Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/505/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I.v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľky: C. B., bytom A. C. D. č. X, XXX XX G., proti odporcovi v 1. rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, 817 72 Bratislava, odporcovi v 2. rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, odporcovi v 3. rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, odporcovi v 4. rade: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 811 01 Bratislava, o náhradu škody vo výške 350 221, 50,- Sk s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 08. 2004 domáhala voči odporcom náhrady škody vo výške 317 058,- Sk s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa

Podaním doručeným súdu dňa 19. 08. 2008, po zrušení prvostupňového rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 07. 09. 2007 odvolacím súdom z procesného dôvodu a následnej výzve súdu na doplnenie návrhu, navrhovateľka navrhla zmenu (rozšírenie návrhu) o sumu 33 163, 50.- Sk, ktorú si uplatňuje voči odporcom titulom investovania tejto sumy do nebankovej spoločnosti Boston Credit, a. s., Na Štepnici, Zvolen.

Súd uznesením č. k. - 107 zo dňa 02. 09. 2008 vyhovel tomuto návrhu na zmenu návrhu tak, že navrhovateľka sa domáha zaplatenia od odporcov sumy 350 221, 50.- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% p. a. od 01. 02. 2002 do zaplatenia.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že Slovenská republika v zastúpení odporcami nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila navrhovateľke škodu vo výške 317 058.- Sk, ktorá sa rovná hodnote ňou "investovanej" sumy do nebankového subjektu B. M. G. Invest s. r. o., AGW spol. s. r. o., a škodu vo výške 33 163, 50.- Sk, ktorá sa rovná ňou investovanej sumy do spoločnosti Boston Credit, a. s., Na Štepnici, Zvolen. Medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom vidí navrhovateľka príčinnú súvislosť, ktorá bola jednoznačne preukázaná tým, že pokiaľ by Slovenská republika prostredníctvom odporcov včas, razantne a v súlade s právomocami zakročila proti

všetkým nebankovým subjektom a pozastavila ich činnosť nedošlo by k zvereniu peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľky do nebankového subjektu.

K investovaniu finančných prostriedkov do spoločnosti sa rozhodla na základe masovej reklamy, ktorú uvádzali v súkromných médiách, ale aj vo verejnoprávnej televízii. Zmluvu uzatváranú s nebankovou spoločnosťou navrhovateľka uzatvorila v súlade so zákonom, jej uzatvorením neporušila žiadne právne predpisy, uzatvárala ich v dobrej viere, že nebankový subjekt podniká v súlade so zákonom a na základe legálnych oprávnení. Domnievala sa, že ide o investičné spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky podnikania podľa zákona a sú pod dozorom štátnych orgánov. Mala za to, že sú to spoločnosti, ktoré príslušné štátne orgány dozorujú, kontrolujú ich činnosť a v prípade akejkoľvek nekalej alebo protiprávnej činnosti by zakázali vykonávať takýmto spoločnostiam ich činnosť. Uvádzala, že odporcovia vedeli, že nebankové subjekty vykonávajú investičnú činnosť a to i napriek tomu, že na takúto činnosť nemali žiadne oprávnenie. Svojim nekonaním, nečinnosťou v rámci štátneho dozoru - nezakázaním ich činnosti odporcovia spôsobili, že nebankové subjekty mohli prijímať finančné prostriedky od občanov až do doby uzatvorenia svojich pobočiek a vyhlásenia bankrotov. Štát prostredníctvom odporcov tým, že nekonal tak, aby zabránil vykonávaniu nekalej a podvodnej podnikateľskej činnosti bankových spoločností, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke v súvislosti s ich investovaním do nebankových subjektov.

Prvostupňový súd rozsudkom č. k. - 85 zo dňa 07. 09. 2007 návrh navrhovateľky zamietol, odporcom súd náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania navrhovateľky proti tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. - 98 zo dňa 29. 02. 2008 napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil z procesného dôvodu a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to, že podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť či fond a navrhovateľ pri nahliadnutí do obchodného registra musela vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť nebankových subjektov nemožno stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ). Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodliehali dohľadu Národnej banky Slovenska. V čase uzavretia zmluvy navrhovateľom bol účinný o kolektívnom investovaní ( účinný od 01. 01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovateľka bola v presvedčení, že sa jedná o investičnú spoločnosť, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovateľ uzatvoril zmluvy so súkromnoprávnymi podnikateľskými subjektmi vstupoval do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle. Štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol uzavrieť zmluvy s nebankovými subjektami, a preto musí znášať aj riziká a následky s tým spojené. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.

Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom zmluvy o tichom spoločenstve investoval svoje finančné prostriedky v prospech nebankových subjektov, išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickou osobou a obchodnou spoločnosťou, ktorá pôsobila pri výkone svojej činnosti ako podnikateľský subjekt na základe ustanovený , nepôsobili v oblasti finančného trhu, nepodliehali dohľadu Národnej banky Slovensko ani Úradu pre finančný trh. Súčasne namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi škodu a postupom akýchkoľvek orgánov štátu.

Odporca v 3. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal vo svojom vyjadrení v tomto ako aj v iných obdobných konaniach na to, že Úrad finančnej správy kriminálnej polície prezídia PZ sa venoval činnosti nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu. Poukázal na ďalší postup v rámci ktorého od 23. 10. 2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňový úrad. Dňa 26. 03. 2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti Horizont Slovakia, o.c.p., a.s.,

a B.M.G. Invest s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18. 06. 2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 04. 02. 2002 B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Do tohto času neobdržal úrad finančnej polície žiadne hlásenie od slovenských peňažných ústavov alebo iných povinných osôb o skutočnostiach odôvodňujúcich podozrenie vo vzťahu k činnosti AGW, s.r.o., tieto sa týkali len údajného prepojenia tejto spoločnosti s osobou A. Rezeša a nesprávneho vykonávania sprostredkovateľskej činnosti, čo sa však operatívnym odhaľovaním nepotvrdilo a po uzavretí B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. bol 15. 02. 2002 založený operatívny spis aj vo vzťahu k AGW, s.r.o. Táto spoločnosť bola tiež preverovaná pracovníkmi kriminálnej polície OR PZ Košice II, rozkazom ministra vnútra zo dňa 05. 04. 2002 bol zriadený špecializovaný tým za účelom preverenia podozrenia z trestnej činnosti a dňa 16. 07. 2002 bolo vznesené vyšetrovateľom KUV PZ v Košiciach obvinenie proti konateľovi AGW s.r.o. Úrad finančnej polície začal tiež preverovanie na základe vlastných operatívnych poznatkov dňa 12.3.2002 spoločnosti D.V.P. - Družstvo vzájomnej pomoci Nitra na základe , dňa 2.4.2002 bol založený operatívny spis a dňa 12.8.2002 bol zaslaný na Krajský úrad vyšetrovania PZ Nitra návrh na začatie trestného stíhania a dňa 28.10.2002 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci. Vo vzťahu k Sporoinvest, a.s. začal úrad finančnej polície dňa 4.5.2001 operatívne odhaľovanie na základe vlastných operatívnych poznatkov, spoločnosť vznikla 2.4.2001 a v tom období začala masívnu reklamu k získaniu nových klientov, dňa 27.8.2001 bol založený operatívny spis, boli vypočuté osoby, zároveň boli preverené aj dcérske spoločnosti, dňa 26.2.2002 bol podaný návrh na začatie

trestného stíhania proti predsedovi predstavenstva a dňa 8.3.2002 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu a 18.3.2002 bol spracovaný plán vyšetrovania. Útvary PZ, ktoré sa podieľali na preverovaní činnosti nebankových subjektov využili všetky prostriedky a možnosti, ktoré mali k dispozícii, štát nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek upozorneniam napr. z tlače uzavreli s nebankovými subjektmi záväzkové vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.

Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Nárok navrhovateľa uplatňovaný voči odporcovi v 4. rade neuznal. Uviedol, že navrhovateľ neuviedol v návrhu také tvrdenia a dôkazy, ktoré by zakladali zavinenie odporcu v 4. rade. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 4. rade v tomto spore.

Súd počas celého konania vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky prostredníctvom dožiadaného súdu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami odporcov, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka dňa 30. 10. 2001 uzatvorila s nebankovou spoločnosťou B. M. G. Invest s. r. o. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej tejto spoločnosti požičala sumu 10 000.- Sk. Voči tomuto nebankovému subjektu si navrhovateľka pohľadávku v konkurznom konaní uplatnila.

Dňa 28. 02. 2001 uzatvorila s nebankovou spoločnosťou AGW spol. s. r. o. zmluvu o pôžičke a požičala tejto spoločnosti 25 200.- Sk. Dňa 27. 07. 2001 uzatvorila s touto nebankovou spoločnosťou zmluvu o pôžičke a požičala jej sumu 10 000.- Sk. Zmluvou o pôžičke zo dňa 30. 11. 2001 požičala tejto spoločnosti ďalších 50 000.- Sk. V rámci konkurzného konania si voči tejto spoločnosti navrhovateľka svoju pohľadávku neuplatnila.

Zmluvami o správe peňažných prostriedkov zo dňa 26. 03. 2002 vložila do spoločnosti Miroslav Sobol

- S a S SLOVENSKO sumy 17 501.- Sk a 30 310.- Sk, spolu 47 811.- Sk.

