Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-16-2007.pdf
PDF · 122.84 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-3C/16/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X.XX.XXXX,. bytom P. č.XX,. zast.JUDr.J. M., advokátom, Advokátska kancelária M.P. č.XXX/XX,. L. M. proti odporcovi v I. rade: Ing.J. M., bytom P. č.XX. a odporkyni v II. rade: D. M., bytom P. č.XX,. obaja zast.JUDr.P. D., advokátom, Advokátska kancelária Ul.R. č.XX,. Ž., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
rozhodol:
Odporca v I. rade a odporkyňa v II. rade s ú p o v i n n í vypratať rodinný dom súpisné číslo XX. v Obci P. postavený na parcele č.CKN 257 zastavané plochy a nádvoria o výmere 695 m2 v Katastrálnom území P., nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Ž., Správa katastra R. v liste vlastníctva č. 91.
Navrhovateľovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 11.224,- Sk, ktoré sú mu odporca v I. rade a odporkyňa v II. rade p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.1.2007 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi v I. rade a odporkyni v II. rade povinnosť vypratať rodinný dom súpis.č.XX. v obci P., postavený na parc.č.CKN 257, zastavané plochy a nádvoria o výmere 695 m2, v k.ú. P., nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Ž., Správa katastra R. v LV č.91. Uviedol, že je výlučným vlastníkom rodinného domu súpis.č.XX. v obci P.. Poukázal, že prízemnú časť tohto rodinného domu užívajú odporcovia bez právneho dôvodu a proti jeho vôli, keď ich viackrát vyzýval na vypratanie tejto nehnuteľnosti. On užíva časť na poschodí, pričom do domu je jeden vchod. Odporcovia sa doposiaľ zo sporného rodinného domu v obci P. dobrovoľne nevysťahovali a tento nevypratali, a to aj napriek tomu, že ich na to vyzval aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomnou výzvou zo dňa 12.12.2006 adresovanú obom odporcom. Ďalej navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.4.2007 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal vydania predbežného opatrenia podľa § 102 ods.1 OSP a žiadal, aby súd
uložil odporcovi v I. rade a odporkyni v II. rade, aby nevstupovali do rodinného domu súpis.č.XX. nachádzajúceho sa na pozemku parc.CKN 257 v k.ú. a obci P. nehnuteľnosti zapísanej na Katastrálnom úrade v Ž., Správa katastra R. v LV č.91. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že po začatí konania o vypratanie rodinného domu nastala potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, pretože zo strany odporkyne v II.rade, ktorá je sestrou navrhovateľa a jej manžela, odporcu v I. rade dochádza k verbálnym a fyzickým útokom voči navrhovateľovi a jeho rodine, ktoré už navrhovateľ v minulosti riešil podaním oznámení na polícii. Naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania však vyvrcholila dňa 1.4.2007, kedy bol navrhovateľ fyzicky napadnutý na dvore svojho rodinného domu odporkyňou v II. rade, ako aj jeho druhou sestrou K. Č., nar. X.X.XXXX,. bytom B. č. XXX,. ktorá sa zdržiavala na pozemku navrhovateľa bez jeho súhlasu a proti jeho vôli. Navrhovateľ žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie z dôvodu ohrozenia jeho života a zdravia, ako aj života a zdravia členov jeho rodiny vrátane mal.detí.
Tunajší súd uznesením zo dňa 9.5.2007 pod č.k. 3C/16/2007-47 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení tohto uznesenia súd poukázal na skutočnosť, že predmetom konania vo veci samej je vypratanie rodinného domu a vzhľadom na tento nárok a jeho vzťah požadovanému predbežnému opatreniu, ktorým by mal byť odporcom v I. a v II. rade uložený zákaz vstupu do predmetného rodinného domu sa súdu javilo navrhované predbežné opatrenie ako nedôvodné a nelogické, nakoľko jeho realizáciou by samotný predmet konania, t.j. vypratanie nehnuteľnosti stratil svoje opodstatnenie.
Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2007 uviedol, že jeho sestra odporkyňa v II. rade prenajímala celé poschodie jeho domu súpis.č.XX v P. a ďalej uviedol, že nakoľko odporcovia neplatili za elektrickú energiu, bol nútený zabezpečiť sa proti nezákonným odberom a detto bolo aj s odberom vody.
