Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-186-2008.pdf
PDF · 107.36 KB
No categories available
4C/186/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa: M. J., nar. XX.X.XXXX,. bytom L. M., U.. R. XXXX/X,. štátny občan SR, proti odporcovi: JUDr. J. K., advokát Advokátskej kancelárie so sídlom L. M., Š. XXX/XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 43.056,-Sk s prísl., t a k t o
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 6.900,-Sk v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z sumy 28.428,-Sk od 1.4.2008 do 30.10.2008 a zo sumy 6.900,- Sk od 31.10.2008 do zaplatenia.
Súd p r i z n á v a odporcovi trovy konania vo výške 1.754,40Sk, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.10.2008 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 43.056,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 43.056,-Sk od 1.4.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe plnomocenstva zastupoval odporca navrhovateľa v súdnom konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, sp.zn. 4C/167/2006 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Žiline, sp.zn. 9Co/98/2007. Právoplatným rozhodnutím súdu - rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/167/2006-42 zo dňa 19.12.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/98/2007 zo dňa 27.8.2007 bola odporkyňa v súdnom konaní E. J., nar. XX.X.XXXX. zaviazaná okrem iného nahradiť navrhovateľovi trovy súdneho konania v sume 43.056,-Sk. Za platobné miesto náhrady trov súdneho konania určil súd v zmysle návrhu odporcu účet právneho zástupcu, t.j. odporcu. E. J. náhradu trov súdneho konania uhradila k rukám odporcu. Navrhovateľ náklady právneho zastúpenia odporcovi uhradil v plnej výške, spolu v sume 37.112,-Sk a to zálohou vo výške 350,-Sk dňa 30.5.2006, zálohou vo výške 21.942,-Sk dňa 4.9.2006, zálohou vo výške 7.314,-Sk dňa 11.1.2007 a v platbách vo výške 2.000,-Sk dňa 22.11.2007, vo výške 4.506,-Sk dňa 29.11.2007 a vo výške 1.000,- Sk dňa 9.1.2008. Navrhovateľ odporcu dňa 24.3.2008 písomne vyzval k vyplateniu sumy 43.056,-Sk. Odporca na výzvu navrhovateľa reagoval listom zo dňa 1.4.2008, kde potvrdil prevzatie náhrady trov konania, no k ich vyplateniu navrhovateľovi zaujal odmietavé stanovisko.
Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 24.10.2008 pod č.k. 1Ro/782/2008-8 platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní trval na podanom návrhu. Uviedol, že jeho zastupoval odporca vo veci vysporiadania podielového spoluvlastníctva od bývalej manželky. On mu každú vec platil dopredu na základe zálohových platieb. Na základe vyúčtovania trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené na 37.112,-Sk, túto čiastku vyplatil. On keď išiel za ním, tak sa s ním nedohadoval. Žiadna dohoda nebola. On platil všetko, čo mu on povedal. On si bol vedomý, že mu to potom protistrana zaplatí, pretože on bol vedomý, že spor vyhrá. Súdny poplatok vo výške 13.800,-Sk zaplatil on. Dokonca vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia si odporca vyúčtoval navyše 7.150,-Sk, hoci tieto si potom v tom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/167/2006 neuplatnil. Oni sa dohodli len na tarife. Neskôr odporca tvrdil, že nemá čo s mamou jednať a potom jej pošle list a dokonca na adresu H. XXXX/ X,. kde jeho matka nikdy nebývala. Je pravda, že si požičal 1.000,-Sk, ale ku dňu požičania týchto peňazí mal preplatok na zálohách 7.000,-Sk. Keď si odporca dal potvrdiť čiastku 1.000,-Sk, ktoré mu požičal, prečo si nedal potvrdiť, že sa dohodli, že mu zaplatí polovicu vysúdených trov. Sám odporca nevie kedy mu mal údajne sľúbiť, že si môže ponechať vysúdené trovy, keď v odpore uvádza, že to bolo dňa 15.6.2008, po odchode ex-manželky a v liste, ktorý bol adresovaný jeho matke uvádza, že vtedy, keď za ním prišiel prvýkrát. Keď tam bola prítomná jeho ex-manželka dňa 15.6.2006, on bol v B.. Zálohové platby platil on, prostredníctvom matky, nakoľko pracoval v B. a dochádza. Odporcovi nerobilo problém peniaze od matky prevziať. Svedkyňu J. P. nepovažuje za vieryhodnú, pretože je zamestnaná u odporcu. Ako má on dokázať, že sa niečo nestalo, nech mu oni dokážu, že to povedal. Odporca mu drží polovicu peňazí, aj ten súdny poplatok, ktorý uvádza, že si nenárokuje. Zo strany odporcu bolo tvrdené, že sa bál, či vôbec vysúdi polovicu trhovej ceny bytu, ale v tom čase mal také informácie, že matka jeho ex- manželky predala byt, poskytla bratovi ex-manželky čiastku 350.000,-Sk, preto správne predpokladal, že dá aj peniaze svojej dcére, čo sa mu tiež potvrdilo. Tento spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považoval za ľahký. Rovnako predpokladal, že mu budú priznané trovy.
