Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-175-2005.pdf
PDF · 87.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/175/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľky: W.. C. D., bytom L. J. XX/XX, J. zast. JUDr. Zuzanou Stavrovskou, Líščie nivy 23, Bratislava proti odporcovi: Ľudová Banka, a.s., Vysoká 9, Bratislava v konaní o mzdové nároky takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.6.2005 sa navrhovateľka domáhala aby súd zaviazal odporcu na doplatenie 14. platu za rok 2003, 13. platu za rok 2004 a "Bonusu za rok 2003".
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, považoval ho za neodôvodnený a navrhol ho zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, svedkov W., JA., W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, poučil účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a mal preukázaný nasledovný skutkový stav.
Pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 7.2.2002 vznikol pracovný pomer navrhovateľky u odporcu. Deň nástupu do práce bol v pracovnej zmluve dojednaný na 15.2.2002. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 14.5.2003 s trojmesačnou skúšobnou dobou. Pracovná zmluva bola menená dodatkom č. 1 zo dňa 16.9.2002, dodatkom č. 2 zo dňa 21.11.2002, dodatkom č. 3 zo dňa 23.5.2003 a dodatkom č. 4 zo dňa 10.11.2003. Dodatkom k pracovnej zmluve č. 3 bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú.
Dňa 29.4.2004 bola navrhovateľke doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods., 1 písm. b) Zák. práce z dôvodu organizačných zmien - nadbytočnosti v súvislosti so zrušením jej pracovného miesta "metodik vnútrobankovej organizácie" funkcia špecialista na oddelení OJ 1610. Pracovné miesto navrhovateľky bolo zrušené rozhodnutím predstavenstva Ľudovej banky, a.s. zo dňa 7.4.2004 č. 341/2004. Pracovný pomer navrhovateľky skončil 30.6.2004.
Počas trvania pracovného pomeru nebol navrhovateľke vyplatený 14. plat za rok 2003, ktorý mal byť vyplatený s vyúčtovaním za mesiac november 2003 dňa 6.12.2003. Taktiež nebol navrhovateľke vyplatený 13. plat za rok 2004, ktorý jej mal byť vyplatený vo výplatnom termíne mzdy za mesiac apríl
2004 dňa 6.5.2004 a podiely na hospodárskom výsledku za rok 2003, ktoré boli splatné s vyúčtovaním mzdy za mesiac jún 2004 dňa 6.7.2004. Navrhovateľka sa domnieva, že tieto mzdové nároky jej mali byť vyplatené, nakoľko po schválení podmienok na výplatu odporcom pre zamestnancov sa stávajú nárokovateľnou čiastkou. Svoju požiadavku na vyplatenie uvedených mzdových nárokov navrhovateľka odvodzuje najmä z dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, kde je podľa názoru navrhovateľky deklarované právo na vyplatenie ďalších zložiek mzdy v závislosti od splnenia podmienok uvedených v mzdovom predpise - v rozhodnutí predstavenstva. Navrhovateľka sa domnieva, že spĺňala kritériá stanovené zamestnávateľom pre výplatu sporných nárokov a nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, že uvedené nároky nie je možné považovať za nárokovateľné zložky mzdy.
K argumentácii odporcu o nevyplatení 14. platu za rok 2003, že tento jej nebol vyplatený z dôvodu pretrvávajúcich nedostatkov v práci a jej pracovnej disciplíne uviedla, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko pracovala vždy zodpovedne, samostatne aj nad rámec povinností. Problémy na pracovisku sa objavili po príchode pani D. Navrhovateľka poprela, že by bola ústne zamestnávateľom napomínaná na nedostatky v práci. Pripustila, že dňa 3.10.2003 sa jej zamestnávateľ pokúšal doručiť písomné napomenutie, ktoré však odmietla prevziať a spochybňuje účinnosť tohto úkonu.
S nepriznaním 13. platu za rok 2004 z dôvodu existujúcej výpovede navrhovateľky z pracovného pomeru taktiež nesúhlasila . Svoj nesúhlas zdôvodnila tým, že i keď existovala výpoveď z pracovného pomeru, ktorá je bola daná, nepovažuje túto výpoveď za dôvod pre nepriznanie 13. platu. Toto svoje stanovisko zdôvodnila tým, že k výpovedi z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná došlo nie zapríčinením navrhovateľky, ale výpoveď dostala z organizačných dôvodov.
Navrhovateľka sa v konaní snažila preukázať aj svoj nárok na vyplatenie bonusu za rok 2003. Domnieva sa, že na výplatu bonusu mala nárok, nakoľko bola jednou z najpracovitejších zamestnancov, plán za rok 2003 splnila a v porovnaní s ostatnými zamestnancami mala svoju pracovnú činnosť oveľa rozsiahlejšiu.
