Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-118-2007.pdf
PDF · 97.14 KB
No categories available
21C/118/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci navrhovateľa: L. L., bytom Ľ. F. č. X,. B., zastúpený advokátkou JUDr. A. Š., so sídlom Z. XX,. B., proti odporcovi: K. P. S. R., so sídlom H. N.. X, B., o zaplatenie náhrady mzdy v sume 1.628.000,- Sk s príslušenstvom a o náhradu škody v sume 320.000,- Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 1.513.300,- Sk s 13% úrokom z omeškania z istiny 81.800,- Sk od 11.1.2003 do zaplatenia, s 12% úrokom z omeškania z istiny 245.400,- Sk od 11.1.2004 do zaplatenia, s 8% úrokom z omeškania z istiny 245.400,- Sk od 11.1.2005 do zaplatenia, so 6% úrokom z omeškania z istiny 245.400,- Sk od 11.1.2006 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania z istiny 245.400,- Sk od 11.1.2007, s 9,5% úrokom z omeškania z istiny 245.400,- Sk od 11.1.2008 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania z istiny 204.500,- Sk od 11.11.2008 do zaplatenia a trovy konania v sume 74.279,- Sk, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania je odporca povinný zaplatiť na adresu právnej zástupkyne navrhovateľa.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2007 domáhal pôvodne zaplatenia náhrady mzdy vo výške 1.276.000,- Sk s príslušenstvom a náhrady škody v sume 192.000,- Sk s príslušenstvom odporcom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval ako hlavný radca na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.9.1999. Po prijatí zákona o štátnej službe požiadal zamestnávateľa o prijatie do dočasnej štátnej služby. Odporca žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že navrhovateľ nespĺňa kvalifikačný predpoklad. Odporca navrhovateľovi prestal vyplácať mzdu počnúc od 1.9.2002. V konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 15C 153/03 si navrhovateľ uplatnil nárok určovacou žalobou a súd určil, že navrhovateľ spĺňa predpoklady na výkon štátnej služby. Súd v rozsudku zároveň v odôvodnení konštatoval, že pracovný vzťah medzi účastníkmi trvá, doposiaľ nebol ukončený žiadnym zo spôsobov uvedených v Zákonníku práce a navrhovateľ má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní. Navrhovateľ nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že v dôsledku protiprávneho konania odporcu, keďže mu neprideľuje prácu, prichádza o sumu 8.000,- Sk mesačne, ktorú by získal v prípade, ak by ho odporca po prijatí zákona o štátnej službe zaradil na pracovné miesto zodpovedajúce jeho vzdelaniu a kvalifikácii.
Na návrh navrhovateľa súd uznesením zo dňa 20.10.2008 pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom sporu sa stala náhrada mzdy vo výške 1.628.000,- Sk s príslušenstvom za obdobie od 1.9.2002 do 31.10.2008 a náhrada škody vo výške 320.000,- Sk s príslušenstvom za to isté obdobie.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.9.2007. Vo vyjadrení neuznal nárok navrhovateľa z dôvodu, že z rozsudku súdu v konaní 15C 153/03 vyplýva, že pracovný pomer medzi účastníkmi zanikol, keď súd zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal určenia, že pracovný pomer trvá. Z uvedeného dôvodu navrhol odporca návrh navrhovateľa zamietnuť.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť dodatočne ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou, súd vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľa, mzdovým listom navrhovateľa za rok 2002, pracovnou zmluvou zo dňa 30.9.1999, žiadosťou navrhovateľa zo dňa 23.4.2002, oznámením odporcu zo dňa 11.6.2002, pripojeným spisovým materiálom 15C 153/2003, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Zvýpovede navrhovateľa súd zistil, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.1999 ako hlavný radca. Začiatkom roka 2002 došlo k zmene právnej úpravy, nadobudol účinnosť zákon o štátnej službe, preto si podal žiadosť o prijatie do dočasnej štátnej služby. Odporca listom zo dňa 11.6.2002 navrhovateľovi oznámil, že jeho žiadosti nebolo vyhovené a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil. Navrhovateľ nesúhlasil so spôsobom skončenia pracovného pomeru, čo odporcovi oznámil listom zo dňa 16.7.2002. Navrhovateľ bol v dobe od 11.6.2002 do 31.8.2002 práceneschopný, absolvoval plánovanú operáciu, bol imobilný. Dňa 1.9.2002 chcel navrhovateľ nastúpiť do zamestnania, avšak nadriadený mu oznámil, že jeho pracovný pomer skončil a nie je zamestnancom odporcu. Trval na tom, aby sa navrhovateľ dostavil na personálne oddelenie, kde musel odovzdať preukaz, na základe ktorého mohol vstupovať do svojej kancelárie. Na osobnom oddelení tiež navrhovateľa informovali, že jeho pracovný pomer skončil, bližšie dôvody mu nikto nevedel uviesť.
Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 23.4.2002 súd zistil, že odporcu požiadal o prijatie do štátnej služby podľa § 154 ods. 1 zákona číslo 312/2001 Z.z. o štátnej službe.
Z oznámenia odporcu zo dňa 11.6.2002 súd zistil, že žiadosti navrhovateľa o prijatie do štátnej služby nevyhovel a pracovný pomer považoval za ukončený dňom 28.6.2002 podľa § 161 ods. 1 písm. c/ zákona číslo 312/2001 o štátnej službe.
Z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu spisová značka 15C 153/2003 súd zistil, že návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.9.2003 navrhovateľ žiadal, aby súd svojím rozhodnutím určil, že navrhovateľ spĺňa predpoklady pre výkon štátnej funkcie v dočasnej štátnej službe podľa § 14 ods. 1 písm. a/ až h/ zákona číslo 312/2001 Z.z. o štátnej službe na základe udelenej výnimky zo vzdelania podľa § 5 ods. 7 nariadenia vlády číslo 249/1992 Zb. v súlade s § 159a ods.1, 2 zákona číslo 312/2001 Z. z. o štátnej službe a že pracovný pomer uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nebol právoplatne ukončený, naďalej trvá a navrhovateľovi, zamestnancovi odporcu prislúchajú všetky práva a povinnosti s tým spojené. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 20.4.2006 návrhu navrhovateľa v časti vyhovel a určil, že navrhovateľ spĺňa predpoklady pre výkon štátnej funkcie v dočasnej štátnej službe podľa § 14 ods. 1 písm. a/ až h/ zákona číslo 312/2001 Z.z. o štátnej službe na základe udelenej výnimky zo vzdelania podľa § 5 ods. 7 nariadenia vlády č. 249/1992 Zb. v súlade s § 159a ods.1, 2 zákona číslo 312/2001 Z.z. o štátnej službe. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že na určení, že pracovný pomer trvá a nebol ukončený nemal navrhovateľ naliehavý právny záujem. Po odvolaní navrhovateľa odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26.4.2007 a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že pracovný pomer s navrhovateľom nebol ukončený postupom podľa špeciálneho právneho predpisu - zákona číslo 312/2002 Z.z., § 161 ods. 1, t. j. uplynutím doby, avšak ani žiadnym zo spôsobov podľa zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce, v znení účinnom do 31.3.2002. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť, že pracovný pomer navrhovateľa doposiaľ nebol skončený a teda trvá naďalej.
Napriek uvedenému nebolo možné návrhu navrhovateľa v časti o určenie, že pracovný pomer trvá vyhovieť, pretože navrhovateľ nemal naliehaný právny záujem na určení, ktorého sa návrhom domáhal, čo je podmienkou prípustnosti určovacieho výroku. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa mal správne podľa § 80 písm b/ O.s.p. domáhať voči odporcovi priamo plnenia - t. j. náhrady mzdy z dôvodu, že ako zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre prekážky na strane zamestnávateľa, ktorý mu napriek trvajúcemu pracovnému pomeru neprideľoval prácu, podľa § 130 Zákonníka práce účinnom do 31.3.2002.
Podľa § 161 ods. 1 zákona číslo 312/2001 Z.z. pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do šiestich mesiacov od 1.4.2002, ak
a/ nepožiada o prijatie do dočasnej štátnej služby
b/ nepožiada o prijatie do prípravnej štátnej služby,
c/ nespĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm a/ až h/
d/ odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu alebo
e/ do 30.4.2002 dovŕšil vek 65 rokov.
