Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-144-2003.pdf
PDF · 113.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-4C/144/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcov 1. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX H., 2. Z. O., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX H., zastúpení advokátom JUDr. Adriánom Grabanom, AK Košice, Kováčska 28, proti žalovanému Ľubomír Paľa - EKOPAL, Dukovce 14, 086 44 Dukovce, IČO: 34 513 744, zastúpený advokátom JUDr. Marekom Bujdošom, AK Stropkov, Letná 1508/13, za účasti vedľajšieho účastníka Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, Sov. hrdinov 121, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý vykonať registráciu pracovného úrazu, ktorý sa stal žalobcovi v 1. rade dňa 13.8.2000 pri výkone práce pre žalovaného v Sokolove, Česká republika, na Inšpektoráte práce v Prešove do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie týkajúce sa náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 5.347.800,- Sk z a s t a v u j e .
Konanie voči žalobkyni v 2. rade z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade na bolestnom sumu 342.600,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 2.880.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti čo sa týka náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu z a m i e t a .
V prevyšujúcej časti žalobu týkajúcu sa náhrady nákladov za hospitalizáciu nemocnici Sokolov, Česká republika, náhrady za stratu na zárobku a renty v y l u č u j e na samostatné konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade trovy konania v sume 238.003,- Sk na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Adriána Grabana do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Trovy žalovanému voči žalobkyni v 2. rade nepriznáva.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník na trovách štátu sumu 3.374,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník na súdnom poplatku sumu 128.904,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady škody, ktorá žalobcovi v 1. rade vznikla utrpením pracovného úrazu dňa 13.8.2000 a to za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu bolesti 30.000.000,- Sk, náhrady nákladov za hospitalizáciu v Nemocnici Sokolov, Česká republika v sume 195.185 Kč, stratu na zárobku za obdobie od septembra 2000 do júna 2001 vo výške 68.549,- Sk a vyplácania renty vo výške 7.732,- Sk mesačne. Zároveň žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný vykonať registráciu pracovného úrazu, ktorý sa mu stal na Inšpektoráte práce v Prešove.
Žalobu odôvodnil tým, že bol zamestnancom u žalovaného. Pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1998 a žalobca v 1. rade vykonával prácu v Sokolove, Česká republika. V deň pracovného úrazu dňa 13.8.2000 pracoval v extrémne horúcom počasí na plechovej streche. Popoludní bol spolupracovníkmi nájdený v bezvedomí, do ktorého upadol následkom dehydratácie a hypokalémie. Bola privolaná rýchla zdravotnícka pomoc, pričom záchranná akcia prebiehala za asistencie hasičského zboru na streche rozostavanej stavby. Žalobca v 1. rade bol prevezený v kóme na RES ARO Nemocnice v Sokolove. Bol tam hospitalizovaný v dňoch 13.8.2000 až 30.8.2000, kedy bol preložený na JIS Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach. Tu bol hospitalizovaný v čase od 30.8.2000 do 11.9.2000. Neskôr bol preložený do NsP v Prešove, kde bol hospitalizovaný od 11.9.2000 do 19.10.2000, kedy bol preložený do liečebne dlhodobo chorých NsP Bardejov. Žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný registrovať pracovný úraz žalobcu v 1. rade a bol povinný zistiť príčiny a okolnosti pracovného úrazu, spísať záznam o pracovnom úraze a vykonať opatrenia proti opakovaniu podobných pracovných úrazov. Žalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil. Za hospitalizáciu žalobcu v 1. rade fakturovala nemocnica Sokolov faktúrou č. 21001150 sumu 383.060,62 Kč. Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava z tejto sumy uhradila 187.875,62 Kč. Zvyšok sumy, t. j. 195.185,- Kč žiada Nemocnica Sokolov o úhradu žalobcu v 1. rade. Žalovaný ako zamestnávateľ nepoistil liečebné náklady žalobcu v 1. rade v zahraničí. Utrpením pracovného úrazu došlo u žalobcu v 1. rade k takému poškodeniu zdravia, ktoré má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, ako aj pre plnenie jeho spoločenských úloh. Žalobca v 1. rade sa stal trvalo invalidný a bezvládny, s trvalým poškodením mozgovej
kôry a potrebou nepretržitej opatery. Po prebudení z kómy sa žalobca v 1. rade musel nanovo učiť rozprávať, chodiť, rovnako máva výpadky pamäti, došlo k vylúčeniu účasti žalobcu v 1. rade na plnom a hodnotnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom, či politickom živote a došlo k znemožneniu u neho k výkonu povolania. Miera funkčnej poruchy je 80 %.
