Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/47/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľov: 1. I.. E. H., G. XX. v B., 2. L. T., V. XX. v B., 3. A. T., V. XX. v B., 4. J. T., XXXX. B. X., B. u, X. všetci zastúpení advokátom J. J. H., AK R. X v B., proti odporcom: I. B. S. K., S. XX. v B., II. H. M. S. B., P. N. X v B., o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom v I. a II. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. až 4. rade sa podaním doručeným súdu 9.3.2007 domáhali aby súd určil, že kúpna zmluva z 10.5.1979 uzatvorená medzi A. T., L. T., A. T. a K. T. ako predávajúcimi a Č. Š., je neplatná. Domáhali sa tiež náhrady trov konania a právneho zastúpenia.

Návrh odôvodnili nasledovnými skutkovými okolnosťami :

Nehnuteľnosti, pôvodne vedené na LV č. 153, v kat. území N. a to parc. č. 9636 o výmere 324 m2 - záhrada, parc. č. 9637 o výmere 309 m2 - zast. plochy a nádvoria, dom so súp. č. XXXX postavený na parcele 9637, pred ich predajom v r. 1979 boli v spoluvlastníctve A. T., /otca navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade/, navrhovateľa v 2. rade, navrhovateľky v 3. rade a K. T., /otca navrhovateľa v 4. rade/.

Právny predchodca A. T. vykonal na týchto nehnuteľnostiach, najmä bytovom dome na H. ul. XX. v B. na svoje náklady početné opravy, najmä strechy, odkvapových rúr, kanalizácie, rozvodov TV a kúrenia, pričom na tieto opravy minul cca 15.000,-Sk. Bol invalidným dôchodcom, trpel parkinsonovou chorobou a burgerovou chorobou, v dôsledku ktorej mu bola amputovaná noha a výška jeho dôchodku bola okolo 900,- Sk. Navrhovateľ v 2. rade bol kuričom a jeho príjem bol cca 3.000,- Sk, navrhovateľka v 3. rade bola učiteľkou na základnej škole s príjmom tiež okolo 3.000,-Sk a právny predchodca navrhovateľa v 4. rade K. T. bol starobným dôchodcom. Vzhľadom na príjmy účastníkov napadnutej kúpnej zmluvy, títo neboli schopní dlhodobo platiť náklady na tieto nehnuteľnosti. Zo stany štátu bol napriek tomu vyvíjaný na nich neustály nátlak, aby tieto nehnuteľnosti udržiavali na svoje náklady, pričom v 70-tich rokoch sa ocitli v stave takej finančnej tiesne, že boli prinútení tieto nehnuteľnosti štátu odpredať.

Nehnuteľnosti boli odpredané bývalému O. N. V. B. dňa 10.5.1979 za kúpnu cenu 199.279,-Sk napriek skutočnosti, že v zmysle znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať A. T. dňa 18.8.1975, bola ocenená na 362.163,- Sk.

Právni predchodcovia navrhovateľov boli perzekvovaní zo strany štátu v tom smere, že boli súkromní vlastníci nehnuteľností. Vtedajšia spoločenská a politická klíma mala ten následok, že v nich vyvolala frustráciu v podobe prenasledovania rodiny z dôvodu spoločenského a majetkového postavenia a následný nedostatok finančných prostriedkov vyvolal v právnych predchodcoch stav tiesne, ktorý ich obmedzil v slobode rozhodovania tak, že napokon uzatvorili kúpnu zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok, s kúpnou cenou vo výraznom nepomere k cene reálnej. V dôvodovej správe k vtedy platnému zákonníku sa uvádza, pokiaľ by išlo o úkony urobené v úmysle vyhnúť sa splneniu povinnosti voči spoločnosti, alebo voči inému občanovi, alebo o úkony, ktorými má byť niekto neoprávnene zvýhodnený alebo znevýhodnený, treba považovať tieto úkony za neplatné, lebo sa priečia záujmom spoločnosti. V zmysle komentára k platného v danom čase, nedostatkom slobody vôle v právnom zmysle nie je prípad, keď niekto robí právny úkon v tiesni, iba že by ho v dôsledku takej tiesne urobil za nápadne nevýhodných podmienok. V tom prípade spôsobí absolútnu neplatnosť právneho úkonu napriek skutočnosti, že tieseň vo všeobecnosti vyvoláva len účinky relatívnej neplatnosti.