Odporca v I. rade a odporkyňa v II. rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2007 sa vyjadrili k návrhu, pričom vlastníctvo navrhovateľa k predmetnému rodinnému domu nepopierali, ani nejakým iným spôsobom nespochybňovali, nakoľko toto navrhovateľ nadobudol v polovici titulom dedičského konania a druhú polovicu titulom kúpnej zmluvy od ich otca J. B.. Uviedli, že k dedičskému konaniu po poruč.J. B., zomrelom dňa X.X.XXXX,. ktoré sa konalo dňa 4.6.1991 pod spis.zn.D/601/91 na Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši u notárky JUDr.B. M. predchádzala dohoda dedičov s tým, že odporkyňa v II. rade a sestra K. Č. sa vzdali svojich podielov k rodinnému domu v prospech navrhovateľa za podmienky, že odporkyňa v II. rade a odporca v I. rade zostanú bývať v uvedenom rodinnom dome aj s ich troma deťmi. Odporkyňa v II. rade až v roku 2006 zistila, keď nastali konflikty medzi navrhovateľom a nimi, že v notárskej zápisnici spis.zn.D 601/91 zo dňa 4.6.1991 nie je zapísané vecné bremeno práva bývania a užívania v prospech nich v predmetnom rodinnom dome. Predmetného dedičského konania sa zúčastnil len navrhovateľ sám, ktorý zároveň obdržal aj zápisnicu. Ďalej odporcovia v I. a v II. rade poukázali, že bývajú v uvedenom rodinnom dome od roku 1985 a odporkyňa v II. rade už od svojho narodenia. Navrhovateľ si musí byť toho vedomý, že do tohto domu a jeho príslušenstva počas tejto doby investovali nemalé finančné prostriedky, pričom nemali ani najmenší dôvod pochybovať o tom, že ich bývanie nebude trvalé. Podľa ich názoru navrhovateľ hrubo zneužil dôveru a dobrú vôľu odporkyne v II. rade a jej sestry, nakoľko ich rodičia by nikdy nepripustili, aby odporkyňa v II. rade s manželom a troma deťmi musela opustiť ich rodinný dom. Na základe uvedeného odporcovia v I. a v II. rade navrhli, aby súd návrh zamietol.
Odporca v I. a odporkyňa v II. rade podali tunajšiemu súdu dňa 11.1.2008 návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 102 ods.1 OSP, ktorým žiadali, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť, aby vykonal opätovné zapojenie prívodu elektrickej energie, prívodu vody a ústredného kúrenia v rodinnom dome súpis.č.XX. v obci P. a aby sa zdržal akéhokoľvek konania - zásahov do stavebných časti rodinného domu súpis.č.XX. v obci P. tak, aby nebolo narušené bývanie odporcov v I. a v II. rade v jeho prízemnej časti až do právoplatného skončenia konania na tunajšom súde vedeného pod spis.zn.3C/16/2007. Odporcovia I. a v II. rade v odôvodnení svojho návrhu uviedli, že po podaní návrhu na začatie konania predmetnej veci navrhovateľ začal vykonávať zásahy do rodinného domu súpis.č.XX. v obci P. - koncom roku 2006 im úmyselne odpojil prívod elektrického prúdu, neskôr vody a ústredného kúrenia a na viac znemožnil im ich zapojenie. Počas ich neprítomnosti v dome vysekal
celé zariadenie ich kúpeľne. Ďalej začal vysekávať okná s odôvodnením, že tieto chce vymeniť za nové, pričom vysekal okná len v prízemnej časti, t.j. kde bývajú oni a namiesto založenia nových, tieto zakryl plastovou fóliou a kvádrami, aby im čo najviac znemožnil ich bývanie. Týmto konaním zasahuje do ich práva na bývanie a užívanie predmetného rodinného domu,ktoré nebolo doposiaľ zrušené.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 5.2.2008 pod č.k. 3C/16/2007-76 súd návrh odporcu v I. rade a odporkyne v II. rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,a to z dôvodu, že odporcovia neoznačili, ani nepredložili súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukázali právny titul k užívaniu spornej nehnuteľnosti, resp. od čoho odvodzujú svoje právo bývania a užívania, teda neosvedčili základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia- pravdepodobnosť nároku, ktorému sa poskytnúť dočasná ochrana - právo bývania. Keď nariadením takéhoto predbežného opatrenia by súd nadmieru stanovenú zákonom zasiahol do ústavného práva navrhovateľa, a to vlastníckeho práva.