V priebehu konania právny zástupca žalobcov žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 60 - násobok bodového ohodnotenia bolestného, čo predstavuje sumu 1.027.800,- Sk a na sťažení spoločenského uplatnenia 60 - násobok bodového ohodnotenia, čo predstavuje sumu 4.320.000,- Sk. Súd procesným uznesením pripustil zmenu petitu žaloby. Zároveň právny zástupca žalobcov zobral žalobu späť týkajúcu sa nad sumu 5.347.800,- Sk a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie nad sumu 5.347.800,- Sk týkajúcu sa náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil.
Právny zástupca žalobcov zároveň zobral žalobu späť týkajúcu sa žalobkyne v 2. rade, preto súd v zmysle § 96 ods. 1 a 2. O.s.p. konanie voči žalobkyni v 2. rade zastavil.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.9.2003 uviedol, že neakceptuje názor žalobcov, že v prípade žalobcu v 1. rade išlo o krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Nestotožňuje sa ani s ďalším konštatovaním obsiahnutým v žalobe, že dňa 13.8.2000 žalobca v 1. rade pracoval v extrémne horúcom počasí na plechovej streche. Podľa záznamu v stavebnom denníku zo dňa 13.8.2000 v uvedený deň jeho zamestnanci vykonávali činnosti spočívajúce v murovaní, rozoberaní lešenia a upratovaní pracoviska, čiže žiaden zo zamestnancov v uvedený deň, ani dni predchádzajúce nepracoval na plechovej streche. Podľa prehľadu počasia v týždni od 7.8. do 13.8.2000 sa teploty pohybovali v rozpätí 17° až 26° C, a až koncom týždňa sa vonkajšie teploty približovali k 30° C. Z vyjadrení spolupracovníkov žalobcu v 1. rade, ako aj z vlastného šetrenia, ktoré urobil osobne za účelom prešetrenia všetkých skutočností predchádzajúcich poškodeniu zdravia žalobcu v 1. rade, a taktiež aj z dostupných lekárskych správ a vyjadrení lekárov, nevyplýva záver o úrazovom deji, t. j. zdravotné problémy žalobcu v 1. rade nie sú následkom krátkodobého, náhleho a násilného pôsobenia vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Ako vyplýva z lekárskej správy Nemocnice v Sokolove zo dňa 30.8.2000, ako aj z vyjadrenia žalobkyne v 2. rade, žalobca v 1. rade už aj v rokoch predchádzajúcich pociťoval slabosť a únavu a tento jeho stav pretrvával aj v roku 2000, o čom svedčí aj jeho práceneschopnosť, ktorá trvala od 13.5.2006 do 1.6.2000. Pod vplyvom týchto zdravotných problémov sa žalobca v 1. rade správal neobvykle, a stranil sa ostatných aj v inkriminovaný deň, z čoho možno usúdiť, že išlo u neho o pretrvávajúce zdravotné potiaže a kumuláciu subjektívnych rizikových faktorov, ktoré negatívne ovplyvňovali jeho zdravotný stav. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcov uhradiť sumu 195.185,- Kč ako zvyšok nákladov za hospitalizáciu v Nemocnici v Sokolove, Česká republika, tak podľa neho medzi nimi neexituje priamy právny vzťah, ktorý by odôvodňoval nárok žalobcov na zaplatenie tejto sumy voči nemu. Tohto plnenia podľa neho by sa teoreticky mohla na ňom domáhať iba Nemocnica v Sokolove a žalobcovia iba v prípade, ak by poskytli toto plnenie za žalovaného, u ktorého by existovala právna povinnosť na jej zaplatenie. Keďže nie je splnená ani jedna z týchto podmienok, nemá na tento nárok vecné ani právne opodstatnenie. Nakoľko poškodenie zdravia žalobcu v 1. rade podľa neho nie je vyvolané pracovným úrazom, ktoré by utrpel pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním, z uvedeného dôvodu sú neopodstatnené aj jednotlivé samostatné čiastkové nároky žalobcu v 1. rade na náhradu škody. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v 1. rade bol v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1998 a pracoval ako robotník. Vykonával prácu v Sokolove, Česká republika. Dňa 13.8.2000 popoludní bol spolupracovníkmi nájdený v bezvedomí, pričom bola privolaná rýchla zdravotná pomoc a bol prevezený v kóme na RES ARO Nemocnice v Sokolove. Tu bol hospitalizovaný v dňoch 13.8.2000 až 30.8.2000, kedy bol preložený na JIS Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach. Tu bol hospitalizovaný v čase od 30.8.2000 do 11.9.2000 a neskôr bol preložený do NsP v Prešove, kde bol hospitalizovaný od 11.9.2000 do 19.10.2000. Následne bol preložený do liečebne dlhodobo chorých NsP Bardejov.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný namietal, že u žalobcu sa nejedná o pracovný úraz, ohľadom tejto skutočnosti bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie.
