Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-503-1993.pdf
PDF · 100.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-6C/503/1993
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ J. D., bytom K. N. K., u M. č. XXX,. 2/ J. D., bytom K. nad K., u M. č. XXX,. obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Ing. P. P., bytom K. L. č. XXX,. proti odporcom: 1) E. G., bytom K. N. K., u M. č. XXXX,. 2) J. G., nar. XX.XX.XXXX,. bytom K. N. K., u B. č. XXXX,. v konaní o určenie hranice a vydanie časti nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že hranica medzi parcelami KN 2376 a KN 3358 z jednej strany a medzi parcelami KN 3359/2 a 3359/1 katastrálneho územia K. N. K., t v o r í spojnica bodov, tak ako je uvedená v znaleckom posudkom Ing. M. K. a v súlade so znaleckým posudkom Ing. J. M., ktoré body sú v grafickom znaleckom pláne, ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku Ing. J. M., uvedené bodmi 201-8001.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vydať navrhovateľom časť nehnuteľnosti označenú bodmi 201- 140-8001-206-201 grafického znaleckého plánu v znaleckom posudku Ing. J. M. č. 8/2007 zo dňa 25.6.2007, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í hradiť navrhovateľom 1 a 2 solidárne trovy konania v sume 500,- Sk, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í hradiť navrhovateľom 1 a 2 trovy právneho zastúpenia v sume 9.072,- Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľom JUDr. M. R., advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie, B. ul. č. X,. Ž., na účet vedený vo V., a. s., pobočka Ž., číslo účtu: XXXXXX-XXX/XXXX,. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom 2.362,50 Sk do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným proti odporcom 1 a 2 domáhali určenia hranice medzi nehnuteľnosťami kat. úz. K. N. K., parcelami KN 3359/2, ktorá patrí navrhovateľom a parcelami KN 3358 a KN 3357/1, ktoré patria odporcom. Priebeh hranice vyznačili na náčrte bodmi A-B v súlade s geometrickým plánom č. zakázky 244-241-90/82 zo dňa 28.10.1982.
Navrhovatelia uvádzali, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností KN 3359/2, ktorá v prírode predstavuje záhradu o výmere 838 m2 a pôvodne táto parcela mala výmeru 996 m2. Na časti tejto parcele si postavili
rodinný dom a časť bola odčlenená ako parcela KN 3359/5 o výmere 105 m2. Na ďalšej časti si postavili garáž, ktorá bola tiež odčlenená ako parcela KN 3359/6 o výmere 47 m2, teda v súčasnej dobe výmera parcele KN 3359/2 predstavuje 838 m2.
Vlastníkmi parciel KN 3358 a KN 3357/1 sú odporcovia v 1. a 2. rade a títo, keď si parcele oplocovali, posunuli oplotenie asi 1 meter do ich parcele. Plot začali stavať niekedy v roku 1991 až 1992. Už v čase nadobudnutia nehnuteľností bol medzi parcelami postavený plot, ktorý pôvodne stál na hranici medzi nehnuteľnosťami. Napriek výzvam odporcovia v 1. a 2. rade plot neodstránili a preto navrhovatelia žiadajú určiť hranicu medzi uvedenými nehnuteľnosťami, pretože medzi účastníkmi nedošlo po viacerých pokusoch k žiadnej dohode.
