Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-54-2024.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/54/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v právnej veci žalobcov A/ A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D. E. XX, B1/ F. E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I., J. E. XXXX/XX, D./ K. E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I., J. E. XXXX/XX, D./ E. F. G., E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. F., J. A. L. I. XXXX/XX C/ A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., J. N. XXXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o. so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 29/6, IČO: 53 588 452, proti žalovaným I/ O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. P. XXX, K./ B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. P. XXX, III/ A. G., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, K./ K. D. Q., C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., D. XXX/XXX, V/ D. E., C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., M. XXXX/XX, VI/ K. R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., T. Q. F. XXX/X, o trovách konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov A/, B1/, B2/, B3/ a C/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/117/2007 zo dňa 28. 03. 2024, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov na prerušenie konania podľa § 164 CSP z dôvodu podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR pre porušenie základných práv a slobôd podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky z a m i e t a.
II. Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/117/2007 zo dňa 28.03.2024 vo výroku o trovách strán sporu (výrok I.) čiastočne mení tak, že žalobcovia majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/117/2007-563 zo dňa 03. 06. 2016 voči žalovaným v rade III., IV., V., VI., v rozsahu 100 %, s tým, že žalovaní v rade III., IV., V., VI., sú povinní zaplatiť náhradu trov do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov.
III. Žalovaní v rade IV., V., VI. sú povinní zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov.
IV. Žalobcom voči žalovanej v rade III. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
V. Vo výrokoch, ktorými okresný súd rozhodol o trovách konania na súde prvej inštancie medzi žalobcami a žalovanými v rade I. a II. (výrok I.) a o trovách štátu (výrok II) zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 12C/117/2007 – 1086 zo dňa 28.03.2024 rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (I. výrok) a ďalším výrokom nepriznal nárok na náhradu trov konania štátu (II. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predošlým rozhodnutím rozhodol o trovách konania uznesením č.k. 12C/117/2007-1012 zo dňa 19.04.2023 tak, že uložil žalovaným I/ , II/, III/, IV/, V/, VI/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom A/, B1/, B2/, B3/, C/ trovy konania pred okresným súdom v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu o určení výšky trov konania žalobcov pred okresným súdom s tým, že splnením povinnosti nahradiť trovy konania jedným žalovaným zaniká povinnosť ostatným žalovaných. Uvedené rozhodnutie zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/63/2023-1072 zo dňa 21.12.2023 na základe odvolania žalovaných I/, II/ IV/ až VI/ a vec vrátil na nové rozhodnutie.
3.1.Ostatné rozhodnutie, ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania okresný súd odôvodnil tým, že žalovaní v rade I/ a II/ boli v konaní, ktoré skončilo rozhodnutím odvolacieho súdu úspešní, preto ich nemôže zaviazať na náhradu trov konania žalobcom podľa výsledku a ani z dôvodov osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Zohľadnil, že žalovaní netvoria nerozlučné spoločenstvo a žalovaní I/ a II/ boli v konaní úspešní, preto ich nemožno zaviazať na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov, ani na náhradu trov štátu, spolu so žalovanými v rade III/ až VI/, ktorí v konaní úspešní neboli a voči ktorým konanie skončilo na okresnom súde. Okresný súd mal za to, že musí rozhodnúť samostatným výrokom o trovách konania, ktoré sa týkajú na jednej strane všetkých žalobcov a na strane druhej žalovaných I/ a II/ s prihliadnutím na výsledok sporu. 3.2. K spoločným trovám, ktoré žalobcovia uplatňovali podľa výsledku sporu proti žalovaným v rade III/ až VI/, odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia majú spoločné právo na náhradu trov od každého zo žalovaných v rade III/ až VI/. Keďže žalovaní tvoria samostatné procesné spoločenstvo a žalobcovia mali voči každému zo žalovaných plný úspech v konaní, okresný súd mal samostatne výrokom uložiť povinnosť nahradiť spoločné trovy žalobcov A/ až C/ každému zo žalovaných v rade III/ až VI/, alebo jedným výrokom formulovaným tak, že každý zo žalovaných v rade III, IV, V, VI je povinný zaplatiť žalobcom A/, B1/,B2/,B3/, C/ náhradu spoločných trov konania na súde prvej inštancie. 3.3. Okresný súd rozhodol po zrušení predošlého rozhodnutia o trovách tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, keď prihliadol na to, že v priebehu konania začalo a bolo aj skočené konanie o projekte pozemkových úprav, ktorého výsledok mal vplyv na súdny spor. Žalovaní I/ a II/ boli v konaní úspešní len v dôsledku výsledku projektu pozemkových úprav a žalobcovia boli úspešní vo vzťahu k žalovaným III/ až VI/ iba z dôvodu, že títo žalovaní odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodali. 3.4. Rovnako okresný súd s poukazom na § 257 CSP nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania.
