Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/285/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v obchodnoprávnej veci žalobcu: J.. Q. M., E., Q. 21, 036 01 Martin, IČO: 10963821, právne zastúpený Mgr. Milanom Paškom, advokátom so sídlom Puškinova 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: V. V., Námestie S.H. Vajanského 1, 036 01 Martin, právne zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina, IČO: 316792, v konaní o náhradu škody 10.003.191,50 Sk s príslušenstvom, takto

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v obchodnoprávnej veci žalobcu: J.. Q. M., E., Q. XX, 036 01 Martin, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený Mgr. Milanom Paškom, advokátom so sídlom Puškinova 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: V. V., N. B..S.. M. X, 036 01 Martin, právne zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina, IČO: 316792, v konaní o náhradu škody 10.003.191,50 Sk s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Právny základ žalovaného nároku je opodstatnený v celom rozsahu.

O výške nároku a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.11.2007 domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 10.003.191,50 Sk. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 4.2.1994 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, podľa ktorej mal žalovaný ako povinná osoba po nadobudnutí vlastníctva k predmetným veciam za podmienok uvedených v zmluve odpredať žalobcovi ako oprávnenej osobe zmluvne určené hnuteľné a nehnuteľné veci v podiele 1. V súlade s článkom VI. Zmluvy o uzavretí budúcej zmluve ( ďalej len „ zmluva o budúcej zmluve “) povinná osoba - žalovaný, oznámil oprávnenej osobe - žalobcovi dňa 24.7.1996 skutočnosť zavkladovania predmetných nehnuteľností v jeho prospech. Žalobca v lehote 15 dní v súlade s článkom VI. zmluvy požiadal dňa 1.8.1996 žalovaného o uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa článku VI. zmluvy v lehote 60 dní od oznámenia zavkladovania predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností bol žalovaný povinný uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode nehnuteľností. Táto lehota žalovanému uplynula 22.9.1996. Napriek tomu, že boli splnené všetky zmluvné aj zákonné predpoklady pre uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, žalovaný odmietol budúcu zmluvu so žalobcom uzatvoriť s odôvodnením, že jeho záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu podľa uvedenej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 4.2.1994 na predaj predmetných nehnuteľností zanikol. Zároveň žalovaný ako žalobca podal dňa 9.10. 1996 žalobu na Okresný súd Martin, ktorou sa domáhal určenia, že jeho záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu podľa už uvedenej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 4.2.1994 na predaj predmetných nehnuteľností zanikol. Toto konanie sa viedlo pod sp. zn. Cb 1087/96. Na základe odvolania účastníka konania proti rozhodnutiu Okresného súdu v Martine v uvedenej veci, Krajský súd v Žiline rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a pripustil dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania účastníka konania zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vyjadrením právneho názoru, že predmetný právny vzťah sa riadi

jednoznačne ustanoveniami . Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, rozsudkom zo dňa 3. júna 2004, č. k. -261 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v tomto konaní žalobca dovolanie. V dovolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky konečným rozsudkom sp. zn. dovolanie zamietol a v odôvodnení okrem iného uviedol, že predmetný záväzok žalobcu z uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve v dôsledku ním tvrdenej a oznámenej zmeny podmienok nezanikol a že odvolací súd správne vecne rozhodol, keď žalobu zamietol. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky definitívne nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 3. júna 2004, č. k. -261, ktorý predmetnú žalobu zamietol. Na základe tohto rozhodnutia súdu si žalovaný dodatočne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej zmluvy o budúcej zmluvy a dňa 26.6.2007 uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu na predaj vecí. Prevod nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy bol zavkladovaný Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Martin dňa 26.7.2007, čím prevod vlastníctva nehnuteľností nadobudol účinnosť.

