpokladá určovanie ceny tepla na rok vopred (aby platila na celý nasledujúci rok), čo sa dá zabezpečiť len rozpočítaním na množstvo tepla, ktoré je vopred stranám známe; množstvo skutočne vyrobeného tepla je pritom možné zistiť až po skončení príslušného roka. Z vymedzenia projektu, súčasťou realizácie ktorého je aj Zmluva, ktoré je obsiahnuté v preambule a prílohe č. 1 Zmluvy (a ostatných dvoch tzv. rámcových zmlúv) nevyplýva, že by účastníci projektu počítali s predajom elektrickej alebo tepelnej produkcie tretím osobám, ale boli sami pripravení plne niesť nákladové položky projektu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca vyrobené teplo predával aj tretím osobám, čím by si duplicitne pokrýval palivové náklady pripadajúce na výrobu tepla a získaval tak výhody, ktoré by mohli byť prípadne predmetom posúdenia vo svetle zásad poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka).
Súd dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej cene je v Zmluve konštruovaná tak, že cena nezahŕňa aplikovateľnú DPH. Ust. § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. v čase uzavretia Zmluvy uvádzalo, že DPH tvorí súčasť ceny vtedy, ak sa strany nedohodnú inak. Súd už vyššie uzavrel, že rovnocennou súčasťou Zmluvy sú všetky jej ustanovenia, vrátane prílohy č. 1, pričom len ich zohľadnenie v celistvosti môže dať obraz o skutočnom obsahu dohody strán. Podľa bodu i) preambuly Zmluvy, z prílohy č. 1 výslovne vyplývajú základné zmluvné parametre daného projektu, medzi ktoré je zaradený aj parameter
- jednotková cena tepla. V prílohe č. 1 dáva jednotková cena tepla v súčine so zmluvným množstvom tepelnej produkcie sumu výnosov projektu (t.j. výnosov žalovaného ako predávajúceho tepelnej produkcie) z predaja tepla kupujúcemu (žalovanému). Súd súhlasí s názorom žalobcu založeným na ekonomickej podstate fungovania sústavy DPH, podporeným chápaním významu pojmu v účtovnej aj bežnej ekonomickej terminológii, že výnosy z podnikania nezahŕňajú DPH, keďže predávajúci má zákonnú povinnosť vybranú DPH ďalej odviesť štátu (z pohľadu výsledkov podnikania subjektu je vybraná DPH neutrálna). Uvedený opisný spôsob vyjadrenia vzťahu zmluvnej ceny a DPH obsiahnutý v prílohe č. 1 považuje súd za dostatočne určitý, a to aj vo svetle sprievodných okolností preukázaných žalobcom, ktoré sú podľa § 266 Obchodného zákonníka významné pre výklad obsahu Zmluvy: v prílohe č. 1 sa ako východisková cena tepla pre rok 1999, ktorá generuje zmluvné ceny pre ďalšie roky, uvádza suma 149 Sk/GJ, t.j. suma, ktorá bola v zmysle bodu 4.1 Zmluvy a cenového výmeru 2/1999 cenou bez DPH; cenu pre rok 1999 aj všetky nasledujúce roky strany vo svojej praxi aplikovali bez rozporov či pochybností ako cenu bez DPH; listy žalovaného zo dňa 24.01.2003 a 24.02.2003 tiež dokladujú jeho vtedajšiu interpretáciu Zmluvy, že zmluvná cena mala byť vyčísľovaná pri rešpektovaní cash flow projektu (t.j. prílohy č. 1 Zmluvy) vo všetkých jeho častiach. Keď sa žalovaný odvoláva na pravidlo podľa bodu 4.2 Zmluvy, podľa ktorého sa pre rok 2000 a ďalšie mala cena riadiť bežnými cenovými predpismi v zmysle platnej legislatívy, treba uviesť, že toto pravidlo má v kontexte ustanovení Zmluvy všeobecný a podporný význam - uplatní sa len v rozsahu, v akom nie je uvedené inak v inom, konkrétnejšom ustanovení Zmluvy, napr. v bode i) preambuly, bodoch 4.3 až 4.6 a v prílohe č. 1 Zmluvy.
