Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/155/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľa: M. L., bytom R. N.. X,. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., R. X,. B. proti odporcovi: O. Ú. S.. A., s.r.o., H. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného advokátkou JUDr. A. M., B. XX,. B., za účasti vedľajšieho účastníka : W. P., a.s., K. XX,. B., o zaplatenie 200.000,- Sk, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 9.137,40 Sk na účet právnej zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 1.10.2007 domáhal zaplatenia sumy 200.000,-Sk titulom náhrady škody na zdraví, na tom skutkovom základe, že dňa 6.11.2006 sa podrobil extrakcii štyroch zubov u odporcu, pri ktorej cítil veľkú bolesť, na ktorú reagoval krikom a napriek tomu, že anestéza nezabrala pokračoval chirurg MUDr. N. vo svojom výkone; ranu mu nezašil, iba zatampónoval a neposkytol mu žiadne analgetikum; následne 3 až 4 týždne nemohol jesť a ani sa napiť bez bolesti. Písomným podaním zo dňa 3.6.2008 špecifikoval svoj nárok na zaplatenie škody na zdraví tak, že pozostáva z bolestného, nemajetkovej ujmy v zmysle psychickej traumy a nákladov na liečenie.

Odporca a vedľajší účastník žiadali návrh zamietnuť so zreteľom na skutočnosť, že u navrhovateľa išlo o nenáročnú extrakciu v parodontickom teréne, pri ktorej boli dodržané všetky zásady lege artis ( podanie dostatočného množstva anestetika z dvoch miest vpichu, štandardná extrakcia, ošetrenie extrakčnej rany zahryznutím do tampónu), čím zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu porušeniu jeho povinnosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Namietali nepreukázanie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Obč.zák., a to porušenia právnej povinnosti, vznik škody v podobe poškodenia zdravia navrhovateľa, príčinnú súvislosť a zavinenie.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa, svedkov, oboznámením s listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( ). Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a vyjadrenia a prednesov odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie na návrh navrhovateľa, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre právne posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, navrhované znalecké dokazovanie by bolo nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, a preto uznesením zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie znaleckého dokazovania a vyhlásil dokazovanie za skončené ( , ).

Podľa ust. , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.12.2007, zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa ust. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.12.2007, ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne (), alebo sa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu; žiadosť sa podáva písomne. Poskytovateľ je povinný bezodkladne písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti. Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo bezodkladne neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti, osoba má právo a) požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len "úrad pre dohľad") o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu, ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, b) obrátiť sa na orgán príslušný na výkon dozoru podľa osobitného predpisu, ak predmetom žiadosti je iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč.zák. je protiprávny úkon ako porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie škodcu vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti, ktoré sa predpokladá na úrovni nevedomej nedbanlivosti. Protiprávnosť má v prípade výkonu zdravotnej starostlivosti charakter porušenia povinnosti lekára postupovať v súlade s predpismi, ktoré regulujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti a protiprávne konanie musí mať charakter postupu non lege artis, teda chybného postupu, ktorý nie je v súlade so súčasne dostupnými poznatkami a stavom lekárskej vedy, teda keď sa nevyužili

- objektívne posudzované - potrebné odborné znalosti a postupy pri vymedzení anamnézy, stanovení diagnózy, liečebného postupu a zaistenia následnej starostlivosti po uskutočnení liečebného zákroku. Protiprávnosť konania teda spočíva v postupe v rozpore s povinnosťou poskytovania zdravotníckych služieb lege artis - odborne úplne bezchybne. Možno preto uzavrieť, že pod výkonom lekárskej činnosti lege artis rozumieme liečenie, prevenciu a diagnostiku takého charakteru, ktorý je v súlade s najvyšším stupňom vedeckého poznania a praxe. Zo zákonnej dikcie vyplýva lekárovi povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, teda v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy pre diagnostikovanie a terapiu využiť všetky možnosti, ktoré medicína ponúka. Z uvedeného možno