Porušením povinnosti žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, tak ako vyplynula pre žalovaného zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 4.2.1994, vznikla žalobcovi škoda jednak vo forme ušlého zisku z nájomného z nehnuteľností, ktoré mali byť prevedené do vlastníctva žalobcu podľa predmetnej zmluvy o budúcej zmluve, ako aj vo forme ušlého primeraného podnikateľského zhodnotenia peňazí, ktoré mal žalovaný dostať vo forme nájomného. Na základe predmetnej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 4.2.1994, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, žalobca v dobrej vôli, že kúpna zmluva bude zo strany žalovaného podľa článku VI. zmluvy o budúcej zmluve riadne a včas, t.j. do 22.9.1996 uzatvorená, uzatvoril dňa 1.9.1996 Zmluvu o budúcej zmluve s budúcim nájomcom, spoločnosťou SLOVPOLAND, s.r.o., v ktorej sa žalobca ako budúci vlastník predmetných nehnuteľností a ako budúci prenajímateľ zaviazal v budúcnosti uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a dať do nájmu v budúcnosti nadobudnuté nehnuteľnosti budúcemu nájomcovi spoločnosti SLOVPOLAND, s.r.o. Zmluva o budúcej zmluve, aj budúca nájomná zmluva, ako aj vzťahy z nich vyplývajúce, sa riadili ustanoveniami v súlade s ust. a a nasledujúce . V zmluve o budúcej zmluve na budúci nájom nehnuteľností bola dohodnutá aj cena budúceho nájmu, nájomné vo výške 91.843,50 Sk mesačne. Budúca zmluva o nájme mala byť uzatvorená po zavkladovaní vlastníctva žalobcu k prevedeným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností v Martine, najneskôr však do 30.12.1996, kde tento termín zohľadňoval aj bežné prieťahy katastrálnych úradov pri zavkladovaní prevodu nehnuteľností. Z tohto termínu, zohľadňujúceho aj bežné prieťahy katastrálnych úradov pri zavkladovaní prevodu nehnuteľností, vychádzal žalobca pri určení začiatku vzniku škody, ktorá má charakter opakujúcich sa plnení ušlého zisku z dôvodu pravidelných splátok nájomného. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ust. a uviedol, že sa jednoznačne dozvedel o tom, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na základe zmluvy o budúcej zmluve až momentom, keď mu bol doručený rozsudok Najvyššieho súdu, t.j. dňa 23.10.2006. Ide o rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. , z ktorého jednoznačne vyplynula skutočnosť, že žalovaný porušil svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej mal odpredať dohodnuté veci. Dovtedy bol tento záväzok predmetom súdneho sporu vedeného na základe žaloby žalovaného na určenie, že tento záväzok zanikol, podanej na Okresnom súde v Martine dňa 9.10.1996. Keďže dovtedy nebolo jednoznačne preukázané porušenie relevantnej povinnosti žalovaným, nebola splnená jedna zo základných podmienok uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorou je porušenie právnej povinnosti subjektom práva, takže neexistovala preukázaná vedomosť žalobcu o vzniku škody. Podľa žalobcu v tomto prípade ide o pokračujúci a opakujúci sa vznik škody, nakoľko predpokladané nájomné, ktorého neplatenie je podstatou škody - ušlého zisku, má pravidelne sa opakujúci a pokračujúci charakter s definovateľným začiatkom a koncom. Vznikli samostatné nároky na náhradu jednotlivých škôd závislých od termínov splátok predpokladaného nájomného. Náhradu škody si žalobca vyčíslil a uplatnil v súlade s ust. za obdobie 10 rokov spätne od podania žaloby na súd dňa 16.11.2007 ( objektívna lehota) do dátumu, kedy sa žalobca stal vlastníkom prevedených nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy náhradu škody za obdobie od 16.11.1997 do 26.7.2007. Zároveň žalobca uviedol, že podľa platnej právnej teórie ak sa deň, kedy došlo k porušeniu povinností ( ), nekryje s dňom vzniku škody, premlčacia doba začína plynúť až vznikom škody. Škoda začala vznikať porušením právnej povinnosti neuzavretia kúpnej zmluvy podľa predmetnej zmluvy o budúcej zmluvy k poslednému možnému dňu uzavretia, t.j. uplynutím dňa 22.9.1996 od termínu predpokladaného zavkladovania prevodu vlastníctva podľa uvedenej neuzavretej kúpnej zmluvy na navrhovateľa s rezervou odhadnutého na 30.12.1996. Od tohto dátumu predpokladaného

nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam by mal žalobca právo na nájomné podľa uzatvorenej zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, keďže išlo o pokračujúci, opakujúci sa vznik škody, trvajúci od odhadnutého dátumu predpokladaného zavkladovania neuzatvorenej kúpnej zmluvy 30.12.1996 do 26.7.2007 termínu skutočného zavkladovania a faktického prevodu vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou a žaloba bola podaná dňa 16.11.2007 pri objektívnej 10-ročnej premlčacej dobe považuje žalobca škodu vzniknutú pred termínom 16.11.1997 za premlčanú a v žalobe ju neuplatňuje. Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že náhrada škody - ušlého zisku z titulu neplatenia nájomného zmluve dohodnutým nájomcom za dobu od 16.11.1997 do 26.7.2007 pri dohodnutej výške mesačného nájomného 91.843,50 Sk predstavuje sumu 4.632.391,50 Sk. Náhrada škody - ušlého zisku z titulu nemožnosti podnikateľsky zhodnotiť finančné prostriedky získané z nájomného vychádza z istiny 4.632,391,50 Sk, pri ktorej použil žalobca metódu výpočtu úrokov z omeškania, kde základ výpočtu opiera o aktuálne ust. , t.j. ročný ušlý zisk vypočítaný percentuálne z neuhradeného nájomného za príslušné ročné obdobie vo výške o 10% vyššie ako je uplatňovaná základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska. To predstavuje priemernú aritmetickú výšku 15,85 % zhodnotenia finančných prostriedkov so žalobcom vyčísleného nájomného a táto časť ušlého zisku reprezentuje za obdobie od 16.11.1997 do 26.7.2007 sumu 5.370.800,- Sk. Žalobca si uplatňuje tieto škody, ktoré vyčíslil v celkovej sume 10.003.191,50 Sk.

Podaním doručeným súdu dňa 27.3.2008 ( č. l. 38 spisu) zaslal žalovaný vyjadrenie vo veci. V tomto vyjadrení uviedol, že žalobca k podanému žalobnému návrhu nepredložil najrelevantnejší dôkaz a to zmluvu o budúcej zmluve s budúcim nájomcom SLOVPOLAND, s. r. o, ktorej sa mal žalobca ako budúci vlastník predmetných nehnuteľností a ako budúci prenajímateľ zaviazať v budúcnosti uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Zároveň vo vyjadrení spochybnil a odmietol úhradu dlžnej sumy v časti požadovaného príslušenstva, tak ako si ju uplatnil žalobca v podanom žalobnom návrhu s tým, že žalovaný má za to, že takto vyúčtované úroky z omeškania sú v rozpore s ust. , resp. v spojení s ust. . Zároveň žalovaný spochybnil aj uplatnený nárok na náhradu škody ušlého zisku a to nielen čo do právneho dôvodu a výšky, ale súčasne vzniesol námietku premlčania uplatnenej sumy, vrátane požadovaného príslušenstva pohľadávky a to najmä s ohľadom na ust. . Žiadal, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Podaním doručeným súdu dňa 11.4.2008 ( č. l. 41 súdneho spisu) žalobca navrhol, aby súd v predmetnom spore rozhodol najskôr o základe žaloby, t.j. o opodstatnenosti nároku žalobcu na náhradu škody s tým aj, aby sa súd vysporiadal s námietkou premlčania nároku vznesenou žalovaným v jeho vyjadrení k žalobe.

