Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-216-2006.pdf
PDF · 93.7 KB
No categories available
18C/216/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: P. B., bytom Ž., D. XX,. zastúpený J..V. J., advokátom , M. R. XX,. B.,proti odporcovi: O. S., a. s., sídlom B., P. X. zastúpený B., B. a spol., s.r.o., D.. V. C. XX,. B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi k rukám právneho zástupcu B., B. s.r.o., náhradu trov konania 1166,82 €, do 3 dní.
Súd p r i z n á v a právnemu zástupcovi navrhovateľova J.. V. J., advokátovi náhradu trov konania, vo výške 1987,81 €, ktorú mu vyplatí Okresný súd Bratislava II, do 3 dní.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14,9,2005 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť sa písomne ospravedlniť a taktiež, aby ho zaviazal na zaplatenie 500.000,- Sk/16596,96 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďou navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu odporcu, listinnými dôkazmi ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovné:
Navrhovateľ vo svojom návrhu ako aj výpovedi uviedol, že klientom odporcu je už od roku 1997, kedy využíval jeho služby ešte ako podnikateľ, bol stolár - živnostník. Od decembra 2002 je v plnom invalidnom dôchodku kvôli problémom s chrbticou resp. medzistavcovými platničkami. Na túto diagnózu bol operovaný v auguste 2002. Po neúspešnej operácii bol v marci 2003 u neurochirurga s tým, že mu hrozila reoperácia, ktorú sa rozhodol neabsolvovať. V roku 2004 uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení č. zmluvy B0881355 zo dňa 21.7.2007 a stal sa užívateľom programu "P. XX.".. Faktúry, ktorým mu však odporca účtoval poskytnuté služby boli nadhodnotené a vystavené v jeho neprospech. Túto skutočnosť navrhovateľ reklamoval najprv telefonicky, neskôr podľa pokynov odporcu aj písomne. Odporca mu reklamácie uznal a vrátil mu 450 Sk/14,94 €. Každá ďalšia faktúra však bola nadhodnotená, každú faktúru navrhovateľ kontroloval a reklamoval. Každá reklamácia bola úspešná. Niekedy v polovici januára 2005 navrhovateľ obdržal faktúru, ktorá bola znova nesprávna, a po vzhliadnutí reklamy od odporcu to navrhovateľ nevydržal, došlo u neho ku skratovému konaniu a televízor fyzicky zničil vyhodením z okna. Musel navštíviť psychiatrickú ambulanciu, kde dostal lieky a bol liečený aj na psychiatrii. Následne došlo k zhoršeniu jeho stavu s chrbticou a musel byť hospitalizovaný. V súčasnosti
sú jeho zdravotné problémy ustálené. S odporcom je naďalej v zmluvnom vzťahu a to formou služby - dobíjania kreditu. V súčasnosti navrhovateľ už psychické problémy nemá. Navrhovateľ má za to, že v dôsledku konania odporcu a to - chybne vystavených faktúr a necitlivého marketingového prieskumu a televíznou reklamou bola spôsobená ujmu na zdraví navrhovateľa, preto sa dožaduje ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy.
