Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/167/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľa P. M., bytom N. D., T. XX,. zastúpeného Mgr. G. H., advokátkou so sídlom N. D., O. XXX/XXX,. proti odporcovi M. S., bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu K. P., a.s. V. I. G. so sídlom B., Š. X,. IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 423,36 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 103,39 € spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne zo sumy 103,52 € od 02.04.2005 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia 12.754,- Sk (423,36 €) so 17,6% úrokom z omeškania od 14.07.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že odporca bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 14.7.2004 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví spôsobeného dopravnou nehodou dňa 30.11.2003 v N. D. a poškodení boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Odporca spôsobil svojím konaním škodu na jeho osobnom motorovom vozidle zn. Wartburg 353 EČV: I. X.. v takom rozsahu, že nebolo pojazdné a nebolo účelné dať ho opraviť. Musel si na vlastné náklady čo najskôr zaobstarať nové osobné motorové vozidlo rovnakej kvality a veku ako zničené vozidlo, pretože má zdravotne postihnutú manželku a vozidlo používal najmä za účelom jej dopravy do nemocnice na pravidelné prehliadky a liečenie. Preto si zakúpil dňa 23.12.2003 osobné motorové vozidlo zn. Wartburg 353 za 18.000,- Sk, zaplatil za prepis auta na dopravnom inšpektoráte 1.300,- Sk a za STK 404,- Sk a 50,- Sk za vyradenie zničeného vozidla z evidencie vozidiel. Uplatnená suma preto pozostáva zo sumy 15.000,-Sk, ktorú zaplatil v hotovosti za náhradné vozidlo, zo sumy 1.300,- Sk za prepis motorového vozidla, zo sumy 404,- Sk za STK a sumy 50,- Sk za vyradenie zničeného vozidla z evidencie vozidiel po odpočítaní 4.000,- Sk, ktorému poskytol vedľajší účastník z titulu poistného plnenia.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukazoval na to, že vedľajší účastník, u ktorého bol prevádzkovateľ motorového vozidla -jeho otec poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, túto zlikvidoval ako totálnu škodu, pričom navrhovateľovi bolo vyplatených 4.000,- Sk, ponechané zvyšky vozidla, ktorých hodnotu vyčíslil na 4.000,- Sk, z čoho je zrejmé, že vozidlo malo hodnotu pred dopravnou nehodou 8.000,- Sk. Každé ďalšie plnenie by šlo nad rámec hodnoty vozidla. Cena novo zaobstaraného vozidla 18.000,- Sk je podľa neho vysoko nadsadená.

Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že hodnota zničeného motorového vozidla pre dopravnou nehodou bola zistená vo výške 8.000,- Sk. Náklady na opravu by prevýšili jeho hodnotu, a preto sa škoda likvidovala ako tzv. totálna škoda. Navrhovateľovi bolo vyplatených 4.000,- Sk a boli mu ponechané zvyšky vozidla v hodnote 4.000,- Sk. Pri likvidácii škody vychádzal z ust. a 443 . Náklady za prepis auta a vyradenie vozidla z evidencie podľa jeho názoru nemožno považovať s poukazom na za škodu, ktorá sa má nahrádzať. Taktiež namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu, pretože odporca nebol prevádzateľom motorového vozidla.