Podaním doručeným súdu dňa 18.6.2008 ( č. l. 37 súdneho spisu) žalobca zaslal vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol, že zmluva o budúcej zmluve s budúcim nájomcom SLOVPOLAND, s.r.o. je len podporný dôkaz, z ktorého orientačne vychádzal pri určení výšky škody vo forme ušlého zisku - dohodnutého nájomného. Neslúži ako dôkaz, že škoda vznikla a podľa žalobcu v štádiu konania rozhodovania medzitýmnym rozsudkom je vlastne ako dôkaz táto zmluva irelevantná. Podľa žalobcu je nespochybniteľné, že mu škoda vznikla nakoľko žalovaný mal zisk z prenájmu predmetných nehnuteľností počas celej doby porušovania práva žalobcu na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam a žalobca má právo vo forme náhrady škody minimálne na adekvátny podiel na tomto zisku žalovaného a na hodnote kapitalizácie - zhodnotení takto získanej čiastky. Ďalej žalobca uviedol, že si neuplatňuje úroky z omeškania, ale podľa spriemerovaného výpočtu úrokov z omeškania s použitím dobovo aktuálneho žalobca vyrátal len časť ušlého zisku vo forme kapitálového zhodnotenia výnosov z prenájmu zodpovedajúcemu výške svojho podielu na uvedených nehnuteľnostiach, nakoľko úroky z omeškania tvoria okrem iného aj kompenzačnú funkciu. K námietke premlčania vznesenej žalovaným žalobca uviedol, že ide o pokračujúci a opakujúci sa vznik škody, nakoľko predpokladané nájomné, ktorého neplatenie je podstatou škody - ušlého zisku má pravidelne sa opakujúci a pokračujúci charakter s definovateľným začiatkom a koncom. Vznikli samostatné a samostatne vymáhateľné nároky na náhradu jednotlivých škôd závislých od termínov splátok predpokladaného nájomného. Podľa žalobcu, ak sa deň, kedy došlo k porušeniu povinností ( ) nekryje s dňom vzniku škody, premlčacia doba začína plynúť až vznikom škody. Objektívna premlčacia doba je 10-ročná. v určuje počiatok behu premlčacej doby porušením povinností. v podobne udalosťou, ktorá spôsobila škodu. Škoda podľa žalobcu začala vznikať od termínu porušenia právnej povinnosti

neuzavretia kúpnej zmluvy podľa predmetnej zmluvy o budúcej zmluve, t.j. uplynutím dňa 22.9.1996. Každý mesiac odvtedy vznikal žalobcovi samostatný nárok na mesačne splatné nájomné, resp. na jeho adekvátny podiel podľa spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré však žalobca uhradené nemal z titulu porušenia zmluvy o budúcej zmluve žalovaným. Tým mu počas celej doby od porušenia záväzku podľa zmluvy o budúcej zmluve až do jej vynúteného uzatvorenia vznikala v mesačných intervaloch opakovaná škoda vo forme ušlého zisku - podielu na nájomnom a ušlého zisku z primeraného predpokladaného investovania takto získaných výnosov. Zároveň žalobca poukázal v otázke plynutia objektívnej premlčacej dobe na judikatúru a právnu teóriu, kde podľa žalobcu zaujala judikatúra aj právna teória jednoznačný postoj, v zmysle ktorého vzhľadom k tomu, že medzi porušením povinností a vznikom škody musí byť príčinná súvislosť a všetky tri skutočnosti sú predpokladom vzniku práva na náhradu škody, nemožno akceptovať, aby premlčacia doba začala bežať pred splnením všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a pred samotným vznikom škody a práva na jej náhradu. V tomto prípade bola zmluvná povinnosť porušená skôr, ako vznikala opakovane škoda, až do uzatvorenia zmluvy, ktorú predpokladala zmluva o budúcej zmluve. Nárok na náhradu škody by bol premlčaný v objektívnej 10-ročnej dobe v tomto prípade len vtedy, ak by vznikla súčasne s porušením právnej povinnosti pred cca desiatimi rokmi jednorazová škoda a od porušenia povinností aj vzniku tejto jednorazovej škody by uplynulo 10 rokov. V otázke plynutia subjektívnej premlčacej doby žalobca uviedol, že aj v tomto smere má judikatúra a právna teória jednoznačný postoj a z hľadiska premlčania nemožno považovať nároky na náhradu škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej povinnosti za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ale za samostatné nároky, ku ktorých uplatneniu začína bežať premlčacia doba samostatne, len čo sa poškodený o nich dozvedel. Moment dozvedenia sa žalobcu o škode v tomto prípade sa jednoznačne viaže k momentu doručenia rozsudku Najvyššieho súdu, t.j. 23.10.2006.

