Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/137/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: S. a.s., so sídlom N.. sv. A. XX,. T. IČO:XXXXXXXX,. právne zastúpeného Mgr. P. L. advokátom so sídlom H. XX,. B. B., proti žalovanému: I. s.r.o., so sídlom M. X S., IČO:XXXXXXXX,. právne zastúpeného JUDr. S. G., advokátkou so sídlom Z. XX,. B. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: B. s.r.o., so sídlom D. XX,. P. IČO:XXXXXXXX,. právne zastúpeného Ing. JUDr. V. K., advokátom so sídlom M. X,. B. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. S. G. 24.227,50,- Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho právneho zástupcu K. P., s. r. o., 8.327,50,- Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 7.5.2001, následne postúpenou tunajšiemu súdu, sa žalobca domáhal v konaní proti žalovanému v 1/ Č. Ž. s.r.o., IČO:XXXXXXXXX. a žalovanému v 2/ B. S. a.s., IČO:XXXXXXXX,. aby súd určil, že právny úkon, ktorým žalovaný v 2/ vložil nehnuteľnosť par.č.KN6143 k.ú. Ž., zapísanú na LV č.5170 ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného v 1/, je neplatný a alternatívne navrhoval, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že právny úkon, ktorým žalovaný v 2/ vložil predmetnú nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného v 1/, je voči žalobcovi právne neúčinný.

Pôvodní žalovaní Č. Ž., s. r. o., a B. S., a. s. v likvidácii, sa k návrhu vo veci samej písomne vyjadrili obsahovo obdobnými podaniami zo dňa 6. 8. 2002 a 7. 8. 2002 tak, že samotná pohľadávka je sporná a je predmetom súdneho konania. Zároveň nedošlo k zmenšeniu majetku B. S., lebo tento žalovaný za ňu získal 100% ochodný podiel v novo založenej spoločnosti Č. Ž., s. r. o.

Pôvodný žalobca v 2/ B. S. a.s. v likvidácii, bol dňom 29.9.2004 vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.2 -78 zo dňa 12.5.2004, právoplatného dňa 7.6.2004, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Tunajší súd uznesením č.8C137/2001-61 zo dňa 15.11.2004, právoplatným dňa 21.12.2004 konanie voči pôvodnému odporcovi v 2/ zastavil.

Na výzvu tunajšieho súdu zo dňa 9.11.2007 na doplnenie podania tak, aby žalobca určil, či súd má konať o neplatnosti alebo neúčinnosti právneho úkonu, keď navrhovateľ nemôže nechať na úvahe súdu neplatnosť a alternatívne neúčinnosť právneho úkonu, žalobca podaním zo dňa 26.11.2007 upravil svoj návrh na začatie konania tak, že predmetom tohto konania je: Súd určuje, že právny úkon, ktorým spoločnosť B. S. a.s., IČO:XXXXXXXX,. naposledy zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vložila nehnuteľností parc.č.6143 zastavané plochy o výmere 207m2, 6144/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3241m2, 6144/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 188m2, čerpacia stanica súp.č.3493, postavená na parc.č.6144/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 154m2 a umyváreň motorových vozidiel súp.č.3508, postavená na parc.č.6144/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 188m2, ktoré nehnuteľností sa nachádzajú v k.ú. Ž. a sú zapísané na LV č.5170 vedenom správou katastra Žilina ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti Č. pravidelnými Ž. s.r.o., IČO:XXXXXXXX. ako právneho predchodcu žalovaného, je voči žalobcovi právne neúčinný.