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, potvrdením o vyradení vozidla, osvedčením o emisnej kontrole, technickým preukazom motorového vozidla, kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.2003, trestným spisom tunajšieho súdu sp.zn. , oznámením o ukončení likvidácie, príjmovým pokladničným dokladom, žiadosťou o zaplatenie náhrady škody, výzvou na zaplatenie náhrady škody, výpočtom hodnoty vozidla a výšky škody, fotodokumentáciou, vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie, oznámením škodovej udalosti poisteným, uplatnením nároku na náhradu škody, inzerátmi v inzertnom denníku, znalcom Ing. J. M., znaleckým posudkom č. 14/2008 zo dňa 23.4.2008, zápisnicou o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -73 zo dňa 24.5.2004 bol odporca uznaný vinným, že dňa 30.11.2003 viedol osobné motorové vozidlo patriace jeho otcovi, pričom pri odbočovaní nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu, ktoré riadil syn navrhovateľa, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa o premávke na pozemných komunikáciách, v dôsledku čoho došlo k nárazu oboch vozidiel a k ublíženiu na zdraví manželky navrhovateľa. Dva dni po nehode si navrhovateľ nechal auto posúdiť auto opravárom R. P., ktorý mu uviedol, že auto je nepojazdné a oznámil mu poškodenia vozidla. V súlade s týmto zistením navrhovateľ vyplnil dňa 8.12.2003 tlačivo uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, kde v bode 34 opísal jednotlivé poškodené časti vozidla a odovzdal ho vedľajšiemu účastníkovi. Poistený prevádzateľ dopravného prostriedku oznámil poistnú udalosť u vedľajšieho účastníka dňa 9.12.2003. Vedľajší účastník vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu dopravnej nehody na 8.000,- Sk, náklady na opravu poškodenia súvisiace s poistnou udalosťou 14.000,- Sk, hodnotu použiteľných zvyškov na 3.961,90 Sk a výšku škody na 4.038,- Sk, na základe vyjadrenia likvidátora vedľajší účastník poukázal navrhovateľovi plnenie vo výške 4.000,- Sk. Dňa 23.12.2003 si navrhovateľ zakúpil od R. P. osobné motorové vozidlo zn. Wartburg 353 za cenu 18.000,- Sk, ktorú zaplatil v hotovosti v sume 15.000,- Sk a zvyšok 3.000,- Sk zaplatil odovzdaním predajných zvyškov vozidla. Dňa 9.1.2004 bolo vozidlo prevedené na navrhovateľa a bola mu pridelená ŠPZ: I.- XXX-. A.. Za tento správny úkon zaplatil 1.300,- Sk v kolkových známkach. Dňa 5.1.2004 bolo vozidlo Wartburg 353 evid. č.I.-XXX. A. vyradené z evidencie motorových vozidiel. Za tento správny úkon zaplatil navrhovateľ správny poplatok 50,- Sk v kolkových známkach. Príjmovým pokladničným dokladom navrhovateľ preukázal, že za vykonanie technickej kontroly za vozidlo zaplatil 405,- Sk. Znalec v písomnom posudku uviedol, že všeobecná hodnota vozidla zn. Wartburg 353 EČV: I.-XXX-A.,. rok výroby 1976, počet najazdených kilometrov 98971 ku dňu 30.11.2003 pred dopravnou nehodou je 7.744,- Sk s DPH. Výška škody na osobnom motorovom vozidle je 3.933,- Sk s DPH. Náklady na opravu poškodeného vozidla by činili cca.15.000,- Sk s DPH. Hodnota havarovaného osobného motorového vozidla ku dňu 30.11.2003 po dopravnej nehode je 3.811,- Sk s DPH. Všeobecná hodnota zakúpeného vozidla zn. Wartburg 353, EČV: I.-XXX-A.,. rok výroby 1978 počet najazdených km 97000 ku dňu 30.11.2003 a ku dňu 23.12.2003 je pre oba dátumy 9.661,- Sk s DPH. Znalec pri výsluchu doplnil posudok tak, že hodnota predajných zvyškov vozidla by v prípade ulomeného riadenia bola 3.893,40 SK, teda o 15 % nižšia, ako je vyčíslená v písomnom posudku, nakoľko podľa fotodokumentácie, ktorú použil ako jeden z podkladov pri vypracovaní znaleckého posudku nepredpokladal ulomenie riadenia. Ďalej na vysvetlenie uviedol, že nemohlo dôjsť k poškodeniu rámu a motora vozidla, ako namieta navrhovateľ.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