Odporcovia v 1. a 2. rade potvrdili, že sú spoluvlastníkmi parciel KN 3358 a 3357/1 kat. úz. K. N. K. a nehnuteľnosti nadobudli v rokoch 1961 a 1962 na základe kúpno-predajnej zmluvy. V čase, keď nehnuteľnosti odkúpili, nebol postavený medzi parcelami účastníkov žiaden plot. V roku 1971 si odporcovia začali stavať plot na svojej nehnuteľnosti a preto si nechali nehnuteľnosti zamerať pracovníkom bývalého M. národného výboru v K. N. K.. Nakoľko nebolo možné postaviť plot cez medzu, postavili ho na vrchnej časti uvedenej medze smerom do svojej parcele. Je pravdou, že v rokoch 1991 až 1992 plot opravovali, ale postavili ho už na predtým vymeranej hranici uprostred medze. Došlo síce k posunutiu plotu smerom k rodinnému domu navrhovateľov, ale plot nebol postavený na parcele navrhovateľov, ale na hranici medzi parcelami.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov J. Š., J. O., F. K., J. M., J. D., P. D., S. D., B. D., R. K., B. K., F. K., A. G., Š. G., znaleckým posudkom Ing. M. K. a Ing. A. B., oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku Ing. J. M. a vzájomnou konfrontáciou znaleckých posudkov Ing. K. a Ing. B. s prihliadnutím na znalecký posudok Ing. M. a ďalšími listinnými dôkazmi, na základe ktorého dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovatelia a odporcovia sú vlastníkmi parciel, tak ako v návrhu uvádzajú. Počas konania zomrela odporkyňa v 2. rade a jedinými dedičmi zo zákona sú odporca v 1. rade a syn nebohej odporkyne v 2. a odporcu v 1. rade J. G.. Súd preto v ďalšom konaní pokračoval na strane pasívnej legitimácie s právnym nástupcom neb. odporkyne v 2. rade J. G..
Súd zo znaleckého posudku znalca Ing. M. K. mal zistené, že znaleckým posudkom iba potvrdil znalecký posudok Ing. B., ktorá hranicu medzi spornými nehnuteľnosťami zamerala a určila tak, že hranica vedie v bodoch A-B jej grafického znaleckého plánu. Hranica je podľa pozemkového katastra v bodoch A-C- E znalecko-grafického plánu, pričom tieto body sú z pozemkového katastra a sú posunuté smerom do parcele odporcov. Hranica podľa skutočného stavu, ako v prírode je, je v bodoch A-C-D-E a B. Podľa pozemkového katastra bola hranica určená v roku 1941 a v roku 1973 bolo vykonané mapovanie, kde už hranica bola vytýčená podľa katastra nehnuteľností a to v bodoch A-B. Tu zrejme došlo k zmene hranice v období medzi rokmi 1941 až 1973. Na základe písomných dokladov nie je možné určiť, na základe akej skutočnosti došlo k zmenám medzi hranicou pozemkového katastra a hranicou podľa katastra nehnuteľností.
Súd z výsluchu svedka J. Š. mal zistené, že nehnuteľnosť spolu s manželkou nadobudli v roku 1952 až 1953 a vtedy hranica medzi parcelami bola vymeraná. Bol osadený aj hraničný kameň a hranica viedla stredom tohto kameňa vo vzdialenosti asi 20 cm od krajného bodu oplotenia s tým, že táto hranica bola v tomto bode posunutá asi 20 cm do parcele odporcov, t. j. parcele KN 3358. Hranica medzi parcelami ako konečný bod bola v bode R vo vzdialenosti asi 1,5 metra od faktického bodu oplotenia, kde taktiež bola v tomto bode posunutá asi 1,5 metra do parcele odporcov. Svedok uvádzal, že v dobe, keď parcelu predával, táto oplotená nebola. Spory tu žiadne ohľadne hranice predtým nevznikali. Svedok tiež uvádzal, že v čase predaja už v obci nebýval v súčasnej dobe je to asi 40 rokov, ako v obci nebýva.
Svedkyňa F. K., ktorá je sestrou svedka J. Š., uvádzala, že parcelu, ktorá má v súčasnej dobe parcelné číslo 3359/2, kedysi vlastnili ešte ich rodičia a potvrdila, že hraničné body, tak ako prechádzajú a svedok Š. uvádzal, tvorí hranica, ktorá neviedla rovno, ale bola mierne v oblúku.
Ďalší dvaja vypočutí svedkovia J. M. a J. O. sa bližšie k hranici vyjadriť nevedeli.
