Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-25-2008.pdf
PDF · 95.05 KB
No categories available
17C/25/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľky: V.. S. L., Z. W. Z. X, Z. proti odporcovi: Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie úroku z omeškania, takto
rozhodol:
V časti o zaplatenie istiny 74.460,-Sk a vydania potvrdenia o štátnej služba sa konanie zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania zo sumy 74.460,-Sk vo výške 8,5 % ročne od 27.4.2007 do 2.6.2008 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.318,- Sk na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 25.2.2008 domáhala zaplatenia sumy 74.460,-Sk spolu s úrokom z omeškania 9,5% odo dňa 28.2.2007 do zaplatenia titulom zaplatenia odchodného pri skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok a vydania potvrdenia o štátnej službe s celkovou dobou trvania štátnej služby od 3.6.2002 do 28.2.2007.
V priebehu konania zobrala navrhovateľka návrh späť v časti o zaplatenie istiny 74.460,-Sk a vydania potvrdenia o štátnej služba z dôvodu, že odporca po podaní návrhu dňa 26.5.2008 vydal navrhovateľke potvrdenie o štátnej službe - dodatok č. 1 s dobou trvania štátno-zamestnaneckého pomeru od 3.6.2002 do 28.2.2007 a dňa 3.6.2008 vyplatil navrhovateľke odchodné v sume 74.460,-Sk pozostávajúce z odchodného vo výške 37.230,-Sk podľa ust. § 105a zákona o štátnej službe a odchodného vo výške 37.230,-Sk podľa článku II. bod 4 kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa o štátnej službe na rok 2007.
Písomným podaním zo dňa 5.6.2008, 18.7.2008, 26.9.2008 žiadala navrhovateľka priznať úrok z omeškania 9,5% zo sumy 74.460,-Sk od 28.2.2007 do 3.6.2008, t.j. za 16 mesiacov v sume 113.184,- Sk, s tým, že na pojednávaní dňa 29.9.2008 špecifikovala úrok z omeškania 9,5% ako mesačný.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť s poukazom na nedostatok súčinnosti navrhovateľky pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností pre vznik nároku na vyplatenie odchodného, keď navrhovateľka nepodala žiadosť o vyplatenie odchodného, zo žiadosti o skončenie štátno-zamestnaneckého pomeru nebolo zrejmé, či jej nebolo vyplatené odchodné v súvislosti so skončením štátno-zamestnaneckého pomeru na Ministerstve spravodlivosti SR a ani neuviedla pri skončení štátno-zamestnaneckého pomeru, že odchádza do starobného dôchodku; až po prešetrení týchto skutočností na základe odpovede Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 16.5.2008, listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.5.2008, ktorým potvrdilo, že navrhovateľke nebolo vyplatené odchodné a listu zo dňa 26.5.2008, ktorým vydalo potvrdenie o štátnej službe v služobnom pomere Ministerstva spravodlivosti SR za obdobie od 3.6.2002 do 14.4.2004, mohol pristúpiť odporca k vyplateniu uplatňovaného odchodného.
Súd s poukazom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľkou v časti o zaplatenie istiny 74.460,-Sk a vydania potvrdenia o štátnej služba konanie podľa ust. § 96 ods.1 O.s.p. zastavil.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľky, oboznámením s listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a vyjadrenia a prednesov odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.; vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Podľa ust. § 105a ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v štátnej službe odchodné vo výške posledne priznaného funkčného platu.
Podľa ust. § 149 ods. 1,2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 13, § 35, § 39 ods. 1, § 41, § 64, § 75, § 85 až 95, § 96 ods. 1 a 2, § 97 až 117, § 129 až 132, § 136 až 141, § 142 až 150, § 160 až 170, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 233 až 236 a § 240 ods. 1 až 6 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú rovnako ustanovenia § 177 až 185, § 187 až 198, § 217 až 222 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. § 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.