Súčasný žalovaný sa pred doplnením žaloby vyjadrením zo dňa 7.11.2007 vyjadril tak, že namieta nedoručenie žaloby a miestnu príslušnosť súdu. Následne dňa 21.2.2008 sa žalovaný v súčasnom právnom zastúpení písomne vyjadril k veci samej tak, že súčasná spoločnosť I. s.r.o. sa o tejto spornej veci dozvedela až z predvolania na pojednávanie dňa 14.11.2007. Na právny inštitút odporovateľnosti v tejto veci nie je možné uplatniť , lebo ten sa týka prípadov, keď dlžníkom, ktorý ukracuje veriteľa, je fyzická osoba, ale ods. 4 tohto ustanovenia, čo žalobca neurobil. Preto žalovaný má možnosť vyviniť sa, lebo nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je najmä existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá už má kvalitu judikovaného práva v zmysle alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov, prípadne už bola prihlásená do konkurzného konania. Ak žalobca nemal v čase podania vymáhateľnú pohľadávku, spravidla judikovanú v súdnom konaní, nie je aktívne legitimovaný. Ustálená prax najvyššieho súdu SR rozsudkom z 27.10.1997 č. stanovuje, že v prípade, ak nadobúdateľ vec pôvodne patriacu dlžníkovi predal tretej osobe, nie je dobré možné požadovať uspokojenie pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a veriteľ má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech len právo na náhradu. Odporujúci veriteľ má právo na uspokojenie z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Pod slovným spojením „ak to nie je dobre možné“, je potrebné rozumieť najmä taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. V takomto prípade má potom veriteľ voči nemu právo na náhradu v peniazoch. Ako nadobúdateľ obchodného podielu bol žalovaný dobromyseľný, čo potvrdzujú jednotlivé ustanovenia zmluvy o prevode obchodného podielu. Vzhľadom na tieto ustanovenia žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak by tento aj existoval. Navyše majetok použitý zakladateľom B. S. a.s. do základného imania založených s.r.o., sa pretransformoval na majetok v podobe majetkovej účasti - 100% obchodného podielu na novozaložených spoločnostiach. Spoločnosť B. S. a.s. sa majetku nezbavila bez náhrady. Hodnota nepeňažného vkladu do základného imania každej s.r.o. bola stanovená dvoma nezávislými znaleckými posudkami.

Na pojednávaní konanom dňa 14.5.2008 sa žalobca a žalovaný pridržiavali svojich skutkových a právnych dôvodov. Na základe tohto prejednania pre možný právny záujem ďalšieho subjektu bola pripustená účasť B. s.r.o. P. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Podaním zo dňa 1.7.2008 žalovaný na preukázanie dobromyseľnosti právnych úkonov navrhol výsluch svedkov - prevažne zamestnancov vedľajšieho účastníka konania, od čoho vyhlásením na pojednávaní konanom dňa 6.10.2008 upustil pre ich nadbytočnosť pri navrhovanom právnom posúdení veci.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v substitučnom právnom zastúpení sa k veci samej písomne vyjadril podaním zo dňa 20.8.2008 tak, že aktívne legitimovaným je účastník, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, pričom vymáhateľnou pohľadávkou sa v

zmysle ustálenej judikatúry rozumie pohľadávka priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Žalobca nemal a nemá vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti B. S. a.s. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.2K42/03-78 zo dňa 12.5.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.6.2004, súd rozhodol v konkurznej veci navrhovateľa dlžníka: B. S.. a.s. v likvidácii o vyhlásenie konkurzu tak, že návrh zamietol pre nemajetnosť dlžníka. Spoločnosť B. S. bola na základe predmetného rozhodnutia dňa 29.9.2004 vymazaná z Obchodného registra a zanikla. Právnym následkom uvedeného rozhodnutia konkurzného súdu je, že zanikla i pohľadávka, lebo ak neexistujú subjekty tohto vzťahu, neexistuje ani právo - pohľadávka. Pri neexistencii dlžníka a dlhu, nemá žalobca postavenie veriteľa. Okrajovo dodávajú, že napadnutým právnym úkonom nedošlo k zmenšeniu majetku označeného dlžníka žalobcu B. S. a.s., lebo vkladom predmetného majetku do dcérskych spoločností došlo k zmene štruktúry jej majetku tým, že nadobudla obchodný podiel v nových spoločnostiach vo výške 100%. Na základe uvedených dôvodov aj samostatne žiadajú predmetný návrh na začatie konania zamietnuť. Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2008 sa účastníci pridržiavali svojich tvrdení a právnych názorov, keď najmä právny zástupca žalobcu poukázal na pojmový rozdiel medzi vymáhateľnou pohľadávkou, ktorú má žalobca a ktorej sa je zásadne možné domáhať na súde a vykonateľnou pohľadávkou, ktorá by bola priznaná príslušným orgánom vo forme vykonateľného rozhodnutia.

