Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14T/15/2023

Potvrdené rozhodnutím 3To/38/2024
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. júla 2024 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, prejednal odvolania prokurátora a poškodeného – Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Žilina, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 14T/15/2023 z 20. decembra 2023 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamieta ako nedôvodné. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného - Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Žilina, zamieta ako podané neoprávnenou osobou."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 12. 2023 v Ružomberku, takto

rozhodol:

Súd podľa

O b ž a l o v a n é h o

A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, E. F., adresa na doručovanie písomností: G. H. G. A., A. I. H. XX, XXX XX C.,

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y , ktorou mu bolo kladené za vinu, že

dňa 29.01.2022 v čase okolo 12:00 h v areáli lyžiarskeho strediska H. C. v J. počas lyžovania po ľavej strane zjazdovky smerom nadol za dobrej viditeľnosti, vysokou rýchlosťou a s použitím nesprávne zvolenej techniky jazdy po tom, čo najskôr prešiel po prednej strane lyží lyžiara H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, stojacieho na zjazdovke kolmo mimo svah smerom k lesu, narazil do poškodeného L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, J., ktorý stúpal na skialpových lyžiach v smere nahor po pravej strane zjazdovky, pričom po zrážke poškodený L. I. spadol mimo zjazdovku ku snehovému násypu, čím spôsobil poškodenému L. I. prudkým a priamym nárazom do ľavého kolena poškodeného vyvrtnutie a natiahnutie ľavého kolenného kĺbu, čiastočné natrhnutie predného skríženého väzu a poškodenie vnútorného menisku ľavého kolenného kĺbu, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečby a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 6 mesiacov, t.j. od 29.01.2022 do 21.07.2022,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

č í m m a l s p á c h a ť

- prečin ublíženia na zdraví podľa

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa súd poškodeného L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/ X, J. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. krajská pobočka Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Ružomberok podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok obžalobu na A. B. pre podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa , pretože inému z nedbanlivosti mal spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa 29.01.2022 v čase okolo 12:00 h v areáli lyžiarskeho strediska H. C. v Ružomberku počas lyžovania po ľavej strane zjazdovky smerom nadol za dobrej viditeľnosti, vysokou rýchlosťou a s použitím nesprávne zvolenej techniky jazdy po tom, čo najskôr prešiel po prednej strane lyží lyžiara H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, stojacieho na zjazdovke kolmo mimo svah smerom k lesu, narazil do poškodeného L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, J., ktorý stúpal na skialpových lyžiach v smere nahor po pravej strane zjazdovky, pričom po zrážke poškodený L. I. spadol mimo zjazdovku ku snehovému násypu, čím mal spôsobiť poškodenému L. I. prudkým a priamym nárazom do ľavého kolena poškodeného vyvrtnutie a natiahnutie ľavého kolenného kĺbu, čiastočné natrhnutie predného skríženého väzu a poškodenie vnútorného menisku ľavého kolenného kĺbu, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečby a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 6 mesiacov, t.j. od 29.01.2022 do 21.07.2022.

Obžalovaný A. B. pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že ku skutku, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu sa vyjadril pred policajtom a viac k tomu nemá čo uviesť.

Prostredníctvom svojho obhajcu k stanovisku k podanej obžalobe navrhol postup podľa .

Na otázky strán v trestom konaní ako aj súdu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase okolo 10:00 hod., po tom, čo urobil asi štyri alebo päť jázd avšak na inej zjazdovke, jazdil aj po zjazdovke, kde v konečnom dôsledku došlo k jeho stretu s inými lyžiarmi. Jazdil smerom dole v časti kde zjazdovka je pomerne úzka, prechádzajúc sa lesom široká cca 10 až 15 metrov. Vo vzdialenosti cca 20 až 30 metrov zbadal lyžiara cúvajúceho kolmo na svah pravdepodobne k poškodenému, ktorý v tom čase stúpal po zjazdovke smerom hore. Nakoľko už nemal možnosť reagovať prípadne sa mu vyhnúť, prešiel tomuto „cúvajúcemu“ lyžiarovi po lyžiach, keď následne došlo k jeho stretu s poškodeným. Zdôraznil, že už nemal možnosť sa osobe, ktorá sa nachádzala na zjazdovke vyhnúť a preto ani adekvátne reagovať. Po strete s poškodeným spadol na zem z dôsledku balansu, došlo medzi nimi k incidentu, ktorý spočíval vo verbálnych vyjadreniach ako aj ku trhaniu a drmaniu sa. Vypovedal, že s prevádzkovým poriadkom lyžiarskeho strediska nebol oboznámený.