Zo skutkových okolností v posudzovanej veci nepochybne vyplynulo, že navrhovateľka bola dňom 3.6.2002 vymenovaná na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Ministerstva spravodlivosti SR do dočasnej štátnej služby do funkcie štátny radca. Dohodou zo dňa 15.4.2004 a rozhodnutím zo dňa 19.4.2004 bola navrhovateľka trvale preložená na vykonávanie štátnej služby do služobného úradu Kancelárie Súdnej rady SR s účinnosťou od 15.4.2004. Listom zo dňa 22.2.2007 požiadala navrhovateľka odporcu o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, v nadväznosti na čo rozhodnutím odporcu zo dňa 26.2.2007, bol skončený s navrhovateľkou štátnozamestnanecký pomer dňom 28.2.2007. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok dňom 6.12.2002 splnením zákonných podmienok pre vznik nároku a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 6.7.2004 jej bol priznaný starobný dôchodok od 5.1.2004.
V prejednávanej veci zostalo medzi účastníkmi sporné vyriešenie právnej otázky týkajúcej sa omeškania odporcu s úhradou odchodného, a to posúdením včasnosti splnenia peňažného záväzku odporcu v lehote splatnosti. V konaní bolo nepochybným, že navrhovateľke vznikol v súvislosti s prvým skončením štátnej služby u odporcu dňom 28.2.2007 po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok dňom 6.12.2002 zákonný nárok na zaplatenie odchodného vo výške funkčného platu podľa ust. § 105a ods. 1 zákona o štátnej službe a článku II bod 4 kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej služba na rok 2007. Nárok vzniká priamo zo zákona za splnenia stanovených predpokladov, a preto neobstojí obrana odporcu v tom, že navrhovateľka si nepodala žiadosť o odchodné, nakoľko takáto žiadosť nie je hmotnoprávnou podmienkou vzniku nároku.
V konaní bolo ďalej potrebné posúdiť, či odporca, pokiaľ navrhovateľke vyplatil odchodné dňa 3.6.2006, splnil svoj peňažný záväzok včas, v lehote splatnosti, resp. či sa dostal do omeškania s jeho úhradou. Možno prisvedčiť argumentácii odporcu v tom, že zákon o štátnej službe vo svojich ustanoveniach explicitne neupravuje právnu problematiku zániku záväzku jeho riadnym a včasným splnením/uspokojením. S poukazom na ust. § 1 ods. 3 a § 149 ods. 1,2 zákona o štátnej službe možno dovodiť, že ani táto osobitná úprava neodkazuje výslovne na použitie ust. § 33 Zákonník práce upravujúceho podmienky uspokojenia nároku, a preto jeho subsidiárna aplikácia v tejto otázke neprichádza do úvahy. Rovnako na daný prípad nedopadá ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce upravujúceho splatnosť mzdy pri skončení pracovného pomeru, nakoľko podľa ust. § 118 ods. 2 Zákonníka práce odchodné nie je mzdou. Na základe uvedeného však nemožno dospieť k záveru, žeby pre absenciu výslovnej právnej úpravy v oblasti štátnej služby bola vylúčená zodpovednosť dlžníka za omeškanie s peňažným plnením po lehote splatnosti; zamestnanec v štátnej službe nemôže byť v nevýhodnejšej situácii v totožných prípadoch (omeškania zamestnávateľa) ako zamestnanec v riadnom pracovnom pomere. Z hľadiska všetkých relevantných súvislostí prejednávanej veci súd dospel k právnemu názoru, že pri absencii osobitnej pracovnoprávnej úpravy je na posúdenie omeškania odporcu z hľadiska riadneho a včasného splnenia záväzku potrebné aplikovať subsidiárne všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to analogicky tak, ako sa tieto podporne uplatňujú aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahoch spadajúcich do pôsobnosti Zákonníka práce pri absencii jeho výslovnej úpravy ( ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce).