Odporca s tvrdeniami navrhovateľky nesúhlasil. Jej návrh považoval za bezdôvodný, nakoľko všetky tri uplatnené zložky mzdy sú nenárokovateľné. O výplate 13. a 14. platu rozhoduje predstavenstvo odporcu a ich vyplatenie závisí od viacerých faktorov, ktorých naplnenie predstavenstvo hodnotí. Nepriznanie a následné nevyplatenie 14. platu za rok 2003 navrhovateľke odporca zdôvodnil pretrvávajúcimi nedostatkami v práci. Poukázal na rozhodnutie predstavenstva zo dňa 12.11.2003, kde jedným z kritérií pre nepriznanie 14. platu je ak zamestnanec v hodnotenom období dostal písomné upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny. Z tohto dôvodu preto navrhovateľke nebol priznaný 14. plat za rok 2003, nakoľko 3.10.2003 jej bolo uložené písomné napomenutie.
Nepriznanie 13. platu navrhovateľke za rok 2004 odporca opätovne zdôvodnil rozhodnutím predstavenstva zo dňa 16.4.2004. V zmysle tohto rozhodnutia nebol navrhovateľke vedúcim zamestnancom 13. plat za rok 2004 priznaný, nakoľko dňa 6.2.2004 bolo doručené ďalšie písomné napomenutie za porušenie pracovného predpisu a porušenie pracovnej disciplíny. Okrem toho nevyplatenie 13. platu ovplyvnilo aj zrušenie pracovného miesta navrhovateľky, nakoľko predstavenstvo odporcu dňa 7.4.2004 rozhodlo o organizačnej zmene. Podľa podmienok schválených predstavenstvom odporcu sa okrem iného 13. plat za rok 2004 nevyplácal ani zamestnancom, u ktorých bolo skončenie pracovného pomeru ku dňu vyplatenia (6.5.2004) známe. Nevyplatenie Bonusu za rok 2003 odporca zdôvodnil tým, že o jeho vyplatení taktiež rozhoduje predstavenstvo. O vyplatení Bonusu za rok 2003 rozhodlo predstavenstvo odporcu 10.6.2004, kedy už navrhovateľke plynula výpovedná lehota, ktorá skončila 30.6.2004. V čase výplaty Bonusu 6.7.2004 už navrhovateľka nebola v pracovnom pomere u odporcu. K nevyplateniu Bonusu teda došlo z dôvodu naplnenia podmienky, že plat neprináleží zamestnancovi, u ktorého je skončenie pracovného pomeru podľa § 59 Zák. práce ku dňu vyplatenia (6.7.2004) známe.
Svedok W. vo svojej výpovedi potvrdil, že 13. a 14. plat neboli nárokovateľné zložky mzdy a o ich priznaní rozhodoval nadriadený. V danom prípade to bola p. D. a svedok tento návrh odsúhlasil. Na dôvody, pre ktoré neboli navrhovateľke uplatnené zložky mzdy priznané si svedok nepamätal.
Svedkyňa I. pracovala u odporcu do 31.10.2005 ako vedúca personálneho útvaru. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nikdy nebol v interných predpisoch odporcu 13. a 14. plat upravený tak, že zamestnancovi patrí. Jeho krátenie resp. nepriznanie bolo v kompetencii predstavenstva. Pri rozhodovaní o priznaní 13. a 14. platu platili určité pravidlá, avšak vždy platilo, že ide o nenárokovateľné zložky mzdy. Obdobne to bolo aj pri vyplácaní bonusov, ktoré sa vyplácali na základe určitých kritérií.
Svedkyňa ďalej uviedla, že si nespomína na situáciu, že by bol bonus vyplatený zamestnancovi , ktorý bol vo výpovednej lehote.
Svedkyňa W. bola navrhovateľkina kolegyňa, pracovali spolu v jednej kancelárii. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že navrhovateľke nebol vyplatený 14. plat za rok 2003, 13. plat za rok 2004 a bonus za rok 2003. Svedkyňa taktiež uviedla, že si nespomína na situáciu v rokoch 2003 a 2004, že by bol u odporcu niektorému zamestnancovi vyplatený 13., 14. plat alebo bonus v prípade, ak bol vo výpovednej lehote, mimo zamestnania, alebo mu bolo dané upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny písomné alebo ústne.
Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 Zák. práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnávaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 43 ods. 1, písm. d) Zák. práce V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 43 ods. 4 Zák. práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
Poskytovať mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných povinností zamestnávateľa a korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Mzda sa poskytuje za skutočne vykonanú prácu. Mzda je jednou z foriem odmeny za prácu v pracovnom pomere. V porovnaní so mzdou je odmena za prácu širším pojmom. Odmenou za prácu je nielen mzda, plat ale aj odstupné, provízie, podiely na zisku a ďalšie formy. Mzda je v porovnaní s pojmom odmeny za vykonanú prácu pojem užší a nezahrňuje napr. odstupné, podiely na zisku a podobne.