V prípade, že by osoba nachádzajúca sa na zjazdovke stála a nevykonávala žiaden pohyb nebol by problém sa takejto osobe vyhnúť. Obžalovaný sa tiež vyjadril k okolnostiam, ktoré nasledovali po zrážke.

Poškodený L. I. pred súdom v súlade s jeho výpoveďou z prípravného konania uviedol, že sa dohodol s H. H. na stretnutí na zjazdovke, keď on v deň incidentu vykonával tzv. „skialp“. Potvrdil, že H. H. zhruba v 3/4 cesty k vrcholu zjazdovky oblúčikom z ľavej strany zjazdovky a brzdiac lyžami ľavou hranou lyží idúci v smere nadol do pravej strany zastal cca vo vzdialenosti 10 metrov nad ním a to spôsobom, že bol natočený špičkami lyží do lesa mimo zjazdovky. Tu ako H. H. ostal stáť na lyžiach, tak poškodený k nemu vyšľapal zvyšnú časť asi 10 metrov a začali sa spolu rozprávať a v tej chvíli však zhora prichádzal iný lyžiar, ktorý H. H. prešiel po prednej časti lyží a následne do neho narazil. V dôsledku nárazu on aj s obžalovaným spadli na zem, jeho po náraze začalo bolieť ľavé koleno.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že H. k nemu necúval, avšak na zjazdovke zastal lyžami kolmo na svah smerom k lesu (súd podotýka, že zjazdovka je z oboch strán obkolesená lesmi), nie je zrejmé, či v smere zľava alebo zprava, blízko nich ale sa nachádzali aj ďalší pohybujúci sa lyžiari. Šírku zjazdovky nevedel odhadnúť, no pripísal ju rozmerom (obrazne) pojednávacej miestnosti na súde (ktorá podľa zistenia súdu má šírku 8,90 metra). Pri konfrontácii s predloženou mapou strediska svedok uviedol, že k jeho stretu s lyžiarom došlo v najstrmšej časti tejto zjazdovky. On vykonával skialp maximálne pol metra od kraja zjazdovky, bol to zlomok sekundy, čo do neho zhora idúci lyžiar narazil, ktorý obchádzal oblúkom H., tomuto prešiel po lyžiach a ani on nemal na to čas zareagovať.

V dôsledku stretu s iným lyžiarom utrpel zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života a ktoré si vyžiadali aj jeho liečbu minimálne od januára až do júna, kedy mal naplánovanú a nakoniec aj realizovanú operáciu, po ktorej vykonaní bol naďalej práceneschopný s kľudovým režimom, od zranenia až do operácie nosil ortézu, nemohol robiť veci obvyklé ako pri bežnom spôsobe života.