Odporca vo svojej výpovedi ako aj v písomnom vyjadrení potvrdil skutočnosti uvedené navrhovateľom a to, že dňa 21.7.2004 uzavrel s navrhovateľom Zmluvu o pripojení, a spolu s ňou akciový dodatok, na základe ktorého získal navrhovateľ bonus 30 bezplatných - voľných minút v sieti odporcu. Odporca vystavoval navrhovateľovi za poskytnuté služby faktúry, ktoré navrhovateľ reklamoval, avšak ústne t.j. nie predpísaným spôsobom. Preto odporca reagoval až na navrhovateľovu písomnú reklamáciu zo dňa 18.1.2005, ktorú uznal. Následne odporca posúdil správnosť vyúčtovania aj za ďalšie zúčtovacie obdobia, kde rovnako uskutočnil v prospech navrhovateľa opatrenia na dodatočnú nápravu vyúčtovaných čiastok s tým, že mu dobropisoval omylom vyúčtované čiastky. Podľa odporcu šlo o štandardný reklamačný proces v zákonnej lehote podľa § 44 ods.2, zák.č.610/2003 Z.z. v zmysle Reklamačného poriadku, vyriešený v prospech navrhovateľa. Odporca sa taktiež navrhovateľovi písomne ospravedlnil, nie je teda pravdou, že by opomenul prvok slušnosti. Pokiaľ ide o vysielanie reklamy, odporca uviedol, že navrhovateľ mohol kanál prepnúť, pokiaľ ho odporca nevedel psychicky uniesť, čím by zabránil ďalšiemu vnímaniu. Rovnako, ak sa zdal navrhovateľovi obťažujúci telefonický prieskum spokojnosti zákazníkov, uskutočňovaný odporcom v rámci jeho zákonných možností, mohol navrhovateľ tento kedykoľvek odmietnuť. Odporca teda nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že by svojím postupom porušil osobnostné práva navrhovateľa a že by zhoršený psychický stav navrhovateľa nastal v priamom dôsledku konania odporcu. Na základe vyššie uvedeného žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Navrhovateľ uzavrel s odporcom Dodatok k Zmluve o pripojení č. zmluvy B0881355 dňa 24.7.2007, ktorý umožnil navrhovateľovi využívať produkt odporcu a to "P. XX.", v zmysle ktorého mal navrhovateľ právo na čerpanie 30 voľných minút v sieti odporcu po prečerpaní predplatených minút.
Za využívanie služieb navrhovateľom vystavil odporca navrhovateľovi faktúry, ktoré odporca v rámci reklamačného konania "dobropisoval"-t.j. vrátil neoprávnene vyúčtované čiastky navrhovateľovi. Išlo celkom o 9 faktúr.
Listom zo dňa 1.2.2005 sa odporca navrhovateľovi písomne ospravedlnil za nesprávne vyúčtovanie ,ktoré sa týkalo nesprávneho zohľadnenia voľných minút v rámci P. XX. s tým, že reklamované faktúry budú navrhovateľovi opravené formou dobropisu, pričom dobropisované sumy za hovory, ktoré boli neoprávnene vyúčtované sa zohľadnia na zákazníckom účte ako mínusové položky.
Z prepúšťacej správy ako aj zo správy pre ošetrujúceho lekára vyplýva, že navrhovateľ bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení N. Ž. - B. a to od 16.2.2005 do 3.3.2005 s diagnózou Depresívna epizóda stredne ťažká pri chronickej somatóze.
Z odborného vyjadrenie M.. M. Š., pedopsychiatričky zo dňa 26.1.2009 vyplýva, že ambulantné kontroly po prepustení z N. v Ž. - B. sú len sporadické.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 cit. zákona výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Občiansky zákonník v citovaných ustanoveniach § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý porušiť alebo aspoň ohroziť fyzickú alebo mravnú integritu osobnosti oprávneného.
Subjektom ochrany - oprávneným - je fyzická osoba, voči osobnosti ktorej smeroval neoprávnený zásah; tým je daná aktívna vecná legitimácia.
Zodpovednostným subjektom a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom je vždy pôvodca neoprávneného zásahu. Týmto zodpovednostným subjektom môže byť buď fyzická alebo právnická osoba. Právnická osoba zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnostnej sféry za predpokladu, že k neoprávnenému zásahu do osobnostnej sféry, ktorá je chránená osobnostným právom došlo v rámci plnenia úloh právnickej osoby konaním tých fyzických osôb, ktoré v jej mene tieto úlohy plnili (napr. zamestnanec, člen).
Znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti sú objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ).
Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne, ale aj inak, vždy však musí jeho súčasťou byť rozpor so zákonov spočívajúci v tom, že ten kto do chránených práv zasiahol, nemá na to zákonné oprávnenie a nebol daný žiadny z dôvodov výnimočne vylučujúcich protiprávnosť zásahov.
