Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-150-2006.pdf
PDF · 84.87 KB
No categories available
20C/150/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci žalobcu I. F., bytom A. K. č. XXX,. právne zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom T., L. č. X proti žalovanému 1/ O. A. K., IČO XX. XXX. XXX,. právne zastúpenému J. O., advokátom so sídlom T. T., Š. XXX/X,. žalovanému 2/ C. J. T., S. D. so sídlom T., H. X,. IČO XX. XXX. XXX,. právne zastúpenému advokátom JUDr. J. M., so sídlom T., M. N.. XX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 3.869,-Sk a žalovanému 2/ trovy konania vo výške 6.053,-Sk.
odôvodnenie:
Žalobca sa titulom porušenia predkupného práva v zmysle ust. § 16 ods. 4 v spojení s ust. § 24 zák. č. 182/1993 Z. z. domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.05.1999 žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovným 1/ ako kupujúcim o predaji parc. č. 2 o výmere 928 m2, zastavaná plocha a stavby na nej postavenej s.č. 268, pohostinstvo a byt, obe v k.ú. A. K., zapísané na Liste vlastníctva č. 1, ktorej vklad bol povolený S. K. T. pod V 1344/2000 (správne malo znieť V 29/2000).
Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s tým, že nehnuteľnosť, ktorá sa stala predmetom predaja a kúpy nie je bytovým domom v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., a teda nemožno pri jej predaji aplikovať citovaný zákon. Nemožno potom ani hovoriť o porušení predkupného práva žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Z výpovede žalobcu ako i z písomnej nájomnej zmluvy vyplýva, že dňa 24.01.1995 uzatvoril žalobca so žalovaným 2/ zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú 5 rokov, ktorou žalovaný 2/ ako prenajímateľ prenajal žalobcovi ako nájomcovi prevádzkovú jednotku typu pohostinstvo v budove s.č. 268 na p.č. 2, k.ú. A. K.. Z výpovede žalobcu ako i z napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.1999 ďalej súd zistil, že uvedeného dňa uzavreli kúpnu zmluvu žalovaný 2/ ako predávajúci a žalovaní 1/ ako kupujúci o predaji stavby - prevádzkovej budovy s.č. 268 postavenej na p. č. 2, k.ú. A. K. pozostávajúcej z nebytových obchodných priestorov pohostinstva na prízemí domu a obytnej časti na I. poschodí domu,
ako i o predaji parcely č. 2 zastavaná plocha o výmere 928 m2 a parcely č. 4 záhrada o výmere 315 m2, všetky nehnuteľnosti v k.ú. A. K.. Uvedená kúpna zmluva bola zavkladovaná S. K. T. pod V 29/2000.
Zo znaleckého posudku Ing. A. G., znalca z oboru oceňovanie nehnuteľností zo dňa 28.03.1999, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s napadnutou kúpnou zmluvou súd zistil, že budova s.č. 268 - pohostinstvo a byt pozostáva na prízemí z prevádzkových priestorov pohostinstva, poschodie pozostáva z bytu, spoločnej chodby, archívu a miestnosti miestneho rozhlasu. Z úhrnu podlahových plôch nachádzajúcich sa v dome na byty nepripadá viac ako dve tretiny, preto v zmysle vyhl. č. 465/1991 Zb. ide o dom prevádzkového charakteru.
Z aktuálneho výpisu Listu vlastníctva č. 1, k.ú. A. K. vyplýva, že vlastníkom budovy s.č. 268 ako i parcely č. 2 pod touto budovou je naďalej žalovaný 1/. K opätovnému scudzeniu predmetných nehnuteľností nedošlo.
Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že vlastníctvo nebytového priestoru, ktorý mal v nájme žalobca a ktorý sa nachádzal v dome prevádzkového charakteru, previedol žalovaný 2/ kúpnou zmluvou uzavretou v súlade so zákonom na žalovaného 2/. Vychádzajúc z uvedeného, dospel potom súd k záveru, že žalovaný 2/ sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by mu ako vlastníkovi neprináležalo.
Z hľadiska právneho posúdenia súd žalobu zamietol za použitia ust. § 1 ods. 1, 2 a 3, ust. § 16 ods. 4 a ust. § 24 ods. 1 a 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení novely č. 158/1998 Z. z. s účinnosťou do 15.07.1999.
Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 cit. zák. tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch. Ustanovenia osobitných predpisov o podmienkach nadobúdania nehnuteľného majetku devízovými cudzozemcami nie sú týmto zákonom dotknuté.