Podľa § 162 zákona číslo 312/2001 Z. z. pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikne štátnozamestnanecký pomer podľa tohto zákona, spravuje sa predpismi platnými do 31.3.2002.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.1999. Po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnej službe navrhovateľ žiadosťou zo dňa 23.4.2002 požiadal odporcu o prijatie do štátnej služby. Odporca listom zo dňa 11.6.2002 navrhovateľovi oznámil, že jeho žiadosti nevyhovuje a končí s ním pracovný pomer k 28.6.2002 podľa § 161 ods. 1 písm c/ zákona o štátnej službe, z dôvodu, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 20.4.2006 vyplýva, že navrhovateľ spĺňa predpoklady pre výkon štátnej funkcie v dočasnej štátnej službe podľa § 14 ods. 1 písm. a/ až h/ zákona číslo 312/2001 Z.z. o štátnej službe na základe udelenej výnimky zo vzdelania podľa § 5 ods. 7 nariadenia vlády číslo 249/1992 Zb. v súlade s § 159a ods.1, 2 zákona číslo 312/2001 Z.z. o štátnej službe, t.j. k skončeniu pracovného vzťahu medzi účastníkmi z dôvodu uvedeného v oznámení odporcu zo dňa 11.6.2002 nedošlo. Navyše oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.6.2002 nie je možné považovať za riadny jednostranný právny úkon, spĺňajúci predpoklady pre platný právny úkon, pretože nie je adresovaný, bol navrhovateľovi doručený počas trvania práceneschopnosti, t.j. listom odporcu zo dňa nedošlo k skončeniu pracovného vzťahu medzi účastníkmi. Odporca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, preukazujúce, že pracovný vzťah medzi účastníkmi bol skončený iným spôsobom, poukazoval len na list zo dňa 11.6.2002. Z citovaného ustanovenia § 162 zákona o štátnej službe vyplýva, že pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikne štátnozamestnanecký pomer podľa zákona o štátnej službe, spravuje sa predpismi platnými do 31.3.2002. Navrhovateľovi štátnozamestnanecký pomer s odporcom nevznikol, preto na existujúci pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi sa vzťahuje Zákonník práce číslo 65/1965 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2002.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce ak nemôže zamestnanec vykonávať prácu pre prechodnú závadu spôsobenú poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami /prestoj/ a ak nebol prevedený na inú prácu /§ 37 ods. 4 písm a/ a § 115 ods. 2/, patrí mu náhrada mzdy za podmienok a v rozsahu ustanovenom mzdovými predpismi, prípadne v súlade s nimi kolektívnymi zmluvami.
Podľa § 130 ods. 1 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu zamestnávateľ
náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v ust. § 131 neustanovujú inú výšku náhrady mzdy.
Z dôvodu, že odporca navrhovateľovi bezdôvodne neprideľoval prácu, pričom pracovný vzťah medzi účastníkmi trval, nebol ukončený žiadnym zo spôsobov podľa zákona o štátnej službe, ani podľa Zákonníka práce, je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v súlade s citovanými ustanoveniami Zákonníka práce pre prekážky na strane zamestnávateľa.
Pri určovaní náhrady mzdy súd vychádzal z ustanovenia § 275 Zákonníka práce a podľa zákona číslo 1/1992 Zb. o mzde.
Za rozhodné obdobie pre výpočet priemerného zárobku súd stanovil obdobie 1. štvrťroku roku 2002. Súd pri výpočte priemerného zárobku navrhovateľa vychádzal zo mzdového listu predloženého odporcom, pričom k výške hrubého zárobku za mesiac 3/2002 dospel tak, že od platu 17.060,- Sk odpočítal vyplatené dávky nemocenského poistenia 2.625,- Sk.
