Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-79-2005.pdf
PDF · 78.63 KB
No categories available
27C/79/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci žalobcov 1/ J. J. a 2/ Z. J., obaja bytom Č. R., K. D., B. XX,. obaja zast. JUDr. M. B., advokátom so sídlom T., L. XX. proti žalovanému P. K., bytom U., XXX-XX. X.. A., F. H., N. Y., zast. Mgr. M. H., advokátom so sídlom T., P. XX. o neplatnosť právneho úkonu s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 47.547,-Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa titulom, že zmluvu o zmene nájmu bytu z doby neurčitej na nájom na dobu určitú uzavrel len jeden z manželov, domáhajú vyslovenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2003 uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom 1/ ako nájomcom. Zároveň, keďže sa vypratali z prenajatého bytu bezdôvodne, žiadajú od žalovaného zabezpečenie náhradného bytu, finančné odstupné vo výške trhovej ceny dvojizbového bytu, náhradu nemajetkovej spoločenskej ujmy vo výške 200.000,-Sk ako i náhradu škody 184.408,-Sk za poškodený a zničený majetok, ktorý boli povinný z prenajatého bytu vypratať a umiestniť v nevhodných priestoroch.
Žalovaný vo veci vzniesol námietku premlčania.
Dokazovaním vykonanom výsluchom účastníkov konania, svedkov J. G., V. P., M. A. a M. S. ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom súd zistil, že pôvodná zmluva o nájme bytu, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú, bola nahradená dňa 02.01.2003 neskoršou zmluvou o nájme bytu na dobu určitú, ktorú na strane nájomcu podpísal len jeden z manželov, a to menovite žalobca 1/. Žalobou doručenou žalovanému dňa 05.02.2007 sa žalobkyňa 2/ dovolala voči žalovanému relatívnej neplatnosti.
Z rozhodnutia o pridelení bytu č.j. 2164/518/86-M1 zo dňa 04.07.1986 vyplýva, že žalobcovi 1/ bol bývalým M. N. V. v T. pridelený jednoizbový byt na prízemí, na ulici P. XX. v T.. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí bytu ďalej vyplýva, že žalobca 1/ si uvedený byt prevzal dňa 08.01.2000.
Zo sobášneho listu súd zistil, že žalobcovia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. pred M. Ú. v T. a z ich zhodných výpovedí, že manželstvo doposiaľ trvá.
Z nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2003 uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom 1/ ako nájomcom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je byt č. X nachádzajúci sa na prízemí, v bytovom
dome na ulici P. č. XX. v T.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú na jeden rok, počnúc dňom 01.01.2003 a končiac 01.01.2004.
Zo zhodných výpovedí svedkyne J. G., svedka V. P. a svedkyne M. A. vyplýva, že žalobkyňa 2/ bola nespokojná s tým, že jej manžel žalobca 1/ dňa 02.01.2003 podpísal novú zmluvu o nájme bytu, ktorou zmenil dobu nájmu tak, že pôvodný nájom na dobu neurčitú sa zmenil na nájom na dobu určitú, a to na dobu 1 rok. Zo zhodných výpovedí menovaných svedkov súd ďalej zistil, že žalobkyňa 2/ veľmi ťažko niesla skutočnosť, že po uplynutí doby nájmu sa budú musieť z bytu vysťahovať. Z výpovede svedkyňa J. G. nakoniec súd zistil, že v čase keď bola na návšteve v byte žalobcov, a to konkrétne v kuchyni bola svedkom, keď žalobkyňa 2/ zvýšeným hlasom na chodbe bytového domu niekomu oznamovala, že sa z bytu nevysťahuje, nakoľko ona nič nepodpísala. Osobu, ktorej bola táto veta adresovaná svedkyňa J. G. nevidela, avšak žalobca 1/, ktorý otvoril dvere bytu potom, čo na ne niekto zaklopal jej oznámil, že to bol správca domu M. S..
Z výpovede svedka M. S. súd zistil, že na základe plnej moci vlastníka bytového domu na ulici P. v T., v ktorom sa nachádzal aj sporný byt vykonával funkciu správcu. Svedok M. S. potvrdil, že novú nájomnú zmluvu uzatváral len so žalobcom 1/. Taktiež len so žalobcom 1/ rozoberal všetky otázky týkajúce sa predmetného bytu, či už išlo o zmenu nájmu alebo o vypratanie sa z tohto bytu. Žalobkyňa 2/ nikdy u neho neuplatnila relatívnu neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu ani mu nikdy nevyčítala, že túto zmluvu mal podpísať i s ňou.
Z výpovede žalobcu 1/ súd zistil, že po uplynutí doby nájmu žalobcovia po etapách sporný byt riadne vypratali, v byte nezostalo nič, iba ak bezcenné, rozbité a zničené veci, o ktoré žalobcovia nemali záujem.
Z doručenky zásielky obsahujúcej žalobu súd zistil, že zo strany žalovaného bola táto prevzatá dňa 05.02.2007.
Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, dospel potom súd k záveru, že žalobe vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania nemožno vyhovieť. Je nesporné a nakoniec už bolo judikované (rozsudok NS ČR zo dňa 17.04.2001, sp. zn. 26 Cdo 64/2000), že zmluvu o zmene nájomného vzťahu na dobu neurčitú na nájom na dobu určitú musia uzatvoriť obaja manželia ako spoloční nájomcovia bytu. Jeden z nich tak môže učiniť len vtedy, ak má plnú moc od druhého z manželov, inak by išlo o právny úkon relatívne neplatný. Pokiaľ bol teda napadnutý právny úkon učinený dňa 02.01.2003 bolo potrebné sa dovolať jeho relatívnej neplatnosti vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá v danom prípade márne uplynula 02.01.2006. Pre relatívne neplatný právny úkon totiž platí, že ak je po troch rokoch vznesená námietka premlčania, nemožno sa už s úspechom neplatnosti právneho úkonu dovolať. I keď takýto právny úkon trpí i naďalej vadou, je potrebné naň hľadieť ako na definitívne platný právny úkon. Keďže dovolanie sa relatívnej neplatnosti je hmotnoprávnym úkonom, musí byť adresovaný priamo účastníkovi; nestačí ak je adresovaný len súdu. Pokiaľ je teda námietka relatívnej neplatnosti vznesená počas súdneho konania, resp. obsiahnutá v žalobe, jej účinky nastávajú až dňom doručenia žaloby druhej strane.
Z hľadiska právneho posúdenia súd žalobu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zamietol podľa § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Úspech všetkých žalobných petitov bol podmienený a viazaný na určenie, že sporná nájomná zmluva je neplatná. Ako však vyplýva z vyššie uvedených záverov, i keď napadnutá nájomná zmluva trpí i naďalej vadou, je potrebné na ňu hľadieť ako na definitívne platný právny úkon. Preto súdu nezostávalo iné, ako žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
Námietky žalobcov, že relatívnej neplatnosti spornej nájomnej zmluvy sa priamo dovolali voči žalovanému prostredníctvom jeho správcu pred súdom neobstáli, nakoľko jednoznačný dôkaz o uvedenom tvrdení žalobcovia súdu neposkytli a navyše správca uvedené tvrdenia rezolútne poprel.
Plne úspešnému žalovanému vznikol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania. Tieto sú podľa vyčíslenia tvorené trovami právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 9.825,-Sk (prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe, 2x účasť na pojednávaní), 4x 164,-Sk režijný paušál, zvýšenie o 19 % DPH 7.591,-Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.