Súd považuje výpočet kúpnej ceny vykonaný žalobcom a doložený na pojednávaní dňa 17.12.2004 formou tabuľky, po jeho úprave spočívajúcej v odstránení zaokrúhlenia zmluvnej ceny z 210,69,-Sk/GJ na 211,-Sk/GJ (podanie doručené dňa 05.12.2005, str. 5), za správny a zodpovedajúci obsahu Zmluvy.
Zmluvná cena pre rok 2002 vo výške 210,69,-Sk/GJ neprekračovala regulovanú cenu pre rok 2002 zhodne účastníkmi uvádzanú vo výške 247,27,-Sk/GJ bez DPH resp. 272,-Sk/GJ s DPH 10%.
Súd preskúmal aj tvrdenia žalovaného o tom, že medzi ním a žalobcom malo dôjsť k vzniku konkludentnej zmluvy o dodávke a odbere tepla, na základe zaslania faktúry č. 2001/083 žalovanému a následným odberom tepla od žalobcu zo strany žalovaného. Súd nezistil vznik takejto zmluvy, keďže v skutkovom materiáli nenašiel potrebnú obsahovú ani časovú nadväznosť ponuky a akceptácie potrebnej pre vznik zmluvy. Fa č. 2001/083 je faktúrou vystavenou podľa Zmluvy a s priamym odvolaním sa na
ňu, a to za odber tepla žalovaným v mesiaci november 2001. Podľa jej obsahu ju nemožno považovať za návrh zmluvných dojednaní pre budúce obdobie a je zrejmé, že k tomu nesmerovala vôľa žalobcu pri jej vystavení a odoslaní žalovanému. Ďalšie odbery tepla zo strany žalovaného sa žiadnym spôsobom vecne neviažu na obsah spomenutej faktúry.
Napokon, súd sa prostredníctvom listinných dôkazov predložených účastníkmi oboznámil aj s vybranými rozhodnutiami príslušných súdov vydaných v konaniach, ktorých predmet je (aspoň čiastočne) podobný predmetu tohto konania a predbežné otázky v nich riešené sú rovnaké ako predbežné otázky významné pre toto konanie. Konkrétne sa jedná o tieto rozhodnutia: uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.04.2002 sp. zn. 32 Cb 121/01, uznesenie NS SR zo dňa 17.10.2002 sp. zn. 2 Obo 169/02, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.01.2005 sp. zn. 29 Cb 68/03, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.04.2006 sp. zn. 2 Cob 233/05, rozsudok NS SR zo dňa 17.05.2007 sp. zn. 6 Obdo 23/2006, nález ÚS SR zo dňa 24.04.2008 sp. zn. III. ÚS 311/07 a rozsudok NS SR zo dňa 04.09.2008 sp. zn. 6 Obdo 32/2008. Z doložených rozhodnutí súd okrem iného zistil, že rozsudok NS SR zo dňa 17.05.2007 sp. zn. 6 Obdo 23/2006 bol zrušený nálezom ÚS SR zo dňa 24.04.2008 sp. zn. III. ÚS 311/07 a následne bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.04.2006 sp. zn. 2 Cob 233/05 zrušený rozsudkom NS SR zo dňa 04.09.2008 sp. zn. 6 Obdo 32/2008. Preto súd ďalej neprihliadal na námietku res iudicata, ktorú pôvodne žalovaný opieral práve o tieto dva zrušené rozsudky a ktorú uplatnil v podaniach doručených dňa 25.08.2006 a 26.02.2008.
Zistený skutkový stav prípadu súd právne posúdil nasledovným spôsobom:
V prvom rade sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie účastníkov vo vzťahu k predmetu konania. Podľa § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Predmetom vkladu do základného imania žalobcu bol podnik PPC, a.s. ako celok, a teda na žalobcu prešli aj všetky práva a záväzky PPC, a.s. z obchodných vzťahov vrátane vzťahov založených Zmluvou.