dovodiť, že takto definovanú "správne poskytnutú zdravotnú starostlivosť " označuje náš platný právny poriadok za poskytnutú lege artis. Protiprávnym úkonom môže byť ako konanie, teda liečebný postup alebo lekársky zákrok, ktorý nie v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy, tak aj opomenutie, kde bolo potrebné určitým spôsobom zakročiť. Pritom platí, že každý diagnostický alebo liečebný zákrok je vždy väčším či menším zásahom do telesnej integrity pacienta a je sprevádzaný určitým stupňom bolesti, rizikom možných komplikácií a s určitou mierou nebezpečenstva pre ľudský život a zdravie; nesmie však dôjsť k prekročeniu právnym poriadkom tolerovanej miery a zákrok musí byť v súlade s profesijnými štandardami.

Zo skutkových okolností prejednávanej veci je zrejmé, že dňa 6.11.2006 sa navrhovateľ podrobil na základe predchádzajúceho lekárskeho odporúčania paradontológa extrakcii 4 predných spodných zubov sánky, ktorú vykonal zamestnanec odporcu chirurg MUDr. N. v čase neprítomnosti ošetrujúceho zubného lekára navrhovateľa MUDr. M.. Z výsluchu svedka MUDr. N. mal súd preukázané, že samotnej extrakcii predchádzalo aplikovanie anestézy v podobe dvoch injekcií Supracainu. Následné krvácanie z rany bolo zastavené zahryznutím do tampónu. Vypočutí svedkovia MUDr. M. a Doc. MUDr. M. zhodne uviedli, že išlo o ľahkú extrakciu už paradontických zubov, pri ktorej sa bežne zastavuje krvácanie zahryznutím do tampónu, rana sa nezašíva v dôsledku hrozby anaeróbnej infekcie, bežne sa pacient nevolá na kontrolu, závisí to od diagnózy, prípadne vzniknutých následných komplikácií, doba hojenia je 3 až 4 týždne. Svedok Doc. MUDr. M. potvrdil, že zákrok, ktorý navrhovateľovi robil dňa 12.12.2006 bol kvalitatívne odlišný, nakoľko v ňom išlo okrem extrakcie 2 zubov aj o vytiahnutie nevyrasteného zuba, ktoré si práve vyžadovalo narezanie miesta a následné zašívanie rany a kontroly na ďalšie ošetrenie miesta a vybratie stehov.

Navrhovateľ v danej veci odvodzoval svoj nárok na náhradu škody na zdraví od neprávneho postupu lekára pri vykonávaní lekárskeho stomatologicko-chirurgického zákroku v podobe extrakci zubov, pri ktorej pociťoval nesmierne bolesti, rozsiahle krvácanie s následným bolestivým priebehom liečenia. Na ozrejmenie postupu extrakcie zubov boli v konaní vypočutí ako svedkovia stomatologický chirurgovia MUDr. N., ktorý popísal samotný výkon extrakcie, MUDr. M. a Doc. MUDr. M., ktorí správnosť lekárskeho postupu v prípade ľahkej extrakcie u navrhovateľa zhodne verifikovali, potvrdili, že prebehol štandardným spôsobom, a to aplikovanie anestetika, zastavenie krvácania záhryzom do tampónu bez šitia rany, bez potreby následnej kontroly a podania analgetika. U navrhovateľa nevyvstala žiadna kontraindikácia, či iná výnimočná okolnosť, ktoré by opodstatňovali odklonenie sa od inak bežného postupu predčasným ukončením či prerušením zákroku. Tvrdenie navrhovateľa o pociťovaní bolesti po aplikovanej anestéze je založené na jeho subjektívnom prežívaní zákroku a nebolo v konaní žiadnym spôsobom hodnoverne objektivizované, nemôže byť preto ani predmetom znaleckého dokazovania či lekárskeho posudku o bolestnom. Vzhľadom na uvedené nemožno v konaní spoľahlivo dovodiť nesprávnosť postupu odporcu v tom, žeby bol zákrok vykonaný napriek tomu, že aplikovaná anestéza neúčinkovala. Rovnako tvrdenie navrhovateľa o rozsiahlom krvácaní rany nebolo v konaní dostatočne preukázané; jeho tvrdenie o potrebe zašitia rany nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. S poukazom na uvedené skutkové závery súd v konaní nezistil také zavinené porušenie povinnosti odporcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti výkonom lekárskeho zákroku, ktorý by bol v priamom rozpore so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy ( zásadou lege artis).