4.1. Proti uzneseniu okresného súdu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote spoločne odvolanie. V odvolaní napadli rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. v časti náhrady trov konania medzi žalobcami A/ B1/ B2/ B3/ a C/ a žalovanými v III., IV., V. a VI. rade. Vo výroku II. a v časti výroku I., týkajúceho sa náhrady trov konania medzi žalobcami a žalovanými I. a II. ponechali napadnuté uznesenie nedotknuté. Odvolanie odôvodnili tým, že im okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4.2. Žalobcovia ďalej uviedli, že proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co 63/2023-1072 z 21. decembra 2023, ktorým bolo zrušené predošlé uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 117/2007-1012 z 19. apríla 2023 o náhrade trov konania a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, podali 8. apríla 2024 ústavnú sťažnosť. Navrhli, aby bolo konanie v rozsahu, v akom ďalej prebieha t.j. o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/117/2007 – 1086 z 28. marca 2024, prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky. 4.3. Žalobcovia majú za to, že napadnuté uznesenie v časti nepriznania nároku žalobcom na náhradu trov konania voči žalovaným III. až VI., koliduje s právom žalobcov na spravodlivé súdne konanie, keďže v napadnutom uznesení absentovalo dostatočné odôvodnenie aplikácie § 257 CSP a z tohto dôvodu je neudržateľné, nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne. 4.4. V prejednávanej veci neexistujú a okresným súdom neboli identifikované žiadne akceptovateľne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré by žalobcom nemal byť voči žalovaným III. až VI., podľa zásady úspechu priznaný nárok na náhradu trov konania. Okresný súd žalobcov ani nevyzval, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii ustanovenia § 257 CSP na rozhodovanie o náhrade trov konania. Ďalej uviedli, že vykonanie projektu pozemkových úprav v priebehu súdneho sporu síce môže odôvodniť nepriznanie trov konania žalovaným I. a II., avšak nemôže opodstatniť
nepriznanie náhrady trov konania žalobcom voči žalovaným III. až VI. Nároky žalobcov vo veci samej voči žalovaným III. až VI., boli žalobcami zmenou žaloby (č.l. 529), predchádzajúcou rozsudku okresného súdu zo dňa 3.júna 2016, uplatnené už po vykonaní projektu pozemkových úprav. Jednotliví žalovaní (III. IV. V. VI), vedomí si vykonaných projektových úprav, tieto nároky žalobcov už po vykonaní projektu pozemkových úprav akceptovali, čo malo za následok, že proti rozsudku okresného súdu č.k. 12C/117/2007 – 563 zo dňa 3.júna 2016 nepodali odvolanie a rozsudok sa voči nim stal právoplatným. 4.5. Procesná pasivita žalovanej strany v sporovom konaní nemohla byť dôvodom hodným osobitného zreteľa vedúcim k tomu, aby úspešným žalobcom nebola priznaná náhrada trov konania. Je nezmyselné, aby bola všeobecnými súdmi spätne konštatovaná hmotnoprávna „nesprávnosť“ právoplatného rozsudku okresného súdu č.k. 12C/117/2007 – 563 z 3.júna 2016 v časti týkajúcej sa žalovaných III. až VI. a aby dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP spočívali v tom, že žalovaní III. až VI. odvolanie nepodali. 4.6. Okresný súd v napadnutom uznesení nijako neskúmal a nevyhodnotil majetkové, zárobkové, sociálne, osobné, a ďalšie pomery všetkých strán sporu, pričom nič výnimočné v týchto pomeroch pre aplikáciu § 257 CSP medzi žalobcami a žalovanými III. až VI. neexistovalo. V predošlom uznesení č.k. 12C/117/2007 – 1012 z 19. apríla 2023, okresný súd rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom voči všetkým žalovaným založil na tom názore, že sa správne vysporiadal s otázkou neplatnosti hmotnoprávnych úkonov, ktoré si žalovaní nechali osvedčiť v notárskej zápisnici. V teraz posudzovanom uznesení, mal dôvod osobitného zreteľa pre opačné rozhodnutie o náhrade trov konania spočívať v tom, že žalovaní III. až VI. sa proti rozsudku okresného súdu neodvolali. Tým sa rozhodovanie okresného súdu v otázke nároku na náhradu trov konania stalo nepredvídateľným a nepochopiteľným. 4.7. Podľa žalobcov neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im výnimočne nemala byť priznaná náhrada trov konania voči žalovaným III. až VI. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. v časti nároku na náhradu trov konania medzi žalobcami a žalovanými III. až VI. zmenil tak, že každý zo žalovaných III. až VI., je povinný zaplatiť žalobcom A, B1, B2, B3 a C náhradu spoločných trov konania v časti ukončenej voči žalovaným III. až VI. rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/117/2007 – 563 zo dňa 3. júna 2016. V prípade ak by ústavný súd vyhovel ústavnej sťažnosti žalobcov, navrhovali napadnuté uznesenie vo výroku I v časti týkajúcej sa žalovanej III. zrušiť. Žalobcovia zároveň žiadali voči žalovaným III. až VI. priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaní III. až VI. sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie žalobcov prejednal, rozhodnutie okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP, uznesenie okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Okresný súd rozhodol podľa predošlej právnej úpravy § 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odložil rozhodnutie o trovách na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a z toho dôvodu dodatočne rozhodol uznesením o trovách konania na súde prvej inštancie, ktoré žalobcovia napadli odvolaním a ústavnou sťažnosťou.