Zo záveru znaleckého posudku č. 23/2004 znalca MUDr. Štefana Meľucha vyplýva, že telesná námaha je jedným z faktorov, ktoré sú v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia u JO. dňa 13.8.2000. Extrémne horúce počasie a fyzická námaha pri práci, ktorá nebola vyššia ako obvykle, spôsobili nadmernú stratu telesných tekutín, rozvrat vnútorného prostredia organizmu, s poruchou iónovej rovnováhy, hlavne zníženia hladiny draslíka v krvi, ktoré viedli ku závažnej poruche rytmu srdca - komorovej fibrilácii, počas ktorej orgány tela neboli prekrvené a doba fibrilácie komôr presiahla možnosti rezerv orgánov tela hlavne mozgu, a došlo tak ku závažným komplikáciám z poruchy prekrvenia v zmysle nenávratných zmien mozgu, predovšetkým k oblasti mozgovej kôry oboch mozgových pologúľ. Fyzická záťaž pri práci nebola vyššia ako obvykle, ale v extrémne v horúcom počasí spolupôsobila ako jeden z faktorov pri
rozvoji poškodenia zdravia. Mieru spoluúčasti v percentách na poškodení zdravia je veľmi ťažko určiť, a v teoretickej rovine môže predstavovať 20 % až 40 %.
Žalovaný nesúhlasil s predmetným znaleckým posudkom, nakoľko znalec vo svojom znaleckom posudku vychádzal nie zo zdravotného stavu žalobcu v 1. rade, ale z domnienok napísaných službukonajúcim lekárom, že pacient sa nachádzal na rozpálenej plechovej streche počas extrémnej horúčavy. Zároveň namietal, že MUDr. Štefan Meľuch vyšetroval žalobcu v 1. rade po úraze na Neurologickom oddelení NsP Prešov a žalobca v 1. rade bol jeho pacientom. Podľa žalovaného tak nemohol objektívne posúdiť, či išlo o pracovný úraz alebo nie.
Vo veci vypracoval znalecký posudok znalec MUDr. Miloslav Sedlák, z ktorého záveru vyplýva, že poškodenie zdravia u žalobcu v 1. rade bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh a súčasne nezávisle od jeho vôle krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Fyzická záťaž pri práci nebola vyššia ako obvykle, ale v extrémne horúcom počasí spolupôsobila ako jeden z faktorov pri rozvoji poškodenia zdravia. Mieru účasti percenta na poškodení zdravia je veľmi ťažko určiť a v teoretickej rovine môže predstavovať 20 % až 40 %. Prognóza poškodenia zdravia je nepriaznivá, stav zodpovedá miere postihnutia mozgu, čo sa prejavuje v oblasti centrálnych mechanizmov riadenia hybnosti tela a psychických zmenách. Ide o trvalý nenávratný stav bez možnosti zlepšenia.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 30.8.2005 opätovne namietal, že znalec sa nedostatočne vysporiadal s dôležitou podmienkou pracovného úrazu a to, že pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Poukázal na to, že pokiaľ bolo žalobcovi v 1. rade celý deň zle a túto skutočnosť neoznámil svojmu nadriadenému a ani nešiel k lekárovi na vyšetrenie, nemôže pokladať úraz žalobcu ako pracovný, pretože nespĺňa znaky pracovného úrazu. Na návrh žalovaného a vedľajšieho účastníka bolo vykonané kontrolné znalecké dokazovanie.
