Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_8C-40-2007.pdf
PDF · 130.1 KB
No categories available
8C/40/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v konaní navrhovateľky v 1. rade: PRVÁ SLOVENSKO-ČESKÁ REALITNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., Škultétyho č. 16/52, 831 03 Bratislava, IČO: 35 935 049, navrhovateľky v 2. rade: L. L., bytom Š. č. XX/XX, XXX XX Bratislava, obaja zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova č. 9/a, 911 07 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: Slovenský rozhlas, Mýtna č. 1, 817 55 Bratislava, IČO: 00 167 355, odporcovi v 2. rade: E.. E. Č., G. K. č. X, XXX XX Bratislava, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Dominik Okenica, advokát, Partizánska č. 2, 811 03 Bratislava, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 21.911, 50.- Sk, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia zastúpení svojim právnym zástupcom sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 02. 2007 domáhali, aby odporca v 1. rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku na rozhlasovej stanici Slovensko, na vlastné náklady, po sebe idúcich troch dňoch, v poobedňajších hodinách, zverejnil ospravedlnenie navrhovateľom tohto znenia:
Dňa 17. 11. 200ž v relácii X. G. na rozhlasovej stanici Slovensko, pod názvom J. K. E. Č. pri príležitosti 17. výročia nežnej revolúcie, E. Č. na otázky moderátora a na otázky poslucháčov v tejto publicistickej relácii okrem iného uviedol aj nepravdivé skutkové okolnosti dotýkajúce sa činnosti obchodnej spoločnosti PRVÁ SLOVENSKO-ČESKÁ REALITNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. a jej konateľky Beáty Beníkovej, keď o tejto spoločnosti uviedol, že ide o úžernícku spoločnosť a pani Beátu Beníkovú označil ako človeka, ktorá v sprievode svalnatých mladých ľudí začali vysťahovávať manželov aj so synom pod holé nebo. Týmito nepravdivými údajmi došlo k zásahu do dobrej povesti tejto právnickej osoby a v značnej miere k ohrozeniu vážnosti pani Beáty Beníkovej u spoluobčanov a obchodných partnerov. Za zverejnenie týchto nepravdivých skutkových tvrdení sa týmto ospravedlňujeme.
Svoj návrh navrhovatelia odôvodnili nasledovne:
Navrhovateľka v 2. rade je konateľkou navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 1. rade, okrem iného, vykonáva realitnú činnosť a poskytuje úvery z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.
K veci týkajúcej sa rodiny G., ktorej sa napádané výroky týkali, právny zástupca navrhovateľov v návrhu viedol nasledovné skutočnosti.
Dňa 09. 09. 2005 sa na navrhovateľku v 2. rade ako na konateľku navrhovateľa v 1. rade obrátila Y. G., ktorá sa o nich dozvedela od zamestnancov OTP Banky Slovensko, a. s. v Bratislave (ďalej len "banka"). Požiadala ich o pomoc pri splácaní úveru banke a zabráneniu tak dražbe ich rodinného domu na R. Č.. XX Y. L. (z vykonaného dokazovania vyplýva, že výlučným vlastníkom rodinného domu je E.X. G., v zmluve o spotrebnom úvere je spoludlžníkom) bankou alebo inou spoločnosťou po postúpení pohľadávky banky.
Y. G. čerpala v banke úver, v prospech banky bolo na ich rodinný dom zriadené záložné právo v prospech banky s jej súhlasom na dobrovoľnú dražbu rodinného domu. Keďže Y. G. úver nesplácala, banka pripravovala predaj tejto pohľadávky spoločnosti Credit Clearing Center a. s. s následnou dražbou rodinného domu. O tejto skutočnosti bola Y. G. bankou informovaná, vyzvaná na zaplatenie dlžnej časti úveru.