Svedok H. H. pred súdom potvrdil, že bol dohodnutý s poškodeným I. na ich stretnutí na zjazdovke, na ktorej poškodený vykonával skialp. Pre neho to bola posledná jazda, s I. sa nerozprával dlho, lebo po pár sekundách po tom čo on zastal mu lyžiar idúci zhora prešiel po lyžiach medzi viazaním a špičkou lyží a následne došlo k zrážke tohto lyžiara s poškodeným. K priestorovým a vzdialenostným pomerom sa svedok nevedel vyjadriť, uviedol však, že k stretu oboch lyžiarov došlo v spodnej časti zjazdovky, ktorá je na úseku 300m až 400m „trochu zúžená“. Oni sa rozprávali asi v dvoch tretinách tejto spodnej časti, stál kolmo na zjazdovku čelom k lesu. V akej vzdialenosti sa nachádzal od kraja zjazdovky uviesť nevedel, potvrdil že po náraze došlo medzi obžalovaným a poškodeným k verbálnej hádke a následne aj k fyzickému kontaktu. Svedok výslovne uviedol, že v mieste, na ktorom on na zjazdovke zastal sa nachádza v časti, kde je zjazdovka zúžená a hoci nejde o terénnu vlnu v podobe vlny významnej, je tam pozvoľné klesanie, ktoré rozhodne obmedzuje aj výhľadové možnosti. Podľa svedka základným problémom sa javila šírka zjazdovky, ktorú on odhadol na cca 12 metrov. V prípade, že by zastal bližšie k hrane zjazdovky tak by náraz zhora idúceho lyžiara smeroval do neho. Nevylúčil, že by v tom čase sa na zjazdovke mohli nachádzať aj iní lyžiari. Vylúčil že by k poškodenému cúval, nakoľko on cúvať nevie, ale zastal nad poškodeným vo vyššej úrovni cca v priestore 6 m2.

Za súhlasu strán súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním svedeckých výpovedi svedkov H. I., H. B., N. F., N. B.. Ani jeden z menovaných svedkov sa nevedel vyjadriť k stretu lyžiarov, vyjadrovali sa k následnej verbálnej aj fyzickej potyčke medzi oboma aktérmi.

Súd ďalej prečítal listinné dôkazy, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní, ktorými sú najmä lekárske správy popisujúce zranenie poškodeného, oboznámil snímku lyžiarskeho strediska, ktorú OČTK zabezpečili do spisu.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol vykonať dôkaz osobným vypočutím znalca MUDr. Martina Janíka, ktorý vypracoval znalecký posudok, v ktorom popísal rozsah a charakter zranení, ktoré poškodený I. utrpel v súvislosti so stretom s iným lyžiarom.

Súd tento návrh obhajcu obžalovaného zamietol s poukazom na ustanovenie , , , .

Prokurátor v obžalobe navrhol znalecký posudok MUDr. Martina Janíka, PhD., ako aj jeho výpoveď prečítať postupom podľa . Napriek doručenej výzve obžalovaný ani jeho obhajca nereagovali hoci boli poučení (č. l. 188) o následkoch prípadnej nečinnosti.

Ak teda súd nemal pochybnosti o správnosti záverov uvedených v znaleckom posudku, prokurátor v obžalobe navrhol znalecký posudok a výpoveď znalca čítať a obžalovaný a jeho obhajca v súdom uloženej lehote nereagovali, súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č. 77/2022 ako aj zápisnicu o výsluchu znalca a to postupom podľa s poukazom na . Námietky obhajcu, ktorý vzniesol „zásadné námietky správnosti znaleckého posudku“ súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko zo spisu vyplynulo, že tvrdenie obhajcu o nemožnosti zúčastniť sa tohto výsluchu je zavádzajúce (mal sa zúčastniť iného väzobného konania), hoci v spise na čl. 141 sa nachádza elektronické podanie obhajcu obžalovaného v ktorom uviedol, že v čase naplánovaného termínu sa nachádza na zahraničnej dovolenke, pričom vyšetrovateľovi oznámil otázky, o ktorých zodpovedanie požiadal znalca.

