Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-180-2007.pdf
PDF · 127.13 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-3C/180/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Ľubicou Bajzovou právnej veci navrhovateľky B. K., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX/XX,. S., právne zastúpenej Mgr. V. Š., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi MUDr. J. D., IČO: XX. XXX XXX,. miesto podnikania M. XXX/XXX-X,. P. B., právne zastúpenému Mgr. R. F., advokátom so sídlom v P. B., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.186,62 € (96.000,- Sk) s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania sumu 903,92 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom na tunajšom súde domáhala zaplatenia sumy 3.186,62 € (96.000,- Sk) zo strany odporcu, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti - haly číslo súpisné XXXX. v k.ú. B., uzatvorila dňa17.1.2003 so spoločnosťou P.-T., s.r.o., v zastúpení konateľom MUDr. J. D. zmluvu o nájme nebytových priestorov s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 398,33 € (12.000,- Sk) mesačne, a to s dobou trvania nájmu do 31.12.2003, pričom Dodatkom k tejto zmluve, podpísaným zmluvnými stranami dňa 9.2.2004, bolo trvanie nájmu predĺžené do 31.12.2004. Uviedla, že po dobu trvania nájomnej zmluvy bola v hale umiestnená pásová píla ML 01, ktorú zmluvný nájomca využíval na prevádzkovanie piliarskej činnosti. Ďalej uviedla, že po uplynutí doby nájmu dojednanej v nájomnej zmluve, prejavil nájomca záujem na predĺžení doby nájmu naďalej, v dôsledku čoho ona pripravila podklady na predĺženie nájomnej zmluvy, zaslala tieto k podpisu konateľovi P.-T., s.r.o. MUDr. D. za účelom podpísania predĺženia nájmu, vo vzťahu k predmetnej hale, avšak v konečnom dôsledku k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so spoločnosťou P.-T., s.r.o. na ďalšie obdobie nedošlo, pretože konateľ tejto spoločnosti napriek opakovaným prísľubom toto predĺženie nájomnej zmluvy nepodpísal. Ďalej uviedla, že po dobu trvania nájmu spoločnosť P.- T., s.r.o. za spotrebované energie v súvislosti s užívaním predmetnej výrobnej haly, ktorá je v jej vlastníctve, poukazovala platby jej manželovi, ktorý má v prenájme trafostanicu, na ktorú sú zapojení k odberu elektrickej energie všetky subjekty, nachádzajúce sa v areáli, kde stojí aj výrobná hala, patriaca navrhovateľke. Navrhovateľka ďalej uviedla, že po uplynutí doby nájmu dojednaného v zmluve, v hale, ktorá je jej vlastníctvom naďalej zostala pásová píla ML 01, ktorá podľa jej názoru je vo vlastníctve odporcu, ktorá slúžila na prevádzkovanie piliarskej činnosti, ktorú podľa jej názoru vykonával práve odporca, ku ktorému záveru dospela potom, ako bola oboznámená s výpoveďou MUDr. D. v priebehu trestného konania vedeného pred O. P. P. B., kde tento podľa jej výpovede mal uviesť, že spoločnosť P.-T., s.r.o. v predmetnej hale od februára 2005 žiadnu činnosť nevyvíjala, pričom od októbra 2005 mal predmetnú pílu prenajať M. F.. Navrhovateľka v priebehu konania nerozporovala, že od októbra 2005 predmetnú pásovú pílu, umiestnenú v hale, ktorá jej vlastnícky patrí, užíva M. F., ktorý s ňou, teda s
navrhovateľkou, s účinnosťou od 1.10.2005 uzatvoril nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je prenájom haly, vlastnícky patriacej navrhovateľke. Podľa výpovede navrhovateľky teda, za situácie, že spol. s r.o. P.-T. (pôvodný nájomca) od 1.2.2005 do 30.9.2005 nemala vyvíjať v predmetnej hale žiadnu činnosť, bol to teda MUDr. D. ako fyzická osoba, podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, ktorý piliarsku výrobu v hale prevádzkoval, halu ako fyzická osoba užíval, mal tam umiestnenú pásovú pílu a keďže medzi ním a navrhovateľkou nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na užívanie tejto nehnuteľnosti - výrobnej haly, užíval ju tento bez právneho titulu, čím sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil, pričom výška bezdôvodného obohatenia predstavuje hodnotu nájomného, dojednaného za užívanie haly s predchádzajúcim nájomcom, spoločnosťou P.-T. s.r.o., čo v danom konkrétnom prípade za 8 mesiacov obdobia od 1.2.2005 do 30.9.2005 predstavuje sumu, ktorú navrhovateľka v zmysle svojho návrhu zo strany odporcu požaduje zaplatiť. K námietke premlčania uplatneného nároku, vznesenej v priebehu konania odporcom uviedla, že táto podľa jej názoru nie je opodstatnená, pretože navrhovateľka si v trestnom konaní spolu s podaním trestného oznámenia vo vzťahu ku konateľovi - spoločnosti P.-T., s.r.o. uplatnila nárok na náhradu škody, predstavujúcej výšku nezaplateného nájomného za rozhodné obdobie, čím sa vo vzťahu k odporcovi zastavilo plynutie premlčacej lehoty. Podľa jej názoru nie je rozhodujúce v tomto prípade, či v trestnom oznámení bol ako odporca označený MUDr. D. ako konateľ P.-T., s.r.o. , alebo ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, teda tak, ako je v tomto občianskom právnom konaní označený na strane odporcu.