Právne nástupníctvo žalovaného do práv a povinností ZEZ, š.p. zo Zmluvy uvádza žalobca z titulu zákonného prechodu v rámci transformácie ZEZ, š.p. na nástupnícke akciové spoločnosti v procese podľa zákona č. 92/1991 Zb v znení účinnom v rozhodujúcom čase (ďalej zákon č. 92/1991 Zb.). Ako je uvedené vyššie, súd zistil na základe vykonaného dokazovania, že predmetom privatizácie formou vkladu majetku do novo založenej akciovej spoločnosti žalovaného na základe príslušného privatizačného projektu, privatizačného rozhodnutia vlády SR a zakladateľskej listiny žalovaného bol súbor majetku bývalého ZEZ, š.p. slúžiaceho na výrobu, výkup a rozvod tepla v Bratislave, vrátane nehnuteľností, odberných a rozvodných zariadení, na ktoré sa nutne viaže plnenie predmetu Zmluvy. Uvedené majetkovo právne vymedzenie svojho postavenia nepoprel ani žalovaný. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. s vlastníckym právom k privatizovanému majetku zo zákona prechádzajú na nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych. Podľa názoru súdu práva a záväzky zo Zmluvy bezprostredne súvisia s privatizovaným majetkom, ktorý nadobudol žalovaný, a preto považuje žalovaného za právneho nástupcu do práv a záväzkov ZEZ, š.p. zo Zmluvy. K rovnakému záveru o tejto predbežnej otázke dospeli bez akýchkoľvek pochybností aj súdy viacerých stupňov v rozhodnutiach uvedených vyššie.
Súd kvalifikoval Zmluvu ako kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. Obchodného zákonníka jeho tretia časť upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V súlade s ustáleným názorom odbornej literatúry a súdnej praxe sa za vec v právnom zmysle považujú aj fyzikálne prírodné sily (energie), ktoré sú ovládateľné a slúžia ľudským potrebám. Teplo (tepelná energia) je teda jasným a určitým spôsobom definovaný predmet kúpnej zmluvy (tovar). Súd sa domnieva, že špecifikácia média, na ktoré má byť teplo pri jeho dodávke viazané (para, horúca voda) nie je otázkou, ktorá by musela byť bezpodmienečne stranami dohodnutá ako podstatná časť kúpnej zmluvy, ale sa jedná o určenie
vyhotovenia tovaru resp. jeho vybavenia na prepravu v zmysle § 420 ods. 2 resp. 4 Obchodného zákonníka, ktorého absenciu v Zmluve nahrádzajú citované subsidiárne ustanovenia právnej úpravy. Funkčnosť tohto modelu preukazuje praktické stránka uplatňovania obchodných vzťahov medzi stranami Zmluvy.
Súd neprisvedčil argumentácii žalovaného, že Zmluva predstavuje osobitný zmluvný typ podľa § 32 zákona o energetike. Na rozdiel od žalovaného, v súlade s výkladom ÚS SR (nález sp. zn. III. ÚS 311-07) a NS SR (rozsudok 6 Obdo 32/2008), sa súd domnieva, že postavenie odberateľa tepla v určitom obchodnom vzťahu ako tzv. priameho odberateľa je dôležitým pojmovým znakom zmluvného typu podľa § 32 zákona o energetike. V zmysle § 32 a nadväzujúcich legálnych definícií pojmov v § 31 zákona o energetike, ako to potvrdili aj právne závery ÚS SR a NS SR vo vyššie citovaných rozhodnutiach, možno vyčleniť tri definičné znaky priameho odberateľa: (a) odber prostredníctvom zriadenej tepelnej prípojky, (b) odberné miesto a odberné tepelné zariadenie nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za odovzdávacou stanicou tepla a (c) rozpočítavanie tepla konečným spotrebiteľom. Žalobca popiera skutkové naplnenie týchto znakov u žalovaného resp. jeho právneho predchodcu (ZEZ, š.p.), pričom žalovaný v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Naopak, z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že prinajmenšom znaky sub (a) a (b) nie sú splnené.