Na ohliadke na mieste samom boli vypočutí ďalší svedkovia, ktorí vypovedali podľa toho, v akom vzťahu boli ku ktorej strane účastníkov konania. Svedkovia J. D., P. D., S. D., ktorí sú v príbuzenskom vzťahu k navrhovateľom, tvrdili v súlade s tvrdením navrhovateľov, že hranicu podľa ich názoru má tvoriť nie spojnica bodov A-B, ale táto hranica má byť posunutá vyššie smerom do nehnuteľností odporcov.
Svedok R. K. tvrdil, že chodieval na stavbu dcéry a zaťa v rokoch 1974 až 1975 pracovať a neskôr asi o dva roky, keď stavali garáž a v tom čase bolo ešte okolo garáže postavené lešenie, teda ešte poza garáž boli najmenej dva metre priestoru, ktorý patril jeho dcére a zaťovi, teda vlastne navrhovateľom. V súčasnej dobe však je tento stav v neprospech jeho dcéry a zaťa.
Svedok B. K. uvádzal, že pri stavbe garáže tiež pomáhal a potvrdzoval vlastne obsah svedeckej výpovede svedka R. K..
Svedkyňa F. K. uvádzala, že presne vie, ako sa nehnuteľnosti užívali, pretože parcela, ktorú užívajú navrhovatelia, bola ich a ďalšia parcela za ňou aj vlastne bola užívaná odporcami, pretože právni predchodcovia odporcov J. K. vymenil svoju parcelu s jej matkou a vlastne môže zodpovedne povedať, že hranicu medzí týmito nehnuteľnosťami netvorila rovná čiara, ale bol to určitý oblúk smerom do parcele užívanej v súčasnej dobe odporcami.
Svedok A. G., ktorý je príbuzným odporcov, uvádzal, že chodieval na nehnuteľnosti asi 15 rokov, teda odvtedy, ako sa jeho dcéra vydala do rodiny odporcov a v čase, keď k nim začal chodievať, tak medzi nehnuteľnosťami stál plot. Na mieste pôvodného plota stojí súčasný plot, čo môže zodpovedne povedať, pretože pri výstavbe tohto plota pomáhal. Teda pokiaľ odporcovia plot budovali, tak ho budovali na mieste pôvodného plota a súčasný stav plota, ktorý sa nakláňa smerom do nehnuteľností navrhovateľov, je v takom stave podľa jeho názoru preto, lebo navrhovatelia ho podkopávali a teda sa zvažoval terén smerom do ich nehnuteľností.
Svedkyňa Š. G. potvrdzovala skutočnosti uvádzané svedkom A. G., ktorý je jej manželom.
Svedkyňa J. M. tvrdila, že býva vlastne v susedstve a predmet sporu pozná. Potvrdzovala, že v čase, keď mali odporcovia postavený pletivový plot, tak odporca v 1. rade chodieval zo strany navrhovateľov k svojej nehnuteľnosti a kosil medzi plotom a časť nehnuteľností smerom k navrhovateľom, pretože táto čas mu patrila a to aj napriek tomu, že plot stál o niečo vyššie. Teda užíval aj časť nehnuteľností, ktorá už bola akoby v parcele navrhovateľov.
Na základe stanoviska vysloveného druhostupňovým súdom v zrušujúcom uznesení, ako aj znaleckého posudku Ing. J. M., ktorý podal pre účely odvolania znalecký posudok navrhovateľom, súd vykonal konfrontáciu medzi znalcami Ing. A. B. a Ing. K. s tým, že obom znalcom uložil aj znaleckú úlohu vyjadriť sa k znaleckému posudku Ing. J. a M., ktorý vo svojom znaleckom posudku uvádzal, že terajší právny stav z reanbulácie v roku 1975 predstavuje spojnica bodov 201, 117, 206. V čase, keď navrhovateľ kupoval pozemok, platila však hranica podľa pôvodnej mapy - list mapy 28, dôkazom čoho je snímka z pozemkovej mapy, list č. 28, v prílohe č. 2 jeho znaleckého posudku. Hranica podľa tej to mapy vedie však bodmi 201 a 8001, tak ako je to uvedené v prílohe č. 1, teda v grafickom znaleckom pláne, ktorý vypracoval k svojmu znaleckému posudku. Tam je vyznačená čiarkovane čierne. Vytýčenie tejto pôvodnej hranice je možné bodmi 201, ktorý predstavuje posledný železný kôl plotu na hranici a tento je osadený správne. Ďalšie vytyčovacie prvky sú vyznačené v prílohe č. 1 tak, že hranica prebieha po
priamke bodmi č. 201, 120 a 8001, pričom bod č. 120 je na predĺžení hrany domu 141-114 vo vzdialenosti 3,39 metra. Tieto vytyčovacie prvky sú vyznačené v prílohe č. 1 jeho znaleckého posudku.