Y. G. sa preto obrátila o pomoc na navrhovateľku v 2. rade ako konateľku navrhovateľa v 1. rade. Dňa 09. 09. 2005 písomne vyhlásila, že súhlasí s vyplatením jej úveru banke navrhovateľom v 1. rade a to formou odkúpenia ich rodinného domu navrhovateľom v 1. rade so zriadením práva spätnej kúpy v prospech Y. G.. Dňa 27. 09. 2005 manželia G. splnomocnili navrhovateľa v 1. rade zastúpeného navrhovateľkou v 2. rade na ich zastupovanie v tejto veci, vrátane na zabezpečenie súhlasu banky s výmazom záložného práva zriadeného v prospech banky na rodinný dom. Navrhovateľ v 1.rade následne po dohode s bankou a manželmi G. zaplatil zvyšnú časť úveru, vložil na účet banky sumu 636 815.- Sk. Po zaplatení tohto úveru došlo k výmazu záložného práva. Následne bola medzi navrhovateľom v 1. rade a Y. G. uzatvorená kúpna zmluva s právom spätnej kúpy trvajúcim tri mesiace s určením kúpnej ceny v prípade realizácie práva spätnej kúpy vo výške 1 000 000.- Sk (ďalej len "kúpna zmluva"). Cena bola určená s prihliadnutím na to, že navrhovateľ v 1. rade poskytol manželom G. finančné prostriedky na zaplatenie úveru a znášal všetky finančné náklady s tým spojené. V tejto lehote manželia G. právo spätnej kúpy nevyužili.
Manželia G. sa neskôr domáhali súdnou cestou (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V č. k. 12C 501/2005) neplatnosti kúpnej zmluvy. Súčasne návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadali obmedziť výkon vlastníckeho práva navrhovateľa v 1. rade ako nového vlastníka rodinného domu a uloženie povinnosti navrhovateľovi v 1. rade strpieť v rodinnom dome manželov G.. Prvostupňový súd vyhovel ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa v 1. rade toto rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a návrh zamietol. O tejto skutočnosti mali preukázateľné vedomosť i manželia G., no i napriek tomu v rodinnom dome zostali i naďalej bývať, zdržiavali sa v ňom neoprávnene, pretože neboli jeho vlastníkmi, ani nemali k nemu žiadny právny vzťah. Manželia G. neskôr sami uznali, že nemajú prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny pri prípadnej realizácii práva spätnej kúpy, a že sa z rodinného domu dobrovoľne vysťahujú.
Navrhovatelia nespochybňujú, že odporca v 2. rade má právo vyjadrovať svoje názory slovom. No pri jeho realizácii nemôže byť toto právo zneužívané zásahmi do práva na ochranu osobnosti iných subjektov. Tvrdenia odporcu v 2. rade uvedené v petite tohto návrhu o navrhovateľovi v 1. rade ako úžerníckej firme a konateľke navrhovateľa v 1. rade navrhovateľke v 2. rade ako osobe, ktorá prišla do rodinného domu na R. Č.. XX v L. a začala manželov G. spolu s ich synom vysťahovávať pod holé nebo, sú v rozpore so skutočným stavom veci, sú nepravdivé, účelové, nepresné, čo u poslucháčov tejto publicistickej rozhlasovej relácie vytvorili negatívny úsudok o oboch navrhovateľoch. Týmito, návrhom napadnutými, tvrdeniami, ktoré uviedol odporca v 1. rade v rozhlasovej relácii, ktorú odvysielal odporca v 1. rade, došlo k zneužitiu práva vyjadrovať svoje názory slovom, zneužitiu slobody prejavu a tým k zásahu do dobrej povesti navrhovateľa v 1. rade a povesti navrhovateľky v 2. rade. Tvrdenia odporcu v 1. rade znevažujú činnosť navrhovateľa v 1. rade a zasahujú do občianskej cti a súkromia, dôstojnosti navrhovateľky v 2. rade, degradujú aktivity navrhovateľa v 1. rade ako právnickej osoby a aktivity jej štatutárneho zástupcu, konateľky, navrhovateľky v 2. rade. Navrhovatelia nevyvíjali žiadne aktivity, ani právne, týkajúce sa rodinného domu na R. Č.. XX Y. L., predtým vo vlastníctve manželom G., v rozpore so zákonom.
Podľa názoru navrhovateľov odporca (v návrhu neuviedol konkrétne ktorý) neoprávnene a hrubým spôsobom zasiahol do práv (v návrhu neuviedol konkrétne ktorých) navrhovateľov, keď v spomínanej publicistickej rozhlasovej relácii uvádzal o navrhovateľoch nepravdy. Preto sa navrhovatelia (navrhovateľ v 1. rade ako právnická osoba a navrhovateľka v 2. rade ako konateľka navrhovateľa v 1. rade ako fyzická osoba) domáhajú ochrany svojich práv podľa ustanovenia § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Počas konania právny zástupca navrhovateľov uvádzal, že navrhovateľ v 1. rade ako právnická osoba sa domáha ochrany svojich práv v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, nakoľko napadnutými výrokmi odporcu v 2. rade bolo zasiahnuté do dobrej povesti navrhovateľa v 1. rade. Reagujúc na námietku oboch odporcov, že ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka neposkytuje právnu ochranu právnickým osobám, uvádzal že podľa jeho názoru toto ustanovenie zákona poskytuje ochranu pred nepravdivými údajmi fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám.
