Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-158-2000.pdf
PDF · 96.72 KB
No categories available
4C/158/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Kristínou Valkovou v právnej veci navrhovateľa: v 1. rade M. B., nar. XX.XX.XXXX,. bytom O. XX,. v 2. rade J. W., nar. XX.X.XXXX,. bytom O. XX. a odporcu v 3. rade P. D. Z., J., právne zastúpené advokátom JUDr. J. C., S., R. XX/X. o náhradu za odstránené stavby rozhodol
rozhodol:
Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 80.485,- Sk s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 17.7.2007 do zaplatenia a navrhovateľke v 2. rade sumu 80.485,- Sk s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 17.7.2007 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade vo zvyšku zamieta.
Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania vo výške 9.660,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.
Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 14.688,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.
Súd žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojim návrhom podaným dňa 26.10.2000 domáhali určenia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu za odstránenú stodolu každému sumu 28.274,50 Sk a odporcovi v 3. rade uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu za odstránené stavy každému sumu 60.489,50 Sk z toho dôvodu, že odporcovia ako povinné osoby v zmysle § 5 a § 16 ods. 2 Zákona č. 229/91 Zb. sú povinné poskytnúť náhradu za zaniknuté stavby stojace na parc. č. 133, 134, 1128 k. ú. O..
Rozsudkom Okresného súdu v Senici zo dňa 27.3.2006 bola určená povinnosť odporcovi v 3. rade zaplatiť každému z navrhovateľov sumu 47.948,50 Sk, vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Taktiež bol zamietnutý návrh navrhovateľov voči odporcom v 1. rade S. s.r.o. S., v 2. rade N. Ž. T., š.p. T. z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Proti predmetnému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade a odporca v 3. rade. Rozsudok 4C 158/2000 zo dňa 27.3.2006 nadobudol právoplatnosť v časti zamietnutia návrhu voči odporcom v 1. a 2. rade.
Krajský súd v Trnave uznesením č. 9Co 169/2006-227 zo dňa 17.4.2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vec vrátil na ďalšie konanie, a to za účelom odstránenia nedostatkov návrhu, podrobného výsluchu navrhovateľov, doplnenia dokazovania. Súd prvého stupňa po zrušení veci Krajským súdom Trnava vyzval navrhovateľov na odstránenie vád návrhu a navrhovatelia doplnili návrhu písomne dňa 13.6.2007 takto:
Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 88.764,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% od 29.9.2000 do zaplatenia a navrhovateľke v 2. rade sumu 88.764,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% od 29.9.2000 do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku ako náhradu za:
odstránenú stodolu postavenú v roku 1946, pôvodne samostatne stojacu uprostred parc. č. 133, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 1560 v k.ú. O., o rozmeroch 8m x 10m, ktorá bola prízemná, murovaná murivom o hrúbke 50 cm, bez podmurovky iba so základovými pásmi, zvislou konštrukciou, trámčekovým stropom bez podhľadu, krovom s možnosťou podkrovia, so škridlovou krytinou, svetelnou a motorickou elektroinštaláciou, s drevenými zvlakovými vrátami, hlinenou podlahou a betónovými schodmi,
odstránenú stodolu postavenú v roku 1930, pôvodne stojacu v pravej časti parc. č. 1128, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 510 v k.ú. O., o rozmeroch 10m x 12m, ktorá bola prízemná, murovaná murivom o hrúbke 50 cm, bez podmurovky iba so základovými pásmi, zvislou konštrukciou, trámčekovým stropom bez podhľadu, krovom s možnosťou podkrovia, so škridlovou krytinou, vonkajšou a vnútornou vápennou hrubou omietkou, svetelnou a motorickou elektroinštaláciou, s drevenými zvlakovými vrátami, hlinenou podlahou, ktorá bola cez vojnu poškodená požiarom a v roku 1947 opravená, pričom bola vybudovaná nová strecha a
odstránenú komoru postavenú v roku 1908, pôvodne stojacu v prednej časti vpravo na parc. č. 134, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 1560 v k.ú. O. o rozmeroch 6m x 4m, ktorá bola murovaná murivom o hrúbke 50 cm, prízemná, podpivničená, bez zvislej izolácie, s klenbovým stropom bez podmurovky iba so základovými pásmi, zvislou konštrukciou, trámčekovým stropom bez podhľadu, krovom s možnosťou podkrovia, so škridlovou krytinou, vonkajšou a vnútornou vápennou hrubou omietkou, svetelnou elektroinštaláciou, s doskovými zvlakovými dverami a doskovou podlahou.