Vykonanie dôkazu –prečítanie znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní dal dostatočný záver k posúdeniu mechanizmu vzniku zranení, ich rozsah, ktoré zranenia poškodený I. utrpel dňa 29. 01. 2022, dostatočným spôsobom bola určená aj dĺžka liečenia, priebeh liečby ako aj boli zodpovedané skutočnosti v tom smere, aké obmedzenia v obvyklom spôsobe života L. I. utrpel. Z uvedeného dôkazu mohol súd ustáliť, že zranenia, ktoré L. I. utrpel mali povahu ťažkej ujmy na zdraví s poukazom na , . Podľa citovaného ustanovenia ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa orgány činné v trestnom konaní (ďalej len OČTK) postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. OČTK s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa OČTK a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa strany sú si v konaní pred súdom rovné.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Zo skutkovej vety uznesenia povereného príslušníka OO PZ Ružomberok zo dňa 30. 12. 2022, č. k. ČVS: ORP-317/RK-RK-2022 vyplýva, že dňa 29. 11. 2022 v čase okolo 12.00 hod. na zjazdovke v areáli lyžiarskeho strediska Malinô Brno v Ružomberku, počas lyžovania v smere nadol narazil A. B. do L. I., ktorý stúpal na lyžiach smere nahor a následne obidvaja nato spadli na zem, čím mal spôsobiť nárazom a následným pádom poškodenému zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečby a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 6 mesiacov. Z odôvodnenia citovaného uznesenia okrem iného vyplýva, že poverený príslušník sa odvolal na ustanovenie O horskej záchrannej službe. Podľa citovaného ustanovenia osoba na lyžiarskej trati je povinná správať sa tak, aby neohrozila život, zdravie alebo majetok, je povinná dodržiavať pravidlá správania sa na lyžiarskej trati a riadiť sa pokynmi prevádzkovateľa lyžiarskej trate a v neposlednom rade lyžiar je povinný prispôsobiť jazdu na lyžiarskej trati povahe a stavu lyžiarskej trate a svojím schopnostiam, ako aj počtu lyžiarov na lyžiarskej trati.

Poverený príslušník OO PZ Ružomberok sa zmienil aj o tzv. bielom kódexe, ktorý upravuje pravidlá pre lyžiarov. Z uznesenia o vznesení obvinenia vyplynulo, že každý na zjazdovke je povinný správať sa tak, aby neohrozil ani nepoškodil zdravie alebo život alebo nespôsobil škodu sebe alebo inému nebezpečným štýlom jazdy, nevhodným ski materiálom, zle odloženým materiálom, zníženou schopnosťou reakcie a odhadu (únava, choroba, alkohol, drogy a pod.).

Zo sťažnosti obvineného, ktorú podal prostredníctvom svojho obhajcu voči uzneseniu o vznesení obvinenia (č. l. 60 – 63) okrem iného vyplynulo, že sa v tom čase obvinený odvolal na článok 6 tzv. Bieleho kódexu, v zmysle ktorého na zjazdovke sa nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúžených a neprehľadných častiach zjazdoviek ako aj na článok 7 v zmysle ktorého osoba, ktorá stúpa nahor alebo schádza po zjazdovke musí používať okraj zjazdovky. Z v tom čase vykonaných dôkazov malo podľa obvineného vyplynúť, že rozhovor poškodeného s ďalšou osobou sa udial nie na okraji zjazdovky ale pár metrov vo vnútri zjazdovky smerom od okraja zjazdovky, teda poškodený ako aj ďalšia osoba nestáli na jej okraji, čo je v rozpore s článkom 7 Bieleho kódexu.

Súd opätovne zdôrazňuje, že pravidlá pre lyžiarov – Biely kódex nebol zabezpečený a je zrejmé, že OČTK sa nie dostatočným spôsobom vysporiadali s námietkami obžalovaného v súvislosti s dodržiavaním základných povinností lyžiarov na lyžiarskych tratiach.

Súčasťou trestného spisu je záväzný pokyn dozorového prokurátora (č. l. 72 spisu) na zabezpečenie návštevného poriadku lyžiarskeho strediska Malinô Brdo platného v čase spáchania skutku, t. j. ku dňu 29. 01. 2022 a v nadväznosti na to došetriť, či bol v danom čase možný pohyb skialpinistov na predmetnom svahu (resp. peší výstup na svah smerom na hor) a ak áno, na akej strane svahu. Na základe výsledku je potrebné ustáliť, na akej strane predmetného svahu sa jednotliví lyžiari mohli pohybovať smerom nahor a na akej strane mohli vykonávať zjazd smerom nadol.