Odporca v písomne podanom odpore, ako aj v ústnom prednese na pojednávaní, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že pri prevzatí právneho zastúpenia, po oboznámení sa s predmetom sporu a následne po jednaní s ex-manželkou p. J. dňa 15.6.2006 v jeho advokátskej kancelárii, J. navrhol, že v prípade, ak vysúdia od bývalej manželky polovicu hodnoty sporu, t.j. polovicu tržnej hodnoty bytu, trovy konania ako aj trovy právneho zastúpenia, ktoré mu budú priznané, si môže ponechať. On navrhol, že to je veľa, nakoniec sa dohodli, že polovica vysúdených trov konania a trov právneho zastúpenia zostane jemu ako zmluvná odmena podľa ust.§ 2 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Spôsob a návrh tejto dohody môže potvrdiť jeho pracovníčka p. P., ktorá po odchode ex-manželky p. J. bola prítomná tohto jednania. Spôsob tejto dohody a jej uzatvorenie neuzavrel písomnou formou, kedy skutočne medzi advokátom a klientom bola vzájomná dôvera o čom svedčí tá skutočnosť, že počas konania, vzhľadom k tomu, že klient bol insolventný, mu z vlastných finančných prostriedkov dňa 2.11.2006 požičal sumu 1.000,-Sk, ktorú má vrátiť do jedného mesiaca, ktorú mu vrátil po upozornení až dňa 11.1.2007. Presný dátum uviesť nevedel, ale bolo to potom, čo odporkyňa E. J. dňa 9.1.2008 poukázala na jeho účet 43.056,-Sk, dostavil sa do jeho advokátskej kancelárie navrhovateľ v podnapitom stave, požadoval od neho, aby mu vyplatil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. On navrhovateľovi potvrdil, že trovy konania a trovy právneho zastúpenia mu odporkyňa uhradila, na čo ho on oboznámil, že v zmysle ich dohody mu vyplatí 21.528,-Sk. Keď ale prišiel ku koncu pracovnej doby a vzhľadom na značne podnapitý stav ho vyzval, aby si prišiel po peniaze na druhý deň a v triezvom stave, od toho dňa sa navrhovateľ v ich kancelárii neukázal. Následne dňa 25.1.2008 sa dostavila do jeho advokátskej kancelárie navrhovateľova matka. Po oboznámení sa s ich dohodou, zostala prekvapená, ale trvala na tom, aby jej súdom priznané trovy vyplatil, čo on rázne odmietol s odôvodnením, že nie je povinný a ona nie je oprávnená prevziať túto finančnú čiastku, keďže od syna nemala žiadne splnomocnenie. Asi po dvoch mesiacoch, konkrétne dňa 27.3.2008 obdržal akože list od p. Janovca, na ktorý si dovolí tvrdiť na 90%, že ho písala navrhovateľova matka. Z toho dôvodu následne dňa 1.4.2008 odpísal p. J. list, ktorý sa mu vrátil ako nevyzdvihnutý v odbernej lehote. On si je vedomý, že navrhovateľovi patrí polovica súdom priznaných trov konania, preto uhradil mu dňa 30.10.2008 čiastku 21.528,-Sk na účet navrhovateľa. On navrhovateľovi uviedol, že nevidí dôvod, prečo by spor nevyhrali. Potom spravil výzvu proti odporkyni, ktorou ju vyzval na mimosúdne jednanie. Po jej impulzívnom jednaní, kde uviedla, že nezaplatí ani korunu, mu navrhovateľ povedal, že vidí aká je, že sa nebude dať nič iné robiť, len že musia ísť do sporu. On mu vyčíslil podľa tarify hodnotu veci, čo vyšlo okolo 7.000,-Sk. Dohodli sa, že mu zaplatí tarifnú odmenu a dohodli sa na kombinovanom spôsobe určenia zmluvnej odmeny, keď navrhovateľ prehlásil, že ak mu vysúdi polovicu z trhovej ceny bytu, tak si trovy konania tak ako mu budú prisúdené súdom, celé môže nechať. On to odmietol, že to je veľa, nakoľko takých pojednávaní môže byť viac.