Znalec Doc. MUDr. Vladimír Donáth, CSc. vo svojom znaleckom posudku č. 11/2008 v jeho závere uviedol, že poškodenie zdravia žalobcu v 1. rade bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh v súvislosti s nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Žalobca v 1. rade bol zdravotne spôsobilý vykonávať aj fyzicky namáhavú prácu. Pokiaľ žalobca vykonával prácu murára, nemožno to označiť za nezvyklé úsilie. Na vznik poškodenia zdravia u žalobcu nespolupôsobili iné faktory. Určenie miery je subjektívneho charakteru, a preto zo znaleckého hľadiska nemá výpovednú hodnotu. Prognóza zdravotného stavu žalobcu v 1. rade z hľadiska liečenia je nepriaznivá. Nedá sa predpokladať, že dôjde ku kvalitatívnemu zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Jeho zdravotný stav sa nedá napraviť jednoduchým zákrokom. Na žalobcovi v 1. rade vidno veľkú starostlivosť, či už zdravotných zariadení a pracovníkov, ale hlavne rodiny. Jeho biologický stav, t. j. váha, výživa je dobrá. Celková motorika a psychické funkcie sú vážne narušené, pretože mozog bol vážne postihnutý. Prekonané zmeny sú nezvratné. Do budúcnosti možno predpokladať, že proti sebe budú pôsobiť dva faktory. Na jednej strane veľmi obmedzené možnosti učenia a stáleho cvičenia, ktoré budú pôsobiť na druhej strane proti procesom apoptózy. Celkovo sa však dá predpokladať, že žalobca v 1. rade aj do budúcnosti bude potrebovať stálu opateru a kompletnú pomoc inou osobou v bežných - každodenných aktivitách. Zároveň znalec bodovo ohodnotil bolestné na 285,5 boda a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1200 bodov. Znalec ďalej uviedol, že aj on súhlasí s podstatou znaleckých posudkov MUDr. Meľucha a MUDr. Sedláka, že ide u žalobcu o trvalý následok výkonu pracovných povinností v extrémne teplom prostredí. V svojej podstate ide o úraz teplom, ktorý pozná aj odborná literatúra. Na druhej strane u žalobcu v 1. rade pred posudzovaným dejom išlo o zdravého človeka. Pokiaľ žalobca v 1. rade nemal príkaz k extrémne náročnému fyzickému výkonu, nedomnieva sa, že pri poškodení jeho zdravia pôsobili aj iné faktory. Zastáva názor, že nie je celkom správne a spoľahlivé odhadovať prípadnú mieru, akou sa podieľa výkon práce dňa 13.8.2000 na pracovnom úraze žalobcu v 1. rade.
V zmysle ustanovenia § 190 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce účinný v čase vzniku úrazu), pracovným úrazom je, ak k poškodeniu zdravia alebo k smrti pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
Z podaných znaleckých posudkov znalcami MUDr. Štefana Meľucha, MUDr. Miroslava Sedláka a Doc. MUDr. Vladimíra Donátha, CSc. jednoznačne vyplýva, že u žalobcu v danom prípade ide o pracovný úraz v zmysle citovaného ustanovenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 196 Zákonníka práce, náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazovo.
Znalec Doc. MUDr. Vladimír Donáth, CSc. vo svojom znaleckom posudku č. 11/2008 vyčíslil bolestné žalobcu na 285,5 boda a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1200 bodov.
Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 19/1999 Z. z., ktorou sa mení vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje čiastkou 60,- Sk za 1 bod.
Na základe citovanej vyhlášky celková čiastka náhrady 1-násobku bolestného predstavuje sumu 17.130,- Sk a pri 60-násobku sumu 1.027.800,- Sk. Náhrada 1-násobku sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 72.000,- Sk a pri 60-násobku sumu 4.320.000,- Sk.
Podľa § 7 ods. 2 a 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na
zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Žalobca v 1. rade si podanou žalobou uplatňoval náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 5.347.800,- Sk. Súd priznal žalobcovi v 1. rade v zmysle citovaných ustanovení 20- násobok bodového ohodnotenia bolestného a 40 - násobok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Vychádzal z toho, že žalobca v 1. rade pracovným úrazom utrpel ťažkú ujmu na zdraví vo veku 53 rokov. V dôsledku utrpeného úrazu potrebuje nepretržitú opatrovateľskú starostlivosť a pomoc pri bežných denných úkonoch, ako je hygiena, podávanie potravy a podobne. Psychicky sa výrazne zmenil, má závažné poruchy pamäti, zabúda, nevie sa orientovať v priestore, sám nie je schopný chôdze, máva bolesti hlavy. Bojí sa ostať sám, má strach zo samoty, máva stavy agresivity a zmeneného správania. Pre závažnosť postihnutia nie je schopný sa realizovať ani vo sfére spoločenského, kultúrneho, politického, či rodinného života. Jeho úrazom utrpel nielen on, ale aj celá jeho rodina.