Podľa až a v znení nesk. predpisov (ďalej ) 1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Súd vykonal dokazovanie jednotlivými listinnými dôkazmi, osobitne v genéze vývoja obchodných spoločností po sebe nasledujúcimi výpismi z obchodného registra a rozhodnutiami orgánov obchodných spoločností a zistil:

Žalobca osvedčil voči spoločnosti B. S. a.s. pohľadávku v súvislosti s dodávkou pohonných hmôt, včítane vyhlásenia o miere splatenia bez vlastného dôkazného bremena - fakturovanú nasledovne: FO-002110/2000 z 27. 4. 2000 splat. 13. 5. 2000 na 347.966,10,- Sk, aktuálny dlh 238.640,90,- Sk, FO-002151/2000 z 28. 4. 2000 splat. 14. 5. 2000 na 453.181,20,- Sk, aktuálny dlh 453.181,20,- Sk, FO-002298/2000 z 4. 5. 2000 splat. 20. 5. 2000 na 370.372,60,- Sk, aktuálny dlh 370.372,60,- Sk, FO-002512/2000 z 15. 5. 2000 splat. 31. 5. 2000 na 468.949,80,- Sk, aktuálny dlh 468.949,80,- Sk, FO-002696/2000 z 22. 5. 2000 splat. 7. 6. 2000 na 358.508,10,- Sk, aktuálny dlh 358.508,10,- Sk, FO-002723/2000 z 22. 5. 2000 splat. 7. 6. 2000 na 358.741,80,- Sk, aktuálny dlh 358.741,80,- Sk, FO-002925/2000 z 30. 5. 2000 splat. 15. 6. 2000 na 355.494,60,- Sk, aktuálny dlh 355.494,60,- Sk, FO-002927/2000 z 30. 5. 2000 splat. 15. 6. 2000 na 259.222,50,- Sk, aktuálny dlh 259.222,50,- Sk, FO-003081/2000 z 2. 6. 2000 splat. 18. 6. 2000 na 278.311,40,- Sk, aktuálny dlh 278.311,40,- Sk, FO-003235/2000 z 8. 6. 2000 splat. 24. 6. 2000 na 177.784,20,- Sk, aktuálny dlh 100.000,- Sk, FO-003249/2000 z 8. 6. 2000 splat. 24. 6. 2000 na 185.014,10,- Sk, aktuálny dlh 185.014,10,- Sk, Právny dôvod fakturácie žalobca osvedčil zmluvou o odbere pohonných hmôt medzi S., s. r.o., IČO XXXXXXXX. ako dodávateľom a T. S., a. s., IČO XXXXXXXX. ako odberateľom zo dňa 3. 7. 1997 a jej dodatkom č. 1 upravujúcim zmenu obchodného názvu odberateľa na B. S., a. s., a ďalšie ustanovenia zmluvy, zo dňa 12. 4. 1991. Žalobca tiež tvrdil pohľadávku fakturovanú: FO-001620/2000 z 12. 3. 2001 splat. 28. 3. 2001 na 112.280,80,- Sk, aktuálny dlh 559,80,- Sk, jej prítomnosť však ani len neosvedčil fotokópiou listinného dôkazu.