obdobie: 1/2002 2/2002 3/2002
odpracované hodiny 187 170 93,5
plat 17.060,- 17.060,- 14.435,-
odmeny 1.300,-
základná mzda spolu 49.855,- Sk
odpracované hodiny spolu 450,5
Výpočet priemerného mesačného zárobku navrhovateľa:
49.855 : 450,5 = 110,66592,- Sk /priemerný hodinový zárobok/
110,66592,- x 184,79 /koeficient pripadajúci na 42,5 hodinový týždenný úväzok/ = 20.450,- Sk / priemerný mesačný hrubý zárobok/
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca prestal navrhovateľovi vyplácať mzdu od septembra 2002 a neplatil mu ju až do rozhodnutia súdu, súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 1.9.2002 do 31.10.2008 tak, ako navrhovateľ žiadal, v celkovej sume 1.513.300,- Sk /za 74 mesiacov po 20.450,- Sk/.
O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., vo výške dvojnásobku úrokovej sadzby /predtým diskontnej sadzby/ určenej Národnou bankou Slovenska v čase, keď sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že mzda bola splatná vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca pozadu. Ak odporca nezaplatil mesačnú mzdu v lehote splatnosti, t.j. do 10. dňa v mesiaci, dňom nasledujúcim sa dostal s platením jednotlivých miezd do omeškania. Súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako žiadal. Odporca sa s platením mzdy za obdobie od 1.9.2002 do 31.12.2002 v sume 81.800,- Sk sa dostal do omeškania od 11.1.2003, s platením mzdy za obdobie roka 2003 v sume 245.400,- Sk sa dostal do omeškania od 11.1.2004, s platením mzdy za obdobie roka 2004 v sume 245.400,- Sk sa dostal do omeškania od 11.1.2005, s platením mzdy za obdobie roka 2005 v sume 245.400,- Sk sa dostal do omeškania od 11.1.2006, s platením mzdy za obdobie roka 2006 v sume 245.400,- Sk
sa dostal do omeškania od 11.1.2007, s platením mzdy za obdobie roka 2007 v sume 245.400,- Sk sa dostal do omeškania od 11.1.2008, s platením mzdy za obdobie od 1.1.2008 do 30.10.2008 204.500,- Sk sa dostal do omeškania od 11.11.2008. Vo zvyšnej časti súd návrh, ktorý presahoval uplatnený úrok z omeškania vo vyššej percentuálnej výške zamietol, pretože bol uplatnený v rozpore s ust. § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z.
Súd návrh navrhovateľa v časti, ktorým sa domáhal nároku na náhradu škody zamietol, pretože podľa názoru súdu návrh navrhovateľa v tejto časti nemá oporu v zákone. Vdanom prípade je potrebné použiť právny predpis účinný v čase, keď navrhovateľovi škoda mala vzniknúť, tj. Zákonník práce účinný od 1.9.2002. Podľa § 192 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že nie je splnený predpoklad pre priznanie nároku na náhrady škody u navrhovateľa, pretože mu škoda nevznikla v súvislosti s plnením pracovných úloh. Bola mu priznaná náhrada mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, ktorý mu neprideľoval prácu, t. j. navrhovateľ v období od 1.9.2002 do 31.10.2008 neplnil žiadne pracovné povinnosti, preto mu v súvislosti s touto skutočnosťou nemohla vzniknúť škoda.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania, pričom vychádzal z hodnoty predmetu sporu, v ktorej bol navrhovateľ úspešný. Trovy konania v sume 74.279,- Sk pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 15.250,- Sk - príprava a prevzatie zastúpenia 24.7.2007, podanie návrhu vo veci samej 26.7.2007 /z pôvodne uplatnenej náhrady mzdy v sume 1.276.000,- Sk/, 1 úkon právnej služby á 3.813,- Sk - účasť na pojednávaní 7.10.2008, odročené bez prejednania veci, 1 úkon právnej služby á 7.150,- Sk - rozšírenie návrhu o náhradu mzdy 237.300,- Sk, 2 úkony právnej služby á 15.850,- Sk - účasť na pojednávaniach dňa 7.11.2008 a 9.12.2008 /z hodnoty predmetu sporu 1.513.300,- Sk, po pripustení zmeny návrhu/ + 2x náhrada hotových výdavkov á 178,- Sk + 4x náhrada hotových výdavkov á 190,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.