Odporca v I. rade a odporkyňa v II. rade doručili tunajšiemu súdu dňa 21.2.2008 odvolanie voči uzneseniu zo dňa 5.2.2008 pod č.k. 3C/16/2007-76. Uviedli, že pokiaľ prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu písomnej alebo ústnej zmluvy o užívaní nehnuteľnosti, tak k tomuto poukázali, že už na dedičskom konaní po poruč.J. B., ich otcovi v roku 1991 boli ústne dohodnutí, čo potvrdila aj sestra K. Č., že odporkyňa v II. rade zostane v rodinnom dome trvale bývať a len za splnenia tejto podmienky sa vzdala svojho spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome. Keďže navrhovateľ je bratom odporkyne v II. rade, nepovažovali za potrebné tieto skutočnosti písomne upravovať. Tieto tvrdenia mal súd k dispozícii v písomnom vyjadrení vo veci samej zo dňa 26.11.2007. Navrhli, aby Krajský súd v Žiline napadnuté uznesenie Okresného súdu Ružomberok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 2.5.2008 pod č.k. 9Co/115/2008 uznesenie okresného súdu vo výroku, v ktorom zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zmenil tak, že navrhovateľ je povinný zdržať sa konania, ktorým dochádza k obmedzeniu prívodu elektrického prúdu, vody a ústredného vykurovania odporcom a zároveň mu uložil povinnosť zdržať stavebných zásahov do rodinného domu do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Ružomberok pod č.k.3C/16/2007. Krajský súd v Žiline v odôvodnení poukázal, že z návrhu odporcov vyplýva, že nehnuteľnosti v minulosti dlhodobo užívali, hoci dedením došlo k zmene vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ si podal návrh o vypratanie, avšak v priebehu tohto konania vykonanými zásahmi znemožnil odporcom užívať nehnuteľnosť. Navrhovateľ je nepochybne vlastníkom nehnuteľnosti a z tohto dôvodu mu vyplývajú práva okrem iného vec nerušene užívať. Odporcovia tvrdia, že im tiež vzniklo k nehnuteľnosti právo a domáhajú sa jeho ochrany. Tieto skutočnosti súd skúma v základnom konaní o vypratanie nehnuteľnosti, dochádza pri tom ku kolízii dvoch základných práv a súd by mal využiť všetky možnosti minimalizácie do zásahu týchto práv navzájom. Nerešpektovanie navrhovateľom skutočnosti, že prebieha konanie o jeho nároku pred súdom a svojpomocne vykonáva zákroky, ktoré obmedzujú právo užívateľov, hoci nehrozí bezprostredná ujma a nebezpečenstvo vzniku škody na zdraví alebo majetku koná tak v rozpore s dobrými mravmi.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.9.2008 uviedol, že je preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom odporcovia v I. a v II. rade doposiaľ nepreukázali žiadny právne významný titul, ktorý by im umožňoval túto nehnuteľnosti užívať. Ďalej uviedol, že je bezpredmetný výsledok sporu o určenie spolulastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti odporkyňou v II. rade a jej sestrou K. Č. voči navrhovateľovi, keď vlastne jedná sa o menšinové spoluvlastníčky a pokiaľ by boli tieto úspešné v konaní, väčšinový vlastník v tomto konaní rozhodol o tom, ako sa bude s nehnuteľnosťou hospodáriť, čím však nechcel potvrdiť spoluvlastníctvo iných osôb k predmetnej nehnuteľnosti.