Súkromné vlastníctvo v bývalom režime nepožívalo takú ochranu, ako ostatné druhy vlastníctva a bolo obmedzované aj vtedy platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa odvádzania nájomného na osobitné účty a hospodárenia s bytmi v takýchto bytových domoch.

Odporca v I. rade v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 28.9.2007 žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej, ako i aktívnej legitimácie. Uviedol, že zo zákona nemá oprávnenie zastupovať S. R. v súdnych sporoch.

Odporca v II. rade v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 20.11.2007 žiadal návrh zamietnuť z nasledovných dôvodov :

Nápadne nevýhodné podmienky zdôvodňujú navrhovatelia najmä kúpnou cenou vo výške 199.279,- Kčs, za ktorú boli nehnuteľnosti predané, ktorá bola podľa ich názoru vo výraznom nepomere k reálnej cene nehnuteľností určenej v znaleckom posudku vo výške 362.163,- Kčs. Cena nehnuteľností v celkovej výške 362.163,- Kčs je stanovená v znaleckom

posudku vypracovanom znalcom z odboru stavebníctva V. P. dňa 18.8.1975 a ako vyplýva zo znaleckého posudku, ide o ocenenie nehnuteľnosti pre účely prevodu medzi občanmi. Kúpna cena, za ktorú sa vykupovali nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 10.5.1979 vo výške 199.279,-Kčs bola stanovená znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru stavebníctva V. P. dňa 9.9.1975 a ocenenie nehnuteľností bolo vykonané pre účely prevodu medzi socialistickou organizáciou a občanom.

V uvedenom znaleckom posudku zo dňa 9.9.1975 je, ako to vyplýva aj z článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.1979, bolo urobené ocenenie vykupovaných nehnuteľností dvoma metódami, a to jednak podľa vyhlášky č. na sumu 37.434,-Kčs (z toho cena domu predstavuje 16.357,- Kčs) a jednak podľa v znení a vyhlášky č. na sumu 212.245,- Kčs (z toho cena domu predstavuje 191.168,- Kčs). Podľa vyhlášky č. sa za stavby poskytuje náhrada vypočítaná podľa tabuľky uvedenej v tomto ustanovení, a to buď 6,-Kčs/m3 obostavaného priestoru alebo 5,40 Kčs/m3 obostavaného priestoru alebo 4,60 Kčs/m3 obostavaného priestoru alebo 4,-Kčs/m3 obostavaného priestoru v závislosti od zaradenia stavieb do jednotlivých tried, pričom zásady pre zaradenie obytných budov do jednotlivých tried sú ustanovené v prílohe č. 1, kde je uvedených 21 parametrov, ktoré sa zaraďujú do I. - IV. triedy. O zaradení do určitej triedy I až IV rozhodne to, či aspoň na dve tretiny otázok sa odpovie kladne. Podľa konštatovania znalca v znaleckom posudku zo dňa 9.9.1975 uvedeného v strede strany 3 je súčet znakov I. a II. triedy vyšší ako 2/3, preto použil pri výpočte ceny rodinného domu podľa vyhlášky č. sadzbu 5,40 Kčs/m3

obostavaného priestoru. Podľa vyhlášky č. pri obytných budovách, ktoré môžu plniť účel rodinných domčekov, a pri budovách s bytom a prevádzkárňou môže okresný národný výbor najmä pre zabezpečenie náhradného bývania vlastníka povoliť priznanie náhrady až do výšky náhrady za rodinný domček v osobnom vlastníctve; pri výpočte náhrady prihliada sa na obytnú plochu () len do výmery 120m2. Podľa vyhlášky č. sa cena rodinného domčeka zistí podľa kvality stavby, a to: trieda I - 3 280 Kčs/m2 obytnej plochy, trieda II - 2.350,-Kčs/m2 obytnej plochy, trieda III - 1.720,-Kčs/m2 obytnej plochy, trieda IV - 1.370,-Kčs/m2 obytnej plochy, pričom zásady pre zaradenie rodinných domčekov do jednotlivých tried sú ustanovené v prílohe č. 1, kde ako už bolo vyššie spomenuté je uvedených 21 parametrov, ktoré sa zaraďujú do I. - IV triedy.