Odporca žiadal návrh navrhovateľky ako v celom rozsahu nedôvodný zamietnuť. Predovšetkým poukázal na tom, že vo vzťahu k navrhovateľkou uplatnenému nároku nie je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu, pretože s navrhovateľkou nikdy nebol v žiadnom vzťahu, ktorý by zakladal opodstatnenosť uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to voči nemu navrhovateľka v tomto konaní uplatnila. Vo vzťahu k uvedenému, poukázal na to, že už zo samotného oznámenia navrhovateľky adresovaného orgánom činným v trestnom konaní vyplýva, že táto podala trestné oznámenie na MUDr. J. D., ale ako konateľa, teda štatutárneho zástupcu spoločnosti P.-T., s.r.o., s ktorou spoločnosťou mala navrhovateľka uzatvorenú zmluvu o nájme haly, z čoho vyplýva, že ona sama sa cíti byť vo vzťahu práve so spoločnosťou P.-T., s.r.o. a nikdy nie s MUDr. J. D. ako fyzickou osobou, podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia tak, ako ho do tohto konania na strane odporcu pojala. Uviedol, že on ako odporca v tomto konaní, teda ako fyzická osoba, priestory haly nikdy neužíval a pásová píla ML 01, na ktorej sa piliarska výroba prevádzkovala, nikdy v jeho vlastníctve nebola. Túto si on ako fyzická osoba prenajal od spoločnosti P.-T., s.r.o. od 1.10.2005 a následne ju prenajal na prevádzkovanie piliarskej činnosti M. F.. Ďalej uviedol, že jeho tvrdenia, že nie je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu deklarovaného navrhovateľkou a nie je teda subjektom vecne pasívne legitimovaným na strane odporcu v tomto konaní, svedčí aj skutočnosť, že za rozhodné obdobie od 1.2.2005 do 30.9.2005, za ktoré navrhovateľka z jeho strany bezdôvodné obohatenie požaduje, manželovi navrhovateľky za spotrebovanú energiu v súvislosti s užívaním predmetnej výrobnej haly, platila spoločnosť P.-T., s.r.o. a nie on ako fyzická osoba, ktoré skutočnosti preukazujú, aj potvrdenia o prijatých platbách z tohto titulu manželom navrhovateľky, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise. Ďalej uviedol, že uplatnenie tohto nároku vo vzťahu k nemu ako fyzickej osobe považuje zo strany navrhovateľky za špekulatívne konanie, kedy na jednej strane navrhovateľka podala trestné oznámenie v súvislosti s nezaplatením nájmu za predmetné obdobie na konateľa spoločnosti P.-T., s.r.o., v rámci ktorého trestného konania uplatňuje predmetné nájomné z titulu škody, ktorá jej mala vzniknúť nezaplatením tohto nájomného, v dôsledku tzv. podvodného konania konateľa spoločnosti P.-T., s.r.o. a na druhej strane duplicitne si ten istý nárok uplatňuje v tomto občianskoprávnom konaní z titulu bezdôvodného obohatenia voči odporcovi ako fyzickej osobe, podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia. Odporca okrem vyššie uvedených dôvodov spočívajúcich podľa jeho názoru v nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na jeho strane v tomto konaní, žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť aj z dôvodu premlčania uplatneného nároku, pretože podľa jeho názoru uplynula doba, v rámci ktorej si navrhovateľka nárok týmto titulom mohla uplatniť a vzhľadom na ním v konaní vznesenú námietku premlčania, nemožno tento nárok navrhovateľke priznať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, oboznámením výpisu z LV, výpisu zo živnostenského registra, zmluvou o nájme nebytových priestorov, dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov, dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov nájomnými zmluvami zo dňa 1.10.2005, leasingovou zmluvou č. LZS 01/11535, obsahom vyšetrovacieho spisu O. P. P. B. ÚJKP č. ČVS: ORP-416/OSV-PU-2007, oboznámením sa obsahu
