Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/104/1997

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci navrhovateľky Ing. M. C., trvale bytom V. XXX,. zastúpenej Ing. M. C., trvale bytom V. XXX,. proti odporcom v 1./ rade Ing. D. S., trvale bytom Š., L. N. XXX/X,. v 2./ rade Ing. M. S., trvale bytom B., F. XXXX/X,. obaja zastúpení JUDr. M. Z., advokátom so sídlom XXX. XX. Š., H. X,. o zaplatenie 2.986,50 Sk s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Pôvodný navrhovateľ nebohý J. S. sa návrhom zo dňa 20.5.1997 domáhal, aby súd uložil nebohému odporcovi T. S. povinnosť zaplatiť sumu 2.986,- Sk a zároveň, aby mu uložil povinnosť mesačne platiť od 20.5.1997 nájomné vo výške 200,- Sk. Svoj návrh pôvodný navrhovateľ odôvodnil tak, že pôvodný odporca bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 8Co/1012/58 zo dňa 6.10.1958 v spojení s rozsudkom Ľudového súdu v Seredi č.k. C 49/58 zo dňa 20.6.1958 zaplatiť nájomné vo výške 25,- Kčs mesačne za užívanie polovice nehnuteľnosti, ktorú mali pôvodný navrhovateľ a pôvodný odporca v podielovom spoluvlastníctve. Konkrétne sa jednalo o dom súpisné číslo 886 postavený na parc. č. 6043/5, zastavaná plocha, ktorý je vedený na LV č. 2000 pre kat. územie Š..

V priebehu konania navrhovateľ J. S. dňa XX.X.XXXX zomrel, pričom jedinou dedičkou, ktorej vo veci svedčalo procesné nástupníctvo po navrhovateľovi bola Ing. M. C., s ktorou súd naďalej konal ako s navrhovateľkou.

Rovnako pôvodný odporca T. S. v priebehu pojednávania zomrel dňa 26.6.2006, pričom jeho dedičmi boli jeho synovia Ing. D. S. a Ing. M. S., s ktorými súd ďalej konal ako s odporcami v 1./ a 2./rade.

Navrhovateľka zmenu pôvodne vydaného návrhu vykonala prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 28.6.2007 a to tak, že žiadala, aby súd odporcom v 1./ a 2./rade uložil povinnosť platiť navrhovateľke z titulu nájomného za užívanie 1 nehnuteľnosti sumu 2.000,- Sk mesačne od 19.5.1997 a sumu 5.000,- Sk mesačne od 26.8.2004 spolu s obvyklým úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok nájomného. Takúto formuláciu žalobného petitu pritom nadiktoval sám do zápisnice splnomocnený zástupca navrhovateľky, pričom vyslovene žiadal takúto zmenu návrhu pripustiť. Súd tomuto návrhu vyhovel a na pojednávaní dňa 28.6.2007 za účasti všetkých účastníkov, či už osobne alebo prostredníctvom zástupcu prijal uznesenie o pripustení zmeny návrhu.

Navrhovateľka poslednú zmenu pôvodne vydaného návrhu vykonala prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní dňa 7.11.2008 a to tak, že žiadala, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady za užívanie 1-vice domu sumu 2.000,- Sk mesačne od 19.5.1997 do 27.6.2004, od 28.6.2004 sumu 5.000,- Sk mesačne a úroky z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 170.666,- Sk od 19.5.1997 do 28.6.2004 a úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 29.6.2004 do 7.11.2008. Uvedené odôvodnila tým, že rozsudkom Ľudového súdu bola odporcovi určená povinnosť na platenie náhrady za užívanie domu, a týmto návrhom sleduje len zvýšenie priznanej náhrady (uvedené zdôvodnenie o zvýšení náhrady zdôraznila zástupkyňa navrhovateľky aj vo vyjadrení na pojednávaní dňa 7.11.2008 str. 2 zápisnice). Skutkový stav nezmenila, vo vyjadrení naďalej uvádzala tie isté skutočnosti ako pri pôvodne podanom návrhu, len s poukazom na upravila požadované úroky z omeškania s poukazom na . Súd tomuto návrhu vyhovel a na pojednávaní dňa 7.11.2008 za účasti všetkých účastníkov, či už osobne alebo prostredníctvom zástupcu, prijal uznesenie o pripustení zmeny návrhu a ďalej pojednával o takto zmenenom návrhu, nakoľko petit návrhu sa takouto úpravou stal jasný a zrozumiteľný.

Zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 7.11.2008 ďalej uviedla, že pôvodný navrhovateľ po dostavaní domu odišiel bývať do V., aby pomáhali s manželkou jeho svokre po smrti jej manžela a potom už nikdy nemal záujem (ani po smrti svokry) vrátiť sa do Š. a teda ani nie do spornej nehnuteľnosti. Medzi pôvodnými účastníkmi konania nikdy nedošlo k uzatvoreniu dohody o hospodárení so spoločnou vecou a ani súdnou cestou pôvodný navrhovateľ neriešil toto hospodárenie.

Odporcovia v 1./ a 2./rade tak, ako aj pôvodný odporca, s návrhom v priebehu celého konania nesúhlasili a tento žiadali ako nedôvodný zamietnuť. Právny zástupca odporcov zároveň na pojednávaní dňa 7.11.2008 uviedol, že od smrti pôvodného odporcu odporcovia 1./ a 2./ nehnuteľnosť neužívajú. Právny zástupca odporcov poukázal aj na tú skutočnosť, že pôvodný odporca Teofil Sokol bol imobilný v dôsledku jeho nepriaznivého stavu, bol pripútaný na lôžko a z toho dôvodu nemohol užívať celú nehnuteľnosť (uvedené vyplýva aj z rozsudku tunajšieho súdu pod sp. zn. ). Okrem toho súčasťou nehnuteľnosti boli aj vedľajšie budovy a prístavby, ktoré sa nikdy neužívali a neužívajú sa ani v súčasnosti. Pôvodný navrhovateľ sa nikdy nestaral ako spoluvlastník o udržiavanie nehnuteľnosti, nepodieľal sa finančne na nákladoch na jej údržbu. Poukázal na názor Krajského súdu, že náhrada za užívanie nehnuteľnosti by mala zohľadniť skutočný stav a užívanie nehnuteľnosti a nielen vychádzať zo sumy, ktorá sa požadovala za nájom obdobných nehnuteľností. Uviedol, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby súd priznal náhradu za užívanie nehnuteľnosti, ktorú rekonštruoval len jeden spoluvlastník.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu OS Galanta ako aj s ostatným obsahom podstatného a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom Ľudového súdu v Seredi sp zn. C 49/58 zo dňa 20.6.1958 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. zo dňa 6.10.1958 bola pôvodnému odporcovi T. S. uložená povinnosť zaplatiť pôvodného navrhovateľovi J. S. istinu vo výške 925,- Kčs. Ľudový súd v Seredi svoj rozsudkom odôvodnil tak, že ide o primeranú náhradu vo výške 25,- Kčs mesačne za užívanie spoluvlastníckeho podielu pôvodného navrhovateľa pôvodným odporcom. Užívanie sa pritom týkalo nehnuteľnosti rodinného domu súpisného čísla 886 postaveného na parc. č. 6043/5, vedeného na LV č. 2000, ktorý je vedený Správou katastra G. pre kat. územie Š.. Podľa tvrdenia pôvodného navrhovateľa s ním odporca odmieta komunikovať a pred podaním návrhu už vyše 40 rokov nájomné za užívanie 1 nehnuteľnosti neplatí. Z výroku uvedeného rozsudku jednoznačne vyplýva, že odporca je povinný na jednorázové plnenie vo výške 925,- Kčs. Uvedeným rozsudkom v jeho výrokovej časti nebolo stanovené, že odporca je povinný na plnenie v pravidelných mesačných splátkach titulom nájomného, resp. náhrady za užívanie.

Z predloženého LV č. 2000 pre kat. územie Š., ktorý je vedený Správou katastra G. súd zistil, že v čase podania návrhu boli ako pôvodný navrhovateľ tak aj pôvodný odporca spoluvlastníkmi každý v 1 pomeru k celku k nehnuteľnosti a to rodinnému domu súpisné číslo 886, postaveného na parc. č. 6043/5 v Š..