Spoločnosť B. S. a.s. založila notárskymi zápisnicami zo dňa 21.2.2001 štyri dcérske spoločnosti, z ktorých jednou bola spoločnosť Č. pravidelnými Ž. s.r.o., IČO:XXXXXXXX.. Základné imanie týchto spoločností bolo tvorené nepeňažnými vkladmi spoločnosti B. S. a.s., ktoré tvorili pozemky a na nich stojace stavby -čerpacie stanice. Základné imanie spoločnosti Č. Ž. s.r.o., bolo vo výške 23.866 000,-Sk. Tvoril ho nepeňažný vklad pozostávajúci z nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Ž., okres Ž., zapísané na LV č.5170 Správy katastra Žilina ako parcela č.6143 zastavané plochy o výmere 207m2, parc.č.6144/5 zastavané plochy o výmere 3241m2, parc.č.6144/6 zastavané plochy o výmere 188m2, dielňa, sklad na parc.č.6143 súp.č.3493, umyvárka motorových vozidiel na parc.č.6144/6 súp.č.3508 (18.699 980,-Sk) a technologické zariadenie strojárskeho charakteru, prevádzkované na čerpacej stanici v Ž. (5.167 976,- Sk). Dňa 28.8.2006 bola medzi spoločnosťou B. a.s. - Česká republika, IČO:XXXXXXXX. ako prevádzajúcim a spoločnosťou I. s.r.o. ako nadobúdateľom, podpísaná zmluva o prevode obchodného podielu na spoločnosti Č. pravidelnými Ž. s.r.o., predmetom ktorej bol odplatný prevod obchodného podielu prevádzajúceho spoločnosti Č. Ž. s.r.o. v celkovej nominálnej hodnote 23.866 000,-Sk, t.j. 100% základného imania na nadobúdateľa. Táto zmluva o prevode obchodného podielu sa stala platnou a účinnou dňa 7.9.2006. Týmto dňom sa jediným spoločníkom spoločnosti Č. Ž. s.r.o. stala spoločnosť I. s.r.o., ako žalovaný. Rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Č. Ž. s.r.o. zo dňa 21.5.2007, bolo rozhodnuté o zlúčení spoločností Č. Ž. s.r.o. ako zanikajúcej spoločnosti so spoločnosťou I. s.r.o. ako nástupnickou spoločnosťou. Registrový súd Okresný súd Košice 1 o tomto zlúčení rozhodol potvrdením o vykonaní zápisu zo dňa 31.5.2007, ktoré sa stalo právoplatným dňa 1.6.2007. Podľa vyhlásenia právneho zástupcu žalobcu predmetná pohľadávka podľa vyššie uvedených faktúr nebola súdom priznaná a konanie voči B. S. a.s. bolo v tejto veci súdom zastavené pre výmaz spoločnosti B. S. a.s. z obchodného registra. Podľa výpisu z Obchodného registra súčasného žalovaného I. s.r.o., IČO:XXXXXXXX,. táto spoločnosť je právnym nástupcom zanikajúcich spoločností, okrem iného Č. Ž. s.r.o., IČO:XXXXXXXX,. dňom 1.6.2007. Zároveň podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Č. Ž. s.r.o., táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom je I. s.r.o. dňom 1.6.2007.

Sú zamietol žalobu vo veci samej v celom rozsahu, lebo žalobca nepreukázal, že má voči právnemu predchodcovi žalovaného - zaniknutej spoločnosti B. S. a.s. ako bývalej spoločnosti so 100% obchodným podielom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, vymáhateľnú pohľadávku, a v tomto konaní súdu neprislúchalo vytvoriť si o tomto nevyhnutný právny názor.