Súd uznesením zo dňa 24.9.2008 pripustil zmenu návrhu takto:
Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 88.764,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% od 29.9.2000 do zaplatenia a navrhovateľke v 2. rade sumu 88.764,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% od 29.9.2000 do zaplatenia, titulom náhrady za odstránenú stodolu na parc. č. 133, stodolu na parc. č. 1128, komoru na parc. č. 134.
Odporca v 3. rade žiadal návrh zamietnuť z toho dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca v 3. rade zlikvidoval stavby na predmetných nehnuteľnostiach vzhľadom na rozporné tvrdenia navrhovateľa v 1. rade a účelovú výpoveď svedka Ing. B., a preto finančnú náhradu za zbúrané stavby by mal poskytnúť štát. Odporca v 3. rade ďalej poukázal na tú skutočnosť, že medzi navrhovateľmi a odporcom v 3. rade bola uzavretá dohoda o vyporiadaní všetkých reštitučných nárokov zo dňa 20.5.1994.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmetom tohto konania je náhrada za odstránené stavby patriace právnym predchodcom navrhovateľov, nachádzajúce sa v k.ú. O., na parc. č. 133, 134, 1128, a to pre každého z navrhovateľov v zmysle upraveného návrhu vo výške 88.764,- Sk. Navrhovatelia v 1. a 2. rade zdôvodnili svoj návrh písomným doplnením i ústnym výsluchom s tým, že ide o náhradu za odstránené stavby - odstránenú stodolu postavenú v roku 1946, pôvodne samostatne stojacu uprostred parc. č. 133, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 1560 v k.ú. O., o rozmeroch 8m x 10m, ktorá bola prízemná, murovaná murivom o hrúbke 50 cm, bez podmurovky iba so základovými
pásmi, zvislou konštrukciou, trámčekovým stropom bez podhľadu, krovom s možnosťou podkrovia, so škridlovou krytinou, svetelnou a motorickou elektroinštaláciou, s drevenými zvlakovými vrátami, hlinenou podlahou a betónovými schodmi, odstránenú stodolu postavenú v roku 1930, pôvodne stojacu v pravej časti parc. č. 1128, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 510 v k.ú. O., o rozmeroch 10m x 12m, ktorá bola prízemná, murovaná murivom o hrúbke 50 cm, bez podmurovky iba so základovými pásmi, zvislou konštrukciou, trámčekovým stropom bez podhľadu, krovom s možnosťou podkrovia, so škridlovou krytinou, vonkajšou a vnútornou vápennou hrubou omietkou, svetelnou a motorickou elektroinštaláciou, s drevenými zvlakovými vrátami, hlinenou podlahou, ktorá bola cez vojnu poškodená požiarom a v roku 1947 opravená, pričom bola vybudovaná nová strecha a odstránenú komoru postavenú v roku 1908, pôvodne stojacu v prednej časti vpravo na parc. č. 134, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 1560 v k.ú. O. o rozmeroch 6m x 4m, ktorá bola murovaná murivom o hrúbke 50 cm, prízemná, podpivničená, bez zvislej izolácie, s klenbovým stropom bez podmurovky iba so základovými pásmi, zvislou konštrukciou, trámčekovým stropom bez podhľadu, krovom s možnosťou podkrovia, so škridlovou krytinou, vonkajšou a vnútornou vápennou hrubou omietkou, svetelnou elektroinštaláciou, s doskovými zvlakovými dverami a doskovou podlahou.