Podľa konštatovania znalca v znaleckom posudku zo dňa 9.9.1975 uvedeného na strane 5 v časti B/2 ods. 1 sa predmetný obytný dom oceňuje pri zaradení do II. triedy po 2.350,-Kčs o výmery 120 m2. Pri výmere 120 m2 a pri cene obytnej plochy 2.350,- Kčs/m2 predstavuje cena obytnej plochy sumu 282.000,-Kčs, ktorú znalec znížil podľa vyhlášky č. o opotrebenie domu za dobu 41 rokov vo výške 90.832,- Kčs, pričom dostal hodnotu domu ku dňu odhadu vo výške 191.168,- Kčs. Ako sa uvádza v článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.1979, podľa rozhodnutia Rady ObNV Bratislava II číslo 31/79 zo dňa 6.2.1979 bola priznaná zvýšená náhrada A. T., L. T. a jeho manželke A. T. rod. D., a preto im boli po udelení výnimky vykúpené ich spoluvlastnícke podiely podľa vyhlášky č. , od A. T. XX/XX. za 133.637,- Kčs, od L. T. a jeho manželky A. T., rod. D. 8/27 za 62.888,- Kčs. K. T. ako maďarskému štátnemu príslušníkovi výnimku podľa vyhlášky č. nebolo možno podľa vyjadrenia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy Fin. 106/79-maj. priznať, preto mu bola poskytnutá náhrada za 2/27 vykúpených nehnuteľností vo výške 2.772,-Kčs.

Podľa vyhlášky č. socialistické organizácie pri zmluvnom nadobúdaní stavieb v osobnom vlastníctve a nehnuteľností v súkromnom vlastníctve, na ktoré sa vzťahuje táto vyhláška, sa môžu zaväzovať na vyššie odplaty ako poskytované pri vyvlastnení len v mimoriadnych, najmä sociálnych prípadoch a len so súhlasom okresného národného výboru.

Podľa vyhlášky č. pre odplatné nadobúdanie veci potrebujú národné výbory nižších stupňov schválenie národného výboru najbližšieho vyššieho stupňa, pričom podľa národným výborom najbližšieho vyššieho stupňa nad Obvodným národným výborom Bratislava II bol Národný výbor hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý bol riadený priamo vládou.

Podľa platného ku dňu podpisu predmetnej kúpnej zmluvy dohodnutá cena kúpenej veci nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Ak nemožno takto cenu určiť, určí sa odhadom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca v II. rade tvrdí, že kúpna cena v celkovej výške 199.279,- Kčs, za ktorú boli vykúpené nehnuteľnosti na H. ulici č. XX. v B., bola stanovená v súlade s právnymi predpismi platnými ku dňu podpisu tejto kúpnej zmluvy na základe znaleckého posudku zo dňa 9.9.1975, pričom bola trom predávajúcim dokonca v súlade s vyhlášky č. priznaná zvýšená náhrada, a preto táto kúpna zmluva nebola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. Ak by bola za nehnuteľnosti na H. ulici č. XX. predávajúcim poskytnutá vyššia kúpna cena ako cena stanovená znaleckým posudkom zo dňa 9.9.1975, bolo by to v rozpore s a malo by to za následok absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy.