V danom prípade je nepochybné, a odporca to ani nepopiera, že navrhovateľovi vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle, ktorého bol vlastníkom, v priamej príčinnej súvislosti so zavineným (nedbanlivostným) protiprávnym konaním odporcu (porušenie povinnosti podľa ). Vedľajší vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v tomto konaní s poukazom na . Súd sa s jeho názorom nestotožňuje. Je síce pravdou, že za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa zodpovedá prevádzateľ vozidla, ktorým bola v tejto veci iná osoba (otec odporcu), avšak navrhovateľ si neuplatňuje nárok na náhradu škody podľa na základe objektívneho princípu, ale podľa proti vodičovi dopravného prostriedku na základe subjektívneho princípu. Z toho, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky zodpovedá jeho prevádzateľ, ktorým bol v danom prípade otec odporcu, nemožno vyvodiť záver, že je tým vylúčená zodpovednosť odporcu, ako osoby, ktorá spôsobila škodu navrhovateľovi svojim zavineným protiprávnym konaním. U odporcu sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti podľa ustanovenia , t. j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie. Za škodu spôsobenú navrhovateľovi v danom prípade teda zodpovedajú obaja prevádzateľ i odporca a navrhovateľ mohol svoje právo na náhradu škody uplatniť proti ktorémukoľvek z nich, hlavne v situácii, keď jeden z nich bol už odsúdený právoplatným trestným rozsudkom.

Spornou medzi navrhovateľom a odporcom bola v danej veci najmä otázka rozsahu náhrady škody teda, akú výšku, koľko má odporca navrhovateľovi nahradiť. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení pri škode spôsobenej na veci sa zásadne uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Táto skutočná škoda spočíva v zmenšení (úbytku, príp. strate, zničení) majetku poškodeného; predstavuje vlastne majetkové hodnoty potrebné k tomu, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp. aby sa vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Tak je tomu i v danej veci, keď oprava vozidla nebola účelná vzhľadom na skutočnosť, že náklady na opravu presahovali hodnotu vozidla v čase poškodenia, tzv. totálna škoda. Za týchto okolností možno za škodu považovať i náklady nevyhnutne vynaložené na nové získanie veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase škody (R 5/1978) Súčasťou škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním škodlivého následku. Z hľadiska rozsahu náhrady škody je kľúčovým ustanovením . V rozhodovacej praxi je toto ustanovenie tradične chápané veľmi úzko teda tak, že rozsah náhrady škody sa rovná zníženiu ceny v dobe poškodenia. Z dikcie tohto ustanovenie „vychádza sa“ sa však možno domnievať, že cena veci v čase poškodenia nemusí byť jedinou rozhodujúcou okolnosťou pre konečné určenie výšky škody a teda, že zákon dáva súdu možnosť vziať do úvahy aj iné individuálne okolnosti prípadu a to s ohľadom na účel právnej úpravy, ktorým je podľa názoru súdu umožniť poškodenému, aby zhojil zásah škodcu do svojej majetkovej sféry. Keďže právo na náhradu škody je súčasťou ochrany vlastníckeho práva, je nepochybné, že pri výklade príslušných ustanovení zákona je súd povinný zaistiť výklad v súlade s , ktorá právo na ochranu vlastníctva zaraďuje medzi základné práva a ľudské slobody. Predmetom ochrany vlastníctva je celá majetkovú sféra navrhovateľa, avšak nie myslená účtovne ale funkčne vo svojej štruktúre teda všetky veci , ktoré tvoria majetok poškodeného vo svojej funkčnosti. Je totiž rozdiel, aj keď účtovne je hodnota rovnaká, ak má niekto v majetku opotrebované vozidlo a veľa voľných peňazí a ak má nové a (novovyrobené) auto a málo peňazí. Účelom vlastníctva nie je vec iba držať, ale tiež ju užívať, požívať a inak s ňou