Ing. A. B. vo svojom znaleckom posudku sa odvolávala na svoj znalecký posudok z roku 1995 a preto si zadovážila znovu všetky mapové aj písomné podklady, pričom zistila, že vlastníci pri usporiadaní vlastníckych práv k nehnuteľnostiam rešpektovali stav, ktorý bol zakreslený v mape Č. 3-8/11, ktorá platí od roku 1975 a meranie k nej bolo vykonané v roku 1973 geodetickou metódou. Z merania boli vyhotovené poľné nákresy. Parcela č. 3359/2, 3358, 3357/1, boli zamerané v poľnom nákrese č. 352, platná vlastnícka hranica bola zobrazená v mape 3-8/11, ktorá platí dodnes.
Znalkyňa Ing. B. k znaleckému posudku Ing. M. K. z 24.3.1997 uvádzala, že pri vyhotovení znaleckého posudku Ing. K. vychádzal aj z mapy vyhotovenej na podklade mapovania v roku 1941, ktorá mapa nie je pre daný prípad relevantná. Vlastníctvo k parcelám 3359/2, 3358 a 3357/1 nebolo určené podľa tejto mapy. Vlastníctvo sa viedlo v pozemkovej knihe na podklade pozemnoknižných máp, ktoré nie sú v presnej mierke a listy vlastníctva na tieto parcele boli zapísané až po platnosti máp v mierke 1:1000. V kúpnej zmluve RI 258/75 je uvedená výmera 996 m2, ale v identifikácii parciel, ktorá slúži ako podklad k vyhotoveniu zmluvy, je uvedená výmera 971 m2. Na výmeru 971 m2 bol vykonaný zápis do výkazu zmien. Ing. M. K. vykonal meranie hranice, ktoré je zhodné s jej meraním, ktorú tvorí oplotenie. V závere svojho znaleckého posudku sa znalkyňa pridržiavala svojho záveru, že hranica medzi spornými nehnuteľnosťami je určená bodmi A-B, tak ako uvádzala v pôvodnom znaleckom posudku. Pokiaľ ide o posudok Ing. M., Ing. B. uvádzala, že tiež vychádzal z mapy z roku 1941, pričom pravdepodobne si neprekontroloval zápisy v evidencii nehnuteľností, pretože hranica, ktorá je zakreslená v mape Č. 3-8/11, bola zameraná v roku 1973 a meranie bolo vykonané geodetickou metódou, teda bol vyšetrený a zameraný každý lomový bod v teréne. V prípade, že pri kúpe parcele nie je jednoznačne jasná hranica, je potrebné pred spísaním kúpnej zmluvy vyhotoviť geometrický plán. Toto navrhovateľ neurobil, teda rešpektoval hranicu tak, ako bola určená v prírode pri mapovaný v roku 1973 a zakreslená do mapy Č. 3-8/11, ktorá platí dodnes.