Súd mal preukázané z rozhodnutia Okresného úradu S., odpor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 9/2000s.18/2000/KRA zo dňa 13.3.2000, že oprávneným osobám navrhovateľom v 1. a 2. rade sa nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - stodolám, komore, ktoré sa pôvodne nachádzali v k. ú. O., a to parc. č. 133 stodola a záhrada vo výmere 2223 m2, parc. č. 134 komora a dvor vo výmere 223 m2, parc. č. 1128 stodola a pasienok vo výmere 363 m2. Oprávnené osoby si uplatnili dňa 12.11.1991 na bývalom Pozemkovom úrade S. nárok na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. O. a v k. ú. J., ktoré pôvodne patrili M. B., rod. G. a P. B. v príslušných podieloch. M. B., nar. X.X.XXXX zomrela dňa XX.X.XXXX, jej manžel P. B., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.X.XXXX. Navrhovateľ v 1. rade je synom pôvodných vlastníkov a navrhovateľka v 2. rade je vnučka
pôvodných vlastníkov, pretože jej otec J. B. - syn pôvodných vlastníkov zomrel. Oprávnené osoby uzavreli s povinnými osobami viaceré dohody o vydaní nehnuteľností. Okrem nehnuteľností, ktoré boli oprávneným osobám vydané prešli na štát aj hospodárske budovy - stodoly, ktoré boli pred účinnosťou zákona asanované predchádzajúcim užívateľom. Predmetné stodoly boli zabavené štátom, čoho dôkazom je zápisnica zo dňa 21.8.1952, na základe ktorej boli zabavené, a to 1 stodola murovaná na pilieroch, 1 stodola v špatnom stave pokrytá bobrovkou, 1 stodola pokrytá škridlou z pálenej tehly, 2 šopy staré šalované doskami a pokryté bobrovkou, 1 stodola pokrytá škridlou, 1 stodola stará drevená. V predmetnom konaní bolo preukázané, že zabavené stodoly sa nachádzali v k. ú. O. na parc. č. 133, 134, 63, 1128, 535. Súd mal preukázané z dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 17.10.1991 uzavretej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom v 3. rade, že na základe predmetnej dohody boli oprávneným osobám vydané nehnuteľnosti okrem iných nachádzajúcich sa v k. ú. O., a to parc. č. 133 a parc. č. 134. Parc. č. 1128 nebola vydaná z toho dôvodu, že predmetný pozemok je v súčasnej dobe zastavaný, patrí do areálu školy vzhľadom k tomu, že predmetnú parcelu v minulosti užívala bývalá Š. S. S.. Súd v konaní vypočul svedka Ing. J. B., ktorý nie je v príbuzenskom vzťahu s navrhovateľmi. Svedok v konaní uviedol, že pracoval na J. O. od roku 1957. Svedok uviedol, že v obci O. vzniklo v r. 1949 menšinové družstvo a v roku 1957 celoobecné družstvo. Bývalý S. S. od. r. 1949 alebo od r. 1950 do r. 1957 užívala 2 stodoly a asi od r. 1957 alebo 1958 začalo J. O. užívať všetky stodoly. Svedok si nepamätal, kedy boli jednotlivé stodola zbúrané, ale pamätal si presne, že v r. 1968 ešte za existencie J. O. boli zbúrané stodoly okrem jednej, pričom nevedel svedok identifikovať, ktorá stodola v tom čase nebola zbúraná. J. O. existovalo do r. 1975, kedy prešlo pod J. Z. J., pričom k 1.1.1991 vzniklo P. Z. J., v ktorom naďalej zostal majetok bývalého J. O.. Odporca v 3. rade trval na tom, že stodoly na parc. č. 133 a 134 zlikvidovala S. S., avšak nepredložil súdu o tom žiaden dôkaz. Podľa dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 17.10.1991 odporca v 3. rade vydal navrhovateľom parc. č. 133 stodola + záhrada o výmere 2223 m2, parc. č. 134 komoru a dvor vo výmere 223 m2, obe nachádzajúce sa v k. ú. O.. V pôvodnom konaní súd ustanovil za znalca Ing. Ľ. J. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad nehnuteľností, ktorý písomným znaleckým posudkom č. 41/2005 určil, že predmetné nehnuteľnosti ku dňu 19.8.1952 mali hodnotu, a to stodola na parc. č. 133 vo výške 52.441,50 Sk, stodola na parc. č. 1128 vo výške 26.568,- Sk a komora na parc. č. 134 vo výške 16.887,50 Sk, spolu 95.897,- Sk.