Otázka právnej kvalifikácie Zmluvy zahŕňa aj posúdenie, či sa jedná o priamu realizačnú zmluvu, na základe ktorej sú si strany oprávnené a povinné poskytovať dojednané plnenia alebo o určitú formu prípravnej zmluvy, ktorá vyžaduje ešte uzavretie ďalších dojednaní (ročných zmlúv podľa čl. 2 Zmluvy) na to, aby vznikli platné a účinné záväzky medzi stranami týkajúce sa dodávky tepla a úhrady kúpnej ceny. Skutočnosť, že strany označili Zmluvu legislatívnou skratkou Rámcová zmluva ešte nič nenasvedčuje o skutočnej právnej povahe Zmluvy, odhliadnuc navyše od faktu, že pojem rámcová zmluva nemá ustálený a špecifický právny význam a od prípadu k prípadu môže predstavovať rôzne právne konštrukcie. Súd predovšetkým vychádza z jednoznačného vymedzenia predmetu Zmluvy v bode 1.1, kde sa uvádza, že jej predmetom je samotný predaj a nákup tepla, a to už za podmienok dohodnutých v tejto Zmluve, a nie napríklad uzatváranie následných realizačných zmlúv o dodávke tepla. Zmluva slúžila v zmysle bodu iv) preambuly a bodu 8.2 Zmluvy práve na nahradenie predchádzajúcej zmluvy o budúcej zmluve. Na základné ustanovenie bodu 1.1 nadväzuje bod 5.1 Zmluvy zreteľným zakotvením priamych záväzkov na predaj a nákup resp. dodávku a odber tepla v dohodnutom množstve. Výška kúpnej ceny resp. spôsob jej určenia je upravený v čl. 4 spolu s prílohou č. 1 Zmluvy. Ročné zmluvy majú podľa názoru súdu povahu odloženej dohody o nepodstatných častiach zmluvy podľa § 270 ods. 1 Obchodného zákonníka. Strany súčasne formulovaním bodu 8.1 Zmluvy vo fáze prípravy Zmluvy a následne pristúpením k jej podpisu dňa 10.11.1999 výslovne a nepochybne vyjadrili svoju vôľu, aby platnosť zmluvy nebola viazaná na ďalšie podmienky, t.j. ani na dosiahnutie dohody o otázkach vyhradených pre ročné zmluvy, a nastúpila už okamihom jej uzavretia (podpisu).
Zmluva obsahuje všetky podstatné časti kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obchodného zákonníka, jej predmet neodporuje zákonu ani ho neobchádza, je dojednaný dostatočne určito a zrozumiteľne. V otázkach priamo neupravených v Zmluve, ročných zmluvách a osobitných, najmä odvetvových predpisoch z oblasti energetiky, sa použije subsidiárna úprava obchodno a občianskoprávnych predpisov. Zmluva nadobudla platnosť jej uzavretím a účinnosť dňa 22.11.1999 a nebola ukončená pred koncom apríla 2002, t.j. pred uplynutím času rozhodujúceho pre vznik nárokov uplatnených žalobou. Zmluva poskytuje právny základ nárokom uplatneným žalobou.