8.1. Podľa § 151ods. 3 OSP, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 8.2. Podľa § 470 ods. 1CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8.3. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 8.4. Podľa § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. 8.5. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8.6. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8.7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Odvolanie žalobcov bolo dôvodné. Okresný súd nerozlišoval úspech, resp. neúspech strán sporu s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/117/2007-563 zo dňa 03. 06. 2016 a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co/7/2021 – 894 zo dňa 15.12.2022. Z uvedených meritórnych rozhodnutí vyplýva, že úspešní vo veci samej boli žalobcovia voči žalovaným v rade III. až VI. a naopak, proti žalovaným I. a II. boli žalobcovia neúspešní. Okresný súd mal po zrušení predošlého rozhodnutia o trovách diferencovať výsledok sporu medzi žalovanými, ktorí v konaní vo veci samej netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo.
10.1. K odvolacej námietke žalobcov o nedostatočnom odôvodnení ustanovenia § 257 CSP odvolací súd uvádza, že aplikácia § 257 je možná výlučne v tom prípade, ak v posudzovanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa skutočne existujú a tieto okolnosti je potrebné v odôvodnení vysvetliť. Okolnosti, ktoré by boli dôvodom pre nepriznanie náhrady trov v konaní úspešným žalobcom neuvádzali ani samotní žalovaní v rade III. až VI., ktorí žiadne vyjadrenie v konaní o trovách na súde prvej inštancie nepodali a nevyjadrili sa ani k odvolaniu žalobcov. 10.2. V predmetnej veci sa o výnimočný prípad, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP nejedná, keďže nepodanie odvolania žalovanými III. až VI., ktorí boli z tohto dôvodu v rozhodnutí vo veci neúspešní, nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa. Pasivitu žalovaných III. až VI. nemožno ospravedlniť ustanovením § 257 CSP aj z dôvodu, že žalovaní v rade I. a II. svoje právo využili a boli v konaní úspešní.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách strán sporu čiastočne zmenil tak, že žalobcovia majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/117/2007-563 zo dňa 03. 06. 2016 voči žalovaným v rade III., IV., V., VI., v rozsahu 100 %, s tým, že žalovaní v rade III., IV., V., VI., sú povinní zaplatiť náhradu trov do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov.
12. Vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania na súde prvej inštancie medzi žalobcami a žalovanými v rade I. a II. (výrok I.) a o trovách štátu (výrok II) zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.
13.1. Žalobcovia navrhli aby odvolací súd pred vydaním rozhodnutia o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu o trovách konania na súde prvej inštancie prerušil konanie podľa § 164 CSP vzhľadom na ústavnú sťažnosť, ktorú žalobcovia podali proti predošlému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu o trovách konania na súde prvej inštancie aj vo vzťahu k žalovanej v rade III., ktorá odvolanie nepodala. 13.2. Odvolací súd o návrhu žalobcov na prerušenie konania, z dôvodu podania ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16 Co/63/2023 – 1072 zo dňa 21. 12. 2023 rozhodol tak, že takýto návrh žalobcov zamietol. Odvolací súd má za to, že podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu a prikázal vec znova rozhodnúť je v celku neopodstatnené. 13.3. Odvolací súd nemal dôvod na prerušenie konania pre prípadnú kolíziu rozhodnutia o ústavnej sťažnosti žalobcov a rozhodnutia odvolacieho súdu. Dôvodom zrušenia predošlého rozhodnutia okresného súdu zo strany odvolacieho súdu aj voči žalovanej v rade III., bolo okrem iného nesprávne posúdenie procesného postavenia žalovaných v rade I. až VI., ktorí konali samostatne, každý sám za seba, nie ako nerozlučné spoločenstvo. Dôsledky, pre ktoré žalobcovia podali ústavnú sťažnosť, rieši rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým nanovo rozhodol o trovách konania na súde prvej inštancie medzi žalobcami a žalovanou v rade III. a to v súlade s žalobcami uvádzanými námietkami, keď ich odvolaniu vyhovel.
14.1. O trovách odvolacieho konania proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania na súde prvej inštancie krajský súd rozhodol výrokmi III. a IV. podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, resp. 257 CSP. 14.2. Žalobcovia boli voči žalovaným v rade IV. až VI. v celom rozsahu úspešní a preto odvolací súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným IV. V. a VI v celom rozsahu.
(III. výrok). Žalovaní v rade IV. až VI. podali proti predošlému rozhodnutiu o trovách na súde prvej inštancie odvolanie, ale vzhľadom na výsledok sporu vo veci samej znášajú trovy konania tak, ako je uvedené vyššie. 14.3. Voči žalovanej v rade III., aplikoval odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože odvolanie proti rozhodnutiu o trovách nepodala a ani nezavinila odvolacie trovy, ktoré vznikli žalobcom v súvislosti s povinnosťou náhrady trov za konanie na súde prvej inštancie, ktorá povinnosť bola uložená žalovaným v rade III. až VI..
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).