Navrhovatelia k návrhu doložili znalecký posudok č. 110/2000 vypracovaný Ing. P. P. zo dňa 12.7.2000, ktorý určoval cenu predmetných stavieb vo výške 177.530,- Sk. Vzhľadom k týmto rozporným znaleckým posudkom bolo v konaní nariadené ďalšie znalecké dokazovanie. Znalecký posudok bol podaný pod č. 86/2008 znalcom Dpl. Ing. S. L., ktorý určil cenu nehnuteľností, a to stodoly na parc. č. 133 vo výške 67.712,- Sk, stodoly na parc. č. 1128 vo výške 74.520,- Sk a komory na parc. č. 134 vo výške 18.738,- Sk, spolu 160.970,- Sk. Znalec bol vypočutý na pojednávaní dňa 25.9.2008. Znalec pri výsluchu na pojednávaní sa pridržiaval svojho písomného znaleckého posudku s tým, že námietky odporcov, pokiaľ namietali technické vyhotovenie nehnuteľností vychádzal z údajov, ktoré sa nachádzali v spise. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa výmery jednotlivých stavieb a ich zakreslenia do katastrálnej mapy, ako aj ich prípadného veku, nemôže akceptovať. Odporca v 3. rade namietal znalecký posudok, hlavne pokiaľ ide o vek zlikvidovaných stavieb, a v písomnom vyjadrení voči znal. posudku zo dňa 18.6.2008 zdôraznil, že je ochotný ukončiť spor mimosúdne s tým, že každému z navrhovateľov vyplatí sumu 25.000,- Sk, vychádzajúc zo skutočnosti, že stavby boli postavené už pred rokom 1889, a preto v čase ich odstránenia už mali po maximálnej životnosti a ich hodnota bola nepatrná. Odporca ďalej zdôrazňuje, že prejavil dobrú vôľu a má zato, že uvedená cena zodpovedala zlikvidovaným nehnuteľnostiam, i keď odporca v 3. rade neberie na seba zodpovednosť, ako povinnej osoby, nakoľko stavby zlikvidoval iný právny subjekt.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 229/91 Zb. v znení zmien a dodatkov, oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa tohto zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli alebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú oprávnenými osobami v súlade so zákonom č. 229/91 Zb. a v zmysle § 14 ods. 1 tohto zákona, oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré nemožno vydať, alebo ktoré zanikli, alebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Súd po doplnení dokazovania mal preukázané, že povinnou osobou na poskytnutie náhrady za odstránené stavby je odporca v 3. rade, pretože v konaní bolo preukázané, že predmetné hospodárske budovy sa nachádzali v k.ú. O., boli užívané J. O. a boli zbúrané v čase, keď existovalo J. O., ktorého právnym nástupcom je odporca v 3. rade. Súd pri určení náhrady za odstránené stavby vychádzal zo znal. posudku Dpl. Ing. L., a preto zaviazal odporcu v 3. rade zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 80.485,- Sk s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 17.7.2007 do zaplatenia a navrhovateľke v 2. rade sumu 80.485,- Sk s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 17.7.2007 do zaplatenia. Navrhovatelia si uplatnili náhradu, každý vo výške 88.764,- Sk. Keďže súd vychádzal zo znaleckého posudku Dipl. Ing. L. návrh zamietol. Súd priznal navrhovateľom úrok z omeškania vo výške 8,5% od 17.7.2007 z toho dôvodu, že odporca dňa 16.7.2007 prevzal zmenu návrhu zo dňa 13.6.2007, ktorá sa rovná výzve na zaplatenie finančnej náhrady, ktorá nebola zaplatená do jedného mesiaca od doručenia výzvy. Úroky z omeškania boli priznané v zmysle § 517 O.s.p., a to dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS ku dňu 17.7.2007, t.j. 8,5 %. Súd zamietol návrh navrhovateľov vo zvyšku ako nedôvodný.
Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania vo výške 9.660,- Sk z toho dôvodu, že navrhovatelia sú v konaní od poplatkov oslobodení v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) Zákona o súdnych poplatkoch.
Súd určil povinnosť odporcovi v 3.rade zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 14.688,- Sk, ktorá vznikla štátu zaplatením znalečného Ing. Ľ. J. vo výške 6.558,- Sk a Dpl. Ing. S. L. vo výške 8.120,80 Sk.
Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. navrhovatelia v 1. a 2. rade a odporca v 3. rade mali v konaní úspech iba čiastočný, preto súd vyslovil, že žiaden z týchto účastníkov nemám právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona ;ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.