Pokiaľ ide o výšku nárokov uplatnených žalobou, súd už v rámci svojich skutkových zistení vykonaných vyššie uzavrel, že tieto sú uplatnené v správnej výške, v súlade so Zmluvou, zodpovedajú dodaným množstvám tepla a stavu priebežných čiastkových úhrad zo strany žalovaného, nie sú v rozpore s rozhodnutím príslušného orgánu o regulácii ceny tepla dodávaného zo strany žalobcu a sú aj v súlade s právnou úpravou o cenách (§ 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z.) a DPH, pokiaľ ide o aplikáciu príslušnej sadzby DPH nad rámec ceny dohodnutej Zmluvou. Splatnosť pohľadávok určil žalobca výzvou na plnenie v lehote uvedenej vo faktúrach v súlade s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na vykonané závery o správnosti výpočtu zmluvnej ceny zo strany žalobcu za roky 2001 a 2002 sa súd bližšie nezaoberal posudzovaním skutočností týkajúcich sa procesnej kompenzačnej obrany uplatnenej žalovaným v podaní doručenom dňa 06.07.2005, ktorá spočíva v započítaní údajných pohľadávok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mali vzniknúť práve úhradou
kúpnej ceny nad rámec Zmluvy v dôsledku nesprávnych výpočtových postupov žalobcu pri fakturácii ceny tepla za roky 2001 a 2002. Uvedené pohľadávky žalovaného nemohli za zistených okolností (správnosť výpočtu kúpnej ceny žalobcom) platne vzniknúť a tak nie sú spôsobilým predmetom procesnej obrany v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku.
V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 763a je pre uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 01.02.2003 rozhodujúca dovtedajšia právna úprava - pre úrok z omeškania ako príslušenstvo žalovaných pohľadávok je rozhodujúca právna úprava § 369 spolu s § 502 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2003, podľa ktorej sa v prípade absencie dohody o výške úroku z omeškania použije úrok vo výške o 1% presahujúcej úrokovú sadzbu určenú obdobne podľa § 502, t.j. sadzbu vo výške obvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný preukázal priemernú (obvyklú) úroveň úrokových sadzieb za bankové úvery v rozhodujúcom čase štatistickým prehľadom vydaným NBS, ktorý potvrdzuje oprávnenosť uplatnenej výšky úroku z omeškania. Výšku nároku odvodil súd zo zistených lehôt splatnosti žalovaných pohľadávok a dátumov jednotlivých čiastkových úhrad žalovaných pohľadávok.
Vzhľadom na skutkový materiál zadovážený v súdnom spise, vykonané skutkové zistenia a ich právne posúdenie naznačené vyššie rozhodol súd o predmete tohto konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z toho, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 OSP - priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 600.000,-Sk, a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 2.762.278,81,-Sk. Náhradu trov konania vyčíslil právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 24.11.2008, čím dostál svojej povinnosti podľa ustanovenia § 151 ods. 1 OSP. Náhradu trov konania súd priznal za tieto úkony právnej služby: 1. Prevzatie a príprava veci vo výške 166.530,78,-Sk + DPH vo výške 38.302,08,-Sk. 2. Podanie návrhu vo veci samej vo výške 166.530,78,-Sk + DPH vo výške 38.302,08,-Sk. 3. Podanie žalobcu vo veci samej - zmena žaloby zo dňa 28.05.2002 vo výške 166.530,78,-Sk + DPH vo výške 38.302,08,-Sk. 4. Podanie žalobcu vo veci samej - zmena žaloby zo dňa 24.06.2002 vo výške 166.530,78,-Sk + DPH vo výške 38.302,08,-Sk. 5. Podanie žalobcu vo veci samej - zmena žaloby zo dňa 16.08.2002 vo výške 249.028,56,-Sk + DPH vo výške 57.276,57,-Sk. 6. Podanie žalobcu vo veci samej - zmena žaloby zo dňa 27.02.2003 vo výške 249.028,56,-Sk + DPH vo výške 49.805,71,-Sk. 7. Účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci zo dňa 04.07.2003 vo výške 28.333,14,-Sk + DPH vo výške 5.666,63,-Sk. 8.Podanie žalobcu vo veci samej - zmena žaloby zo dňa 05.09.2003 vo výške 113.332,55,-Sk + DPH vo výške 22.666,51,-Sk.