Poškodenie zdravia ako ďalší predpoklad vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, nebol navrhovateľom v konaní žiadnym spôsobom preukázaný. Navrhovateľ neuviedol žiadne také právne relevantné rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že postupom odporcu došlo u neho ku škode na zdraví. Ako poškodenie zdravia nemožno právne kvalifikovať bolestivé prežívanie lekárskeho zákroku; poškodenie zdravia je z právneho hľadiska náhrady škody reálne vzniknutá ujma na zdraví, na telesnej či psychickej integrite človeka, ktorá sa dá aj po odbornej stránke objektivizovať. Pri škode na zdraví sa odškodňuje ako nemajetková ujma bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa sa odškodňuje bolesť ako ujma spôsobená poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov; neodškodňuje sa teda bolesť ako taká, ale vždy len v súvislosti s konkrétnym poškodením zdravia výslovne uvedeného v prílohe zákona, resp. porovnateľným. So zreteľom na uvedené súd uznal opodstatnenosť argumentácie odporcu v tom, že u navrhovateľa nebolo preukázané poškodeniu zdravia, a preto ani nemožno náhradu za bolesť objektívne stanoviť, a to ani navrhovaným znaleckým dokazovaním, ktoré však zákon pripúšťa len v prípade dôvodných pochybností správnosti hodnotenia bolestného v lekárskom posudku, na ktorého podanie je výlučne oprávnený ošetrujúci lekár.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na preventívnu zdravotnú prehliadku, ktorá mu bola ponúknutá odporcom ako kompenzácia, nemá táto skutočnosti žiaden právny význam z hľadiska založenia zodpovednosti odporcu za vznik škody. Z hľadiska komplexného posúdenia veci je potrebné prihliadnuť aj tú rozhodujúcu skutočnosť, že postup odporcu nebol predmetom šetrenia príslušných orgánov výkonu dozoru nad zdravotnou starostlivosťou, na ktoré sa navrhovateľ v zmysle platnej právnej úpravy bol oprávnený v prvom rade obrátiť. Na základe vyššie uvedených právnych záverov, ku ktorým dospel súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že v neboli v konaní preukázané základné predpoklady zodpovednosti odporcu za vznik škody na zdraví, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O návrhu účastníkov na náhradu trov konania ( ust. , veta prvá ) súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorých úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania, a preto odporcovi priznal trovy právneho zastúpenia a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Právna zástupkyňa odporkyne si vyčíslila trovy právneho zastúpenia písomným podaním zo dňa 14.11.2008 v sume 9.137,40,-Sk, ktoré vyúčtovanie súd vzal za základ pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Súd preskúmal vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia a dospel k záveru, že je čiastočne správna. Právnej zástupkyni odporcu vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, 1x účasť na odročenom pojednávaní, 3x účasť na pojednávaniach), a to správne vo výške 6.650,-Sk za jeden úkon právnej služby z predmetu sporu 200.000,-Sk podľa ust. vyhl.č. ; pokiaľ si teda právna zástupkyňa odporca vyúčtovala za jeden úkon právnej služby nižšiu odmenu vo výške 1.250,-Sk, priznal jej súd túto účtovanú odmenu, a to 5x 1.250,-Sk, 1x 312,50 Sk ako ? z 1.250,-Sk a paušálna náhrada 2x178,-Sk a 4x190,-Sk, spolu 7.678,50,-Sk a po pripočítaní 19% DPH v sume 9.137,40 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , a to, že: 1)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / / f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave dňa 12. novembra 2008

JUDr. Jana Vlčková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Szalaiová