nakladať; ekonomickou kauzou vlastníctva je totiž uspokojovanie životných potrieb vlastníka. Podľa názoru súdu, ak dôjde k zničeniu opotrebovanej veci a priznaná náhrada škody nepostačuje k zaobstaraniu veci náhradnej, je celková hodnota majetku poškodeného nižšia než pred poškodením, pretože zničená vec v majetku funkčne za účelom jej užívania a požívania chýba. Ak poškodený peniaze získané ako náhrada škody doplní o peniaze z vlastných zdrojov a zaobstará si náhradnú vec, je jeho celkový majetok znehodnotený tým, že v ňom ubudli disponibilné zdroje, ktoré mohol použiť na zakúpenie inej veci

napr. dovolenky. Súd je toho názoru, že v danej veci navrhovateľ potreboval osobné motorové vozidlo na uspokojovanie svojich životných potrieb ako aj potrieb svojej rodiny (manželka zdravotne ťažko postihnutá, po dopravnej nehode zavinenej protiprávnym konaním odporcu s následkami na zdraví, ktoré vyžadovali liečenie), bol preto nútený zaobstarať si nové vozidlo, pokiaľ možno v čo najkratšom čase. Argument odporcu a vedľajšieho účastníka, spočívajúci v tom, že novo zakúpeným vozidlom došlo k obohateniu navrhovateľa, pretože vozidlo je mladšie a malo najazdený nižší počet kilometrov, by v praxi nútil poškodeného obchádzať autobazáre a vyhľadávať vozidlo s rovnakým technickým stavom, ako bolo vozidlo poškodené, teda rovnakej značky, typu , roku výroby, počtu najazdených kilometrov a pod. To však nie je možné rozumne a spravodlivo od poškodeného žiadať. Možno však podľa názoru súdu od poškodeného požadovať, aby si zaobstaral vozidlo svojím technickým stavom a z toho plynúcou hodnotou primerané vozidlu zničenému. Súd je toho názoru, že v danej veci tak navrhovateľ postupoval, nakoľko náhradné vozidlo je rovnakej značky a typu ako zničené vozidlo, s rozdielom iba dvoch rokov v rokoch výroby a zhruba 1800 najazdených km v prospech novo zakúpeného auta, čo je pri 98000 km takmer zanedbateľný rozdiel. Toto náhradné vozidlo zodpovedalo zruba vozidlu poškodenému, preto sa navrhovateľ jeho zakúpením nijako výrazne (celkom zjavne) neobohatil a výrazne na náhrade škody neprofitoval. Požadovať od poškodeného, aby on niesol náklady na zaobstaranie inej veci, ak bola pôvodná vec úplne zničená nie je ani rozumné, ani spravodlivé. Každopádne je treba mať na zreteli, že poškodený užíval vozidlo, zavinením iného mu toto užívanie bolo znemožnené a opäť mu to umožní až zakúpenie novej veci, ak oprava nie je účelná. Pokiaľ kúpou novej veci, nedôjde k celkom zjavnému prínosu pre poškodeného, nie je možné ani spravodlivé požadovať od neho, aby na nehodu doplácal. Neochota uspokojiť sa s približným a všeobecným kritériom formulovaným v prospech poškodeného (napr. výrazné zhodnotenie) a snaha o presnú konkretizáciu, výpočet môže viesť k nespravodlivosti. Preto bol súd toho názoru, že v tomto prípade treba považovať za škodu, ktorá vznikla v majetkovej sfére navrhovateľa, cenu, ktorú musel vynaložiť na zaobstaranie náhradného vozidla, avšak zodpovedajúcu technickému stavu, koeficientu predajnosti, teda cenu, za ktorú by sa bežne motorové vozidlo na fungujúcom trhu predávalo a kúpilo. Za takúto cenu nemožno považovať bezozvyšku cenu uvedenú v kúpnej zmluve, ale cenu (všeobecnú hodnotu) náhradného vozidla stanovenú znalcom, v tomto prípade vo výške 9.661,- Sk. Opačný prístup by mohol viesť k zneužívaniu a špekulatívnemu konaniu poškodených, ktorý by vytvoril priestor zámerne v zmluvách dojednávať vyššie kúpne ceny ako sú hodnoty týchto vozidiel. Prevzatie ceny stanovenej znalcom za skutočnú škodu, ktorá vznikla v majetkovej sfére navrhovateľa, vylučuje