Ing. M. K. vo svojom vyjadrení k znaleckým posudkom Ing. B. a Ing. M. poukazoval na použité vyznačenie hraníc, ktoré boli vyznačené ako dve hranice. Jedna vychádzajúca z mapy z roku 1941 a druhá zo zamerania z reanbulácie označená bodmi 206-831-824 plnou čiernou čiarou, pričom bod 835 je pri dome navrhovateľa a bod 824 pri obecnej ceste. Znalec uvádzal, že pri súčasnej platnej katastrálne hranici navrhovateľ porušil výstavbou plota hranicu a zasiahol do parcele č. 3358 odporcu a zaberá plochu 29,76 m2 vyfarbené modrou farbou. Pri platnosti hranice podľa mapovania z roku 1941 by z parcele odporcu 3358 mu patrila celá sporná plocha o výmere 44,52 m2 vyfarbená modrou a žltou farbou.
Teda znalec Ing. M. K. sa jednoznačne nevyjadril, ktorá hranica, podľa ktorých mapových operátov, je podľa neho správna majetko-právna hranica a zaujal stanovisko, že existujú dve možné hranice, podľa toho, či sa vychádza z mapy pozemkového katastra z mapovania z roku 1941 alebo z katastrálnej mapy so zamerania z reanbulácie označenej bodmi 206-835-824.
Súd pri hodnotení všetkých troch znaleckých posudkov dospel k záveru, že so znaleckými posudkami Ing. M. a čiastočne Ing. M. K., korešponduje geometrický polohopisný plán č. zakázky 235/61-202-920, ktorý predložili navrhovatelia na preukázanie svojho tvrdenia, z akého zamerania vychádzali v čase, keď svoje nehnuteľnosti nadobudli. Na podporu týchto tvrdení potom vyznievali aj svedecké výpovede svedkov J. Š. a F. K., ktorí ako deti pôvodných vlastníkov uvádzali, že hraničné body boli zamerané a boli osadné hraničné kamene, teda hranica medzi nehnuteľnosťami navrhovateľov a odporcov neviedla ako priamka, ale tvorila mierny oblúk. Teda z výpovedí týchto svedkov možno konštatovať, že sa stotožňujú so znaleckým posudkom Ing. M. a čiastočne so znaleckým posudkom Ing. K., ktorý použil jednu z alternatív, o ktorej tvrdí vo svojom znaleckom posudku jednoznačne Ing. M.. Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že za danej dôkaznej situácie je presvedčivejšie tvrdenie navrhovateľov podporené znaleckým posudkom Ing. J. M. a svedeckými výpoveďami J. Š. a F. K., oproti tvrdeniam a dôkazom odporcov, ktoré nevyznievajú jednoznačne a presvedčivo a rovnako aj pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. A. B., ktorá sa odvolávala na reanbuláciu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami, keď hranica bola zakreslená v poľných mapách, kde sú určité odchýlky a teda
pre určenie správnej majetko-právnej hranice je podstatný a dôležitý aj stav, tak ako navrhovatelia nehnuteľnosť odkúpili od pôvodných vlastníkov, pretože následný priebeh hranice v roku 1971, na ktorý sa odvoláva Ing. A. B., bol zjavne zakreslený do mapy nie podľa majetko-právneho vlastníckeho stavu, ale podľa oplotenia, ktoré v tom čase nestálo na správnej majetko-právnej hranici. Súd preto hranicu určil v bodoch 201-8001 v súlade s grafickým znaleckým plánom, ktorý ako súčasť svojho znaleckého posudku vyhotovil Ing. M., i keď nešlo o znalecký posudok, ktorý bol nariadený súdom, avšak tvorí súčasť dôkazov predložených navrhovateľmi a súd sa s hranicou zakreslenou v tomto grafickom znaleckom pláne stotožnil a určil, že správna hranica vedie v bodoch 201-8001 uvedeného grafického znaleckého plánu.
Odporcovia potom na základe takýchto záverov zabrali navrhovateľom plochu, ktorá je označená bodmi 201-140-8001-206-201 grafického znaleckého plánu znaleckého posudku Ing. J. M. č. 8/2007 zo dňa 25.6.2007 a preto súd v ďalšej časti výroku uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť vydať navrhovateľom uvedenú plochu do 3 dní po právoplatnosti rozsudku vzhľadom na tú skutočnosť, že odporcovia 1 a 2 túto plochu svojim oplotením z parcele navrhovateľov zaberajú.