Z úmrtného listu súd zistil, že pôvodný navrhovateľ J. S. dňa XX.X.XXXX zomrel. V zmysle osvedčenia o dedičstve č.k. , zo dňa 8.2.2006 zdedila ako závetná dedička spoluvlastnícky podiel pôvodného navrhovateľa na vyššie označených nehnuteľnostiach Ing. M. C..

Z úmrtného listu súd taktiež zistil, že pôvodný odporca T. S. dňa 26.6.2006 rovnako zomrel, pričom dedičské konanie po ňom bolo ukončené osvedčením o dedičstve č.k. , , v zmysle ktorého spoluvlastnícky podiel pôvodného odporcu na nehnuteľnosti, rovnako ako aj celý majetok nebohého, nadobudli súčasní odporcovia v 1./ a 2./rade.

Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

V zmysle uvedeného vyššie citovaného paragrafu súd vo veci nemal za preukázané, že by medzi či už pôvodnými účastníkmi konania, alebo ich právnymi nástupcami, existoval právny vzťah, ktorý by bolo možné subsumovať pod právny režim nájomnej zmluvy. Nakoľko vo veci nebola preukázaná existencia takéhoto právneho vzťahu, nebolo možné odporcom uložiť povinnosť platiť nájomné tak ako to v zmysle zmeny návrhu zo dňa 28.6.2007 požadovala navrhovateľka, pretože nikomu nie je možné uložiť povinnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý neexistuje. Navrhovateľka v priebehu celého konania nepreukázala, či došlo medzi pôvodnými účastníkmi konania k uzavretiu nájomnej zmluvy a to či už písomnou alebo ústnou formou. K tejto otázke neprodukovala žiadne dôkazy, s ktorých by bolo možné bezosporu hodnotiť, že medzi účastníkmi konania existoval právny vzťah, ktorý by zakladal práva a povinnosti jednej alebo druhej sporovej strany, a ktorý by svojou povahou spadal pod režim nájomnej zmluvy. okrem toho nájomný vzťah môže vzniknúť len medzi vlastníkom nehnuteľnosti a nevlastníkom, pričom účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky existuje okrem prípadu nájomného vzťahu založeného v zmysle a nasl. aj prípad vzniku nájomného vzťahu zo zákona, avšak tento prípad sa vzťahuje na reštitučné konania a to na prípady, keď nehnuteľnosť nebola oprávnenej osobe povinnou osobou po vydaní reštitučného rozhodnutia vydaná, pod žiaden z týchto prípadoch však právny vzťah účastníkov konania nespadá. Na základe toho, pri neexistencii primárneho nájomného vzťahu, nebolo možné odporcom uložiť povinnosť z tohto vzťahu vyplývajúcu a to platiť odplatu za užívanie nehnuteľnosti.

Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd nemohol zobrať do úvahy pôvodné tvrdenia navrhovateľky o tom, že v konaní si uplatňuje zvýšenie nájomného, nakoľko nájomné už bolo priznané rozhodnutím Ľudového súdu v Seredi pod sp. zn. C 49/58, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8Co/1012/58. V tejto súvislosti súd dôkaznú situáciu vyhodnocoval tak, že takýmito rozhodnutiami na základe vyššie citovaného ustanovenia nie je viazaný, navyše je vo veci potrebné poukázať na to, že ani v uvedenom období, kedy došlo k vydaniu predmetných rozhodnutí, nebolo možné zriadiť a založiť nájomný právny vzťah súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené nie je možné priznať žalovanú sumu titulom nájomného.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V danom prípade nie je možné postupovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa a nasl. . Ak sa ujme niektorý spoluvlastník vlády nad spoločnou vecou bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, nejde o stav užívania bez právneho dôvodu, ale o užívanie veci z titulu spoluvlastníckeho práva, ktoré musia všetky subjekty stojace mimo okruh spoluvlastníkov s ohľadom na rešpektovať. Ak spoluvlastník užíva vec nad rámec svojho podielu, nedochádza u neho k bezdôvodnému obohateniu, pretože túto vec neužíva bez právneho dôvodu, a to ani vo vzťahu k tej časti spoločnej veci, ktorú užíva bez dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, lebo jeho podiel na veci nie je reálne oddelený, ale je podielom len ideálnym, v rámci ktorého nie je možné oddeliť, čo je výlučne jeho podiel. Bezdôvodné obohatenie má povahu subsidiárnu a prichádza do úvahy len tam, kde nárok nemožno odvodiť z iného právneho titulu a preto, pokiaľ sa podielový spoluvlastník domáha náhrady voči druhému spoluvlastníkovi z toho dôvodu, že užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci bez dohody s ním, ide o nárok, ktorý sa opiera o ustanovenie (ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú povahu kogentnú a nemožno neprípustným spôsobom toto ustanovenie extenzívne vykladať).