daňového priznania za rok 2004 a 2005 spoločnosti P.-T. s.r.o., ako aj odporcu, výsluchom svedkov B., M., V., S., E. K., M. K., Š., G., B., B., S. K., obsahu pripojených listinných dokladov ako aj celého spisového materiálu a zistil:
Z výpisu zo S. K. nehnuteľností P. zo dňa 5.11.2007 súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to stavby, číslo súpisné XXXX. v k.ú. B., stojacej na parcele KN-C 2285/1 s tým ,že predmetná stavba je na tomto LV identifikovaná ako teľatník. Medzi účastníkmi konania v priebehu konania nebolo sporné, že ide o stavbu, ktorú účastníci v priebehu konania označovali ako halu, ktorej časť bola predmetom nájmu v roku 2004 medzi navrhovateľkou a spoločnosťou P.-T., s.r.o., v ktorej sa prevádzkovala piliarska výroba, a to na pásovej píle ML O1, ktorá v rozhodnom období bola v tejto nehnuteľnosti umiestnená.
Z kópie zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.1.2003 súd zistil, že navrhovateľka ako výlučná vlastníčka tejto nehnuteľnosti prenajala prednú časť tejto nehnuteľnosti o výmere 400 m2 (v zmluve identifikovanú ako hala) spoločnosti P.-T.., s.r.o., P. B., R. XXXX/XXX,. IČO: XXXXXXXX. v zastúpení konateľom MUDr. J. D. ako nájomcovi, za účelom vykonávania porezu dreva a skladových činností s dohodnutou dobou nájmu na dobu určitú, od 1.1.2003 do 31.12.2003 s dohodnutým mesačným nájomným 12.000,- Sk.
Ďalej súd zistil, že dňa 9.2.2004 zmluvné strany podpísali dodatok k nájomnej zmluve, v zmysle ktorej sa dohodli na predĺžení doby nájmu od 1.1.2004 do 31.12.2004 za nezmenených podmienok, kde na strane nájomcu opakovane vystupuje spol. s r.o. P.-T. v zastúpení MUDr. D..
Z obsahu leasingovej zmluvy pod číslom LZS 01/11535 zo dňa 30.10.2001 súd zistil, že spoločnosť P.-T., s.r.o., so sídlom v P. B. (zmluva uzatvorená s Č. L. s.r.o. B.) sa stal leasingovým nájomcom pásovej píly na drevo ML I 01 s tým, že dňom podpisu zmluvy zložil preddavok na predmet leasingu vo výške 238.282,- Sk, pričom v zmysle zmluvných podmienok po uplynutí doby finančného prenájmu dohodnutého v zmluve, t. j. 48 mesiacov od uvedenia píly do užívania, sa stal P.-T., s.r.o., P. B. vlastníkom pásovej píly na drevo ML I 01.
Z kópie nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2005 súd zistil, že vlastník predmetnej pásovej píly P.-T., s.r.o. túto s účinnosťou od 1.10.2005 prenajal MUDr. J. D., v tomto konaní vystupujúcemu odporcovi, ktorý ju následne nájomnou zmluvou prenajal M. F. bytom D. K., a to na dobu neurčitú, pričom v priebehu konania nebolo sporné, že od 1.10.2005 v skutočnosti aj M. F. túto pásovú pílu, na ktorej vykonával piliarsku výrobu v hale patriacej navrhovateľke, aj využíval.
Z výsluchu svedka M. F., ktorý bol vypočutý tak pred tunajším súdom v priebehu tohto konania, ako aj v priebehu vyšetrovania pred policajným orgánom dňa 19.9.2007, súd zistil, že tento je v priateľskom vzťahu s MUDr. D., z ktorého dôvodu ako tento uviedol, mu dohliadal na prevádzkovanie píly v B., a to až do konca januára 2005, kedy tam bola vykonávaná činnosť. Uviedol, že on len dohliadal, aby z haly niekto niečo neukradol. Od februára 2005 objekt navštevoval len sporadicky, či sa vo vnútri niečo robilo, uviesť nevedel. Potvrdil, že od 1.10.2005, keďže si obnovil živnosť a túto rozšíril o porez dreva, od 1.10.2005 zobral do prenájmu pílu od MUDr. D. a halu si prenajal od navrhovateľky, od ktorého dňa až podnes túto činnosť v predmetnej hale vykonáva.