Odporca v I. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.9.2008 vyjadril nesúhlas s návrhom navrhovateľa na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že je tam od roku 1981, kedy sa zoznámil so svojou manželkou, odporkyňou v II. rade, pričom už vtedy chodil na tento rodinný dom chodiť na pravidelné brigády. Manželstvo uzavreli v roku XXXX,. v tom čase tam bývali rodičia odporkyne v II. rade, on s odporkyňou v II. rade a tiež navrhovateľ. V roku 1987 sa rodinný dom začal prestavovať,
robila sa zadná izba, ako aj pivnica. Taktiež sa chovali hospodárske zvieratá, spoločné pôžitky boli pre celú rodinu. Všetci sa zúčastňovali na týchto prácach. Prestavba sa skončila niekedy po roku 1990, v tom období ochoreli svokrovci. Manželka bola na materskej v roku 1987, starala sa o celú domácnosť. Musela opatrovať bezvládnych rodičov, dokonca sa starala aj o navrhovateľa, ktorý musel chodiť do roboty a nemal čas sa venovať domácnosti a opatrovaniu rodičov. Dňa 5.4.1991 zomrel svokor, dedičské konanie bolo dňa 4.6.1991. Pred dedičským konaním dal navrhovateľ podpísať jeho manželke a tiež svokre plnomocenstvo na zastupovanie v dedičskom konaní. Manželka sa starala o tri deti a tiež o svokru, ktorá bola nevládna. Dedičského konania v mene jeho manželky, sestry a tiež svokry sa zúčastnil navrhovateľ. Keď sa vrátil z notárstva,odporca v I. rade bol na dvore a navrhovateľ mu povedal, že dal si prepísať všetky podiely na rodinnom dome na seba, aby sa nebáli, že nakoľko žijú všetci spolu, on uznáva ich spoluvlastnícke podiely. Potom tam bývali naďalej, až doposiaľ tam bývajú stále. Neskôr začali medzi nimi a navrhovateľom vznikať drobné nezhody. Spoločná domácnosť napriek tomu ešte stále trvala. Po smrti rodičov bývali v dome on s manželkou a troma deťmi a navrhovateľ. V roku 2004 sa navrhovateľ odsťahoval na Cyprus a tam si našiel manželku ukrajinského pôvodu. Navrhovateľ sa vrátil v septembri 2005, ešte stále bývali spolu. Odo dňa 20.5.2006 začala bývať v tomto dome aj jeho manželka s tým, že odporcovia bývali na prízemí a navrhovateľ s manželkou na poschodí. Keď sa navrhovateľ vrátil z Ukrajiny, rozprával sa so svojimi sestrami a povedal, že prestavba sa robila pre všetkých aj odporcov a padla možnosť vyplatenia odporkyne v II. rade s tým, že čo sa týkalo jej sestry, tak tej neprisľúbil vyplatiť žiadny podiel.
Odporkyňa v II. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.9.2008 taktiež vyjadrila nesúhlas s návrhom navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti.Uviedla, že ona a jej sestra sa nikdy svojich podielov na predmetnej nehnuteľnosti nevzdali a ona verila až doteraz, že to slovo, ktoré dal brat po dedičskom konaní, ktoré prebehlo po otcovi, bude platiť až doteraz. Udelili plnomocenstvo na zastupovanie v dedičskom konaní a každý mal dediť rovnakým dielom a odporkyňa v II. rade tam mala bývať spolu s bratom. Pred dedičským konaním sa všetci stretli a mama povedala, že jedni budú bývať dole a druhí hore s tým, že sme sa mali spolu znášať. Ďalej odporkyňa v II. rade uviedla, že nesplnomocnila brata k uzavretiu takej dedičskej dohody, že sa vzdáva svojho dedičského podielu. Ona nešla na dedičské konanie z dôvodu, že sa musela starať o deti a o bezvládnu matku, pričom svojmu bratovi verila, že ich zastúpi tak, že každý bude mať svoj podiel, ako mu patrí. Dedičské rozhodnutie jej bolo doručené, prečítala si ho, ale moc nad tým nešpekulovala, lebo na to nebol vtedy čas. Pokiaľ ich navrhovateľ v tom dome nechcel, mal im to povedať hneď a nie po 20.rokoch, keď tam už dávali peniaze a súhlasil s tým, aby tento dom zhodnocovali. Investície uhrádzali spoločne. Za tých podmienok, ktoré sú momentálne v tomto dome, odišli bývať ku sestre do B.. Ďalej odporkyňa v II. rade poukázala, že uhrádzala všetky platby, ktoré boli potrebné v súvislosti s prevádzkou domácnosti, načo prispievali všetci jej členovia. Od roku 2002 bol navrhovateľ nezamestnaný a odvtedy platili všetko už len samy. Brat bol na Cypre od 1.6.2004 do 11.9.2005, keď sa vrátil, naďalej neplatil nič. Pribudla mu manželka, vyženil syna, ale keď prišlo na platenie, povedal, že si to mám platiť sama. Potom, ako prestala platiť, vypli ich z elektriny. Následne si pustil elektrinu len k sebe na poschodie a ich odpojil. Odporkyňa v II. rade doplnila, že v predmetnej nehnuteľnosti majú svoje vec s tým,že tieto priestory sú uzamknuté, chodí tam odporca v I. rade skontrolovať situáciu.
Svedkyňa K. Č. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.9.2008 uviedla, že dali splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní po otcovi J. B. navrhovateľovi a on potom prepísal tento podiel otca na seba. Uviedla, že pred týmto konaním sa s navrhovateľom nejako nedohodli, avšak boli dohodnutí s mamou, že právo bývať dolu, v dome má sestra spolu so svojou rodinou a brat môže dostať pôžičku a môže si nadrobiť hore a tam môže bývať. Vtedy hore ešte bývanie nebolo. Po skončení dedičského konania sa svedkyňa na túto tému s navrhovateľom už nerozprávala. V nasledujúcom období chodili robiť do P. na stavbu, jednalo sa o stavbu druhého nadzemného podlažia s tým, že hrubú stavbu postavil brat a ostatné práce realizovali odporcovia. Povedal im, že môžu si tam robiť. Navrhovateľ vždy hovoril, že sa ženiť nejde, situácia sa zmenila, keď prišla Ruska.
Odporca v I. rade a odporkyňa v II. rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.9.2008 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na zamietnutí návrhu na vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu, že navrhovateľ odporkyňu v II. rade, ako aj jej sestru K. Č. úmyselne uviedol do omylu, keď podľa pôvodnej dohody pri zastupovaní v dedičskom konaní sa všetci dedičia stanú spoluvlastníkmi dedičstva
podľa podielov alebo navrhovateľ sa stane vlastníkom dedičstva s tým, že odporcovia budú mať právo trvalého užívania nehnuteľnosti. Potom, čo sa spoločne s navrhovateľom dohodli previesť spoločne rekonštrukciu domu, nechal ich robiť rozsiahle dokončovacie práce a použiť ich finančné prostriedky. Už v tom čase došlo medzi nimi k dohode, že uznáva dedičský podiel odporkyne v II. rade k predmetnej nehnuteľnosti, ináč by sa v žiadnom prípade nepodieľali na prestavbe rodinného domu. Spoločne žili s navrhovateľom viac ako 20 rokov a teraz ich vyháňa. Z ich strany išlo o dobromyseľnosť, nakoľko boli presvedčení, že odporkyňa je spoluvlastníčkou. Navrhovateľ tieto dohody porušil, začal popierať dohodu o tom, že majú právo trvale bývať v predmetnom dome. Potom, čo začalo medzi nimi dochádzať k rozporom, navrhovateľ ponúkol odporkyni v II. rade, že ju vyplatí z dedičstva. Taktiež poukázali, že neobstojí navrhovaný výrok na vypratanie bytu, nakoľko pokiaľ by navrhovateľ bol skutočným výlučným vlastníkom, je povinný im zabezpečiť primeraný náhradný byt. Žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť a v prípade, že sa súd s týmto návrhom stotožní, žiadali, aby súd zaviazal navrhovateľ poskytnúť im primeraný náhradný byt.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 9.10.2008 uviedol, že odporcovia klamú v plnom rozsahu. Dom vyplatil ešte za života svojich rodičov. Choval býky a peniaze dostali jedna aj druhá sestra. Sestra K. Č. stavala dom, chodilo sa tam pomáhať a dávali sa jej peniaze. Ešte za života rodičov sa vykonávala prestavba predmetného rodinného domu s tým, že pred prestavbou tam bola väčšia kuchyňa a dve izby. Keď sa odporkyňa v II. rade vydala, tak ona bývala, tak ona bývala v jednej izbe. Ešte, keď žil otec, navrhovateľ si preniesol polovicu rodinného domu na seba. Potom sa uskutočnila prestavba, dozadu sa pristavila izba k pôvodnému domu a potom sa nadstavilo ďalšie podlažie. Po smrti otca dedičské konanie bolo v júni 