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
So zreteľom na uvedené možno zhrnúť, že čas splnenia záväzku nebol v danom prípade dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom či určený v rozhodnutí, a preto vznikla odporcovi povinnosť splniť dlh prvý deň po to, ako ho navrhovateľka o plnenie požiadala. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel ku skutkovému záveru, že za kvalifikovanú výzvu navrhovateľky na zaplatenie odchodného možno považovať jej list zo dňa 17.4.2007, keď telefonická /ústna požiadavka na zaplatenie odchodného nebola jednoznačne hodnoverným spôsobom preukázaná. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že uvedený list bol odporcovi doručený dňa 25.4.2007, a preto jeho povinnosť plniť vznikla nasledujúceho dňa 26.4.2007. Pokiaľ odporca neplnil v tejto lehote, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, a preto navrhovateľke dňom 27.4.2007 vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Súd sa nestotožnil s obranou odporcu, že navrhovateľka mu neposkytla dostatočnú súčinnosť na splnenie záväzku, a preto nie je povinný platiť úroky (ust. § 520, 522, 523 Obč.zák.). Súd dal za pravdu navrhovateľke v tom, že všetky rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľky na odchodné boli odporcovi zrejmé z jej osobného spisu, z ktorého bez potreby bližšieho šetrenia mohol odporca zistiť, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku zo dňa 6.7.2004 vznikol navrhovateľke nárok na starobný dôchodok dňom 6.12.2002 ( č.l. 14 osobného spisu), pričom táto vedomosť odporcu vyplýva aj z jeho listu zo dňa 28.3.2007 a 27.4.2007; ďalšie šetrenie odporcu dopytom na Sociálnu poisťovňu listom zo dňa 16.5.2008 odkedy začala byť navrhovateľka poberateľkou starobného dôchodku, či má evidovaného ďalšieho platiteľa mzdy a či ide u nej o prvé skončenie štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, bolo právne bezvýznamné za stavu, keď odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 16.5.2008 neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti. Rovnako bolo odporcovi zrejmé z obsahu osobného spisu, že u navrhovateľky nedošlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na Ministerstve spravodlivosti SR odvolaním zo dňa 2.6.2003 s náhradou 5-násobku funkčného platu, keďže toto bolo rozhodnutím zo dňa 7.8.2003 zrušené a nešlo v tejto súvislosti o vyplatenie odchodného. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky v služobnom úrade Ministerstva spravodlivosti SR po trvalom preložení do služobného úradu odporcu nepretržite, bez prerušenia, pokračoval. Preto následné šetrenie doby trvania dočasnej štátnej služby na Ministerstve spravodlivosti SR ( potvrdenie zo dňa 26.5.2008) a vrátenia 5-násobku funkčného platu ( list zo dňa 23.5.2008) bolo nadbytočné z hľadiska vzniku nároku na odchodné . Nemožno vytýkať navrhovateľke nedostatok súčinnosti na splnenie záväzku odporcu ohľadne takých skutočností, ktoré boli odporcovi objektívne známe z osobného spisu navrhovateľky a nemožno spravodlivo od navrhovateľky požadovať plnenie takých povinností, ktoré jej zákon neukladá. Súd preto nezistil porušenie povinnosti súčinnosti navrhovateľky, na ktorú by bola povinná a v priamej príčinnej súvislosti s porušením ktorej by bolo vylúčené omeškanie odporcu. Súd však neakceptoval námietku navrhovateľky v tom, že odporca mal postupom podľa správneho poriadku v 30 dňovej lehote obstarať podklady pre priznanie odchodného v súvislosti s rozhodovaním o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť navrhovateľky. Posúdenie vzniku nároku na odchodné nevykonáva odporca rozhodovaním v správnom konaní, v opačnom prípade by bola vylúčená právomoc súdu na prejednanie tohto nároku.
Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery, ku ktorým súd dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania, uzavrel, že navrhovateľke vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v súvislosti s omeškaním odporcu s uspokojením jej nároku na odchodné.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Rozhodujúca výška základnej úrokovej sadzby NBS bola ku dňu omeškania 27.4.2007 4,25 %, čo predstavuje dvojnásobok 8,5%, ktorý súd navrhovateľke priznal a v prevyšujúcej časti úroku súd návrhu navrhovateľky nevyhovel. Táto sadzba sa stanovuje na ročné obdobie, a preto súd nárok navrhovateľky na zaplatenie mesačnej výšky požadovaného úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľke vznikla podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorým si uplatnila úroky z omeškania ako samostatný nárok vo
výške 6% zo sumy 113.184,-Sk, t.j. vo výške 6.786,-Sk, a nakoľko doposiaľ zaplatený súdny poplatok činil 4.468,-Sk, súd navrhovateľku zaviazal na doplatenie súdneho poplatku vo výške 2.318,-Sk.
O návrhu účastníkov na náhradu trov konania ( ust. § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p.) súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech každého z účastníkov, nepriznal žiadnemu z nich náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že:
1)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.