Z obsahu daňových priznaní spoločnosti P.-T., s.r.o., so sídlom v P. B. za rok 2004 a 2005 súd zistil, že spoločnosť mala do aktív zahrnutý dlhodobý hmotný majetok predstavujúci samostatné hnuteľné veci a súbory v celkovej výške 430.000,- Sk (do charakteristiky ktorého majetku spadá aj predmetná pásová píla), naproti tomu však z daňových priznaní odporcu podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia je zrejmé, že tento hmotným investičným majetkom s charakterom hnuteľných vecí nedisponuje.
V konaní vypočutí svedkovia B., M., V., S., E. K., M. K., Š., G., B. a B. sa ani v jednom prípade nevedeli vyjadriť k tomu, kto v rozhodnom období roka 2005, t.j. od februára 2005 do októbra 2005, za ktoré obdobie sa navrhovateľka bezdôvodného obohatenia domáha, v skutočnosti priestory haly patriace navrhovateľke užíval. Keďže ide o osoby, ktoré podľa ich svedeckých výpovedí v období rokov 2004 a 2005, či už pracovali, alebo sami majú prevádzky v areáli objektu, kde stojí aj výrobná hala patriaca navrhovateľke, mali síce vedomosť o tom, že v tejto hale v roku 2004 sa vykonával porez dreva, ale ktorý subjekt ho vykonával, sa vyjadriť nevedeli. Niektorí uvádzali, že v priebehu rokov 2004 vídavali sporadicky pri tejto hale osobu MUDr. D., alebo jeho brata či otca, či však mal túto halu prenajatú ako fyzická osoba, alebo vystupoval ako konateľ spol. s r.o. P.-T., ani v jednom prípade sa vyjadriť nevedeli. Rovnako sa jednoznačne nevedeli vyjadriť k tomu, či v rozhodnom období roku 2005 táto činnosť v hale pokračovala, poväčšine uvádzali, že boli obdobia, keď tam niekoho vídali, a teda zrejme činnosť sa prevádzkovala a boli obdobia, kedy bola hala zatvorená, ale presne tieto jednotlivé obdobia roku 2005 špecifikovať nevedeli.
Pokiaľ navrhovateľka pôvodne navrhovala v konaní vypočuť ešte svedkov C., K., C., J. a D., vzhľadom k tomu, že títo boli vypočutí medzičasom pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom z obsahu ich výpovedí nevyplynuli žiadne iné skutočnosti, ako z obsahu výpovedí svedkov vypočutých v priebehu tohto konania, navrhovateľka na ich výpovedi netrvala a súd po oboznámení sa obsahu ich výsluchu z obsahu spisu ČVS: ORP-416/OSV-PU-2007 od ich výsluchu v tomto konaní upustil.
Z obsahu spisu O. P. P. B. Ú. O. S. V. v P., vedeného pod číslom ČVS: ORP-416/OSV-PU-2007 súd zistil, že navrhovateľka prostredníctvom svojho advokáta Mgr. Š. dňa 7.2.2007 podala na O. P. P. B. trestné oznámenie, doručené policajnému orgánu dňa 13.2.2007, z obsahu ktorého súd zistil, že toto smeruje proti MUDr. J. D. ako konateľovi spoločnosti P.-T., s.r.o., so sídlom v P. B., z dôvodu spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 2 Tr. zák, na tom podklade, že so spoločnosťou P.-T., s.r.o. v zastúpení konateľom MUDr. D. mala uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov, s dobou trvania nájmu včítane dodatku do 31.12.2004, pričom napriek uplynutiu doby nájmu spoločnosť P.-T., s.r.o. halu ďalej užívala, avšak nájom bol zaplatený naposledy za mesiac január 2005 vo výške 12.000,- Sk, napriek urgencii zo strany navrhovateľky k ďalšiemu podpísaniu dodatku k nájomnej zmluve za účelom predĺženia doby nájmu na rok 2005 neprišlo, hala vyprataná nebola, do 1.10.2005, odkedy ju prenajala M. F., ju nemohla užívať, pretože v hale sa nachádzala pásová píla ML 01, ktorú tam mal predchádzajúci nájomca umiestnenú a spolu s trestným oznámením si uplatnila aj náhradu jej vzniknutej škody, spočívajúcej v neuhradenej čiastke za užívanie haly od februára 2005 do októbra 2005 v sume 96.000,- Sk a čiastku 11.128,- Sk ako škodu spôsobenú jej manželovi S. K. za spotrebovanú elektrickú energiu v súvislosti s užívaním haly. V zmysle obsahu trestného oznámenia teda navrhovateľka mala zato, že konateľ P.-T., s.r.o. MUDr. D. ju uviedol ako poškodenú do omylu predstieraním vážneho úmyslu uzatvoriť nový dodatok k nájomnej zmluve a zaplatiť nájomné.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil a v priebehu konania medzi účastníkmi sporné nebolo, že v areáli bývalého R. D. v B., v ktorom sa nachádza aj hala, patriaca vlastnícky výlučne navrhovateľke, je iba jedno odberné miesto, z ktorého odoberajú elektrickú energiu všetci užívatelia budov a prevádzok, nachádzajúcich sa v predmetnom areáli, pričom zmluvným odberateľom elektrickej energie od rozvodnej spoločnosti je manžel navrhovateľky S. K., ktorý uhrádza poplatok za elektrickú energiu, odobratú všetkými odberateľmi v areáli, ktorí mu následne uhrádzajú poplatok za nimi spotrebovanú elektrickú energiu na základe rozpočítania vykonaného externým energetikom.