argument vedľajšieho účastníka o bezdôvodnom obohatení navrhovateľa spočívajúcom v tom, že novo zakúpené vozidlo má podľa jeho slov lepšiu karosériu, motor ako i vybavenie vozidla, nakoľko pri stanovovaní hodnoty vozidla znalec vychádzal len z jeho technického stavu podľa údajov zapísaných v technickom preukaze a nie podľa skutočného vybavenia, skutočného stavu karosérie, ktoré sa dajú zistiť len ohliadkou, ktorá je však vzhľadom na časový odstup od vzniku škody bez právneho významu. Od tejto ceny náhradného vozidla, ktorú súd považuje za skutočnú škodu, ktorú má odporca navrhovateľovi nahradiť, je potrebné odpočítať plnenie vedľajšieho účastníka vo výške 4.000,- Sk a hodnotu predajných zvyškov vozidla. Tá bola znalcom stanovená pôvodne na 3.965,71 Sk, neskôr upravená berúc do úvahy možnosť ulomeného riadenia na vozidle, ktoré bolo uvedené v popise škody v tlačive na uplatnenie nároku na náhradu škody, na sumu 3.893,40 Sk a ktorého ulomenie znalec na rozdiel od poškodenia rámu a motora nespochybnil. Potom sumu, ktorú je povinný odporca zaplatiť ako náhradu škody resp. doplatiť, predstavuje 1.764,60 Sk. Za skutočnú škodu v zmysle , ktorá vznikla navrhovateľovi v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu (bez ohľadu

na to, či ide škodu v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako sa domnieva vedľajší účastník, keďže ide o nárok na náhradu škody medzi navrhovateľom a odporcom podľa a nie o nárok medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom podľa citovaného zákona) súd považoval i náklady, ktoré navrhovateľ musel vynaložiť na účelom nadobudnutia zákonnej možnosti využívať zakúpené vozidlo t.j. správny poplatok v hodnote 1.300,- Sk a tiež náklady na odstránenie škodlivého následku - za vyradenie zničeného vozidla z evidencie t.j. správny poplatok 50,- Sk. Náklad za vykonanie STK súd nepovažoval za škodu spôsobenú navrhovateľovi, pretože takúto kontrolu by musel navrhovateľ vykonať i na svojom zničenom vozidle i keď možno o zhruba a rok neskôr. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške spolu 3.114,60 Sk, čo po prepočítaní v súlade s veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike na sumu predstavuje 103,39 €. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiada.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa nariadenia vlády č. , účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

So zaplatením náhrady škody sa navrhovateľ dostal do omeškania. Keďže v pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť v prvý deň potom, čo ho veriteľ o splnenie požiada. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať návrh, pričom deň zročnosti pohľadávky uplatnenej v návrhu bude deň po doručení návrhu odporcovi. Úroky z omeškania možno teda veriteľovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy na náhradu škody odporcovi deň pred 14.7.2004,od ktorého požaduje nárok na náhradu škody a preto za dobu doručenia výzvy súd považuje doručenie návrhu odporcovi dňa 1.4.2005. Nasledujúcim dňom po doručení návrhu bol preto odporca s plnením dlhu v omeškaní a preto súd určil počiatok doby omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu od 2.4.2005.Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba NBS bola k tomuto dňu (2.4.2005) 3%, dvojnásobok predstavuje 6 % ročne. Vo zvyšnej časti príslušenstva súd návrh zamietol.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri určení náhrady trov konania súd postupoval podľa a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, .

Ak si odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.