Tvrdenia, výroky odporcu v 2. rade o násilnom vysťahovávaní manželov G. navrhovateľkou v 2. rade pod holé nebo sú nepravdivé. Keby išlo skutočne o násilné vysťahovavanie riešilo by sa to i trestnoprávnou cestou, nakoľko pri sťahovaní bola prítomná i polícia, zavolaná odporcom v 2. rade ako právnym zástupcom manželov G., ktorá však nakoniec z miesta odišla bez akéhokoľvek riešenia celej situácie.
Odporca v 1. rade sa v rámci prípravy pojednávania vyjadril k návrhu podaním doručeným súdu dňa 06. 07. 2007, čl. 43. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v 1. rade, nakoľko navrhovateľ v 1. rade ako právnická osoba nepožíva ochranu svojich práv podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, tak ako to uvádza v návrhu právny zástupca navrhovateľov. Navrhovateľ v 1. rade ako právnická osoba sa nemôže dovolávať ochrany svojich práv podľa tohto ustanovenia zákona, nakoľko ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu iba osobnostným právam fyzickej osobe. Subjektom ochrany podľa tohto ustanovenia zákona je iba fyzická osoba, jej osobnostné práva, nie právnická osoba, jej práva. Z tohto dôvodu žiadal vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade návrh zamietnuť.
V ostatnej časti odporca v 1. rade považuje návrh za neopodstatnený a právne nepodložený. Odporca v 2. rade napadnuté slovné tvrdenia uviedol v živom, kontaktnom vysielaní publicistickej rozhlasovej relácie vysielanej odporcom v 1. rade. Uvedené tvrdenia boli odporcom v 2. rade uvedené bez akejkoľvek vedomosti moderátora tejto relácie, bez prípravy, boli reakciami na telefonické otázky poslucháčov relácie. Tvrdenia boli prezentáciou názorov, informácií a postojov odporcu v 2. rade ako právneho zástupcu manželov G. v ich cause. Odvysielané tvrdenia neboli a nie sú prezentované ako názory, stanoviská odporcu v 1. rade v tejto veci, odporca v 1. rade, ktorý tieto výroky iba odvysielala nenesie žiadnu zodpovednosť za výroky prednesené inou osobou. Navrhovatelia v návrhu ani nepreukázali, tvrdeniami, ani dôkazmi, nepravdivosť napádaných tvrdení odporcu v 2. rade. Odporca v 1. rade ďalej namietal zmätočnosť, nevykonateľnosť petitu, nakoľko odporca v 1. rade nemá podľa platnej organizačnej štruktúry vysielací okruh s označením "rozhlasová stanica Slovensko", tak ako je to uvedené v petite návrhu.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadal návrh vo vzťahu k odporcovi v 1. rade zamietnuť.
Počas konania odporca v 1. rade, okrem skutočností uvádzaných vo svojom vyššie uvedenom vyjadrení, namietal i aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky v 2. rade, ktorá sa domáha ochrany svojich osobnostných práv síce ako fyzická osoba, ale ako konateľka navrhovateľa v 1. rade.
Právny zástupca odporcu v 2. rade v rámci prípravy pojednávania vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 10. 07. 2007, čl. 44, a počas konania uvádzal, že odporca v 2. rade má právo vyjadrovať svoje názory slovom, má právo slobodne prijímať a rozširovať idey a informácie. V prípade oboch napadnutých slovných výrokov odporcu v 2. rade nejde o skutkové tvrdenia, ale o hodnotiace úsudku odporcu v 2. rade. Tieto hodnotiace úsudky sú v oboch prípadoch pravdivé.