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Platný právny poriadok nepozná tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, t.j. také, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou, reálne oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou, sa vyžaduje, aby spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení a 142 . Dovtedy totiž nie je známe, komu zo spoluvlastníkov patrí tá ktorá časť spoločnej veci.

Mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci (tzv. obsahová stránka tohto právneho vzťahu) je spoluvlastnícky podiel určený zlomkom alebo percentom. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, a je číselným vyjadrením právneho postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Možno teda povedať, že vyjadruje, do akej miery je spoluvlastník zúčastnený na hospodárení so spoločnou vecou, v akom pomere sa podieľa na úžitkoch veci a nesie bremená s vecou spojené (napr. rekonštrukcia domu), aký diel na neho pripadne z veci samej alebo z výťažku jej predaja pri zrušení spoluvlastníctva a pod.

používa pojem "hospodárenie so spoločnou vecou" (napr. o jej údržbu, opravu, úpravu, používanie, nakladanie a pod.) bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné alebo nie bežné veci. O jeho spôsobe rozhoduje predovšetkým dohoda (pokiaľ ide o formu uvedenej dohody, zákon nevyžaduje jej kvalifikovanú podobu, t.j. písomnú, ale stačí ju urobiť ústne alebo konkludentne, avšak treba starostlivo zvážiť, či prípadne aj faktický stav je výrazom vôle spoluvlastníkov uzavrieť takúto dohodu), a keď sa nedosiahne, potom väčšina spoluvlastníckych hlasov, ktorá sa počíta podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), a nie podľa počtu spoluvlastníkov (hláv).

V prípade, keď sa (s poukazom na cit. ust. ) väčšina alebo dohoda nedosiahne alebo pri hlasovaní sa dosiahne rovnosť hlasov, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže podať návrh na súd, ktorý podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou (). Toto rozhodnutie súdu má konštitutívny účinok.

Žaloby, na základe ktorých sa začne občianske súdne konanie, nemajú výslovne charakter žalôb na plnenie ani na určenie, ale osobitných žalôb, ktoré sa opierajú o výslovné zákonné ustanovenie a smerujú k vydaniu konštitutívnych (právotvorných) rozhodnutí. Rozsudky vydané o týchto žalobách pôsobia zásadne ex nunc a určujú právne pomery medzi spoluvlastníkmi tak, že niektorým z nich dajú oprávnenie vykonať opravu nehnuteľnosti (napr. opravu strechy), alebo určia povinnosť jedného spoluvlastníka platiť ďalším spoluvlastníkom náhradu za užívanie celej nehnuteľnosti a pod., pretože ak dôjde medzi podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva ( ) v otázke výšky úhrady, ktorú by mal platiť niektorý zo spoluvlastníkov za užívanie celého domu, rozhodne o tejto nezhode súd.

Keďže v takomto prípade nejde o vyporiadanie spoluvlastníckeho vzťahu, súd je pri rozhodovaní viazaný podaným žalobným návrhom a môže rozhodnúť len tak, že mu vyhovie, alebo ho zamietne. Nemôže teda rozhodnúť o tom, čo žiaden z účastníkov nenavrhuje.

Účastníkmi konania sú všetci spoluvlastníci, pretože takisto ako ich dohoda o úprave práv a povinností vyžaduje účasť všetkých, nemôže sa bez ich účasti zaobísť ani súdne konanie, v ktorom má dôjsť k rozhodnutiu, ktorým sa taká úprava nariaďuje.

Súdom založený právny pomer medzi spoluvlastníkmi platí do času, kým nenastane zmena pomerov (clausula rebus sic stantibus).

Hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle ustanovenia sa rozumie tiež užívanie nehnuteľnosti.