Oni sa dohodli, že polovicu trov konania, ktoré budú prisúdené súdom mu patria ako zmluvná odmena s výnimkou súdneho poplatku, ktorý za navrhovateľa platila jeho matka. Keď prevzal spor, neúčtoval navrhovateľovi za prvú výzvu 7.150,-Sk v zmysle vyhlášky, ale iba 350,-Sk. Čiastku 1.000,-Sk si dal potvrdiť preto, nakoľko navrhovateľ prišiel naliaty, čo môžu potvrdiť zamestnankyne jeho kancelárie. Jeho mrzí, že to takto dopadlo. Rovnako sa poučil, že takéto veci si bude dávať potvrdzovať písomne. Má za to, že výsluchom svedkyne bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bol uzavretý kombinovaný spôsob určenia trov právneho zastúpenia a to podľa tarify a podľa úspechu v spore.
Svedkyňa J. P., asistentka v Advokátskej kancelárii JUDr. K., uviedla, že navrhovateľa pozná ako klienta. Bola vo svojej kancelárii, ktorá je spojená s kanceláriou odporcu, vypočula rozhovor medzi nimi, kde už pri prvej porade na začiatku sporu v r. 2006 sa účastníci dohadovali ohľadne spôsobu platenia za služby advokáta, keď navrhovateľ povedal, že všetky priznané trovy si môže odporca ponechať. Povedal: „Čo vysúdite navyše, to zostane Vám. Ja chcem len polovicu bytu“. Dohodli sa, že podľa vyúčtovania bude platiť normálne za úkony právnej služby podľa tarify. Sám odporca povedal, že to nie, že ak už tak chce, nech si nechá polovicu vysúdených trov za vyhratý spor. Tento rozhovor prebehol až keď odišla ex- manželka navrhovateľa. Vzhľadom na odstup času sa vyjadriť nevedela, ale myslí, že tam bol prítomný aj navrhovateľ, vtedy, keď tam bola jeho ex-manželka p. J., lebo malo dôjsť k mimosúdnej dohode, preto logicky tam boli asi obidvaja. Po odchode ex-manželky dvere na kancelárii odporcu zostali otvorené, tak ten rozhovor vypočula. Vie, že tam bolo niekoľko splátok. Navrhovateľ si mal platiť zálohové platby a potom podľa vyúčtovania, tak ako im to bude priznané a ak budú zálohy vyššie, tak sa mu vráti. On povedal, že chce polovicu trhovej ceny bytu a všetko ostatné, čo je navyše, čo odporca vysúdi, že si môže ponechať. Navrhovateľ si jedenkrát si požičal peniaze od odporcu, že nemá kde prespať a potom s odstupom asi troch-štyroch mesiacov, keď odporca nebol prítomný v advokátskej kancelárii, si chcel peniaze požičať odo nej. Ona povedala, že nie.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom listín založených v spise, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 4C/167/2006.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 4C/167/2006 mal súd za preukázané, že odporca zastupoval navrhovateľa ako advokát v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/167/2006 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu podľa ust. § 142 Občianskeho zákonníka, na základe písomne udelenej plnej moci zo dňa 30.5.2006 (č.l. 6 pripojeného spisu). Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/167/2006-42 zo dňa 19.12.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina 9Co/98/2007-65 zo dňa 27.8.2007 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo M. J., nar. XX.X.XXXX. a E. J., nar. XX.X.XXXX. k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti rozsudku a zároveň priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 43.056,-Sk, ktoré uložil odporkyni E. J. zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. K. (v tomto konaní odporcu) v lehote do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2007, vykonateľnosť dňa 23.1.2008. Priznané trovy konania vo výške 43.056,-Sk pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 13.800,-Sk a z náhrady trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby po 7.150,-Sk, 4 x režijný paušál po 164,-Sk. Ďalej mal súd za preukázané, že na základe vyúčtovania trov právneho zastúpenia zo dňa 22.10.2007 (č.l. 4 spisu) navrhovateľ vyplatil odporcovi celkom čiastku 37.112,-Sk za prevzatie, príprava zastúpenia, vrátane prvej porady 350,-Sk a za päť úkonov právnej služby - rokovanie s protistranou, podanie návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na 0kresný súd Liptovský Mikuláš, pojednávanie na okresnom súde, podanie odvolania na Krajský súd v Žiline, vyjadrenie k odvolaniu odporkyne na Krajský súd Žilina + 4 x paušál po 164,-Sk, 2 x režijný paušál po 178,-Sk, spolu 37.112,-Sk, po odpočítaní záloh 350,-Sk, ktoré mu navrhovateľ uhradil dňa 30.5.2006, 21.942,- Sk, ktoré uhradil 4.9.2006 a 7.314,-Sk, ktoré navrhovateľ uhradil odporcovi 11.1.2007, zostalo uhradiť 7.506,-Sk, ktorú navrhovateľ vyplatil odporcovi v troch splátkach a to vo výške 4.506,-Sk dňa 29.11.2007, čiastku 2.000,-Sk dňa 22.11.2007 a čiastku 1.000,-Sk dňa 9.1.2008 (č.l. 5 spisu), ktoré skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Ďalej mal súd za preukázané, že odporkyňa E. J. si povinnosť uloženú jej rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/167/2006 zo dňa 19.12.2006 v spojení
s uznesením Krajského súdu Žilina, č.k. 9Co/36/2007-63 zo dňa 27.8.2007 splnila. Rovnako mal súd za preukázané, že odporca vykonal všetky úkony právnej služby, za ktoré si účtoval čiastku 37.112,-Sk.
Podľa ust. § 1 ods.2 Zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").
Podľa ust. § 1 ods.3 Zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisovp rávne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi.
Podľa ust. § 18 ods.1 Zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Podľa ust. § 18 ods.2 Zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Podľa ust. § 24 ods.1 Zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
Podľa ust. § 24 ods.2 Zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
Podľa ust. § 24 ods.3 Zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
Podľa ust. 2 ods.1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. 2 ods.2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
Podľa ust. 2 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca ako advokát zastupoval navrhovateľa v súdnom spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/167/2006 o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pri uzatváraní Zmluvy o poskytovaní právnych služieb si účastníci konania dohodli zmluvnú odmenu a to tarifnú za jednotlivé úkony právnych služieb. Rovnako mal súd za preukázané, že všetky úkony právnych služieb, ktoré odporca navrhovateľovi vyúčtoval aj riadne vykonal, pričom nie je rozhodujúce, či si tieto uplatnil aj v konaní č. 4C/167/06, preto neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že odporcovi uhradil o 7.150,-Sk viac.
Medzi účastníkmi konania však bolo sporné, či sa dohodli na kombinovanom spôsobe určenia zmluvnej odmeny, teda podľa tarifnej odmeny a podielovej odmeny za úspech vo veci, alebo nie.
V zmysle vyššie citovaného ust. § 24 ods.3 Zákona o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom. Zákon nevyžaduje jej písomnú formu ako podmienku jej platnosti, rovnako v zmysle § 2 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spôsoby určenia zmluvnej odmeny môžu byť aj kombinované. Medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu písomnej dohode o výške a spôsobe určenia odmeny advokáta, pričom možno dať za pravdu odporcovi, že sa tak nestalo z dôvodu, že medzi ním a navrhovateľom ako klientom bola dôvera, ktorá je nevyhnutná pre vzťah advokát - klient. To však nevylučuje, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu o pôžičke v písomnej forme, pretože sa jedná o úplne iný právny vzťah, tým skôr, ak mal odporca pochybnosť, či mu tieto finančné čiastky budú zo strany navrhovateľa vrátené.