Podľa § 16 ods. 4 cit. zák. nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov v dome majú právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v tomto poradí; iným ako nájomcom nebytových priestorov, vlastníkom bytov a nájomcom bytov v dome možno nebytový priestor previesť do vlastníctva len so súhlasom spoločenstva; ak spoločenstvo nevznikne, vyžaduje sa predchádzajúci súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nájomcov bytov v dome. Pri hlasovaní má za každý byt v dome vlastník a nájomca bytu jeden hlas a za každý nebytový priestor v dome vlastník nebytového priestoru jeden hlas. Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome, ktorou bolo porušené právo prednostného prevodu nebytového priestoru v dome na nájomcu nebytového priestoru, na vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo nebol daný predchádzajúci súhlas, je neplatná.
Podľa § 24 ods. 1 a 2 cit. zák. ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na budovy a nebytové priestory v budovách, na ktorých prevod vlastníctva sa vzťahuje osobitný predpis.
Podľa § 1a písm. a/ vyhl. č. 465/1991 Zb. obytný dom je dom, v ktorom zo súčtu podlahovej plochy všetkých miestností v dome pripadajú aspoň dve tretiny na byty, včítane bytov a častí bytov, ktoré sú užívané na iné účely ako na bývanie, ako i vedľajšie miestnosti a príslušenstvo patriace k bytom.
S námietkami žalobcu, že nájomcovi nebytového priestoru priznáva zák. č. 182/93 Z.z., a to konkrétne § 16 ods. 4 za použitia § 24 predkupné právo, bez ohľadu na to, či ide o bytový alebo nebytový (prevádzkový) dom, sa súd nestotožnil. Naopak, súd je toho názoru, že citované ust. § 24 je potrebné
interpretovať len primerane s prihliadnutím na účel zákona a všeobecné princípy súkromného práva, t.j. vo vzťahu k predkupnému právu rozhodne reštriktívne. Predkupné právo je totiž vo vzťahu k vlastníkovi jeho obmedzením; preto právo vlastníka nakladať s vecou nemôže byť podľa názoru súdu obmedzené inak ako výslovným ustanovením zákona, čo sa deje len výnimočne. Pokiaľ ide o zákon č. 182/1993 Z. z. výslovným ustanovením, ktoré upravuje predkupné právo je ust. § 16, ktorý prípady, v ktorých je potrebné rešpektovať predkupné právo vymedzuje taxatívne; nemožno ho preto výkladom rozširovať, a to ani za použitia § 24 cit. zákona. Predkupné právo k nebytovému priestoru v zmysle cit. ustanovenia sa tak vzťahuje len a len na nebytové priestory nachádzajúce sa v bytovom (obytnom) dome.
Pre úplnosť súd dodáva, že v prejednávanej veci boli splnené základné procesné predpoklady určovacej žaloby. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento je daný vždy, ak na základe požadovaného určovacieho rozsudku je možné dosiahnuť zmenu stavu v katastri nehnuteľnosti, pričom v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona platí, že vyslovenie neplatnosti napadnutého právneho úkonu má ten istý právny účinok ako priamo určenie vlastníckeho práva, pokiaľ právo k nehnuteľnosti nebolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 1/ ako nadobúdateľ z napadnutej kúpnej zmluvy nadobudnuté nehnuteľnosti ďalej nescudzil, naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy je v danom prípade bezpečne preukázaný. Rovnako je splnená i procesná podmienka okruhu účastníkov, keď konania sa zúčastnili okrem žalobcu i všetci účastníci napadnutého právneho úkonu.
Plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania. Keďže predmetom konania bolo posúdenie platnosti napadnutej kúpnej zmluvy, je súd toho názoru, že hodnotu predmetu sporu nemožno vyjadriť v peniazoch a je preto namieste pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., t.j. z 1/13 výpočtového základu. Trovy konania žalovaného 1/ vo výške 3.869,-Sk pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 1.466,-Sk (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní 18.11.2008) zvýšenými o 19 % DPH 557,-Sk a za režijný paušál 2 x 190,-Sk. Vo vzťahu k žalovanému 2/, jeho trovy konania vo výške 6.053,-Sk pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 1.260,-Sk (prevzatie a príprava, vyjadrenie k návrhu z 11.12.2006) za 1 úkon právnej služby po 1.371,-Sk (účasť na pojednávaní 12.07.2007), za 1 úkon právnej služby po 1.466,-Sk (účasť na pojednávaní 18.11.2008) a za režijný paušál 2 x 164,-Sk, 1 x 178,-Sk, 1 x 190,-Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.