Uviedol, že pripúšťa, že dňa 17. 11. 2006 odporca v 2. rade v publicistickej relácii "X. G." odvysielanej odporcom v 1. rade predniesol napádané výroky. Tieto výroky však uviedol z dôvodu, že sú pravdivé. Odporca v 2. rade je právnym zástupcom manželov Y. C. E. G. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod č. k. 12C 501/2005, v ktorom manželia G. napadli neplatnosťou zmluvy, ktoré uzatvorili s navrhovateľom v 1. rade. Navrhovatelia v novembri 2006 vysťahovali manželov G. spolu s ich synom z rodinného domu na R. Č.. XX Y. L. násilím resp. pod hrozbou násilia. Skutočnosti uvádzané navrhovateľmi v návrhu týkajúce sa vysťahovania rodiny G. sú nepravdivé.
Namietal, že navrhovateľka v 2. rade bola v predmetnom napadnutom úsudku uvedená ako konateľka navrhovateľa v 1. rade a nie ako samostatná fyzická osoba, preto nemohlo týmito hodnotiacimi úsudkami dôjsť k zásahu do jej osobnostných práv.
K veci týkajúcej sa rodiny G., ktorej sa napádané výroky týkali, právny zástupca odporcu v 2. rade uviedol nasledovné skutočnosti.
Manželia G. si v roku 2004 zobrali z banky pôžičku na rekonštrukciu svojho rodinného domu na R. Č.. XX Y. L.. V rodinnom dome bývali manželia G. spolu s 11 ročným synom. V roku 2005 sa manželia G. dostali do finančných ťažkostí, neboli schopní splácať pôžičku. Manželov G. oslovila telefonicky navrhovateľka v 2. rade (skontaktovanie sa nestalo tak ako uvádzajú navrhovatelia, ale presne naopak), ktorá sa zjavne v banke dozvedala o neschopnosti manželov G. splácať ďalej pôžičku, a navrhla im, že im poskytne novú pôžičku, za pomerne priaznivých podmienok, na splatenie zvyšnej časti neplatenej starej pôžičky v banke. Vzhľadom na neschopnosť splatiť zvyšok pôžičky banke a prijateľné podmienky novej pôžičky ponúknutej navrhovateľkou v 2. rade, manželia G. prejavil záujem o novú pôžičku. Navrhovateľ v 1. rade ponúkol manželom G. pôžičku vo výške 700 000.- Sk s tým, že do troch mesiacov mu vrátia túto sumu navýšenú o 150 000.- Sk, t. j. spolu 850 000.- Sk. Pri ústnom rokovaní o podmienkach novej pôžičky s navrhovateľkou v 2. rade nerokovali o kúpnej zmluve na rodinný dom s právom spätnej kúpy. Až pri samotnom podpise týchto zmlúv u notára dňa 20. 09. 2005 manželia G. zistili, že ide o kúpnu zmluvu a zmluvu o práve spätnej kúpy. No i vtedy navrhovateľka v 2. rade manželov G. uistila, že kúpnu zmluvu, na základe ktorej by sa navrhovateľ v 1. rade stal vlastníkom rodinného domu, nedajú zapísať do katastra nehnuteľností, ak manželia G. do troch mesiacov vrátia dohodnutú sumu 850 000.- Sk. Manželia G. dôverovali navrhovateľke v 2. rade, zmluvy dobrovoľne podpísal. Navrhovateľ v 1. rade na základe týchto zmlúv následne splatil priamo banke zvyšok nesplatenej pôžičky vo výške 635 815.- Sk manželov G. banke, manželia G. žiadne peniaze od navrhovateľov nedostali.
Hneď po podpise týchto zmlúv, splatení starej pôžičky, si manželia G. začali v banke vybavovať novú pôžičku v bankách, po jej získaní by splatili dlh navrhovateľovi v 1. rade. V každej banke však žiadali poskytnutý úver, pôžičku, zabezpečiť záložným právom na rodinný dom. Vtedy manželia G. zistili, že nie sú už vlastníkmi rodinného domu, že vlastníkom je navrhovateľ v 1. rade na základe kúpnej zmluvy, čím navrhovateľka v 2. rade porušila svoj sľub, že do troch mesiacov kedy mohli manželia G. realizovať právo spätnej kúpy navrhovateľ v 1. rade na základe kúpnej zmluvy si nedá zapísať vlastnícke právo k rodinnému domu. Banka bola ochotná poskytnúť manželom G. novú pôžičku s tým, že peniaze by dostal priamo navrhovateľ v 1. rade. Manželia G. následne oslovili navrhovateľov.