V konaní o ochranu osobnosti sa teda skúma, či zásah do osobnostných práv jednotlivca bol oprávnený.
Podľa § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pri rozhodnutí o veci pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkom ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Je to teda hmotné právo, ktoré určuje, kto má dôkazné bremeno, teda kto musí niečo preukázať pre to, aby nastal právny účinok. V danom prípade dôkazné bremeno bolo na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov konania, ale obsah
tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorej je isté napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne vo veci rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkazy dobropisy k faktúram, ktoré boli vystavené v rámci reklamačného konania a ktorými odporca vrátil navrhovateľovi neoprávnené vyúčtovanie čiastky. K uvedenému súd uvádza, že reklamačné konanie vykonal odporca v súlade s platnými právnymi predpismi ako aj Reklamačným poriadkom odporcu. V žiadnom prípade nemožno toto reklamačné konanie resp. postup
odporcu dávať do príčinnej súvislosti s tvrdenými negatívnymi psychickými reakciami navrhovateľa a hodnotiť ho ako neoprávnený zásah spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania je ďalej nepochybné, že odporca sa navrhovateľovi písomne ospravedlnil a to listom zo dňa 1.2.2005, preto súd návrh navrhovateľa v časti o ospravedlnenie sa, ako neopodstatnený a nedôvodný, zamietol. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že skratové konanie, v dôsledku ktorého fyzicky zničil televízor bolo vyvolané odvysielaním reklamy odporcu. Navrhovateľ však vôbec počas celého konania neoznačil ani neuviedol o akú konkrétnu reklamu odporcu šlo, uvedenú reklamu nešpecifikoval, preto súd ani nemohol posúdiť, či obsah odvysielanej reklamy bol neoprávnený a ako taký bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv odporcu, preto má súd za to, že navrhovateľ v danej časti vôbec neuniesol dôkazné bremeno.
Súdu sa naopak z vykonaného dokazovania javí, že návrh navrhovateľa je účelový, nakoľko navrhovateľ neurobil žiaden právny úkon, ktorým by ukončil zmluvný vzťah s odporcom, práve naopak, zmluvný vzťah s odporcom trvá naďalej, navrhovateľ naďalej využíva služby odporcu. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľa, navrhovateľ sám priznal, že v inkriminovanom čase už mal zdravotné problémy s chrbticou, podstúpil neúspešnú operáciu, pričom tento stav vyústil v invaliditu. Podľa názoru súdu išlo o obdobie, kedy sa u navrhovateľa naakumulovali problémy v oblasti zdravotnej-problémy s chrbticou a pracovnej-ukončenie živnostenského podnikania kvôli invalidite, čo vlastne vyústilo do podania tohto návrhu. Súd má za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti s odvysielanou bližšie nešpecifikovanou reklamou, že by teda šlo o neoprávnený zásah objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, ale bolo vyvolané vyššie uvedenými naakumulovanými problémami. Navrhovateľ mohol ukončiť zmluvný vzťah s odporcom, pokiaľ mal kvôli tomu, ako tvrdil psychické problémy, resp. mohol si kanál, na ktorom bola vysielaná reklama odporcu, prepnúť; čím mohol zamedziť podnetom, ktoré, ako tvrdil, u neho vyvolali negatívne psychické stavy a následné fyzické zničenie televízora, keďže vedel o tom, že už zmienka o odporcovi a čokoľvek čo súvisí s odporcom a jeho činnosťou, naňho negatívne psychicky vplýva; navrhovateľ však v žiadnom tomto smere nekonal; pričom súd poukazuje na to, že aj navrhovateľ má tzv. prevenčnú povinnosť zakotvenú v § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 417 ods.1 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Navrhovateľ však v danom smere vôbec nekonal. Navrhovateľ navyše uviedol, že v súčasnosti už psychické problémy nemá a zo správy M. M. Š. vyplynulo, že ambulantné návštevy sú len sporadické.
