Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/99/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletých – A. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX a C. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, obaja bytom D., toho času obaja v starostlivosti Centra pre deti a rodiny Valaská, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti A. E., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom D. a B. B., ktorý zomrel dňa XX. XXXXXXX XXXX, o návrhu navrhovateľov C. F., nar. XX. XXXX XXXX a G. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, obaja bytom H. I. D., J. XXX/XX, na zverenie maloletých do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti CDR Valaská, takto

rozhodol:

I. Súd maloletú A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX zveruje do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov C. F., nar. 23. júla 1985 a G. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, obaja bytom H. I. D., J. XXX/ XX, ktorí sú oprávnení a povinní zabezpečovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletej, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX sumou 36,80 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, ktorú bude poukazovať vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletej priamo do rúk A. B., počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Styk matky s maloletou súd neupravuje.

IV. Súd maloletého C. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX zveruje do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov C. F., nar. 23. júla 1985 a G. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, obaja bytom H. I. D., J. XXX/XX, ktorí sú oprávnení a povinní zabezpečovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

V. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého C. B., nar. 17. októbra 2019 sumou 36,80 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, ktorú bude poukazovať vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk C. B., počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

VI. Styk matky s maloletým súd neupravuje.

VII. Súd ruší výrok I., výrok II. a výrok III. z rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. -50 zo dňa 06. 09. 2022, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9. októbra 2023 sa navrhovatelia manželia Čonkoví domáhali toho, aby súd maloletú A. B. a maloletého C. B. zveril do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletí sú v detskom domove, ale pri nich im bude lepšie.

2. Súd uvedený návrh posúdil ako návrh na zverenie maloletej A. B. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.

3. Súd uvedený návrh posúdil ako návrh na zverenie maloletého C. B. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.

4. Matka maloletých sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadrila.

5. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že navrhovateľka je staršou sestrou maloletých. Podľa ich stanoviska by súd mal návrhu vyhovieť, nakoľko sa to javí ako vhodné riešenie v záujme maloletých.

6. CDR Valaská vo svojom stanovisku uviedol, že s návrhom súhlasí. Maloletí chodievajú na pobyt k navrhovateľom, tešia sa k nim a deti sa od nich vracajú spokojné.

7. Súd vytýčil pojednávanie na deň 20. decembra 2023, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, výsluchom E. Valaská (matka svoju neúčasť neospravedlnila), oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Navrhovateľ C. F. na pojednávaní zotrval na svojom návrhu. S navrhovateľkou sú manželia. Sú bezdetní. Otec maloletých je manželkin otec, čiže A. a C. sú súrodencami jeho manželky. Majú spoločného otca, matka je iná. V domácnosti bývajú sami dvaja. Nájomná zmluva, ktorú súdu doložili, stále trvá. Navrhovateľ je netrestaný súdom, je nezamestnaný, poberá sociálne dávky v celkovej výške 270 Eur mesačne. Maloletí boli u nich teraz od piatku do nedele. Budú u nich aj na Vianoce.

9. Navrhovateľka G. F. na pojednávaní naďalej trvala na svojom návrhu. S navrhovateľom sú manželia. Sú bezdetní. Otec maloletých je navrhovateľkin otec, čiže A. a C. sú jej súrodencami, majú spoločného otca. V domácnosti bývajú sami dvaja. Nájomná zmluva, ktorú súdu doložili, stále trvá. Navrhovateľka je netrestaná súdom, je nezamestnaná, poberá sociálne dávky v celkovej výške 270 Eur mesačne. Obaja poberajú túto dávku dokopy. Maloletí boli u nich teraz od piatku do nedele. Budú u nich aj na Vianoce.

10. Zástupca CDR Valaská na pojednávaní uviedol, že deti postupne začali od septembra 2023 navštevovať domácnosť navrhovateľov, v podstate každý víkend. Deti sa na pobyt tešia a vracajú sa spokojné. Odporúčania centra navrhovatelia rešpektujú. Počas celých vianočných prázdnin by mali byť maloletí v domácnosti navrhovateľov.

11. Navrhovateľka G. F. je netrestaná a zdravotný stav má dobrý. Navrhovateľ C. F. je netrestaný a zdravotný stav má dobrý.

12. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c)

ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

13. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom článku 18 (rodičovská zodpovednosť). Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa), obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Najlepší záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa treba pri jednotlivom rozhodnutí určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami ako sú napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť, zraniteľnosť dieťaťa (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.

15. Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak

táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

16. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

17. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa (a), zastupovanie maloletého dieťaťa (b), správa majetku maloletého dieťaťa (c).

18. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.

19. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o

uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

23. Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

24. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

26. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 45 Zákona o rodine vyplýva, že na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť splnená podmienka, spočívajúca v záujme dieťaťa na takomto opatrení. Záujem dieťaťa je pritom nutné posudzovať objektívne a je daný najmä vtedy, keď rodičia porušujú svoje rodičovské práva a povinnosti (medzi ktoré patrí sústavné a dôsledné zabezpečovanie starostlivosti o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu), keď rodičia nie sú schopní poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť alebo starostlivosť o dieťa zanedbávajú, v dôsledku čoho môže byť výchova dieťaťa vážne ohrozená.

27. Matka výchovu maloletej A. nezabezpečuje. Pre všestranný a harmonický vývin maloletej je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že starostlivosť o maloletú A. matka nezabezpečuje. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že je v záujme maloletej, aby bola zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti – navrhovateľov G. a C. F., pričom súd zohľadnil aj názor CDR Valaská ako aj názor kolízneho opatrovníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že na zverenie maloletej do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti sú splnené zákonné podmienky. Súd preto návrh na zverenie maloletej A. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov G. a C. F. považoval za dôvodný a návrhu navrhovateľov vyhovel pri plnom zohľadnení článku 5 Zákona o rodine.

28. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej A. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti matke, ktorej stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 36,80 Eur mesačne ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem matky maloletej, ktorý by umožňoval zaviazať ju na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného výživného. Matka maloletej bude povinná prispievať na výživu maloletej počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletej priamo do rúk A. B., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

29. Súd neupravoval styk matky s maloletou, nakoľko to účastníci nežiadali. Bude na matke, aby si svoje osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobila tak, aby sa doterajšie jej vzťahy s maloletou prehĺbili a tiež aby maloletej bol zachovaný potrebný kontakt s matkou.

30. Matka výchovu maloletého C. nezabezpečuje. Pre všestranný a harmonický vývin maloletého je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že starostlivosť o maloletého C. matka nezabezpečuje. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti – navrhovateľov G. a C. F., pričom súd zohľadnil aj názor CDR Valaská ako aj názor kolízneho opatrovníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že na zverenie maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti sú splnené zákonné podmienky. Súd preto

návrh na zverenie maloletého C. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov G. a C. F. považoval za dôvodný a návrhu navrhovateľov vyhovel pri plnom zohľadnení článku 5 Zákona o rodine.

31. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého C. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti matke, ktorej stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 36,80 Eur mesačne ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem matky maloletého, ktorý by umožňoval zaviazať ju na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného výživného. Matka maloletého bude povinná prispievať na výživu maloletého počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk C. B., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

32. Súd neupravoval styk matky s maloletým, nakoľko to účastníci nežiadali. Bude na matke, aby si svoje osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobila tak, aby sa doterajšie jej vzťahy s maloletým prehĺbili a tiež aby maloletému bol zachovaný potrebný kontakt s matkou.

33. Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. -50 zo dňa 6. septembra 2022 maloletým A. a C. nariadil ústavnú starostlivosť (výrok I.), pričom táto sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Valaská (výrok II.), matku zaviazal k úhrade výživného k rukám tohto centra (výrok III.). Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. septembra 2022.

34. Nakoľko súd rozhodol o návrhu navrhovateľov kladne, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ruší rozsudok Okresného súdu Brezno sp.zn. -50 zo dňa 6. septembra 2022, vo výroku I., ktorým bola maloletým nariadená ústavná starostlivosť, vo výroku II., ktorým bolo určené miesto tejto starostlivosti a výroku III., ktorým bola matke určená povinnosť prispievať na ich výživu výživným k rukám CDR.

35. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa o trovách konania súd rozhodol , podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Žiline, cestou - Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, Brezno 977 01.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.