Súd vo veci vykonal dňa 20.10.2008 pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov žalobcu, žalovaného, žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu ich prečítaním, a to Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 4.2.1994, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , Kúpnou zmluvou zo dňa 26.6.2007. Na tomto pojednávaní súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom a považoval právny základ žalovaného nároku za opodstatnený v celom rozsahu, o výške nároku a trovách konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí.

Žalobca trval na podanej žalobe, písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní doplnil svoje vyjadrenie v tom smere, že povinnosť zo zmluvy o budúcej zmluve bola porušená 22.9.1996 a od 23.9.1996 začala plynúť 10-ročná premlčacia objektívna lehota. Podľa žalovaného rozhodujúcim bol začiatok a nie to, čo konštatoval právny zástupca žalobca, že povinnosť trvala, až kým ju žalovaný nesplnil. Zároveň právny zástupca žalovaného uviedol, že 10-ročná objektívna lehota uplynula 23.9.2006 a teda nárok žalobcu na náhradu škody za dobu od 16.11.1997 do 23.9.2006 je premlčaný, teda neopodstatnený s tým, že uznáva základ nároku, ktorý si uplatnil žalobca od 24.9.2006 do 26.7.2007.

Podľa ust. (ďalej len ) rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Za splnenia podmienky účelnosti je podľa zákona súdu umožnené rozhodnúť, či už návrh alebo i bez návrhu, najprv o právnom základe predmetu konania, ktorý bol uznaný za opodstatnený a následne po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnúť dodatočne o výške uplatňovaného nároku konečným rozsudkom. Základom nároku je potrebné rozumieť všetko ostatné, čo nie je možné podriadiť pod pojem výšky uplatneného nároku, a to, či právny základ uplatneného nároku je opodstatnený, čiastočne opodstatnený, v akej časti, či je premlčaný, zanikol, alebo neexistuje, vrátane aj vznesenej námietky premlčania.

Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 4.2.1994 uzavretá podľa ust. a nasl. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy ( ďalej len „ zmluva o budúcej zmluve“ ) /č.l. 9 súdneho spisu/. V zmysle tejto zmluvy mal žalovaný ako povinná osoba po

nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v článku I. zmluvy o budúcej zmluvy za podmienok v zmluve uvedených, odpredať tieto žalobcovi ako oprávnenej osobe v podiele 1. Podľa článku I. zmluvy o budúcej zmluve predmetom budúcej kúpnej zmluvy mali byť nehnuteľnosti, a to bývalá kotolňa číslo súpisné 54 postavená na parcele KN č. 183/15 a pozemok parcela KN č. 183/15, zastavaná plocha o výmere 2685 m2. Súd mal za to, že účastníci prejavili vôľu uzavrieť túto zmluvu v zmysle ust. a nasledujúce , a preto posudzoval aj vzťahy z nej vzniknuté, ako aj nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej porušením povinností z tejto zmluvy, ktorý si uplatnil žalobným návrhom, žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody podľa ustanovení . Podľa článku VI. zmluvy o budúcej zmluve mala byť kúpna zmluva uzavretá do 60 dní od oznámenia žalovaného, že bol vykonaný vklad vlastníckeho práva v jeho prospech na Správe katastra Martin k budove bývalej kotolne číslo súpisné 54 spolu s pozemkom. Žalovaný mal oznámiť zavkladovanie nehnuteľností písomne žalobcovi a žalobca podľa článku VI. zmluvy o budúcej zmluve mal v lehote do 15 dní od doručenia tohto oznámenia doručiť žalovanému ako povinnej osobe písomnú výzvu v zmysle na uzavretie kúpnej zmluvy. V opačnom prípade záväzok žalovaného uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu zaniká v zmysle . V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalovaný oznámil žalobcovi dňa 24.7.1996 skutočnosť zavkladovania nehnuteľností v jeho prospech a žalobca ako oprávnená osoba v lehote 15 dní požiadal 1.8.1996 žalovaného o uzavretie kúpnej zmluvy. V zmysle článku VI. zmluvy o budúcej zmluve bol žalovaný povinný v lehote 60 dní od oznámenia zavkladovania predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu na vyššie uvedené nehnuteľnosti v podiele 1 pre žalobcu. Táto lehota žalovanému uplynula 22.9.1996.