Navrhovateľ v 1. rade uzatvoril s manželmi G. zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 15. 11. 2005, na základe ktorej si mohli manželia G. odkúpiť späť ich rodinný dom už za kúpnu cenu 1 000 000.- Sk, avšak do starého termínu aký bol dohodnutý i v prvej kúpnej zmluve s právom spätnej kúpy t. j. do 28. 12. 2005. Navrhovateľ v 1. rade v tejto zmluve nepredĺžil termín realizácie práva spätnej kúpy, zvýšil však kúpnu cenu za kúpu rodinného domu.
Z tejto právnej konštrukcie navrhnutej a zrealizovanej navrhovateľmi a následne zo všetkých troch zmlúv vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade skutočne za manželov G.Ý. vrátil banke zvyšok starej pôžičky vo výške 636 815.- Sk, avšak za tri mesiace žiadal vrátiť už 1.000 000.- Sk, čo v prepočte zodpovedá úrokovej sadzbe 228% ročne. Manželia G. síce neuzatvorili s navrhovateľmi zmluvu o pôžičke, avšak zo všetkých právnych úkonov a celej tejto právnej konštrukcie jednoznačne vyplýva, že ide o skryté právne úkony.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry úroková sadzba prevyšujúca už 40% ročne nezodpovedá dobrým mravom a takéto zmluvy sú neplatné. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca v 2. rade má za to, že sloboda vyjadrovania mu dovoľuje označiť predmetný úrok vo výške 228% za úžernícky.
Preto má za to, že jeho výroky v časti týkajúcej sa označenia navrhovateľa v 1. rade v cause manželov G. sú pravdivé. Navrhovatelia využili tieseň manželov G., vyvolanú predčasným ( ešte pred uplynutím trojmesačnej lehoty na možnosť realizácie práva spätnej kúpy) prevodom vlastníckeho práva k rodinnému domu na navrhovateľa v 1. rade.
Manželia G. nakoniec podpísali zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, nemali iné východisko z tejto celej situácie, keďže nechceli prísť o rodinný dom, svoje bývanie. Napriek podpisu tejto zmluvy navrhovateľ v 1. rade odmietol previesť rodinný dom späť na manželov G.M., ktorí by ho mohli založiť, získať tak novú pôžičku a z nej vyplatiť dohodnutú sumu navrhovateľovi v 1. rade. Manželia G. si tak nemohli zobrať novú pôžičku z banky a vyplatiť navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 1. rade dňa 09. 11. 2006 previedol rodinný dom na spoločnosť, ktorej spoločníčkou je aj navrhovateľka v 2. rade. Prvostupňový súd v konaní o neplatnosť predmetných zmlúv na návrh manželov G. na nariadenie predbežného opatrenia zakázal navrhovateľovi v 1. rade ďalšie disponovanie s rodinným domom. Odvolací súd však toto predbežné opatrenie zmenil tak, že návrh zamietol, navrhovateľ v 1. rade následne previedol rodinný dom na ďalší subjekt, prepojenú spoločnosť. Následne na nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia prvostupňový súd v tomto konaní zakázal už novému vlastníkovi rodinného domu s nim disponovať a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.
Po zrušení predbežného opatrenia odvolacím súdom navrhovatelia násilne otvorili dvere a začali vykladať nábytok manželov G. na nákladné auto, po privolaní polície s takýmto násilným vysťahovaním prestali. Po dvoch týždňoch sa celý proces vysťahovania zopakoval. Vysťahovanie manželov G. sa zrealizovalo až na tretí krát, keď navrhovatelia nasťahovali do rodinného domu asi dve rómske rodiny. Vtedy sa manželia G. z rodinného domu odsťahovali (časť ich vecí ostala v rodinnom dome) a presťahovali sa i so svojím maloletým synom do ubytovne. Doteraz bývajú v provizórnych nevyhovujúcich podmienkach, keďže nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si adekvátneho bývania.
Odporca v 2. rade považuje postup navrhovateľov v cause manželov G. za vydieranie neskúsených a práva neznalých klientov. Má za to, že u navrhovateľov (vrátane s nimi prepojených ďalších piatich spoločností) nejde o ojedinelý prípad kedy, kedy simulovanými právnymi úkonmi za trhovo neprimerane nízke ceny sa stanú vlastníkmi nehnuteľností, pričom pôvodní vlastníci, neskúsení, právne nezdatní klienti, prídu o svoje, častokrát jediné bývanie.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadali návrh ako neopodstatnený zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 2. rade, výsluchom svedkyne Y. G., svedka E.Á. G., listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Súd pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu v tejto veci a následne jeho právnom vyhodnotí zohľadnil i všetky písomné vyjadrenia a osobné prednesy na jednotlivých pojednávaniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov.
Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav a nasledovne ho právne vyhodnotil:
Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľmi - kúpnej zmluvy z 20. 09. 2005, čl. 75, súd zistil, že dňa 20. 09. 2005 uzatvoril E. G. ako predávajúci a navrhovateľ v 1. rade ako kupujúci kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že E. G. ako výlučný vlastník rodinného domu na R. Č.. XX Y. L. a pozemku, na ktorom rodinný
dom je postavený (nehnuteľnosti - stavba súp. č. XXX postavená na pozemku par. č. XXX, pozemok par. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Č.) predal touto kúpnou zmluvou navrhovateľovi v 1. rade tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa v 1. rade za kúpnu cenu 700 000.- Sk.
Z čl. II písm. a), písm. b) tejto zmluvy vyplýva, že časť kúpnej zmluvy vo výške aktuálneho zostatku spotrebného úveru (táto suma nie je v zmluve vyčíslená) poskytnutého manželke predávajúceho, Y. G. ako dlžníčke a predávajúcemu ako spoludlžníkovi na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. 030201404 zo dňa 02. 04. 2004 uzatvorenej medzi OTP Bankou Slovensko, a. s. a manželmi G., bude priamo vyplatená banke na splatenie úveru a zostatok kúpnej ceny v hotovosti do rúk predávajúceho.
Z čl. III ods. 2 písm. b) tejto zmluvy vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech banky v zmysle zmluvy zo dňa 02. 04. 2004 zapísané do príslušného katastra nehnuteľností pod č. Y. - XXXX/XX dňa 20. 04. 2004.
Z návrhu na výmaz záložného práva vyššie uvedeného z katastra nehnuteľností, čl. 87, banky zo dňa 28. 09. 2005, vyplýva, že banka požiadala o výmaz záložného práva zriadeného v prospech banky na základe zmluvy o spotrebnom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 02. 04. 2004, nakoľko dôvody zaťaženia uvedených nehnuteľností záložným právom skončili. Z tohto, ani iného listinného dôkazu predloženého navrhovateľmi (potvrdenia banky o aktuálnom zostatku úveru, najneskôr k 28. 09. 2005) nebolo možné ustáliť aká suma bola navrhovateľom v 1. rade ako zvyšná časť spotrebného úveru zaplatená banke. Odporca v 2. rade počas konania nevedel presne túto čiastku vyčísliť, rovnako i svedkovia manželia G.. Navrhovatelia uvádzali sumu 636 815.- Sk, avšak túto skutočnosť žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali. Keďže však táto skutočnosť nebola podľa názoru súdu smerodajná v predmetnom spore a nesúvisela priamo s právnym vyhodnotením skutkového stavu v tejto veci, súd sa presným vyčíslením zaplatenej zvyšnej časti spotrebného úveru navrhovateľom v 1. rade banke, následne po rozpornosti tejto skutočnosti už nezaoberal.
Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľmi - zmluvy o práve spätnej kúpy z 20.09.2005, čl. 70, súd zistil, že dňa 20. 09. 2005 uzatvoril E. G. ako oprávnený a navrhovateľ v 1. rade ako povinný zmluvu o práve spätnej kúpy, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení práva spätnej kúpy predmetných nehnuteľností v prospech E. G., pričom toto právo trvá tri mesiace odo dňa podpisu tejto zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 850 000.- Sk.
Z čl. I tejto zmluvy vyplýva, že v prípade nesplnenia niektorej z podmienok dohodnutých v tomot ustanovení zmluvy právo spätnej kúpy zaniká.
Z čl. I ods. 2 písm. d) tejto zmluvy vyplýva, že oprávnený má právo užívať tieto nehnuteľnosti počas doby trvania práva spätnej kúpy.
Z čl. I ods. 2 písm. e) tejto zmluvy vyplýva, že v prípade zániku práva spätnej kúpy je oprávnený povinný vypratať predmetné nehnuteľnosti a odovzdať ich najneskôr do 7 dní odo dňa jeho zániku bez nároku na náhradné bývanie.
Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľmi - dodatku k zmluve o práve spätnej kúpy z 14. 11. 2005, čl. 78, súd zistil, že dňa 14. 11. 2005 uzatvoril E. G. ako oprávnený a navrhovateľ v 1. rade ako povinný dodatok k zmluve o práve spätnej kúpy, zo dňa 20. 09. 2005, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zmene čl. I ods. 2 písm. b) zmluvy o práve spätnej kúpy t. j. na zvýšení kúpnej ceny na 1 000 000.- Sk, za ktorú môže E. G. realizovať právo spätnej kúpy predmetných nehnuteľností, ostatné časti zmluvy ostali nezmenené.
Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľmi-zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 14. 11. 2005, čl. 80, súd zistil, že dňa 14. 11. 2005 uzatvoril navrhovateľ v 1. rade ako budúci predávajúci a E. G. ako budúci kupujúci zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, z ktorej vyplýva, že budúci kupujúci bude čerpať úver z banky na kúpu predmetných nehnuteľností a nakoľko banke potrebuje na zabezpečenie čerpania úveru predložiť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej bude v prospech banky zriadené na predávaných nehnuteľnostiach záložné právo, zmluvné strany sa dohodli za účelom čerpania úveru budúcim kupujúcim na uzatvorení tejto zmluvy.
Podľa čl. II kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá na 1 000 000.- Sk.
Z listinných dôkazov predložených navrhovateľmi - potvrdenia banky o výške sumy o aktuálnom zostatku úveru k 28. 09. 2005, čl. 89, vyplýva že k tomuto dňu bola delikvencia vo výške 69 975, 26.- Sk, zostatok úveru po splatení delikvencie 550 439, 81.- Sk, poplatok za predčasné splatenie úveru 16 400.- Sk.
Z návrhu navrhovateľov vyplýva, že sa domáhajú nemajetkovej satisfakcie formou ospravedlnenia za ujmy, ktorá im mala byť spôsobená v dôsledku napádaných výrokov, tvrdení odporcu v 2. rade zásahom do osobnostných práv navrhovateľov.
Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Predpokladom úspešného uplatňovania práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, ďalej že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to, že sa ochrany svojich práv na základe tohto ustanovenia domáhajú aktívne a pasívne vecne legitimované subjekty. Tieto náležitosti musia byť splnené, aby vzniklo právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie, vrátane ospravedlnenia sa, znášať.
Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovenia §11 Občianskeho zákonníka.
Súd vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade sa v úvode právneho vyhodnotenia tejto veci zaoberal námietkou oboch odporcov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v 1. rade v tomto konaní, nakoľko navrhovateľ v 1. rade ako právnická osoba nepožíva ochranu svojich práv podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, tak ako to uvádzal počas celého konania právny zástupca navrhovateľov.
Súd má za to, že táto námietka je dôvodná. Podľa názoru súdu navrhovateľ v 1. rade ako právnická osoba sa nemôže dovolávať ochrany svojich práv (ochrany dobrej povesti obchodnej spoločnosti) podľa tohto ustanovenia zákona, pretože ustanovenie § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka poskytujú
ochranu iba osobnostným právam fyzickej osobe. Subjektom ochrany podľa tohto ustanovenia zákona je iba fyzická osoba, jej osobnostné práva, nie právnická osoba, a jej práva.
Preto súd s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v 1. rade v tomto konaní, s poukazom na právny titul na základe ktorého sa domáhal navrhovateľ v 1. rade svojej ochrany, návrh v časti navrhovateľa v 1. rade zamietol.
Súd sa ďalej zaoberal vo vzťahu k odporcovi v 1. námietkou odporcu v 1. rade o jeho nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, nakoľko odporca v 1. rade napadnuté slovné tvrdenia, výroky nevytvoril, nepredniesol, neprezentoval, neuviedol, nevyslovil, nevyslovil ich. Napadnuté výroky odzneli v živom, kontaktnom vysielaní publicistickej rozhlasovej relácie vysielanej odporcom v 1. rade. Uvedené tvrdenia boli odporcom v 2. rade uvedené bez akejkoľvek vedomosti moderátora tejto relácie, bez prípravy, boli reakciami na telefonické otázky poslucháčov relácie. Tvrdenia boli prezentáciou názorov, informácií, postojov odporcu v 2. rade ako právneho zástupcu manželov G. v ich cause.