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote, keďže sa vychádza z toho, že človek ako spoločenský tvor sa uplatňuje v rodine, v práci, vo verejnom živote, kultúre, športe atď., a následky poškodenia zdravia sa preto prejavujú v tom, že poškodenému sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, prípadne, že poškodený je z takéhoto spoločenského uplatnenia úplne vylúčený. Pri náhrade spoločenského
uplatnenia treba brať do úvahy, aké náhradné pôžitky za priznanú náhradu si poškodený môže reálne v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach zabezpečiť a treba prihliadnuť tiež na to, že prakticky žiadna peňažná náhrada objektívne nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia. Okrem toho nemožno stratiť zo zreteľa aj skutočnosť, že náhrada môže poškodenému poslúžiť na úhradu liečebnej starostlivosti. Keďže pokrok v medicíne neustále napreduje a nie je vylúčené, že v budúcnosti sa môžu objaviť také liečebné procedúry, ktoré uľahčia každodenné podmienky žalobcu a zmiernia jeho ťažkosti.
V prejednávanej veci súd zistil, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa a vzhľadom na poškodenie zdravia a následky, akými sa toto poškodenie prejavuje v každodennom živote žalobcu, súd dospel k záveru, že bude odôvodnené priznať žalobcovi 20 - násobok bodového ohodnotenia bolestného a 40 - násobok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, čo u bolestnom predstavuje sumu 342.000,- Sk a u sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2.880.000,- Sk. Žalobca utrpel úraz v strednom veku a tento svojimi dôsledkami mu zmenil ďalší život a spôsobil ťažkosti v každodennom živote.
Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že po a/ postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b/ jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého zamestnanca alebo zneužitie iných omamných prostriedkov postihnutým zamestnancom, c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejme, že hoci neporušil právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca v 1. rade porušil nejaké predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Nakoľko žalobca v 1. rade požadoval 60 - násobok bodového ohodnotenia bolestného a 60 - násobok bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, bola žaloba v prevyšujúcej časti čo sa týka náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietnutá. V prevyšujúcej časti bola žaloba vylúčená na samostatné konanie, nakoľko ohľadom oprávnenosti ďalších nárokov žalobcu v 1. rade je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.
Žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a nakoľko bol úspešný, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku na účet tunajšieho súdu vo výške 128.904,- Sk v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., kde súd vychádzal síce zo zásady o pomernosti žalobcu vo veci, avšak vzhľadom k tomu, že rozhodovanie o žalovanom návrhu záležalo od úvahy súdu, nemožno u žalobcu povedať, že by bol svojim pričinením v konaní čiastočne neúspešný.
Úspešnému žalobcovi boli priznané trovy konania, ktoré pozostávajú z náhrady hotových výdavkov jeho advokáta podľa ustanovení vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a podľa vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z. z. bola priznaná odmena za 4 úkony právnej pomoci po 19.095,- Sk v zmysle § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky a to: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 6.8.2003, podanie žaloby dňa 7.8.2003, stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného dňa 16.10.2003, zastúpenie pri pojednávaní dňa 3.12.2003. Ďalej bol priznaný režijný paušál 4x128,- Sk, cestovné za jednu cestu z Košíc do Svidníka s päť vo výške 1.397,- Sk a náhrada za stratu času 6 polhodín po 534,- Sk. V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. bola priznaná odmena za 7 úkony
právnej pomoci po 19.250,- Sk v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky a to: písomné vyjadrenie k znaleckému posudku MUDr. Štefana Meľucha zo dňa 25.1.2005, vyjadrenie k znaleckému posudku MUDr. Miroslava Sedláka, zo dňa 17.8.2005, za zastúpenie pri pojednávaní dňa 1.3.2005, 13.3.2006, 17.10.2006, 13.11.2006 a 24.11.2008. Ďalej bol priznaný režijný paušál 3x150,- Sk, 3x164,- Sk, 1x190,- Sk, cestovné za päť ciest z Košíc do Svidníka späť vo výške 7.943,- Sk a náhrada za stratu času za 6 polhodín po 250,- Sk, 18 polhodín po 273,- Sk a 6 polhodín po 318,- Sk. Bola priznaná 19 % DPH, nakoľko právny zástupca žalobcu je po 1.8.2008 platiteľom DPH vo výške 4.363,- Sk. Celkom boli priznané trovy konania v sume 238.003,- Sk.
Povinnosť žalovaného prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov štátu, ktoré mu vznikli vyplatením svedočného vo výške 160,- Sk a znalečného vo výške 2.014,- Sk a 1.200,- Sk. Celkom trovy štátu predstavujú sumu 3.374,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.