Poverený príslušník na záväzný pokyn prokurátora reagoval dňa 11. 10. 2022 úradným záznamom (č. l. 167 spisu), z ktorého vyplynulo, že technický riaditeľ lyžiarskeho strediska poverenému príslušníkovi uviedol, že „problematiku vykonávania skialpinizmu na stredisku majú ošetrenú len tak, že na mapke strediska majú vyznačené miesta na zjazdovke, kade je odporučené vykonávanie skialpinistickej techniky v smere nahor a tieto miesta by mali byť na zjazdovke označené farebnými kolíkmi. Z úradného záznamu vyplynulo, že v minulých sezónach (rok 2020 - 2021, 2021 – 2022) sa neriadili konkrétnym návštevným poriadkom, ktorý by toto spresňoval. Avšak, na základe negatívnych skúseností s úrazmi lyžiarov v roku 2022 do budúcej sezóny uvažujú o novom návštevnom poriadku, ktorý bude túto problematiku riešiť a bude vydané usmernenie ako tieto výstupové trate označovať.

V skutkovej vete obžaloby však prokurátor na rozdiel od uznesenia povereného príslušníka konštatoval, že obžalovaný jazdiaci po ľavej strane zjazdovky smerom nadol za dobrej viditeľnosti, vysokou rýchlosťou a s použitím nesprávne zvolenej techniky jazdy po tom, čo najskôr prešiel po prednej strane lyží lyžiara H. H. stojaceho na zjazdovke kolmo mimo svah smerom k lesu, narazil do poškodeného L. I. stúpajúceho na skialpových lyžiach v smere nahor po pravej strane zjazdovky. Uvedené skutočnosti boli podľa prokurátora tými významnými skutočnosťami na základe ktorých v končenom dôsledku aj podal obžalobu.

Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie konkrétneho trestného činu je za každých okolností nevyhnutné skúmať kumulatívne naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle je v záujme spoločnosti na ochranu ľudského zdravia. Hmotným predmetom útoku je telesná integrita jednotlivca. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví. Je bez právneho významu, akým spôsobom páchateľ tento škodlivý následok vyvolá, na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je podstatné výlučne to, že ťažká ujma na zdraví nastala v dôsledku nedbanlivosti páchateľa. Ťažká ujma na zdraví musí byť spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním páchateľa (existencia kauzálneho vzťahu medzi konaním a následkom). V zásade možno konštatovať, že u takého trestného činu ide o skúmanie mechanizmu vzniku príčiny poruchy zdravia a vyslovenie pravdepodobnostného záveru o spôsobe spáchania skutku, ktorý determinuje kvalifikáciu skutku. Subjektívna stránka spočíva v nedbanlivostnom zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví. Nedbanlivosť vyšetrovaná zákonodarcom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti pokrýva tak vedomú nedbanlivosť, ako aj nedbanlivosť nevedomú.

Páchateľ tohto trestného činu nemal úmysel inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, inému takúto ťažkú ujmu na zdraví spôsobil.

Vedomá nedbanlivosť je budovaná na vedomosti možnosti vzniku následku, čo predpokladá schopnosť páchateľa rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo pre záujem chránený .

Pri nevedomej nedbanlivosti zakladá zodpovednosť za trestný čin a povinnosti a súčasne i možnosti predvídať možnosť poruchy alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Kritérium nedbanlivosti pre obidve jej formy je zachovanie určitej miery opatrnosti. Objektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti. Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje, aby sa okrem miery povinnej opatrnosti (objektívne kritérium) vzalo do úvahy aj subjektívne vymedzenie tejto opatrnosti, ktorú je páchateľ v konkrétnom prípade schopný vynaložiť (tzv. individuálne hľadisko). Preto o zavinenie z nevedomej nedbanlivosti podľa ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného sú dané súčasne. Nedostatok jednej len z týchto zložiek znamená, že čin je nezavinený. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnej opatrnosti a následkom je základným predpokladom zavinenia z nedbanlivosti. Zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu.