Na základe vyššie uvedeného - neunesenie dôkazného bremena- s poukazom na citované zákonné ustanovenia preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Pre úplnosť súd dodáva, že nevypočul vo veci svedkov, ktorých navrhol vypočuť na pojednávaní navrhovateľ, nakoľko išlo o rodinných príslušníkov a preto by súd ich výpovede považoval za nevierohodné. Taktiež súd nenariadil navrhované znalecké dokazovanie, nakoľko ani v psychiatrických správach, predložených navrhovateľom sa nikde neuvádza, že by psychické problémy navrhovateľa boli vyvolané sledovaním reklamy, preto mal súd za to, že znalecké dokazovania by bolo nadbytočné a v danom prípade neúčelné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu B., B. a spol., s.r.o., D.. V. C. XX,. B.. Súd preto priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia jeho právneho zástupcu a to odmenu za 2 úkony v sume 9650,- Sk /320,32 € á 1 úkon a to za prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2008, 2 x režijný paušál po 190 Sk/6,30€, v zmysle § 10 ods. 1 a § 14 ods.1 písm. a), d), § 16 ods.3, vyhl.č.655/2004 Z.z. účinnej do 31.12.2008. Súd ďalej priznal advokátovi odmenu vo výške 320,32 € za účasť na pojednávaní dňa 28.1.2009 ako aj a režijný paušál v sume 6,95 € v súlade s § 10 ods. 1 a § 14 ods.1 písm. d), § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. účinnej od 01.01.2009. Súd ďalej priznal advokátovi 19% DPH v sume 186,30 € v zmysle § 18 ods.4 vyhl.č. 655/2004. Celková suma trov právneho zastúpenia prepočítaná konverzným kurzom predstavuje 1166,82 €. /Trovy právneho zastúpenia bez DPH 980,52 € + 19% DPH 186,30€/
Podľa § 140 ods.2 O.s.p. ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.
Súd preto v súlade s § 140 ods. 2 O.s.p. priznal ustanovenému zástupcovi navrhovateľa a to J. V. J., advokátovi, odmenu za 4 úkony právnej služby v sume 9650,-Sk /320,32 € á 1 úkon v zmysle § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a),c), d)vyhl.č.655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastupovania, vyjadrenie zo dňa 8.2.2008, účasť na pojednávaniach dňa 22.10.2008, a dňa 28.1.2009); 19% DPH z odmeny v sume 243,44 € v zmysle § 18 ods.4 vyhl.č.655/2004 Z.z., režijný paušál 1x178,-Sk, 2 x 190,-Sk, 1x 6,95 € v zmysle § 16 ods.3 vyhl.č.655/2004 Z.z.. Súd ďalej priznal advokátovi cestovné na trase Ž. - B. a späť, 1 cesta 400 km, motorové vozidlo Mazda CX 7 , spotreba
10.2l/100 km; cena nafty za 1l dňa 22.10.2008 37,80 Sk a 28.1.2009 1,02 €/ liter; t.j. náhrada cestovných výdavkov dňa 22.10.2008 v sume 124,20 € / ( 400 x 5,50 Sk - 0,183 € ) + ( 10,2 x 4,0 x 37,80/1,25 € / = 73,20+51 / a dňa 28.1.2009 v sume 114,82 € / ( 400 x 0,183 € ) + ( 10.2 x 4,0 x 1.02 ) / = 73,20 + 41,62 v súlade so zák. č.283/2002 Z.z.. Súd ďalej priznal advokátovi náhradu za stratu času v súvislosti s pojednávaním dňa 22.10.2008 v sume 94,68 € za čas strávený na trase Ž. -B. a späť 4,5 hod ( 9 x 1/2 hodina x 317 Sk/10,52 €) a dňa 28.1.2009 v sume 104,31 € za čas strávený na trase Ž. - B. a späť 4,5 hod ( 9 x 1/2 hodina x 11,59€ ) v zmysle § 17 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Trovy právneho zastúpenia J.. V. J. advokáta celkom 1987,81 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).