Zákonník práce stanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Je to zákonná povinnosť zamestnávateľa. Okrem toho umožňuje zamestnávateľovi dohodnúť so zamestnancom aj ďalšie zložky mzdy, medzi ktoré môžeme zaradiť 13. a 14. plat, podiely na hospodárskych výsledkoch a iné. Tieto ďalšie zložky mzdy je možné zmluvne dohodnúť medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnej zmluve ako aj podmienky kedy zamestnancovi vzniká nárok na vyplatenie týchto zložiek mzdy.
Mzdové náležitosti navrhovateľky boli taktiež upravené v pracovnej zmluve a jej dodatkoch, kde bola stanovená mzda, výška príplatkov ako aj ďalších zložiek mzdy, ktoré však v zmysle č. 4 dodatku č. 1 k pracovnej zmluve boli závislé na rozhodnutí predstavenstva. Predstavenstvo stanovovalo podmienky
na priznanie sporných zložiek mzdy a taktiež stanovovalo aj kritériá kedy možno zamestnancovi 13., 14. plat a bonus krátiť ako aj za hodnotené obdobie nepriznať. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v hodnotiacich obdobiach pre priznanie 14. platu za rok 2003, 13. platu za rok 2004 a Bonusu za rok 2003 v zmysle kritérií predstavenstva nespĺňala podmienky na ich vyplatenie, neboli jej tieto zložky mzdy predstavenstvom odsúhlasené a následne vyplatené.
V konaní bolo preukázané, že v hodnotiacom období pre priznanie 14. platu za rok 2003 bola navrhovateľka niekoľko krát ústne a listom zo dňa 3.10.2003 aj písomne upozornená a napomenutá na nedostatky v práci a porušovanie predpisov a pracovnej disciplíny. V zmysle kritérií predstavenstva zo dňa 12.11.2003 pre priznanie 14. platu za rok 2003 príslušný vedúci zamestnanec bol oprávnený krátiť alebo vôbec nepriznať tento mimoriadny plat zamestnancovi, ktorý v rozhodnom období nedosahoval požadované výsledky alebo mu bolo dané upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny. Vychádzajúc z uvedeného zamestnávateľ navrhovateľke 14. plat za rok 2003 nepriznal.
Ďalej mal súd v konaní preukázané, že nebol vedúcim zamestnancom priznaný 13. plat za rok 2004. Pri posudzovaní priznania tohto mimoriadneho platu vychádzal zamestnávateľ z rozhodnutia predstavenstva zo dňa 16.4.2004, v zmysle ktorého zamestnancovi neprináleží 13. plat za rok 2004, u ktorého je skončenie pracovného pomeru podľa § 59 Zák. práce ku dňu vyplatenia (6.5.2004) známe. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke bola dňa 29.4.2004 doručená výpoveď z pracovného pomeru rozhodol zamestnávateľ v zmysle podmienok schválených predstavenstvom tak, že navrhovateľke 13. plat za rok 2004 nepriznal.
Pri vyplácaní "Bonusu za rok 2003" postupoval zamestnávateľ taktiež v súlade s pravidlami stanovenými predstavenstvom. O výplate bonusu rozhodlo predstavenstvo 10.6.2004, kedy už navrhovateľke plynula výpovedná lehota. V čase výplaty bonusu 6.7.2004 už navrhovateľka nebola v pracovnom pomere u odporcu, čím bola naplnená podmienka pre jeho nevyplatenie, v zmysle ktorej plat neprináleží zamestnancovi, u ktorého je skončenie pracovného pomeru podľa § 59 Zák. práce ku dňu vyplatenia (6.7.2004) známe.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že zamestnávateľ pri rozhodovaní o priznaní resp. nepriznaní 14. platu za rok 2003, 13. platu za rok 2004 a "Bonusu za rok 2003", vychádzal z kritérií pre priznanie týchto zložiek mzdy odsúhlasených predstavenstvom odporcu. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o nenárokovateľné zložky mzdy, má zamestnávateľ právo určiť si kritériá (ktoré môžu byť motivačné), pre ich priznanie. V danom prípade postupoval zamestnávateľ v súlade s kritériami, ktoré mal schválené v zmysle ktorých navrhovateľke nevznikol nárok na vyplatenie žalovaných zložiek mzdy, na základe čoho súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že v konaní úspešný odporca si trovy konania neuplatnil nakoľko mu nevznikli, nepriznal mu súd právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava 1 na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.