Z výpovede svedka S. K. (manžela navrhovateľky) súd zistil, že tento pokiaľ išlo o odber elektrickej energie a jej úhradu, vždy jednal s MUDr. J. D. ako konateľom spoločnosti P.-T., s.r.o. , nikdy ako s fyzickou osobou, podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia, pretože ako vo výpovedi uviedol, ani nemal vedomosť o tom, že MUDr. D. podniká aj inak ako v pozícii konateľa predmetnej spol. s r.o. Uviedol, že za odber elektrickej energie za rok 2004 úhradu na jeho účet vykonala spoločnosť P.-T., s.r.o. a za obdobie roka 2005 mu P.-T., s.r.o. za odber elektrickej energie v súvislosti s užívaním predmetnej haly dňa 8.7.2005 zaplatil čiastku 6.554,- Sk ako úhradu faktúry č. 33/05 a číslo 88/05 a rovnakého dňa čiastku 2.754,- Sk ako úhradu faktúry č. 111/05 a 140/05. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie v súvislosti s užívaním predmetnej haly, ktorá vlastnícky patrí jeho manželke, teda
navrhovateľke, spotreba elektrickej energie v rozhodnom období roku 2005 zodpovedala priemernej spotrebe elektrickej energie v tejto hale v roku 2004.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil, že skutočne v roku 2005 v jednotlivých mesiacoch manžel navrhovateľky S. K., podnikajúci pod názvom S.-K., S. C., B. vyfakturoval spoločnosti P.-T., s.r.o. za spotrebu elektrickej energie, faktúrou č. 33/05 sumu 4.683,50 Sk, za odber elektrickej energie za mesiac január 2005, faktúrou č. 88/2005 sumu 1.026,50 Sk za odber elektrickej energie za apríl 2005, faktúrou č. 140/05 čiastku 1.727,50 Sk za odber elektrickej energie za máj 2005, faktúrou č. 111/05 sumu 1.026,50 Sk za mesiac apríl 2005, úhrada ktorých faktúr bola realizovaná zo strany spoločnosti P.-T.., s.r.o. dňa 8.7.2005, ako súd zistil z originálov príjmových pokladničných dokladov, vystavených manželom navrhovateľky, svedčiacich o úhrade týchto čiastok z vyššie uvedeného titulu od spoločnosti P.-T., s.r.o.
V priebehu vyšetrovania bol vypočutý ako svedok aj MUDr. J. D. ako konateľ spoločnosti P.-T., s.r.o., kde vo svojej výpovedi nepoprel, že s navrhovateľkou bol v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, s dohodnutou dobou nájmu ako aj výškou nájomného. Nerozporoval, že spoločnosť P.-T., s.r.o. zaplatila za prenájom haly navrhovateľke dohodnutý nájom až do 1.2.2005, následne však nájom spoločnosť navrhovateľke neplatila, s poukazom na skutočnosť, že stále sa rokovalo o podmienkach nájomnej zmluvy, pretože spoločnosť nesúhlasila so zvýšením nájmu zo strany navrhovateľky a rovnako tak s tým, že navrhovateľka odmietla akceptovať investície, ktoré na zveľadenie a sprevádzkovanie haly vynaložila spoločnosť, rovnako dôvodom nepodpísania nájomnej zmluvy bola aj skutočnosť, že navrhovateľka odmietla akceptovať, že činnosť, ktorú na píle spoločnosť vykonávala, sa nedala prevádzkovať celoročne ale z dôvodu klimatických podmienok boli výpadkové obdobia, čo však navrhovateľka nezohľadnila vo výške nájomného. Podľa jeho výpovede však za spotrebovanú elektrickú energiu v roku 2005 manželovi navrhovateľky spoločnosť zaplatila. Vo svojej výpovedi nerozporoval, že spoločnosť naďalej mala v hale umiestnenú pásovú pílu, s poukazom na rokovanie o podmienkach dohody, avšak v priebehu roka 2005 podľa jeho vyjadrenia zo strany navrhovateľky, nebola spoločnosť vyzvaná na vypratanie priestorov haly.
Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, navrhovateľka sa svojho nároku vo vzťahu k odporcovi domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že odporca mal užívať nehnuteľnosť, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve, v období od 1.2.2005 do 30.9.2005, a to bez právneho dôvodu, v dôsledku ktorej skutočnosti sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, pričom výška bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku nájomného za užívanie predmetnej haly, t. j. 12.000,- Sk mesačne. Odporca v konaní rozhodne popred tvrdenie navrhovateľky, spočívajúce v tom, že by bol nositeľom hmotnoprávneho vzťahu navrhovateľkou deklarovaného, a kategoricky popieral, že by on ako fyzická osoba v rozhodnom období mal nehnuteľnosť vlastnícky patriacu navrhovateľke užívať. Súčasne z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva a v priebehu konania táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná ani nebola, že medzi účastníkmi konania nebol založený zmluvný vzťah, predmetom ktorého by bolo užívanie, resp. nájom nehnuteľnosti - haly, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Keďže teda účastníci z tohto titulu v žiadnom zmluvnom vzťahu neboli, nárok navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi, na zaplatenie sumy z titulu užívania nehnuteľnosti v jej vlastníctve, možno kvalifikovať jedine ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, samozrejme
za predpokladu, že by sa v konaní preukázalo, že odporca je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu, deklarovaného navrhovateľkou, teda že je v konaní vecne pasívne legitimovaný.
Vecnou legitimáciou účastníkov konania sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý určuje, kto je subjektom práv, nositeľom povinnosti, resp. právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania. U dvojstranných právnych vzťahov sa rozlišuje legitimácia aktívna a legitimácia pasívna. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti a žalobný návrh proti nemu nemôže byť preto úspešný.
V danom prípade z vykonaného dokazovania nevyplynulo a navrhovateľka v konaní v tomto smere nepredložila súdu ani najmenší dôkaz svedčiaci o tom, že odporca tak ako v konaní vystupuje, teda ako fyzická osoba, podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, že by bol v rozhodnom období, t.j. od 1.2.2005 do 1.10.2005 akýmkoľvek spôsobom užíval halu, vlastnícky patriacu navrhovateľke, teda v konaní nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz odôvodňujúci záver súdu, že medzi navrhovateľkou a odporcom je tu existencia právneho vzťahu, deklarovaného navrhovateľkou, v dôsledku čoho je teda zrejmé, že odporca nie je nositeľom tej povinnosti, ktorej splnenia sa navrhovateľka domáha, nie je teda osobou z hmotného práva povinnou, čo znamená, že v tomto konaní nie je vecne (pasívne) legitimovaný, a preto súd z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie návrh navrhovateľky zamietol.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesporných zistení, že navrhovateľka bola v právnom vzťahu s iným subjektom, odlišným od v konaní vystupujúceho odporcu, a to spoločnosťou P.-T., s.r.o., s ktorou mala uzatvorenú zmluvu na prenájom časti haly, v priestoroch ktorej bola umiestnená pásová píla ML I 01 vlastnícky patriaca spoločnosti P.-T., s.r.o. (ako bolo zistené z leasingovej zmluvy), prostredníctvom ktorej spoločnosť P.-T. prevádzkovala piliarsku výrobu, a to s dobou trvania nájmu v zmysle zmluvy do 31.12.2004, pričom však ako súd zistil z vyšetrovacieho spisu, konateľ tejto spoločnosti MUDr. D. vo svojej svedeckej výpovedi pred policajným orgánom nerozporoval, že spoločnosť piliarsku výrobu v tejto hale vykonávala až do konca januára 2005, za ktoré obdobie aj P.-T., s.r.o. za užívanie haly navrhovateľke zaplatila. Rovnako za zmienené obdobie spoločnosť platila aj za odber elektrickej energie manželovi navrhovateľky S. K., podnikajúcemu pod názvom S.-K. so sídlom v B.. MUDr. D., ktorý vypovedal pred policajným orgánom, ako už bolo uvedené, z pozície konateľa P.