Subjektívna stránka zahŕňa znaky vzťahujúce sa na psychiku páchateľa. Najvýznamnejším z nich je zavinenie, ktoré má formu úmyslu, alebo nedbanlivosti. Zavinenie predstavuje vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu a vzťahu sa k porušeniu, alebo ohrozeniu záujmu chráneného spôsobom uvedeným v . Vzťahuje sa na priebeh páchateľovho trestného činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite, a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. Príčinný vzťah spája konanie s následkom. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného spôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy a toho, či toto konanie má znaky zavinenia.

Páchateľ je trestne zodpovedný za následok, ktorý spôsobil len potiaľ, pokiaľ ho zavinil. Zavinenie aspoň z nevedomej nedbanlivosti je dané vtedy, ak sa preukáže, či páchateľ si mal a mohol predstaviť, že príčinný vzťah medzi jeho konaním a následkom sa môže rozvinúť tak, ako sa rozvinul. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v zavinení obsiahnutý, a teda páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto nastane.

Zavinenie z nedbanlivosti v oboch jeho formách nie je vylúčené spoluzavinením iných osôb, vrátane poškodeného. Konanie páchateľa má však povahu príčiny aj vtedy, ak okrem jeho konania spôsobilo následok aj konanie ďalšej osoby, neraz vrátane poškodeného. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa totiž neprerušuje ani v prípade, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, ale konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. Dôležité pritom je, aby konanie páchateľa z hľadiska spôsobeného následku bolo príčinou dostatočne významnou.

Pri skúmaní trestnej zodpovednosti z hľadiska príčinného vzťahu je korektívom zavinenie, ktoré musí pristúpiť k príčinnému vzťahu medzi konaním a následkom; pokiaľ k pričítaniu následku stačí nedbanlivosť treba, aby páchateľ aspoň podľa okolností a svojich osobných pomerov mal a mohol príčinný vzťah predvídať.

Povinnosť a možnosť predvídať sa dopĺňajú a musia existovať súčasne.

O nevedomú nedbanlivosť, a teda o zavinenie nejde, ak chýba ktorákoľvek podmienka z nich. Záver o nevedomej nedbanlivosti sa vylučuje aj tam, kde páchateľ síce porušil predpisy, ktoré majú zabrániť následku, avšak vzhľadom na nové poznatky, ako aj na svoje odborné vedomosti mohol predpokladať, že postupom, ktorý zvolil, následok nespôsobí. Primeranosť dôvodov, pri ktorej sa páchateľ spoliehal, že neporuší alebo neohrozí chránený záujem je potrebné z hľadiska páchateľa posudzovať s prihliadnutím na vonkajšie okolnosti a ten ktorý konkrétne posudzovaný prípad. V zásade platí, že pri nedbanlivostných trestných činoch je hlavným kritériom nedbanlivosti, tak pri vedomej, ako aj nevedomej, zachovanie určitej miery opatrnosti zo strany páchateľa. Ako už súd uviedol vyššie, pre oba druhy nedbanlivosti je spoločné, že chýba zložka vôle, teda páchateľ nechce spôsobiť následkom, ani nie je uzrozumený s tým, že ho spôsobí a uplatňuje sa len zložka intelektuálna, teda rozumová. Pri vedomej nedbanlivosti páchateľ vie o možnosti vzniku následku, avšak bez primeraných dôvodov možnosť porušenia alebo ohrozenia záujmu chráneného zákonom vylučuje, pri nevedomej nedbanlivosti zložka vedomostná vyjadrená len povinnosťou a možnosťou vedieť, nie ako skutočná vedomosť o rozhodujúcich skutočnostiach. Miera opatrnosti pri obidvoch zložkách je určovaná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska, pri predvídaní spôsobenia následku. Objektívne hľadisko opatrnosti vyžaduje spravidla od každého rovnakú mieru opatrnosti, ktorá je v spoločnosti ustanovená alebo uznávaná. Rozsah potrebnej opatrnosti vyplýva spravidla z osobitných právnych predpisov, keď pod subjektívnym hľadiskom sa rozumie miera opatrnosti, ktorú považuje za potrebnú ako takú schopnú vynaložiť práve ten, o ktorého zodpovednosť ide. Ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človeka iné, lebo je dané jeho znalosťami, skúsenosťami, duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami. Trestná zodpovednosť môže nastať len vtedy, ak medzi porušením podstatnej miery opatrnosti a následkom je zachovaná príčinná súvislosť.