Pri rozhodovaní o trovách konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd musí vždy skúmať, či podaniu návrhu na súd predchádzal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a spôsobom, ktorý bol uplatnený v návrhu na začatie konania podanom na súde, či bol dosiahnutý plný úspech vo veci a rovnako súd musí skúmať, či sú tu nie dané dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy by súd účastníkovi, ktorý z procesného hľadiska mal úspech, nemusel náhradu trov konania celkom alebo v časti priznať. Teda ešte podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neznamená automatické priznanie trov konania navrhovateľovi.
Dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť má každý z účastníkov konania ohľadne vlastných tvrdení. Odporca svoje tvrdenia, že medzi účastníkmi konania došlo k určeniu kombinovaného spôsobu určenia výšky odmeny, preukázal výpoveďou svedkyne Janky P.. Svedkyňa potvrdila, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode, že odporcovi okrem tarifnej odmeny patrí polovica vysúdených trov za vyhratý spor. Keďže medzi účastníkmi konania z dôvodu vyššie uvedených nebola uzavretá písomná dohoda o spôsobe určenia zmluvnej odmeny, súd dospel k záveru, že odporca uniesol dôkazné bremeno výsluchom tejto svedkyne. Prisviedča tomu fakt, že v čase prevzatia zastúpenia navrhovateľa odporcom, ešte vôbec nebolo zrejmé koľko úkonov právnych služieb bude potrebné vykonať, či vôbec a ak áno v akej výške budú navrhovateľovi priznané trovy konania, pretože všetko záviselo aj od postoja samotnej odporkyne v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, od dôvodov hodných osobitného zreteľa - jej finančnej, sociálnej, majetkovej situácie. Ak aj bol navrhovateľ presvedčený, že uspeje v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou, čo použil ako argument, pre ktorý by sa nedohodol s odporcom ako advokátom na kombinovanom spôsobe určenia zmluvnej odmeny z dôvodov vyššie uvedených, tento jeho argument nemožno uznať.
Celková výška prisúdených trov činila 43.056,-Sk, z toho 13.800,-Sk bol súdny poplatok zaplatený navrhovateľom. V zmysle dohody medzi účastníkmi konania potom odporcovi patrí polovica rozdielu medzi čiastkou 43.056,-Sk a 13.800,-Sk, t.j. 14.628,-Sk. Druhá polovica 14.628,-Sk a náhrada súdneho poplatku 13.800,-Sk, spolu 28.428,-Sk patrí navrhovateľovi. Keďže v priebehu súdneho konania zo strany odporcu došlo len k úhrade len čiastky 21.528,-Sk, zostáva uhradiť 6.900,-Sk. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 6.900,-Sk. Odporkyňa E. J. mala povinnosť uhradiť
navrhovateľovi trovy konania 43.056,-Sk na účet odporcu do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, t.j. dňa 23.1.2008. Tým istým dňom v zmysle dohody medzi účastníkmi konania polovicu trov právneho zastúpenia, vrátane súdneho poplatku, mal odporca vyplatiť navrhovateľovi, teda odo dňa nasledujúceho sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže súd je návrhom viazaný, súd priznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 28.428,- Sk od 1.4.2008 do 30.10.2008 a zo sumy 6.900,- Sk od 31.10.2008 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. . Vo zvyšnej časti súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 Obč.súd.por. tak, že účastníkovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci - odporca vo výške 84%, t.j. v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, prevyšujú úspech navrhovateľa - 16% (z uplatňovanej sumy 43.056,-Sk bola navrhovateľovi priznaná čiastka 6.900,-Sk, potom rozdiel činí 68%). Preto súd priznal odporcovi trovy konania vo výške 68% titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 2.580,-Sk, čo činí 1.754,40Sk, ktoré súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.