1991 a dohodli sa tak, že sestry sa vzdali svojho dedičského podielu, nakoľko boli vyplatené a on sa stal vlastníkom celej polovice rodinného domu, ktorá bola predmetom dedičstva. Ku dohode o bývaní odporcov v predmetnej nehnuteľnosti nedošlo, nakoľko odporcovia mali podaté na byt v R.. Ostali tam bývať, on bol slobodný, neprekážalo mu to. Odporcovia bývali v predmetnej nehnuteľnosti na jeho dobré slovo. On prestal súhlasiť s tým, aby tam bývali, keď odporkyňa v II. rade pobrala veci z vrchného bývania a tiež, keď napadli jeho manželku. Potom prestala odporkyňa v II.rade platiť elektrinu a niekedy v decembri roku 2006 ich odstrihli. Odvtedy odporcovia mu stále robili napriek, provokovali ho, odpájali mu vodu, v pivnici vyhadzovali ističe. Taktiež boli tam útoky na jeho osobu, ako aj na jeho rodinných príslušníkov. Už ich nemôže ani vidieť, a preto sa obrátil na svojho právneho zástupcu, aby riešil otázku vypratania predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej navrhovateľ uviedol, čo sa týka investícií do rodinného domu zo strany odporcov, že nesúhlasil s týmito investíciami. Dole bol dobre vybudovaný záchod, potom odporkyňa v II. rade z tohto spravila sprchovací kút na účely prenajímania nehnuteľnosti. Uviedol, že ona prenajímala jeho dom celých 10 rokov. Kúpeľku urobil ešte pred prestavbou a kúrenie robila firma, ktorú objednal,a to bolo ešte na mamino meno. Navrhovateľ uviedol, že odporcovia nebývajú v rodinnom dome už jeden rok.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 9.10.2008 uviedol, že žaloba na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti je dôvodná, hoci odporcovia tam v súčasnej dobe nebývajú, ale stále v nej majú umiestnené svoje veci. Čo sa týka investícií odporcami do predmetnej nehnuteľnosti, v tomto konaní je bezpredmetné, či odporcovia investovali do cudzieho domu. Navrhovateľ preukázal, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a že túto užívajú odporcovia bez jeho súhlasu, dokonca proti jeho vôli. Čo sa týka žiadosti odporcov, aby im súd priznal právo na bytovú náhradu, tak nevie na základe akého ustanovenia zákona vyplýva, že spoluvlastník má od druhého spoluvlastníka právo na bytovú náhradu, keď odporcovia v inom konaní tvrdia, že odporkyňa v II. rade je spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v 1/8-ine. Navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a pokiaľ odporcovia v I. a v II. rade užívali predmetnú nehnuteľnosť, bolo to s jeho súhlasom. Odporcovia nepreukázali žiadny právny významný titul, ktorý by ich oprávňoval na užívanie sporných nehnuteľností.
Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a tiež s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu spis.zn.3C/73/2008 a s pripojeným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis.zn.D/601/91.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Súd mal z výpisu z listu vlastníctva č.91 pre k.ú. P. na Správe katastra R. preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to stavby rodinného domu súpis.č.XX. postaveného na pozemku parc.č.CKN 257 druh zastav.plochy a nádvoria o výmere 695 m2, a to v 1/2 -ici titulom kúpnej zmluvy RI 1295/89 a v ?-ici titulom dedenia po otcovi neb.J. B., zomr.X.X.XXXX.V. časti C tohto LV nie je vykonaný žiadny zápis.