Navrhovateľka do BDV družstva vložila dňa 08. 11. 2001 ako ďalší členský vklad sumu 48 287.- Sk, dňa 19. 12. 2001 sumu 64 516.- Sk, dňa 03. 05. 2001 sumu 47 244.- Sk, spolu 160 047.- Sk.

Zmluvou o pôžičke zo dňa 16. 01. 2002 požičala spoločnosti SPOROINVEST a. s. sumu 14 000.- Sk

Škodu vo výške 33 163, 50.- Sk, ktorá sa rovná ňou investovanej sumy do spoločnosti Boston Credit, a. s., ktorú si navrhovateľka uplatnila v zmene návrhu, žiadnym listinným dôkazom nepreukázala.

Tieto nebankové spoločnosti jej investované finančné prostriedky nevrátili za v zmluvách dohodnutých podmienok.

Na pojednávanie dňa 07. 11. 2008 sa navrhovateľka nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila. Nedostavili sa odporcovia v 1., 2., 3. a 4. rade, doručenie majú vykázané riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní, okrem odporcu v 3. rade, neospravedlnili. Súd preto vec opätovne prejednal a rozhodol podľa ustanovenia v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

1) existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2) nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa ustanovenia čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa ustanovenia ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Podľa ustanovenia o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy.

Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.

Podľa ustanovenia , o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa ustanovenia , a o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01. 11. 2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci mohli odporcovia pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany nebankového subjektu B. M. G. Invest zo zmlúv o tichom spoločenstve, resp. zmlúv o pôžičke nešlo. Z uvedeného vyplýva, že takúto inú činnosť nebolo v právomoci odporcov zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcov založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcov v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcov.

Na druhej strane garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke či tichom spoločenstve. A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o tichom spoločenstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporcovia zakázali činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce zo zmluvy o tichom spoločenstve a o pôžičke ( na vrátenie vkladu, úrokov a podielu na zisku ).

V danom prípade nebankové subjekty pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, ktoré sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca dozoru NBS. Okrem toho navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS v tom čase mala vedomosť o uzatváraní takýchto zmlúv, keď ani jednu zmluvu navrhovateľ do 10. 11. 1999 s nebankovým subjektom neuzavrel. Pokiaľ novela s účinnosťou od 11. 10. 1999 túto kompetenciu NBS v ustanovení zrušila, bolo tak v dôsledku koncentrácie kompetencie NBS ukladať sankcie iba voči bankovým subjektom, pretože

iné subjekty, ktoré vykonávajú činnosti bez povolenia pôsobiť ako banka, by mali byť postihované za nedovolené podnikanie.

Podľa SR v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

Podľa o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR ( účinnom do 01. 01. 2002 ) ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny doklad.

Podľa , , o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ( účinnom od 01. 01. 2002 ) Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v ich pôsobnosti, a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok a spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok, ktoré po zverejnení a po pripomienkovom konaní predkladajú vláde. V prípadoch ustanovených zákonom alebo na základe rozhodnutia vlády sa pripomienkové konanie nemusí uskutočniť.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich po prerokovaní v pripomienkovom konaní a predkladajú vláde, dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že bola to práve samotná navrhovateľka, ktorá svojou hrubou nedbalosťou zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musí následky s tým spojené znášať sami. Mohla sa totiž pred uzatvorením zmluvy presvedčiť napr. na základe výpisu z obchodného registra, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpila do záväzkového vzťahu nie je investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a ani v predmete podnikania prijímanie vkladov či poskytovanie úverov a na základe predložených dokladov mohol poznať ( bez právnych a iných odborných znalostí ) že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií. Mala postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ich podielu viny nezbavuje.

Nemožno prisvedčiť navrhovateľke v tom, že nadobudla presvedčenie, že investuje svoje peňažné prostriedky v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že ich investovali do bankových subjektov. Mohla sa presvedčiť na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je verejnou listinou, že uvedené nebankové subjekty nemajú v predmete podnikania prijímanie vkladov a poskytovanie úverov ( o bankách ), niektoré nemali formu akciovej spoločnosti predpísanú bankám a pokiaľ sa rozhodli vložiť peňažné prostriedky do nebankových subjektov, pretože ponúkali zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že mali vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky oproti iným nie bankovým subjektom, a teda z toho vyplýva, že si boli vedomí, že nevkladá peniaze do banky.

Nie je tiež daná zodpovednosť odporcov podľa ustanovenia , lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa , pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie ustanovenia zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa ustanovenia , ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Na základe uvedených právnych záverov súd ustálil, že neboli preukázané v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , s poukazom na úspech odporcov v konaní. Kedže odporcom trovy konania v tomto konaní nevznikli, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Bratislave dňa 07. 11. 2008

JUDr. Otília Doláková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Ichmannová