K okolnostiam sporu súd predovšetkým poznamenáva, že pri svojej činnosti smerujúcej k prejednaniu veci na pojednávaniach, ktoré neboli zrušené, konal výhradne o odporovateľnosti právneho úkonu a nie aj o neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ aj neplatnosť právneho úkonu bola označená v pôvodnom návrhu na začatie konania, nebol zrejmý vzťah takto označeného predmetu popri sebe, lebo nebolo výslovne úmyslom žalobcu prejednávať naraz dva takéto predmety konania. Podanie zo strany žalobcu smerujúce k zmene predmetu konania, bolo reakciou na výzvu súdu na odstránenie vád podania. Za takýchto okolností súd nerozhodoval osobitným uznesením o pripustení zmeny návrhu vo veci samej, keď predchádzajúci návrh nebol určitý (aj s vedomým, že pôvodné subjekty súd vyzýval na vyjadrenie bezdôvodne). Súd pritom nemohol prihliadnuť na slovné označenie vzťahu dielčích predmetov konania ako na alternatívny petit, lebo nešlo o alternatívu, ktorá by bola daná dlžníkovi na výber. Účastník pritom nemôže dať na výber súdu, ako má rozhodnúť. Nebolo tiež možné prihliadnuť na tento vzťah dielčích petitov ako na eventuálny petit, lebo nebol pôvodne vyjadrený prednostný predmet konania a v prípade, že by taký predmet konania nebol možný, že by sa žalobca domáhal náhradného predmetu konania. Primerane až po výzve a doplnení návrhu bolo povinnosťou súdu znovu doručovať žalovanému a neskôr ani vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane návrh vo veci samej a jeho prílohy, nie však aj výzvu súdu smerujúcu žalobcovi. Účastníci na strane žalovaného si za takýchto okolností museli uvedomiť predmet konania z neurčitého obsahu pôvodného návrhu a z jeho úpravy, v bližších okolnostiach im to mohlo vyplynúť z nahliadnutia do súdneho spisu.

V ďalších okolnostiach sporu sa súd stotožňuje so žalovaným a vedľajším účastníkom na jeho strane v tom, že prípadný predmet konania o neplatnosť zmluvy by nebolo možné v prospech žalobcu pozitívne vyhlásiť za stavu, keď aspoň jeden z účastníkov právneho úkonu - B. S. a.s. zanikol. Platilo by to už len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, lebo by nebolo možné dosiahnuť, aby sa prevádzaný predmet zmluvy vrátil zaniknutému účastníkovi.

V aktuálnom predmete sporu sa súd stotožňuje so žalobcom v tom, že aj keď v čase podania návrhu na začatie tohto konania nemal pohľadávku judikovanú súdnym rozhodnutím, vo všeobecnosti by mohol byť v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu úspešný výhradne voči nadobúdateľovi majetku. Účelom konania o odporovateľnosti právneho úkonu je, aby sa veriteľ mohol domáhať toho, čo ušlo z majetku jeho dlžníka a na presadenie tohto svojho práva voči pasívne legitimovanému subjektu, by už jeho pôvodný dlžník nemusel právne existovať. Žalobca v právnom zastúpení správne poukázal na rozdiel v pojmoch vymáhateľná pohľadávka, čo znamená pohľadávku, ktorej sa veriteľ môže domáhať už aj v základnom sporovom konaní, od pojmu vykonateľná pohľadávka, čo znamená pohľadávku priznanú vykonateľným rozhodnutím. Ak by však v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu bola sporná pohľadávka, ktorou malo dôjsť k ukráteniu žalobcu, súd prejednávajúci odporovateľnosť právneho úkonu, by mohol spravodlivo vyzvať žalobcu, aby si svoju spornú pohľadávku uplatnil na príslušnom súde a za týmto účelom by bolo spravodlivo možné konanie o odporovateľnosť právneho úkonu prerušiť. Mimochodom v tejto súvislosti by skoro každú neuspokojenú pohľadávku veriteľa bolo možné považovať za vymáhateľnú, ak by nešlo predovšetkým o tzv. naturálny záväzok, ktorého by nebolo možné sa domáhať na súde. Okruh právnych vzťahov spojený s preskúmaním toho, či samotná nesplnená pohľadávka veriteľa existuje, je natoľko odlišný od okruhu právnych vzťahov spojených s preskúmaním úspešného odporu veriteľa voči ukracujúcemu právnemu úkonu, že by už aj vzhľadom na miestnu príslušnosť súdov nebolo možné očakávať preskúmanie všetkých týchto predpokladov v jednom konaní. Preto následne je treba dať za pravdu žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane, že pri vydaní samotného rozhodnutia o tom, že súd konajúci o odporovateľnosti právneho úkonu priznáva veriteľovi právo uspokojiť sa z majetku, ktorý ušiel z majetku jeho dlžníka, by sa v závere takéhoto konania muselo opierať o buď nespornú alebo o súdom priznanú pohľadávku, ktorej uspokojenie sa zmarilo odporovateľným právnym úkonom. V tomto prípade, keďže predmetná pohľadávka zostala