Súdna prax vychádza z tej zásady, že tí spoluvlastníci, ktorí nemôžu užívať nehnuteľnosť, majú právo na ekvivalentnú peňažnú náhradu za toto užívanie od druhého spoluvlastníka, ktorý nehnuteľnosť užíva, pri rozhodovaní o hospodárení so spoločným domom patriacim rovnakým dielom spoluvlastníkom, medzi ktorými nedošlo k dohode, treba však prihliadnuť nielen na bytovú potrebu spoluvlastníkov, ale aj na konkrétnu situáciu, ktorá medzi spoluvlastníkmi vznikla. Podielový spoluvlastník môže svoj nárok na náhradu za užívanie rodinného domu druhým spoluvlastníkom oprieť o ustanovenie a , nie o ustanovenie . Náhrada sa určí odo dňa, keď došlo k porušeniu dohody o užívaní nehnuteľnosti. Nedodržaním dohody o užívaní predmetu spoluvlastníctva sa nič nemení na existencii spoluvlastníckeho vzťahu.

Z uvedeného vyplýva, že medzi spoluvlastníkmi musí byť, predtým ako rozhodne súd o povinnosti platiť náhradu, uzatvorená dohoda o užívaní a musí dôjsť k porušeniu tejto dohody. Ak dohoda nebola uzatvorená, čo sa vzťahuje na prejednávaný prípad, rozhodne o výške náhrady za užívanie súd. Súd však nemôže rozhodnúť o zvýšení náhrady za užívanie bez existencie dohody uzatvorenej medzi spoluvlastníkmi alebo predošlého rozhodnutia súdu o výške náhrady podľa .

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že po smrti pôvodného odporcu T. S. dňa XX.X.XXXX, jeho dedičia - odporca 1./ a 2./ nehnuteľnosť neužívajú a bolo by v rozpore s vyššie uvedeným priznať náhradu navrhovateľke za užívanie niekým, kto nehnuteľnosť neužíva. Navrhovateľka okrem toho ani na poslednom pojednávaní neprodukovala dôkazy ohľadne výšky náhrady za užívanie, ktorú nemožno stotožniť s výškou nájomného požadovaného za obdobné nehnuteľnosti a nezohľadnila ani tú skutočnosť, že pôvodný navrhovateľ sa nijakým spôsobom nepričinil finančne na rekonštrukčných či iných prácach (povinnosť spoluvlastníka) na nehnuteľnosti.

Na základe vyšších skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh zamietol z dôvodu, že bol podaný predčasne, nakoľko pôvodný navrhovateľ mal najskôr podať na súd návrh o určenie povinnosti odporcu na platenie náhrady za užívanie domu, keďže medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva ( ) a ktorý návrh súd nemôže zamietnuť a až následne žiadať zvýšenie tejto náhrady.

Ak by súd vychádzal z toho, že rozsudkom Ľudového súdu náhrada za užívanie bola určená (čo s poukazom na výrok rozsudku o jednorazovom plnení nie je možné), a po zmene petitu na pojednávaní dňa 7.11.2008 pri jeho doslovnom výklade mal súd rozhodnúť o novom určení výšky náhrady (bez ohľadu na tvrdenia navrhovateľky, že požaduje zvýšenie náhrady, pôvodne označovanej ako nájomné), súd by návrh rovnako musel zamietnuť, nakoľko by sa jednalo o prekážku res iudicata podľa

Súd vo veci rozhodol na základe dôkazov predložených účastníkmi, ktorých riadne poučil podľa Súd sám žiadne ďalšie dôkazy nevykonával, nakoľko takýmto postupom by došlo k porušeniu garantovaných práv účastníkov na nestranné a spravodlivé prejednanie sporu. Vykonávaním dokazovania nad rámec toho, ktoré navrhli účastníci by súd porušil ústavné práva účastníkov tým, že samostatným vykonaním dokazovania súdom by favorizoval, resp. znevýhodňoval jednu zo zúčastnených strán.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s Odporcovia boli procesne úspešní, avšak v lehote podľa pôvodného výroku právny zástupca trovy právneho zastúpenia nevyčíslil a iné trovy konania odporcom nevznikli, preto im ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ; t.j.:

aa/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ab/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

ac/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

ad/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

ae/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

af/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

ag/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

ah/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.