Uvedené úkony vykonal predchádzajúci právny zástupca navrhovateľa JUDr. Pavol Erben. Ďalšia právna zástupkyňa navrhovateľa JUDr. Valéria Haščáková rod. Trebišovská vykonala úkony, za ktoré priznal súd náhradu trov konania nasledovne: 1. Prevzatie a príprava veci vo výške 113.332,55,-Sk + DPH vo výške 22.666,51,-Sk. 2. Podanie žalobcu vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 07.09.2004 vo výške 70.830,54,-Sk + DPH vo výške 13.457,80,-Sk. 3. Účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci zo dňa 22.10.2004 vo výške 17.707,64,-Sk + DPH vo výške 3.364,45,-Sk. 4. Podanie žalobcu vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 28.10.2004 vo výške 70.830,54,-Sk + DPH vo výške 13.457,80,-Sk. 5. Podanie žalobcu vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 08.12.2004 vo výške 70.830,54,-Sk + DPH vo výške 13.457,80,-Sk. 6. Účasť na pojednávaní dňa 12.12.2004 vo výške 70.830,54,-Sk + DPH vo výške 13.457,80,-Sk. 7. Účasť na pojednávaní dňa 18.03.2005 vo výške 70.250,-Sk + DPH vo výške 13.347,50,-Sk. 8. podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 30.03.2005 vo výške 70.250,-Sk + DPH vo výške 13.347,50,-Sk.
9. Účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci zo dňa 08.07.2005 vo výške 17.562,50,-Sk + DPH vo výške 3.336,88,-Sk. 10. Podanie žalobcu vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 14.06.2005 vo výške 70.250,-Sk + DPH vo výške 13.347,50,-Sk. 11. Podanie žalobcu vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 05.12.2007 vo výške 70.250,-Sk + DPH vo výške 13.347,50,-Sk. 12. Návrh na zmenu účastníkov konania zo dňa 19.12.2007 vo výške 56.725,-Sk + DPH vo výške 10.777,75,-Sk.
Ďalšie úkony navrhovateľa, ktoré vykonal nový právny zástupca Mgr. Marián Ďuriš: 1. Príprava a prevzatie veci vo výške 70.250,-Sk + DPH vo výške 13.347,50,-Sk. 2. Podanie žalobcu vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 13.11.2008 vo výške 70.250,-Sk + DPH vo výške 13.347,50,-Sk. 3. Podanie žalobcu vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 21.11.2008 vo výške 70.250,-Sk + DPH vo výške 13.347,50,-Sk.
Výšku tarifnej odmeny za vykonané úkony právnej služby súd vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.163/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa hodnoty veci, ktorá sa v priebehu konania menila tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia resp. ako vyplýva zo spisu.
Od 01.01.2005 do 31.12.2005 sa v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č.655/2004 Z.z. použije na úkony uskutočnené po 01.01.2005 ako základ hodnoty sporu. Po 31.12.2005 sa v zmysle ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č.655/2004 Z.z. použila výška peňažného plnenia, ktorého sa právne služby týkajú, určená pre začatí poskytovania právnej služby (t.j. pre prevzatí procesného zastupovania).
Vzhľadom na skutočnosť, že všetci právni zástupcovia sú platiteľmi DPH, je tarifná odmena prislúchajúca k relevantnému úkonu právnej služby zvýšená o príslušnú sadzbu DPH.
Sadzba DPH bola vo vzťahu k jednotlivým úkonom, podľa dátumu ich uskutočnenia, stanovená nasledovne: 1. Obdobie od 29.04.2002 do 31.12.2002 vo výške 23% (zákon č.289/1995 Z.z.) 2. Obdobie od 01.01.2003 do 31.12.2003 vo výške 20% (zákon č.289/1995 Z.z. v znení novely č.637/2002 Z.z.) 3. Obdobie od 01.01.2004 do 31.04.2004 vo výške 19% (zákon č.289/1995 Z.z. v znení novely č.255/2003 Z.z.) 4. Obdobie od 01.05.2004 do súčasnosti vo výške 19% (zákon č.222/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.