Z dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis.zn.D/601/91 súd zistil, že odporkyňa v II. rade, jej sestra K. Č., ako matka D. B. udelili dňa 3.6.1991 navrhovateľovi plnomocenstvo, aby ich zastupoval pri prejednaní dedičstva po poruč.J. B., v ktorom okrem iného vyjadrili súhlas s tým, aby zástupca uzavrel v ich mene dohodu o rozdelení dedičstva, aj keby podľa nej z dedičstva nedostali nijaký podiel. Zo zápisnice napísanej na Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši dňa 4.6.1991 vyplynulo, že celé dedičstvo,a to najmä polovicu rodinného domu č.XX. v P. vedeného v EN geodézii na LV č.92 v k.ú. P. s oplotením, studňou, humnom a drevárňou v polovici a zastav. pozemkom v polovici vedených v EN geodézii na LV č.91 v k.ú. P. parc.č. 257 o výmere 695 m2 v pozemkovej knihe zapísané v protokole č. 93 parc.č.385 pod B2 nadobudol syn poručiteľa A. B., pričom ostatní odstupujúci spoludedičia vzdali sa voči nemu nároku na dedičský výplatok a zároveň vdova D. B. vzdala sa nároku na úhradu svojej pohľadávky z titulu vyporiadaného BSM k ?-ine rodinného domu. Rozhodnutie o dedičstve zo dňa 4.6.1991 pod č.k.D/601/91-19 bolo doručené odporkyni v II. rade, ako aj jej matke dňa 8.8.1991 a K. Č. dňa 12.11.1991. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 4.6.1991.
Súd z výzvy na vypratanie nehnuteľnosti adresované právnym zástupcom navrhovateľa odporcovi v I. rade a odporkyni v II. rade zo dňa 12.12.2006 zistil, že títo boli vyzvaní, aby najneskôr do 31.12.2006 vypratali rodinný dom súpis.č.XX. s príslušenstvom postavený na parc.č.CKN 257 v k.ú. P. a vypratanú nehnuteľnosť odovzdali vlastníkovi vzhľadom k tomu, že tento rodinný dom užívajú bez právneho dôvodu a proti vôli jeho vlastníka. V opačnom prípade bude na súd podaná žaloba o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.
Citovaným ustanovením § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka sa poskytuje súdna ochrana vlastníckemu právu k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Jednou z vlastníckych žalôb je žaloba na vypratanie nehnuteľností, ak tam žalovaný má vnesené svoje veci (vindikačná žaloba). Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Taktiež predpokladom úspešnosti vindikačnej žaloby je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka, t .j. žalovaný nemá žiadny titul na užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva (nájomná zmluva, zriadené vecné bremeno, resp. iná právna skutočnosť).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaným na podanie predmetného návrhu, nakoľko je výlučným vlastníkom rodinného domu súpis.č.XX. v k.ú. P.. Súd v konaní nemal preukázaný zo strany odporcov v I. a v II. rade žiadny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, resp. na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ odporcovia v I.a v II. rade poukazovali na dohodu uzavretú s navrhovateľom pred dedičským konaním po poruč.J. B. zomr. dňa X.X.XXXX,. v zmysle ktorej odporcovia v I. a v II. rade mali nadobudnúť právo trvalého užívania tohto rodinného domu, súd konštatuje, že existenciu takejto dohody v konaní nezistil.Predovšetkým samotný navrhovateľ existenciu tejto dohody popieral. Taktiež svedkyňa K. Č. vypočutá v tomto konaní nepotvrdila, že by k uzavretiu takejto dohody medzi odporcami v I. a v II. rade a navrhovateľom došlo. Pojednávania v dedičskej veci po poruč.J. B., zomr.X.X.XXXX. sa zúčastnil iba navrhovateľ, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie v tomto konaní aj svojou matkou D. B. a sestrami odporkyňou v II. rade a K. Č.. V zmysle rozhodnutia o dedičstve, dedičstvo, a to najmä polovicu rodinného domu súpis.č.XX. v k.ú. P. nadobudol syn poručiteľa, teda navrhovateľ a ostatní odstupujúci spoludedičia sa vzdali svojho nároku na dedičský výplatok voči nemu. Hoci navrhovateľ aj za zastúpených prehlásil, že sa vzdáva
práva podania odvolania, predmetné rozhodnutie bolo doručené odporkyni v II. rade, taktiež jej matke D. B. a sestre K. Č. s tým, že tieto predmetné rozhodnutie žiadnym spôsobom nenapadli, teda rozhodnutie je právoplatné dňom 4.6.1991. Teda na základe dedenia sa navrhovateľ stal vlastníkom predmetného rodinného domu v ?-ice bez akejkoľvek ťarchy vzťahujúcej sa na predmetnú nehnuteľnosť v prospech odporcov v I. a v II. rade.