Podľa názoru súdu v prípravnom konaní neboli objasnené základné skutočnosti pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému. Ani obsah a výsledky dokazovania pred súdom neodstránili pochybnosti či už o výlučnej zodpovednosti obžalovaného za vzniknutý následok resp. o prípadnom spoluzavinení ďalšej osoby na vzniknutom následku.

Napriek tomu, že bolo v možnostiach OČTK vykonať ohliadku miesta činu (po incidente bola na miesto privolaná hliadka polície za účelom preverenia totožnosti škodcu), táto ohliadka nebola vykonaná a to ani dodatočne s cieľom zistiť najmä výhľadové možnosti, šírku zjazdovky, presná lokalizácia miesta, kde došlo k stretu lyžiarov, OČTK sa zamerali na fyzický a verbálny konflikt, ktorý však nastal až po vzniku následku a v tomto smere aj vykonávali dôkazy v konaní pred súdom.

Aj naďalej vyvstáva otázka, v ktorej časti zjazdovky obžalovaný lyžoval. Ak súd berie do úvahy svedecké výpovede, je nesporné, že poškodený I. vykonával skialp po pravej strane zjazdovky v smere nahor (ale len pri pohľade z dolného konca zjazdovky). Ak obžalovaný lyžoval po ľavej strane zjazdovky nie je zrejmé, akým spôsobom mohol naraziť do lyžiara stúpajúceho po pravej strane zjazdovky. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva usmernenie po ktorej časti zjazdovky má lyžiar idúci zhora vykonávať jazdu. Ak by sa však do úvahy bral pohľad zhora nadol, v takomto prípade by lyžiar stojaci na svahu vytvoril pre obžalovaného prekážku náhlu, čo možno vyvodiť aj z článku 5 tzv. Bieleho kódexu podľa ktorého každý kto vchádza na zjazdovku alebo chce po zastavení opäť pokračovať v jazde, je povinný sa rozhliadnuť, dať prednosť lyžiarom prichádzajúcim zhora a neohroziť lyžiarov pod sebou. Neočakávaný rozjazd lyžiara stojaceho na mieste sa dá len ťažko predvídať a môže spôsobiť zbytočnú kolíziu s prichádzajúcim lyžiarom.

Obžalovaný nemohol predvídať, že prakticky najužšej časti zjazdovky si H. H. a L. I. dohodli „stretnutie“, čím vytvorili nebezpečnú kolíznu situáciu pre ďalších účastníkov lyžovania. Svedok H. sa v tomto smere vyjadril jednoznačne v tom smere, že pokiaľ by zastal bližšie k pravej strane zjazdovky, tak by náraz smeroval priamo do neho.

Práve uvedená skutočnosť bola tou významnou okolnosťou, na základe ktorej došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaným a spôsobeným následkom (zranenie L. I.) pri absencii úkonov ktoré mohli a najmä mali byť v prípravnom konaní vykonané viedli súd k záveru, že základ skutkového deja sa síce stal ale z dôvodu chýbajúcej subjektívnej stránky u obžalovaného je možno vyvodiť jeho trestnoprávnu zodpovednosť a preto ho súd v zmysle spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom k tomu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil súd obligatórne odkázal poškodených L. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, J. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. krajská pobočka Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (/2) Podľa , odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v . Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.