-T., s.r.o. nerozporoval, že aj v ďalšom období po januári 2005 až do doby ako prenajal pásovú pílu M. F., t. j. do 1.10.2005, táto bola fyzicky naďalej umiestnená v hale vlastnícky patriacej navrhovateľke, teda nerozporoval, že prenajaté priestory spoločnosť nevypratala a fyzicky vlastníčke nehnuteľnosti napriek tomu, že nedošlo k uzatvoreniu ďalšieho nájomného vzťahu fakticky aj neodovzdala. Podľa jeho výpovede to bolo z toho dôvodu, že sa spoločnosť s navrhovateľkou nevedela dohodnúť na ďalších podmienkach zmluvy, pretože navrhovateľka nebola ochotná akceptovať zmenu podmienok nájomnej zmluvy, ako aj z dôvodu, že spoločnosť nebola vyzvaná zo strany navrhovateľky na vypratanie predmetných priestorov. Za tohto stavu skutočnosť, či v rozhodnom období sa v hale piliarska výroba prevádzkovala alebo nie, do akej miery a v akých časových intervaloch, je irelevantná, pretože za predpokladu, že spoločnosť P.-T., s.r.o. pôvodne prenajaté priestory napriek ukončeniu nájmu fakticky nevypratala a neodovzdala navrhovateľke, nepochybne zakladá jej nárok na zaplatenie náhrady za užívanie týchto priestorov, právne kvalifikovaný ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak jednoznačne podľa názoru súdu, voči inému zodpovednostnému subjektu ako tomu, ktorý v tomto konaní na strany odporcu vystupuje, a to vo vzťahu k spoločnosti P.-T., s.r.o. Samotná skutočnosť, že pred orgánmi činnými v trestnom konaní konateľ spoločnosti MUDr. J. D. uviedol, že od februára 2005 sa v hale už piliarska výroba neprevádzkovala, že P.-T.., s.r.o. žiadnu činnosť nevykonávala a že podľa názoru navrhovateľky, s poukazom na tento stav zrejme ani nie je predmetná spoločnosť v danom prípade do takej miery solventná, aby aj reálne mohla pohľadávku z tohto titulu vo vzťahu k navrhovateľke vyrovnať, nemôže mať za následok zmenu nositeľa hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného navrhovateľkou, a to tak, že by sa povinnosť zo spoločnosti P.-T., s.r.o., v mene ktorej vystupoval MUDr. D. ako konateľ, zmenila na fyzickú osobu MUDr. D., podnikajúcu na základe živnostenského oprávnenia, ktorý v tomto konaní vystupuje ako odporca. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, že by odporca ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia v predmetnej hale vykonávala akúkoľvek činnosť alebo že by takto označený subjekt akýmkoľvek spôsobom halu vlastnícky patriacu navrhovateľke v rozhodnom období užíval a bránil výkonu vlastníckych práv navrhovateľke. Treba si uvedomiť, že v danom prípade ide o dva úplne rozdielne samostatné subjekty, to na jednej strane P.-T., s.r.o. v
zastúpení konateľom MUDr. D. a na druhej strane MUDr. J. D. ako samostatne podnikajúca fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia, pričom z vykonaného dokazovania súdu vôbec nie je zrejmé, na základe čoho dospela navrhovateľka k záveru, že MUDr. D. ako fyzická osoba mal predmetnú halu v rozhodnom období užívať. Toto jej tvrdenie v tomto konaní je vo svojej podstate v priamom rozpore so samotným krokom navrhovateľky, spočívajúcom v tom, že táto prostredníctvom svojho advokáta oznámila orgánom činným v trestnom konaní, že to bola práve spoločnosť P.-T., s.r.o., ktorá halu v rozhodnom období užívala, napriek tomu ,že nájomné neplatila a jej trestné oznámenie, spočívajúce v podozrení z trestného činu podvodu, smeruje proti MUDr. J. D. ale ako konateľovi spoločnosti P.-T., s.r.o. a nie ako fyzickej osobe, podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia. Nezanedbateľnou v tomto smere je aj skutočnosť, že súčasne s podaním trestného oznámenia si navrhovateľka uplatnila v rámci trestného konania aj škodu, ktorá podľa nej jej mala vzniknúť tým, že v dôsledku neuzatvorenia nájomnej zmluvy a užívania haly spoločnosťou P.-T. z rozhodného obdobia, jej nebolo platené nájomné v celkovej výške 96.000,- Sk a v rámci trestného konania sa domáha jej zaplatenia. Duplicitne však tento nárok uplatňuje v tomto konaní voči inému subjektu, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Na jednej strane nesporne treba navrhovateľke prisvedčiť, že sa oprávnene domáha svojich práv, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že za rozhodné obdobie náhradu za užívanie nehnuteľnosti, ktorá je jej vlastníctvom, jej zaplatená nebola. Na druhej strane však podľa názoru súdu treba prisvedčiť aj odporcovi, že takéto duplicitné uplatňovanie toho istého nároku vo vzťahu k dvom rozdielnym subjektom v rámci tohto konania z titulu bezdôvodného obohatenia a v rámci trestného konania z titulu škody, je do určitej miery špekulatívnym konaním. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ sa subjekty nedohodnú na podmienkach zmluvného vzťahu a nedôjde k uzatvoreniu zmluvy a napriek tomu jeden zo subjektov užíva vec vlastnícky patriacu inému subjektu, nejde o podvod, ale o užívanie veci bez právneho dôvodu, následkom čoho vzniká právo nie na náhradu škody (pretože pojmové znaky škody tu nie sú naplnené), ale o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Totožný nárok nemôže byť súčasne právne kvalifikovaný ako škoda a súčasne aj ako bezdôvodné obohatenie. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ by aj konateľ spoločnosti P.-T., s.r.o. spôsobil navrhovateľke škodu, zodpovednostným subjektom vo vzťahu k nej je jedine spoločnosti P.-T., s.r.o. a nie konateľ tejto spoločnosti a v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka je následne zodpovednostný vzťah v príčinnej súvislosti s uvedeným medzi spoločnosťou a jej konateľom.
Vyššie uvedené skutočnosti, spolu s tým, že pásová píla umiestnená v rozhodnom období v hale vlastnícky patrí spoločnosti P.-T. a nie odporcovi, ako aj skutočnosť, že za rozhodné obdobie roku 2005 spotrebu elektrickej energie manželovi navrhovateľky nesporne zaplatila spoločnosť P.-T., s.r.o. a nie odporca, o čom svedčia príjmové pokladničné doklady vystavené na uvedenú spoločnosť priamo manželom navrhovateľky a ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, jednoznačne vyvodzujú ten záver, že nositeľom hmotnoprávneho vzťahu s poukazom na predmet uplatneného nároku navrhovateľky v tomto konaní môže byť jedine spoločnosť P.-T., s.r.o. a v žiadnom prípade odporca ako fyzická osoba súkromne podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní nebola zistená žiadna skutočnosť a predložený ani najmenší dôkaz o tom, že odporca tak, ako je v konaní označený, je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie.
Keďže v konaní odporca z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku, napriek tomu, že návrh bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu neexistencie pasívnej legitimácie na strane odporcu, súd považoval za potrebné vyporiadať sa aj s touto námietkou premlčania uplatneného nároku.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Predmetom uplatnenia práva navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia je obdobie užívania predmetnej haly od 1.2.2005 do 30.9.2005. To znamená, že dňom 1.10.2005 začala navrhovateľke plynúť 2-ročná zákonná lehota, v ktorej si mohla toto právo vo vzťahu k odporcovi uplatniť. Navrhovateľka
sa so svojím nárokom obrátila na tunajší súd podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.11.2007, čo je po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu, že odporca sa v priebehu konania vznesením námietky premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku premlčania dovolal, bolo by potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť aj z dôvodu jeho premlčania, a to aj v prípade, ak by súd v otázke pasívnej legitimácie dospel k inému záveru, t. j., že by bol ustálil, že odporca je v konaní nositeľom vecnej pasívnej legitimácie.
Vzhľadom na oba dôvody, pre ktoré súd návrh navrhovateľky zamietol, nevykonával ďalšie dokazovanie (zo strany účastníkov navrhované ani neboli), a to na otázku výšky bezdôvodného obohatenia, pretože v danej veci by dokazovanie nemalo za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v konaní úspešná nebola, za použitia § 142 ods. 1 O.s.p. prináleží právo na náhradu trov konania odporcovi, na zaplatenie ktorých súd navrhovateľku zaviazal, a to z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za 6 úkonov á 121,16 € (prevzatie, príprava, 4x účasť na pojednávaní, vyjadrenie k odvolaniu), 6x režijný paušál á 6,31 €, 19 % DPH z hodnoty úkonov = 138,12 €, teda spolu náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 903,92 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.