sporná a nie je možné sa jej domáhať na súdu v dôsledku zániku dlžníka predmetnej pohľadávky, súd žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu zamietol.

Tunajší súd preskúmal okolnosti prejednávaných práv s osobitným dôrazom na prístup žalobcu k spravodlivosti. Primeranou interpretáciou ustanovení o odporovateľných právnych úkonoch súd prichádza k záveru, že nedobromyseľnosť nadobúdateľa odporovateľného právneho úkonu je možné predpokladať, keď má s pôvodným dlžníkom rovnaký personálny substrát, ako to bolo medzi B. S. a.s. a jej dcérskymi spoločnosťami včítane Č. Ž. s.r.o. Prípadný následok takejto nedobromyseľnosti, by mohol spravodlivo postihnúť aj súčasného žalovaného I. s.r.o. ako univerzálneho právneho nástupcu v spoločnosti Č. Ž. s.r.o., keďže vstúpil do všetkých jeho práv a povinností. V tejto súvislosti neboli podstatné zmluvy o prevode obchodného podielu podľa svojho samotného obsahu. Súd sa tiež stotožňuje so žalobcom v tom, že príslušné právne posúdenie by už bolo vecou súdu a keďže nejde o zmenu v predmete konania, nebolo by povinnosťou účastníka presne uviesť príslušný právny predpis. Súd však mohol spravodlivo zamietnuť túto žalobu, lebo žalobca v postavení veriteľa sa predovšetkým musel mať možnosť spravodlivo domáhať ochrany proti výmazu v spoločnosti B. S. a.s. z obchodného registra, kým mal voči tejto spoločnosti spornú pohľadávku. Je pravdou, že výmaz úpadcu je zákonným následkom rozhodnutia konkurzného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka - úpadcu. Po vydaní takéhoto zamietavého rozhodnutia konkurzného súdu nevyhnutne nasleduje (alebo pokračuje) likvidácia takéhoto úpadcu - dlžníka, a pokiaľ do likvidácie takejto spoločnosti bola prihlásená pohľadávka tunajšieho žalobcu, žalobca musel mať právo nepripustiť zánik svojho dlžníka výmazom z obchodného registra, kým jeho pohľadávka by nebola aspoň judikovaná. Žalobca pri všetkej opatrnosti nemohol upustiť od tohto svojho práva, napr. len s poukazom na to, že samotný dlžník bol nemajetný, a to práve pre potencionálny význam takto priznanej pohľadávky v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov. Podľa názoru tunajšieho súdu spravodlivo nie je možné rozhodnúť o zániku spoločnosti, ak jej pohľadávky zostávajú sporné. Keďže k zániku tvrdeného dlžníka žalobcu došlo a spornej pohľadávky žalobcu sa už nemožno domáhať na súde, tak práve v tomto prípade nejde o vymáhateľnú pohľadávku, a preto bolo nevyhnutné tunajšiu žalobu zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. l v znení nesk. predpisov (ďalej ) a priznal ju žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, a primerane aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane, proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia samotného žalovaného predstavujú odmenu advokáta za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k veci a za zastupovanie na pojednávaní dňa 14.5. a 6.10. 2008) podľa § l4 ods. l písm. a), c), d) vyhl. č. , jednotlivo v hodnote 1.465,-Sk podľa vyhl. č. , spolu 4.695,- Sk. K vykonaným úkonom súd priznal aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa § l6 ods. 3 vyhl. č. za 1 úkon vykonané v r. 2007 vo výške 178,- Sk a úkony vykonané v r. 2008 vo výške 3x190,- Sk, spolu 748,- Sk. Súd priznal právnej zástupkyni i cestovné podľa vyhl. č. , kedy použila vlastné osobné motorové vozidlo na pojednávanie konané dňa 14.5. a 6. 10. 2008 v dĺžke 2x 2x 210 km, ako základnú náhradu podľa v spojení s opatrením MPSVaR č. vo výške (840 km x 5,50 Sk) 4.620,- Sk a ako náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške (840 km x 0,08 l/km x 40,00 Sk) 2.688,- Sk, spolu cestovné náhrady vo výške 7.308,-Sk. Súd zároveň priznal aj náhradu za stratu času podľa vyhl. č. za 2x12 začatých polhodín, teda za každý deň pojednávania, spolu vo výške (24x317) 7.608,-Sk. Súd priznal právnemu zástupcovi i 19%-nú DPH podľa za 4 úkony právnej pomoci vo výške (0, x 20.359) 3.868,,-Sk.

