Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-434-2000.pdf
PDF · 80.9 KB
No categories available
7C/434/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci navrhovateľov 1) B. V., bytom Č., M. XXX,. 2) S. C., bytom Č., H. XXXX,. 3) Ing. J. B., bytom Č., T. XXX. zastúpeného JUDr. J. D., advokátom so sídlom v N. M. N. V., S. XX,. 4) M. B., bytom Č., T. XXX,. 5) J. B., bytom Č., T. XXX,. 6) M. G., bytom T., P. XX/XX,. 7) H. Š., bytom N. D., S. XX/XX,. 8) O. M., bytom L., V. XX. proti odporcom 1)A. V., bytom Č., Ľ. P. XXXX,. 2) Ing. M. R., bytom P., V. XXXX/X,. 3) J. T., bytom Č., Ľ. P. XXXX. o návrhu na určenie vlastníctva s prísl.
rozhodol:
Súd u r č u j e , že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pkn. parc. č. 9419 zapísanej v Pozemkovej knihe vo vložke č. 3896 k.ú. Č. sú navrhovatelia 1) B. V. v podiele 1/5, 2) S. C. v podiele 1/5, 3) Ing. J. B. v podiele 1/20, 4) M. B. v podiele 1/20, 5) J. B. v podiele 1/10, 6) M. G. v podiele 1/15, 7) H. Š. v podiele 1/15, 8) O. M. v podiele 1/15.
Navrhovateľom 1) - 8) a právnemu zástupcovi navrhovateľa 3) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 22.06.1993 doručeným súdu dňa 25.06.1993 a doplneným podaním zo dňa 12.04.1994 sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe k.ú. Č., ktorú v celosti nadobudol E. V. - právny predchodca odporcov v celosti v dedičskom konaní podľa rozhodnutia Š. N. v T. v konaní D 787/69 Návrh odôvodnili tým, že dňa 02.06.1993 uzavreli dohodu na O. Ú. v Č. podľa zák. č. 293/1992 Zb. o vyrovnaní dedičských podielov, ktorú však E. V. nakoniec odmietol podpísať.
Odporcovia sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Navrhovateľ 1) vo výpovedi uviedol, že návrh podal ešte jeho nebohý otec a chce vec dať do poriadku s tým, že chce svoj dedičský podiel - 1/5 z pozemkov, čo mali jeho rodičia.
Navrhovateľka 2) vo výpovedi uviedla, že chce po matke čiastku 1/5 z pozemku.
Navrhovateľ 3) vo výpovedi uviedol, že žiada vyrovnanie dedičského podielu 1/20 z pozemku.
Navrhovateľ 5) vo výpovedi uviedol, že nebohý navrhovateľ F. V. navrhol všetkým svojim súrodencom, aby sa vyrovnali dedičské podiely na pozemku, ktorý zanechala ich matka A. V.. V dedičskom konaní D 787/69 bola celá táto parcela napísaná na E. V., keď zákon v tom čase nepripúšťal drobenie pôdy. Napísali dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, ktorú podpísali všetci okrem E. V.. Tento najskôr súhlasil, ale keď mal dohodu podpísať tak to odmietol s tým, že má dosť svojich vnukov, ktorým môže pôdu zanechať.
Navrhovateľka 6) vo výpovedi uviedla, že žiada o vyrovnanie dedičského podielu a to 1/3 z 1/5.
Navrhovateľka 7) vo výpovedi uviedla, že žiada o vyrovnanie dedičského podielu a to 1/3 z 1/5.
Navrhovateľka 8) vo výpovedi uviedla, že žiada o vyrovnanie dedičského podielu a to 1/3 z 1/5.
Odporca 1) vo výpovedi uviedol, že čo navrhli navrhovatelia nech sa im dá a v skutočnosti tu nemá čo robiť, lebo to dal synovcovi a sestre.
Odporca 2) vo výpovedi uviedol, že ani nevie čo je predmetom konania a nevie o tom, že by nejaké pozemky, čo zdedil po matke boli predmetom súdneho konania.
Odporca 3) vo výpovedi uviedol, že dedičstvo mala vyporiadať notárka
Podľa § 13 zák. č. 293/1992 Zb ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov 18) a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993; inak právo zaniká.
Podľa § 14 zák. č. 293/1992 Zb.
(1) Oprávnenou osobou je ten, kto bol v dedičskom konaní opomenutý alebo koho dedičský podiel bol znížený; v prípade jeho smrti je oprávnenou osobou jeho dedič.
(2) Povinnou osobou je ten, koho dedičský podiel bol zvýšený; v prípade jeho smrti je povinnou osobou jeho dedič.
Podľa § 16 zák. č. 293/1992 Zb. ods. 1) Ak medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou nedôjde k dohode podľa § 15 ods. 1, rozhodne o vyrovnaní dedičských podielov na návrh oprávnenej osoby súd. Pri vyrovnaní dedičských podielov súd prihliadne na náklady, ktoré povinná osoba vynaložila na ich zhodnotenie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol doručený súdu dňa 25.06.1993, teda v zákonom stanovenej lehote a nárok navrhovateľov teda zo zákona nezanikol a súd vo veci konal a rozhodoval.
Z rozhodnutia Š. N. v T. D 787/69 zo dňa 25.07.1969 mal súd za preukázané, že syn poručiteľa E. V. nadobudol ako dedič zo zákona poľnohospodársku pôdu vo výmere 1 ha 28 á 94 m2, ktorá je sústredená do J. bez vyčlenenia náhradných pozemkov. Zostávajúce deti poručiteľa M. B., E. V., I. O. a F. V. nededili.
Z vyjadrenia správy K. N. M. N. V. zo dňa 19.06.2008 súd zistil, že predmetná parcela nemá založený list vlastníctva a je vedená v pozemkovej knihe ako parc. č. 9419 vo vložke 3896 k.ú. Č..
V zmysle zák. č. 293/1992 Zb. si právni nástupcovia dedičov uplatnili voči nadobúdateľom predmetnej parcely svoj nárok na vyrovnanie dedičských podielov. Odporcovia ich nárok žiadnym spôsobom nepopreli a ich spoluvlastnícky nárok nespochybnili.
Navrhovatelia tak ako uplatnili svoje nároky na dedičské podiely zodpovedajú výške, ktorá vyplýva z ich dedičskej postupnosti po poručiteľoch.
V dedičskom konaní D 787/69 po poručiteľke A. V. bolo vyporiadavaných celkom 5 dedičov, ktorí pri dedení zo zákona mali nárok každý na podiel v 1/5.
Uplatnené jednotlivé dedičské podiely navrhovateľov zodpovedajú 4/5 z celkového nároku.
Súd preto priznal navrhovateľom spoluvlastnícke právo na predmetnej parcele navrhovateľovi 1) v podiele 1/5, navrhovateľovi 2) v podiele 1/5, navrhovateľovi 3) v podiele 1/20, navrhovateľke 4) v podiele 1/20, navrhovateľovi 5) v podiele 1/10, navrhovateľke 6) v podiele 1/15, navrhovateľke 7) v podiele 1/15 a navrhovateľke 8) v podiele 1/15.
Navrhovatelia v konaní preukázali svoj nárok v zmysle zák. č. 293/1992 Zb., a preto súd návrhu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd tak, že úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, nakoľko títo trovy konania nežiadali.
Súd taktiež nepriznal náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa 3), nakoľko tento ich nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľdomáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).