Súd mal ďalej v konaní preukázané, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplynula z článku VI. zmluvy o budúcej zmluve v lehote 60 dní a odmietol budúcu kúpnu zmluvu so žalobcom uzatvoriť s odôvodnením, že jeho záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu podľa uvedenej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 4.2.1994 na predaj predmetných nehnuteľností zanikol. Predmetom sporu, ktorý sa viedol na Okresnom súde v Martine bola žaloba, ktorú podal žalovaný dňa 9.10.1996, kde sa domáhal určenia, že jeho záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu podľa zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 4.2.1994 zanikol. Toto konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ( č. l. 13 súdneho spisu), v zmysle ktorého bolo dovolanie zamietnuté a v jeho dôsledku nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline z 3.6.2004, č. k. -261, ktorým súd žalobu žalobcu v tomto spore ako žalovaného zamietol. V odôvodnení Najvyšší súd SR uviedol, že záväzok žalobcu v našom konaní žalovaného z uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve v dôsledku ním tvrdenej a oznámenej zmeny podmienok nezanikol. Na základe týchto skutočností, si žalovaný dodatočne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o budúcej zmluve a dňa 26.6.2007 uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu na predaj vyššie uvedených nehnuteľností, prevod nehnuteľností podľa tejto kúpnej zmluvy bol právoplatne zavkladovaný dňa 26.7.2007 ( č. l. 6, 7, 8 súdneho spisu).

Podľa ust. ( ďalej len „ “ ) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

V zmysle ust. a nasledujúce je zodpovednosť za škodu uzákonená ako objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky tieto predpoklady majú objektívnu povahu s tým, že zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť ( liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich jej zodpovednosť ( ). Existenciu všetkých týchto troch predpokladov musí preukázať poškodený.

Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, ktorý musí preukázať poškodená strana. Podľa názoru súdu tento prvý predpoklad zo strany žalobcu v konaní bol splnený. Z predložených listinných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplynula zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 4.2.1994, a to povinnosť uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu v súlade s článkom VI. zmluvy o budúcej zmluve riadne a včas, t.j. do 22.9.1996. Tieto

skutočnosti neboli zo strany žalovaného vyvrátené, naopak boli potvrdené aj tou skutočnosťou, že si žalovaný splnil túto povinnosť až dodatočne na základe konečného rozsudku Najvyššieho súdu SR a dňa 26.6.2007 uzavrel kúpnu zmluvu so žalobcom. Prevod vlastníctva nehnuteľností vo vzťahu k žalobcovi nadobudol právoplatnosť 26.7.2007.

Rovnako bol splnený aj ďalší predpoklad a to vznik škody, ktorú si uplatnil žalobca v konaní jednak vo forme ušlého zisku z nájomného z nehnuteľností, ktoré mu mali byť prevedené do vlastníctva podľa zmluvy o budúcej zmluve, ako aj vo forme ušlého primeraného podnikateľského zhodnotenia peňazí, ktoré mal žalobca dostať vo forme nájomného. Škodou sa vlastne rozumie majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch a v podstate znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Žalobca v konaní preukazoval, že mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku aj doložením listinného dôkazu - zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi ním a medzi spoločnosťou SLOVPOLAND, s.r.o. dňa 1.9.1996. Išlo o zmluvu o budúcej zmluve s budúcim nájomcom spoločnosťou SLOVPOLAND, s.r.o. ( č. l. 70 spisu), v ktorej sa žalobca ako budúci vlastník nehnuteľností a budúci prenajímateľ zaviazal v budúcnosti uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a dať do nájmu v budúcnosti nadobudnuté nehnuteľnosti budúcemu nájomcovi spoločnosti SLOVPOLAND, s. r. o.. V zmluve o budúcej zmluve bol budúci nájom nehnuteľností dohodnutý vo výške 91.843,50 Sk mesačne a budúca zmluva o nájme mala byť uzatvorená po zavkladovaní vlastníctva žalobcu k prevedeným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Budúca nájomná zmluva mala byť uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 3.1.1997 ( č. l. 70 spisu). Nárok na náhradu škody vzniká poškodenému len vtedy, keď mu škoda skutočne vznikla. Rozsah náhrady škody je upravený všeobecne v ust. §, 380, 381 . V zmysle týchto ust. sa nahrádza všetka škoda, t.j. skutočná škoda a aj ušlý zisk. Súd mal za to, že aj tento zákonný predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody bol zo strany žalobcu preukázaný.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Táto príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škoda vznikne nutne ako následok určitého porušenia zmluvných povinností. Príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvy a vznikom škody musí dokázať takisto poškodený. Súd mal za to, že bol splnený aj ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to, že vzniknutá škoda vo forme ušlého zisku je v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného.