Navrhovatelia 1 a 2 boli v konaní úspešní a súd rozhodujúc v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p. o trovách konania vychádzal z vyčíslenia trov právneho zastúpenia pôvodného právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. M. R., ktorý trovy právneho zastúpenia špecifikoval tak, že si uplatňoval jeden úkon právnej pomoci a to prípravu a prevzatie zastúpenia v zmysle Vyhl. 240/1990 Zb., keď podľa §-u 6 ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba hodinovej odmeny je stanovená sumou 200,- Sk. Paušálna náhrada nákladov za jeden úkon právnej pomoci v zmysle §-u 18 citovanej vyhlášky predstavuje 100,- Sk.
Ďalšie úkony právnej pomoci boli účtované v zmysle Vyhl. 163/2002 Zb. a to úkony predstavujúce písomné podanie vo veci samej a účasť na pojednávaní dňa 28.10.2003 a odmena za úkony podľa citovanej vyhlášky v zmysle §-u 1 ods. 3 sú určované výpočtovým základom, ktorým je priemerná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý pokrok predchádzajúceho kalendárneho roka, čo v danom prípade bolo 12.081,- Sk, teda jeden úkon právnej pomoci predstavuje odmenu 1.281,- Sk a režijný paušál k jednému úkonu 128,- Sk, k dvom úkonom odmena predstavuje 2.562,- Sk a 2x režijný paušál 256,- Sk. Ďalší úkon účasť na pojednávaní dňa 15.11.2006, odmena za jeden úkon predstavuje 1.260,- Sk a režijný paušál 164,- Sk. Ďalej si právny zástupca uplatňoval náhradu za stratu času na pojednávanie zo Ž. do Č. a späť dňa 28.10.2003 za 4 polhodiny po 534,- Sk, spolu predstavuje strata času 2.136,- Sk, za deň 5.11.2006 za 4 začaté polhodiny po 273,- Sk, spolu 1.092,- Sk. Za použitie služobného motorového vozidla zn. Nissan Maxima, ev. č.: CA-904 BO a to na pojednávanie zo Ž. do Č. a späť 28.11.2003 a 5.11.2006 = 140 km x 0,10 litra = 14 litrov benzínu x 35,- Sk za 1 liter = 490,- Sk + (70 km x 5,40 Sk/1km základnej náhrady + 70 km x 6,20 Sk/1km základnej náhrady = 812,- Sk/1 km - 1.302,- Sk. Trovy právneho zastúpenia za vykonané úkony a náhrady predstavuje sumu 9.072,- Sk, ktorú sumu súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade solidárne hradiť navrhovateľom 1 a 2 v zmysle §- u 149 O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. M. R., advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie v Ž., ul. B. č. 7 a pokiaľ boli zastúpení navrhovatelia 1 a 2 splnomocneným zástupcom Ing. P., tento trovy konania neuplatňoval a nešpecifikoval.
Z rozpočtových prostriedkov súdu bolo vyplatených 948,- Sk uznesením z 10.7.1997, keď časť znalečného Ing. M. K. bola vyplatená zo zálohy zloženej účastníkmi a suma 948,- Sk z rozpočtových prostriedkov súdu a ďalej znalečné znalkyni Ing. B. v časti presahujúcej sumu 3.785,50 Sk (v takejto výške bola zložená, resp. preúčtovaná záloha) a skutočne uplatnené znalečné Ing. B. za podanie stanoviska k znaleckým posudkom Ing. K. a Ing. M. v sume 5.200,- Sk, teda tento rozdiel činí sumu 2.362,50 Sk, ktorú sumu súd zaviazal solidárne zaplatiť v zmysle §-u 148 O.s.p. odporcov v 1. a 2. rade na účet Okresného súdu v Čadci, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie písomne trojmo v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.