V samotnom žalobnom návrhu, kde je na strane 4 v poslednom odseku dole odkaz na komentár platného v danom čase, kde sa uvádza, že nedostatkom slobody vôle v právnom zmysle nie je prípad, keď niekto robí právny úkon v tiesni, iba že by ho v dôsledku takej tiesne urobil za nápadne nevýhodných podmienok. V tom prípade spôsobí

absolútnu neplatnosť právneho úkonu, napriek skutočnosti, že tieseň vo všeobecnosti vyvoláva len účinky relatívnej neplatnosti. Pretože uplatnenie nároku na rozhodnutie o neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu podlieha režimu premlčania podľa , kde

trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, vznáša odporca v II. rade týmto aj námietku premlčania.

Podľa , upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné , ktorý v upravuje možnosť oprávnených osôb uplatniť si nárok na vydanie veci, ktorá v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešla na štát na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia je odporca v II. rade toho názoru, že navrhovatelia si mali uplatniť svoje nároky podľa v lehote stanovenej týmto reštitučným zákonom, ktorý je voči špeciálnym zákonom. Uplatnením nárokov navrhovateľov na súde v občiansko - právnom konaní podľa nášho

názoru dochádza k obchádzaniu uvedeného reštitučného zákona. V neposlednom rade chce odporca v II. rade upozorniť aj na to, že v prípade žaloby podanej podľa navrhovatelia musia preukázať naliehavý právny záujem, čo v danom prípade nijakým spôsobom nepreukázali.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov Ľ. N., L. Š. a M. K., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, najmä výpisom z LV č. 3638, LV č.1, Kúpnou zmluvou zo dňa 10.5.1979, znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo /obytné stavby/ zo dňa 18.8.1975, znaleckým posudkom znalca V. P. z 9.9.1975, ako aj iných listinných dokladov a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a to na základe viacerých, súčasne splnených dôvodov.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutnou podmienkou toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku o veci meritórne rozhodnúť. Naliehavý právny záujem musí existovať v čase, keď súd rozhoduje o veci. Navrhovateľ má právny záujem na tomto určení, ak by bez tohto určenia bolo jeho právo, alebo právny záujem, na ktorom sa zúčastňuje ohrozený, alebo ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým. K vzniku naliehavého právneho záujmu stačí také správanie odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu, spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je tak prostriedkom ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené a jeho cieľom je preventívna ochrana. V tom spočíva rozdiel medzi žalobou na určenie od žaloby na plnenie, ktorej uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď právo navrhovateľa už bolo porušené, takže cieľom žaloby na plnenie je reparácia, teda odstránenie následkov porušenia práva.

Tunajší súd je toho názoru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 10.5.1979, nakoľko vyhovením žalobe by sa na ich právnom postavení nič nezmenilo. Z výpisu z LV č. 3638 vyplýva vlastníctvo odporcu v I. rade k stavbe so súp. č. XXXX postavenej na parc. č. 9637 na H. ul. č. XX. v B. a z výpisu z LV č.1 vyplýva vlastnícke právo odporcu v II. rade k pozemku, parc. č. 9636 o výmere 324 m2 - záhrady a parc. č. 9637 o výmere 309 m2 - zastavané plochy a nádvoria, čo sú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu v napadnutej kúpnej zmluve z 10.5.1979. Navrhovatelia, pokiaľ zotrvávajú na názore o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, mali a mohli podať priamo žalobu na určenie vlastníckeho práva voči odporcom v I. a II. rade ako súčasne zapísaným vlastníkom nehnuteľností, pretože jedine takýto rozsudok je spôsobilým právne relevantným podkladom pre zápis /zmenu/ vlastníctva v katastri nehnuteľností. V konaní o určenie vlastníckeho práva si súd otázku neplatnosti kúpnej zmluvy môže vyriešiť ako otázku prejudiciálnu.