Podľa názoru súdu boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti a žalovaný, ktorý spôsobil žalobcovi škodu porušením povinností, nepreukázal existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť, a preto žalovaný za vzniknutú škodu zodpovedá. Pre úplnosť súd udáva, že žalovaný uznal na pojednávaní nárok žalobcu na náhradu škody, ale len za obdobie od 24.9.2006 do 26.7.2007 z dôvodu, že podľa žalovaného časť nároku žalobcu na náhradu škody bola premlčaná uplynutím objektívnej premlčacej doby.

Podľa ust. premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa ust. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť, končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, po hodnotení vykonaných dôkazov sa súd nestotožnil s námietku premlčania, ktorá bola vznesená zo strany žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu v dôsledku uplynutia objektívnej desaťročnej premlčacej doby. Podľa žalovaného desaťročná objektívna premlčacia doba uplynula 23.9.2006 z dôvodu, že k porušeniu povinnosti došlo 22.9.1996 a od 23.9.1996 začala plynúť desaťročná objektívna premlčacia doba, a teda žalobca má nárok na náhradu škody len za obdobie od 24.9.2006 do 26.7.2007.

Podľa ust. , 398 je začiatok premlčacej doby pri práve na náhradu škody upravený osobitne, kde sú upravené dve doby, jednak subjektívna doba, ktorá je v zmysle štvorročná a objektívna, ktorá je podľa desaťročná. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, tak tá začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, alebo sa o nej dozvedieť mohol, a o tom, kto je povinný škodu nahradiť. Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu oboch skutočností, t.j. škody a škodcu s tým, že škoda nemusí byť identifikovaná presným rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre jeho možnosť uplatniť si nárok na súde. Súd je toho názoru, že z hľadiska premlčania, nemožno považovať nároky na náhradu škody vznikajúce a narastajúce pokračujúcim porušovaním tej istej povinnosti za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ale za samostatné nároky, ku ktorých uplatneniu začína bežať premlčacia doba samostatne, len čo sa poškodený o nich dozvedel. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca získal vedomosť o škode až doručením rozsudku Najvyššieho súdu SR dňa 23.10.2006, ako aj vedomosť o tom, kto za túto škodu zodpovedá, čiže je povinný nahradiť túto škodu. Žalobu na súd podal žalobca dňa 16.11.2007, teda v čase, keď štvorročná subjektívna premlčacia doba ( ) neuplynula. Tieto skutočnosti, že žalobca získal vedomosť o vzniku škody až doručením rozsudku Najvyššieho súdu SR uznal aj žalovaný v prednese vykonanom na pojednávaní dňa 20.10.2008. Subjektívna premlčacia doba nepredlžuje objektívnu premlčaciu dobu, pretože uplynutím subjektívnej premlčacej doby dôjde k premlčaniu aj vtedy, keď objektívna premlčacia doba ešte neuplynula. Začiatok objektívnej doby, na rozdiel od začiatku subjektívnej doby, sa viaže na deň, kedy došlo k porušeniu povinností a teda právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ak sa, ale deň škodnej udalosti nekryje s dňom vzniku škody, premlčacia doba začína plynúť až vznikom škody. Je treba zdôrazniť, že objektívna premlčacia doba sa uplatní len vtedy, keď nedošlo k uplynutiu štvorročnej subjektívnej premlčacej doby, a teda k premlčaniu práva na náhradu škody. Náhradu škody si žalobca uplatnil za obdobie 10 rokov spätne od podania žaloby na súd dňa 16.11.2007 do dátumu, kedy sa stal vlastníkom prevedených nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy, t. j. za obdobie od 16.11.1997 do 26.7.2007. Podľa