Vedľajšiemu účastníkovi súd priznal náhradu trov konania za dva úkony právneho zastúpenia, a to za prevzatie sporu a účasť na pojednávaní 6.10. 2008, lebo ústne konanie je základným spôsobom pravidelného prejednania spornej veci, keď už súd uznal právny záujem ďalšieho subjektu na výsledku tohto konania. Súd nepriznal viac, lebo podľa povahy veci mu nehrozilo zaviazanie v tomto konaní.

Súd priznal odmenu v hodnote 2x (1.465 + režijný paušál 190) 3.310,- Sk, uplatnenú náhradu za stratu času (10 polhodín x 317,- Sk) 3.170,- Sk, s DPH (6.480 x 0,19) 1.231,50,- Sk, ako aj uplatnené cestovné zodpovedajúce bežnému cestovnému 2x308,- Sk.

Na rozdiel od uplatnených trov súd neuznal výšku odmeny počítanej z hodnoty sporu, lebo podľa predmetu tohto konania išlo o posúdenie existencie vymáhateľnej pohľadávky v spravodlivom kontexte a ďalších okolností spojených výhradne s možnosťou postihnúť majetok nadobúdateľa namiesto majetku dlžníka v exekučnom konaní a tieto okolnosti, ktoré samy osebe nie sú priznaním pohľadávky, sú predmetom konania bez ohľadu na výšku oznámenej pohľadávky. V ďalšom súd neuznal pre potreby náhrady v tomto konaní žalovanému trovy za poradu s vedľajším účastníkom, lebo žalovaný tak vo vlastnom záujme oboznamoval vedľajšieho účastníka s týmto sporom, ani za podanie s označením svedkov, od ktorých výsluchu upustil. Vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznal trovy nahliadnutia do súdneho spisu, lebo účasť vedľajšieho účastníka ako vlastníka majetkovej účasti v zaniknutej spoločnosti označenej za dlžníka bola daná len jeho vlastným záujmom pripraviť sa na možný odvodený spor s tunajším žalovaným, a v tomto zase musel mať možnosť vychádzať z informácií žalovaného, ktorý sa sám chránil primeraným oboznámením vedľajšieho účastníka.

Podľa § l49 ods. l súd uložil žalobcovi zaplatiť trovy konania k rukám právnych zástupcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( , tak aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).