Námietku odporcov v I. a v II. rade týkajúcej sa vykonaných investícií v predmetnom rodinnom dome považuje súd za irelevantnú, nakoľko takéto investície nie sú právnym titulom na užívanie nehnuteľností. Odporcovia v I. a v II. rade užívali predmetný rodinný dom na základe súhlasu jeho vlastníka, ktorý v zmysle výzvy jeho právneho zástupcu zo dňa 12.12.2006 neexistuje. Vzhľadom k uvedenému nie je relevantná žiadosť odporcov v I. a v II. rade o priznanie bytovej náhrady. V tejto súvislosti súd tiež konštatuje, že v danom prípade nejedná sa o nájom bytu a teda súd nemal žiadny zákonný podklad bytovú náhradu priznať. Ďalej súd poukazuje, že odporkyňa v II. rade sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod spis.zn.3C/73/2008 domáhala určenia spoluvlastníckeho podielu okrem iného k predmetnému rodinnému domu, pričom v tomto konaní (spis.zn.3C/16/2007) svoje užívacie právo k rodinnému domu neodvodzovala od spoluvlastníckeho práva k nemu, ale od uzavretej dohody o trvalom užívaní rodinného domu, teda je tu zjavný rozpor tvrdenia odporkyne v II. rade.
Záverom súd konštatuje, že nárok navrhovateľa považuje za dôvodný, keďže odporcovia v I.a v II. rade, ktorí v čase rozhodovania súdu mali v predmetnom rodinnom dome vnesené svoje veci, nepreukázali žiadny právny titul na užívanie rodinného domu patriaceho navrhovateľovi. Z tohto dôvodu návrhu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 OSP. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti odporcom v I. a v II. rade, ktorí vo veci úspech nemali. Navrhovateľ si v konaní uplatnil právo na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 12.294,- Sk, a to pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 3.000,- Sk a za návrh na vydanie predbežného opatrenia vo výške 1.000,- Sk, ako aj z trov právneho zastúpenia vo výške 8.294,- Sk pozostávajúcich z odmeny právneho zástupcu navrhovateľa za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.1.2007, spísanie návrhu na začatie konania dňa 12.1.2007, zastupovanie na pojednávaní dňa 11.9.2008 a zastupovanie na pojednávaní dňa 9.10.2008) 2x po 1.370,- Sk a 2x po 1.465,- Sk + 2x režijný paušál po 178,-Sk a 2x režijný paušál po 190,- Sk. Taktiež si uplatnil cestovné výdavky na pojednávanie dňa 11.9.2008 a dňa 9.10.2008 za dve cesty z L. M. do R. a späť pri použití osobného motorového vozidla značky Citroen Xara 1.4I 5D, evid.č.LM 837 AU, a to iba vo výške základne náhrady 620,- Sk (100 km x 6.20 Sk), pričom náhradu za pohonné látky nepožadoval. Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času za čas strávený cestou z L. M. do R. a späť dňa 11.9.2008 a dňa 9.10.2008, spolu 4 začaté polhodiny (317,- Sk x 4), t.j. vo výške 1.268,- Sk. Súd v rozhodnutí priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v celkovej výške 11.224,- Sk. Súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.000,- Sk za návrh na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko predbežné opatrenie na návrh navrhovateľa nariadené nebolo, tento jeho návrh bol zamietnutý. Taktiež súd krátil navrhovateľovi uplatnené cestovné výdavky v časti základnej náhrady, keď základná náhrada mala byť správne vyčíslená vo výške 100 km x 5,50 Sk, t.j. vo výške 550,- Sk. V ostatnej časti vyčíslenie náhrady trov konania navrhovateľa súd považoval za správne,a preto zaviazal odporcu v I. rade a odporkyňu v II. rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 11.224,- Sk k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods.1, § 15 a § 17 ods.1 vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v ŽILINE písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods.2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že po a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d) súd prvého stupňa dostal na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).