Súd má za to, že táto námietka je dôvodná. Odporca v 1. rade nie je tvorcom napadnutých výrokov, iba ich odvysielal vo svojej rozhlasovej relácii. Napadnuté výroky, tvrdenia neboli a nie sú prezentované ako názory, stanoviská odporcu v 1. rade v tejto veci, odporca v 1. rade, ktorý tieto výroky iba odvysielala nenesie žiadnu zodpovednosť za výroky prednesené inou osobou. Odporca v 1. rade nie je subjektom zodpovedným za prednesené slovné výroky odporcu v 2. rade, nie je subjektom, ktorý by čo i len teoreticky spôsobil zásah do práv navrhovateľov.
Preto súd s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1. rade v tomto konaní, návrh v časti odporcu 1. rade zamietol.
Súd ďalej návrh v časti proti odporcovi v 1. rade zamietol, okrem nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, i z dôvodu, že petit návrhu, v ktorom sa navrhuje uložiť povinnosť iba odporcovi v 1. rade odvysielať ospravedlnenie v úvode tohto rozsudku uvedeného znenia, je zmätočný a nevykonateľný, pretože odporca v 1. rade nemá v čase vyhlásenia rozsudku, podľa platnej organizačnej štruktúry, vysielací okruh s označením "rozhlasová stanica Slovensko", tak ako je to uvedené v petite návrhu.
Medzi účastníkmi konania bola sporná skutočnosť, či návrhom napadnuté výroky, tvrdenia týkajúce sa navrhovateľov sú skutkové tvrdenia, tak ako to uvádzal právny zástupca navrhovateľov, alebo hodnotiace úsudku, tak ako to uvádzal právny zástupca odporcu v 2. rade.
Súd po vykonanom dokazovaní a právnom vyhodnotení má za to, že sporné napadnuté výroky, ktoré slovne predniesol odporca v 2. rade, čo nepoprel, naopak pripustil, majú charakter hodnotiacich úsudkov. Sú vyjadrením subjektívneho názoru odporcu v 2. rade vysloveného ako právneho zástupcu manželov G. v cause ich rodinného domu v rámci uplatňovania jeho práva ako fyzickej osoby na slobodu prejavu odporcu v 2. rade.
Preto konanie odporcu v 2. rade nemožno označiť za zásah, za neoprávnený zásah, do osobnostných práv navrhovateľky v 2. rade. Navrhovateľke v 2. rade nebolo konaním odporcu v 2. rade tým, že vyslovil hodnotiaci úsudok o nej v cause týkajúcej sa manželov G., procesu ich vysťahovania z rodinného domu, zasiahnuté do jej osobnostných práv.
Súd má za to, že navrhovateľka v 2. rade požíva ochranu jej osobnostných práv podľa ustanovenia § 11Občianskeho zákonníka, i napriek tomu, že v napádaných výrokoch prednesených odporcom v 2. rade v kontexte celej veci vystupovala ako konateľka, fyzická osoba, navrhovateľa v 1. rade.
Keďže na základe vykonaného dokazovania a jeho následného právneho vyhodnotenia súd ustálil, že v predmetnej veci nedošlo k zásahu, nie je v tejto veci splnený už prvotný zákonný predpoklad úspešného uplatnenia nemajetkovej satisfakcie.
Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti návrh v časti navrhovateľka v 2. rade proti odporcovi v 2. rade ako nedôvodný zamietol.
Súd poukazuje i na to, že petit v tejto časti návrhu je zmätočný, nevykonateľný, nemajúci oporu v hmotnom práve, nakoľko právny zástupca navrhovateľov v petite návrhu žiada odporcovi v 1. rade uložiť povinnosť odvysielať ospravedlnenie. S poukazom na žalovaného odporcu v 2. rade, však v petite návrhu nežiada uložiť žiadnu povinnosť odporcovi v 2. rade.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže odporca v 1. rade si trovy konania neuplatnil, pretože mu žiadne nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Odporcovi v 2. rade súd trovy konania priznal v súlade s vyššie uvedeným ustanovením a vyčíslením trov právneho zastúpenia odporcu v 2. rade na pojednávaní dňa 26. 09. 2008 doplneného dňa 29. 09. 2008, a navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 21 911, 50.- Sk, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na
Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis