Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/199/1998

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Ing. D. Ď., bytom M. X, H., Česká republika, predtým podnikajúci pod obchodným menom S. O. F. A. so sídlom G. X, H., IČO: XXX. XX. XXX,. zast.: JUDr. J. H., advokátom so sídlom v B., T. XX. - XX,. pracovisko L. X,. proti odporcovi: Ž. S. B., spol. s r.o. so sídlom Z. S. X,. B., IČO: XXX. XX. XXX,. zast.: JUDr. E. V., advokátom v B., V. XX,. o vydanie veci, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 6.5.1998, postúpeným tunajšiemu súdu ako vecne príslušnému dňa 15.6.1998, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi vydania hnuteľného majetku, nasledujúcich 28 osobných a nákladných motorových vozidiel:

Kód Názov ŠPZ Výr. č. Č. motora Rok výr.

43831 Univ.dok.str.UDS 114 BAA 13-29 3802/03114 160 1990

43457 Autodom. MIX BAA 75-83 8890 - 1988

61870 Nákl. auto TATRA 148 BAB 01-76 60723-12 68677 1978

62186 Nákl. auto TATRA 148

val. s. HR BA 60-32 91758 103785 1981

62535 Nákl. auto TATRA 148

val. s. HR BAA 64-00 58509 56198 -

62586 Nákl. auto TATRA 148

val. s. HR BAA 80-47 78138 72308 1988

62591 Tatra 815 S 3 BAA 81-68 77621-105 74859 1988

42944 Rýp. na kol. podv.

MH 4 S /Orenštajn/ - 281884 - 1982

41787 Podbíjačka SP 07-16 - 1315 - 1976

43149 Podb. ASPV 88-275 - 769-85 - -

43633 Rýp. na kol. pod. DH-112 - 3470 080121 1989

43634 Rýp. na kol. pod. DH-112 - 3468 060610 1989

42945 Bur. klad. IPH 5 - - - 1980

62184 Autož. KS 4561 - 3758 - 1980

62175 Autož. KS 4561 BAA 58-79 4284 - -

60107 Autož. AD 070 BL 77-88 208 - 1972

62594 Autož. AD 080 BAA 82-26 4112 163162 1988

61988 Poj. dielňa PV 3 S BAA 29-37 9061846 127068 1979

62449 Cist. Auto na PHN CA 16 BAA 46-29 3534 - -

62434 LIAZ 110 valník HR BAA 42-78 42512 - 1985

61514 AVIA sklapač 30 BAA 46-64 6062 6216 1976

61253 AVIA 30 valník BAA 01-75 307403785 03251 1974

62433 AVIA 21 valník BAB 08-03 F - 011207 - 1985

61327 AVIA 30 valník BAA 88-63 04351 03920 -

61949 Nákl. auto S 1 skl. BAB 11-43 68493 77338 1979

62709 Favorit Š 135 - 0436642 - 1991

62710 Favorit Š 135 LS ZAD 75-39 0470456 - 1991

62429 Š 120 L - 321 0666 - 1985,

vrátane veľkých technických preukazov a osvedčení motorových vozidiel, ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že k predmetnému hnuteľnému majetku nadobudol vlastnícke právo zmluvou o predaji privatizovaného podniku Ž. S., štátny podnik B., Š. XX, IČO: XX XXX XXX, uzavretou s F. F. N. M. Č., ktorú uzavrel ako podnikateľ, S.-O. F. A., G. X, H., IČO: XXX XX XXX.. Predmetný hnuteľný majetok vniesol do užívania spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. so sídlom Š. XX,. B., IČO: XXX XX. XXX,. v ktorej bol spoločníkom a vykonával funkciu generálneho riaditeľa. Predmetný majetok táto spoločnosť iba užívala, o čom svedčí i to, že ešte v auguste roku 1995 bol vedený na D. I. v B. na sprivatizovaný štátny podnik. V auguste roku 1995 ostatní spoločníci a konatelia spoločnosti Ž., A., spol. s r.o., Ing. T. T., Ing. A. P., Ing. O. M. a Ing. M. Č., nezákonným spôsobom a bez súhlasu vlastníka prepísali predmetný majetok z neexistujúcej firmy Ž. S., štátny podnik na Ž., A., spol. s r.o., pričom k prepisu na dopravnom inšpektoráte použili na odhlásenie pečiatku neexistujúceho štátneho podniku. D. I. v rozpore zo zákonom predmetné vozidlá bez súhlasu vlastníka prepísal na Ž., A., spol. s r.o. a následne ich menovaní previedli na odporcu pričom, sa tak udialo za takmer symbolické ceny.

Odporca navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ opodstatnenosť svojej žaloby preukazuje len dôkazmi, ktoré mu vyhovujú, neuvádza však všetky dôkazy tak, ako v skutočnosti existujú. Hoci navrhovateľ k žalobe priložil množstvo dôkazov, žiadnym z nich ale nepreukazuje svoje

tvrdenie, že predmetný hnuteľný majetok vniesol len do užívania spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. Vnesenie majetku do užívania by sa mohlo udiať, iba so súhlasom ostatných spoločníkov na valnom zhromaždení a existovala by o tom zápisnica. V takom prípade by Ž., A., spol. s r.o. nemohol splácať úver za cudzí majetok a samozrejme by z uvedeného majetku neplatil dane. Odporca ďalej poukázal na ustanovenie z ktorého vyplýva, že základnou podmienkou úspechu žaloby je preukázanie vlastníckeho práva, pričom podľa judikatúry ani toto preukázanie nemusí byť opodstatnené, ak druhá strana má právo na užívanie veci, alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe zmluvy. Poukázal aj na to, že odporca sa stal vlastníkom predmetného hnuteľného majetku na základe kúpnych zmlúv, ktoré sú dosial platné a nikto ich nezrušil, preto vlastníkom majetku je odporca. Na záver odporca odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.5.1997.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím M. D. Č. č. j. -130 zo dňa 15.4.1992, rozhodnutím F. M. D. č. j. -130 zo dňa 30.9.1992, zmluvou o predaji časti podniku uzavretej dňa 30.4.1992 medzi F. F. N. M. Č. ako predávajúcim a S.-O. F. A., G. č. X,. H., zast.: JUDr. Ing. D. Ď. ako kupujúcim, žiadosťou o prevedenie zmeny- odhlásenie motorového vozidla, kúpnymi zmluvami medzi predávajúcim Ž., A., spol. s r.o. a kupujúcim Ž. S. B., spol. s r.o. zo dňa 25.8.1995, výzvou navrhovateľa na vydanie hnuteľných vecí zo dňa 9.11.1995, upozornením obchodného vedenia spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. zo dňa 9.11.1995, zápisom o prevzatí privatizovaného majetku zo dňa 29.5.1992 vrátane inventúrnej zostavy ku dňu 30.4.1992, zmenou spoločenskej zmluvy spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. zo dňa 23.11.1992, uznesením valného zhromaždenia spoločníkov Ž., A., spol. s r.o. zo dňa 14.12.1992, návrhom na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.12.1992, záznamom Štátneho notárstva Bratislava I. o registrácii zmluvy zo dňa 28.12.1992, zápisom č. 22 z porady obchodného vedenia Ž., A., spol. s r.o. zo dňa 24.10.1994, správou o overení účtovnej závierky a hospodárenia spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. za rok 1994 a výrokom audítora zo dňa 13.6.1995, listom Ž., A., spol. s r.o. zo dňa 8.11.1994 adresovanom S. S., a.s., zápisnicou č. 1/93 z valného zhromaždenia spoločníkov Ž., A., spol. s r.o. zo dňa 10.2.1993 vrátane stanoviska M. T. zo dňa 8.4.1993 a výsluchom účastníkov konania.

Na základe uvedených dôkazov mal súd za zistený nasledovný skutkový stav:

Na základe rozhodnutí príslušných orgánov vydaných podľa uzavrel navrhovateľ ako kupujúci s F. F. N. M. Č. ako predávajúcim zmluvu o predaji časti podniku podľa a nasl. . Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckych práv ku všetkým veciam, vrátane iných majetkových práv a hodnôt, slúžiacich k prevádzkovaniu privatizovanej jednotky Ž. S. B., stredisko B.. Na základe uvedenej zmluvy došlo dňa 29.5.1992 k podpisu zápisu o prevzatí privatizovaného majetku navrhovateľom ako nadobúdateľom a to v rozsahu inventarizácie hospodárskych prostriedkov vykonanej ku dňu 30.4.1992. Dňa 23.11.1992 navrhovateľ spolu so svojou manželkou M. T. podpísali zmenu spoločenskej zmluvy spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. V bode 5. zmeny spoločenskej zmluvy navrhovateľ uviedol, že v súlade s § a 109 ods. 3 vnáša do spoločnosti ako nepeňažný vklad časť podniku Ž. S., Š. XX,. B., v rozsahu, ktorý nadobudol na základe vyššie uvedenej zmluvy o predaji časti podniku z 30.4.1992, jej príloh a zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí s výnimkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. L. a S.. Všetci spoločníci vrátane navrhovateľa a jeho manželky sa dohodli, že pre spôsob určenia ceny tohto nepeňažného vkladu je rozhodujúca kúpna cena časti podniku vo výške 455.000.000,- Kčs, ktorá je aj cenou (hodnotou) nepeňažného vkladu. Ďalej bolo dohodnuté, že na vklad navrhovateľa ako spoločníka sa z ceny nepeňažného vkladu nezapočítava žiadna suma (t.j. výška vkladu a jeho podiel spoločníka zostal bez zmeny), nakoľko úver prijatý na zaplatenie kúpnej ceny vrátane úrokov nebol do času podpísania zmeny spoločenskej zmluvy uhradený. V bode 16. bolo ďalej dohodnuté, že štatutárnym orgánom spoločnosti sú konatelia, z ktorých každý koná samostatne. Na záver všetci spoločníci splnomocnili konateľov predložiť návrh na zápis zmien vyplývajúcich z tejto zmeny spoločenskej zmluvy registračnému súdu.

Šiestimi kúpnymi zmluvami zo dňa 25.8.1995 predávajúci Ž., A., spol. s r.o. zastúpený konateľmi Ing. T. T., Ing. S. G., Ing. A. P., ako aj Ing. O. M., riaditeľom odštepného závodu 01 B., predal odporcovi ako kupujúcemu, rýpadlo na kolesovom podvozku MH4S - kód 42944, podbíjačku SP 07-16 - kód

41787, podbíjačku ASPW 08275 - kód 43149, rýpadlo na kol. podvozku DH-112 - kód 43633, rýpadlo na kolesovom podvozku DH-12 - kód 43634 a búracie kladivo IPH5X - kód 42945. Listom zo dňa 9.11.1995 navrhovateľ vyzval odporcu, aby do 10 dní vydal všetky hnuteľné veci ktoré nadobudol neplatnými kúpnymi zmluvami zo dňa 25.8.1995, nakoľko všetky hnuteľné veci sú vlastníctvom navrhovateľa, ktorý ich nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 a tieto veci dodnes nikomu nescudzil platným právnym úkonom. Interným listom zo dňa 9.11.1995 obchodné vedenie spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. v súvislosti s trvalým odmietaním generálneho riaditeľa a jeho zástupkyne podriaďovať sa vo veciach obchodného vedenia rozhodnutiu väčšiny riaditeľov upozornili pracovníčky spoločnosti, že platí príkaz, ktorým príkazné listy generálneho riaditeľa boli nahradené príkaznými listami obchodného vedenia.

Na pojednávaniach sa súd ďalej oboznámil s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. -859 zo dňa 9.12.2002 a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 24.9.2003 a č.k. zo dňa 14.5.1997, ku ktorým sa obaja účastníci aj podrobne vyjadrovali.

Podľa a vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa a () sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že predmetné konanie je sporovým konaním, v ktorom sú účastníci povinní preukázať svoje tvrdenia a súd nie je povinný vykonávať ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu. Navrhovateľ pre úspech v konaní musel dostatočne dôveryhodne preukázať, že je vlastníkom hnuteľných vecí, vydania ktorých sa domáhal, resp. že k týmto veciam má iné právo na základe ktorých je oprávnený veci držať. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, musel preto dokázať svoje vlastnícke právo k nim. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj s prihliadnutím na vyššie uvedené právoplatné súdne rozhodnutia, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľných veciam, preto bol jeho návrh v celom rozsahu zamietnutý.

Navrhovateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo od toho, že ho nadobudol v rámci privatizácie, pričom toto svoje tvrdenia aj preukázal. Ďalej však tvrdil, že tento privatizovaný majetok nepreviedol do vlastníctva spoločnosti Ž., A., spol. s r.o., ale mu ho poskytol len do užívania, teda zostal naďalej vlastníkom privatizovaného majetku. Toto tvrdenie už však žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Vo svojej argumentácii ako na dôkaz poukazoval na zmenu spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992. Podľa súdu však uvedený dôkaz v žiadnom prípade nepreukazoval, že by navrhovateľ privatizovaný majetok dal do užívania, teda, že by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, naopak, z tohto dôkazu vyplynul pre súd jednoznačný záver, že navrhovateľ celý privatizovaný majetok vrátane predmetných hnuteľných vecí vložil do majetku spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. O tom, že došlo k odovzdaniu privatizovaného majetku tejto spoločnosti nemal súdu pochybnosti, nakoľko aj navrhovateľ predsa tvrdil, že vozidlá táto spoločnosť užívala, preto jej museli byť odovzdané. Existencia písomného odovzdávajúceho protokolu nie je podmienkou prechodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Z toho dôvodu nemohla obstáť argumentácia navrhovateľa, že pokiaľ neexistuje písomný doklad o odovzdaní majetku, neprešlo vlastníctvo na Ž.,A., spol. s r.o. a vlastníkom je naďalej navrhovateľ.

Súd neuznal tiež argumentáciu navrhovateľa, že dôkazom o jeho vlastníctve sú aj zápisy na D. I. v B., v ktorých ešte v roku 1995 boli predmetné vozidlá evidované na sprivatizovaný štátny podnik. Podľa súdu evidencia motorových vozidiel nemôže preukazovať vlastnícke právo k vozidlu, má len evidenčný a správny charakter. Z tohto dôvodu súd nepripustil návrhy na doplnenie dokazovania o záznamy na dopravnom inšpektoráte, a to z dôvodu, že niektoré fotokópie zápisov navrhovateľ predložil už k žalobe, a ani ďalšie doklady o prepise ostatných vozidiel nemohli vo veci privodiť iné rozhodnutie. V konaní tiež nevyšli najavo, ani neboli preukázané, žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vysloviť neplatnosť kúpnych zmlúv, ktorými nadobudol odporca predmetné vozidlá do svojho vlastníctva.

Ako dôvodný nebolo možné uznať ani ďalší argument navrhovateľa, že nevnesenie majetku do obchodnej spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. potvrdzuje aj skutočnosť, že nedošlo k zapísaniu zvýšenia základného imania tejto spoločnosti, ktoré ostalo v pôvodnej výške 200.000,- Sk. Tu súd poukazuje na to, že už v samotnej zmene spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 bolo výslovne dohodnuté, že na vklad navrhovateľa sa nezapočítava žiadna suma a výška jeho vkladu a obchodného podielu zostáva bez zmeny z dôvodu, že ešte nebol splatený úver prevzatý spoločnosťou na splatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku. Z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k zvýšeniu základného imania, nakoľko toto je tvorené súčtom vkladov všetkých spoločníkov a aj v zmenenej spoločenskej zmluve zostala z týchto dôvodov pôvodná výška základného imania 200.000,- Sk.

Pokiaľ ide o ďalšie, resp. podrobnejšie, právne závery odôvodňujúce zamietnutie návrhu súd odkazuje na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. -859, v ktorom súd rozhodoval o návrhu navrhovateľa na vylúčenie inej časti privatizovaného majetku z konkurznej podstaty úpadcu Ž., A., spol. s r.o. V uvedenom konaní krajský súd posudzoval tú istú právnu otázku, teda či existuje právny dôvod, na základe ktorého má navrhovateľ nárok na vydanie privatizovaného majetku. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie na základe ktorého krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vlastníctvo k majetku, vydania ktorého sa domáhal. Súd teda dospel k rovnakému záveru, že navrhovateľ všetky hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v tej časti štátneho podniku, ktorý sprivatizoval, vniesol do spoločnosti Ž., A., spol. s r.o. Z rovnakých dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. -921 zo dňa 24.9.2003 tento rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Súd poukazuje ďalej aj na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k zo dňa 14.5.1997, v ktorom bolo určené, že navrhovateľ zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzením Ž., A. vniesol majetok podľa čl. IV. bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy. V odôvodnení tohto rozsudku sa Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobne zaoberal aj s otázkou uznania, či neuznania rozhodnutia Okresného súdu v Hodoníne č.k. z 5.5.1997 a dospel k záveru, že uvedený rozsudok súdu Českej republiky (ktorým určil, že úkon navrhovateľa, ktorým vložil ako spoločník Ž., A., spol. s r.o. nepeňažný vklad do tejto spoločnosti je neplatný pre chýbajúci súhlas jeho manželky M. T.) je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti navrhovateľa vyplýva, že okrem navrhovateľa ako podnikateľa bola zakladajúcou spoločníčkou aj jeho manželka M. T., ktorá takisto podpísala aj zmenu spoločenskej zmluvy, ktorou navrhovateľ vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť privatizovaného podniku. Pokiaľ navrhovateľ v konaní argumentoval, že vo veci prejednávanej pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky nebolo vyriešené vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam, súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že Najvyšší súd o určení vlastníctva nerozhodol len z toho dôvodu, že to nebolo predmetom určovacej žaloby.

V súvislosti s uvedenými rozhodnutiami krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa súd nestotožnil ani s argumentáciou navrhovateľa spočívajúcou v podstate v tom, že uvedené rozhodnutia sa týkajú obchodných vzťahov, ako aj vzťahov vyplývajúcich z konkurzu na majetok spoločnosti Ž., A., spol. s r.o., preto nemôžu byť právnym základom pre rozhodnutie v tomto spore, ktorý je sporom občianskoprávnym. Podľa názoru súdu tak predpisy obchodného ako aj konkurzného práva vychádzajú zo základnej úpravy vlastníckeho práva upravenej v . Pokiaľ ide o otázky nadobúdania vlastníctva a ochrany vlastníka domáhať vydania veci vlastníckou žalobou, súdy vo všetkých konaniach vychádzali z tých istých, relevantných zákonných ustanovení. A hoci sa to

zdá nadbytočné, súd vzhľadom na opakovanú argumentáciu navrhovateľa poukazuje aj na to, že pre rozhodnutie sporu nie významné, či je vec na súde vedená ako obchodná v odd. Cb alebo civilná v odd. C., pretože súdy rozhodujú vždy podľa tých istých predpisov.

Na základe uvedených dôvodov bol návrh v celom rozsahu zamietnutý.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.