názoru súdu škoda začala vznikať porušením zmluvnej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu podľa zmluvy o budúcej zmluve najneskôr k poslednému možnému dňu uzavretia kúpnej zmluvy t. j. 22.9.1996 od termínu dohodnutej účinnosti budúcej nájomnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 3.1.1997 medzi žalobcom ako budúcim vlastníkom predmetných nehnuteľností a budúcim prenajímateľom so záväzkom dať do nájmu v budúcnosti nadobudnuté nehnuteľnosti budúcemu nájomcovi spoločnosti SLOVPOLAND, s.r.o. V tomto smere sa súd nestotožnil s výkladom žalobcu, že škoda začala vznikať od termínu predpokladaného zavkladovania prevodu vlastníctva podľa neuzavretej kúpnej zmluvy, odhadnutého na 30.12.1996. Súd ďalej uvádza, že od dátumu účinnosti budúcej nájomnej zmluvy by mal žalobca právo na nájomné podľa uzatvorenej zmluvy o budúcej nájomnej zmluve. Išlo o pokračujúci, opakujúci sa vznik škody, nakoľko predpokladané nájomné, ktorého neplatenie je podstatou škody - ušlého zisku, ktorý si uplatnil žalobca, má pravidelne sa opakujúci a pokračujúci charakter s definovateľným začiatkom a koncom, trvajúci od dohodnutého dátumu účinnosti budúcej nájomnej zmluvy t. j. od 3.1.1997 do 26.7.2007 termínu skutočného zavkladovania a faktického prevodu vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou. Vznikli samostatné a samostatne vymáhateľné nároky na náhradu jednotlivých škôd závislých od termínov splátok predpokladaného nájomného. Každý mesiac vznikal žalobcovi samostatný nárok na mesačné splatné nájomné, resp. jeho adekvátny podiel podľa jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré však žalobca nemal uhradené práve z dôvodu porušenia zmluvy o budúcej zmluve zo strany žalovaného, a teda mu počas celej doby od porušenia záväzku podľa zmluvy o budúcej zmluve až do uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy vznikala v mesačných intervaloch opakovaná škoda vo forme ušlého zisku. Žaloba bola podaná dňa 16.11.2007, pri objektívnej desaťročnej premlčacej dobe súd považuje nárok žalobcu na náhradu škody za obdobie od 16.11.1997 do 26.7.2007 za nepremlčaný a uplatnený v rámci objektívnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že medzi porušením povinností a vznikom škody musí byť príčinná súvislosť a všetky tieto tri skutočnosti sú predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, tak je potrebné za účelom ochrany poškodeného vykladať zákon extenzívne, a teda nie je možné pripustiť, aby premlčacia doba začala plynúť pred splnením všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a pred samotným vznikom škody a práva na jej náhradu. V tomto prípade bola zmluvná povinnosť porušená skôr, ako vznikala opakovane škoda, až teda do uzavretia zmluvy, ktorú predpokladala zmluva o budúcej zmluve. Podľa názoru súdu nárok na náhradu škody by bol premlčaný v objektívnej desaťročnej dobe tak, ako to namietal žalovaný len vtedy, ak by vznikla súčasne s porušením právnej povinnosti pred desiatimi rokmi jednorazová škoda a od porušenia povinnosti, aj vzniku tejto jednorazovej škody by uplynulo desať rokov.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol vo výroku medzitýmneho rozsudku, že právny základ žalovaného nároku je opodstatnený v celom rozsahu a teda žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil za obdobie desiatich rokov spätne od podania žaloby na súd dňa 16.11.2007 do doby, kedy sa stal vlastníkom prevedených nehnuteľností, t.j. náhradu škody za obdobie od 16.11.1997 do 26.7.2007. Zároveň súd vo výroku rozsudku rozhodol, že o výške nároku a trovách konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.