Podľa , účastníkmi konania sú navrhovateľ /žalobca/ a odporca /žalovaný/ alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Vecná pasívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý znamená, že ten, kto je v spore žalovaný /odporca/, musí byť nositeľom určitých povinností, vyplývajúcich z právnych skutočností, s ktorými zákon spája vznik, zmenu, alebo zánik právnych vzťahov. V predmetnej veci určenia neplatnosti právneho úkonu má tunajší súd za to, že vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania mal byť druhý účastník napadnutého právneho úkonu, kupujúci, alebo jeho právny nástupca, prípadne štát, zastúpený príslušným štátnym orgánom. Účastníkom tohto konania na strane odporcov nemôže byť osoba, ktorá s napadnutým právnym úkonom nemala nič spoločné a nie je ani právnym nástupcom účastníka zmluvy. Okruh účastníkov konania, ktorý zvolili navrhovatelia je nesprávny a svedčí skôr žalobe na určenie vlastníckeho práva, nie žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, naviac petit návrhu nezodpovedá ani okruhu účastníkov zmluvy. Tunajší súd dospel k záveru, že odporcovia v I. a II. rade nie sú vo veci vecne pasívne legitimovaní.

Podľa /platného v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy, z. č. / právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa /platného v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy, z. č. 40/1964/ právo odstúpiť od zmluvy má i ten účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa Z., / č. 40/1964 Z./, neplatný je aj právny úkon urobený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa /platného v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy/ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Argumentácia navrhovateľov, prevzatá údajne z komentára k platnému v čase uzatvárania zmluvy, podľa ktorého nedostatkom slobody vôle nie je prípad, keď niekto robí právny úkon v tiesni, iba že by ho v dôsledku takej tiesne urobil za nápadne nevýhodných podmienok a v tom prípade spôsobí absolútnu neplatnosť právneho úkonu napriek skutočnosti, že tieseň vo všeobecnosti vyvoláva len účinky relatívnej neplatnosti, nemá oporu v zákonnej úprave platnej ku dňu uzatvárania zmluvy, teda k 10.5.1979. V tom čase už platil , z. č. , ktorý úpravu uvedenú v z.č. neprevzal. Komentár citovaný navrhovateľmi platil podľa starej právnej úpravy a vzťahoval sa k vyššie citovanému ustanoveniu z. č. 141/1950 Z., ktorý v čase uzatvárania zmluvy už nebol platný ani účinný, nakoľko bol zrušený z. č. Iba tieseň, ktorá dolieha na predávajúceho takou intenzitou, že urobí právny úkon ktorý by inak neurobil, za súčasného splnenia nápadne nevýhodných podmienok má /a mala/ aj podľa vtedy platného právneho poriadku /ten následok, že od takejto zmluvy je /bolo/ možné iba odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy podlieha premlčaniu podľa vyššie citovaného ustanovenia vo všeobecnej trojročnej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz /odo dňa uzatvorenia zmluvy/. Odporca v II. rade takúto námietku aj vzniesol.

Inak sa nedostatkom slobody vôle, ktorý spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu rozumie nedovolený nátlak /fyzický, alebo psychický/, prípadne bezprávna vyhrážka zo strany druhého účastníka právneho úkonu. Také konanie v predmetnej veci nebolo zistené a navrhovateľmi ani preukázané. Nebol zistený žiadny nátlak zo strany kupujúceho, naopak, zo strany predávajúcich bola vyvinutá iniciatíva vedúca k odpredaju nehnuteľností v ich vlastníctve.

Podľa , o mimosúdnych rehabilitáciách, tento zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských

práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má trvalý pobyt na jej území. /podľa ods. 2 aj právni nástupcovia takejto osoby/

Podľa § 6 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona povinnosť vydať vec sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla na štát na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa argumentácie navrhovateľov, ktorou odôvodňovali žalobu o určenie neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi A. T., L. T., A. T. a K. T. ako predávajúcimi a O. N. V. B. ako kupujúcim, teda že kúpnu zmluvu zo dňa 10.5.1979 uzatvorili v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, mali si navrhovatelia uplatňovať svoje nároky, ktorých cieľom má byť navrátenie predaných nehnuteľností späť do ich vlastníctva, podľa vyššie citovaného "reštitučného" zákona.

Preto súd rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Súd je toho názoru, že nebolo potrebné vykonať ani podrobné vyhodnotenie dokazovania vo veci samej.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa Úspešní odporcovia mali nárok na náhradu trov konania, žiadne im však nevznikli, preto im ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).