Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-415-2006.pdf
PDF · 102.29 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/415/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľa: V. S., C. 5, XXX XX D., zast.: JUDr. Martin Sečanský, advokát, SALLEM, SEČANSKÝ & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava proti odporcovi: X.. O. N., N. C. XXB, XXX XX I. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: 1. X., T., XXX XX D.., IČO: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Mária Gbelská, advokátka, A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou 2. D.., IČO: XX XXX XXX, C., D. zast.: JUDr. David Soukeník, advokát, Moskovská 13, 811 08 Bratislava o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade na strane odporcu X. náhradu trov konania vo výške 49 320,- Sk k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Márii Gbelskej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade na strane odporcu D. náhradu trov konania vo výške 58 690,50 Sk k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Davidovi Soukeníkovi, advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2006 domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom I. katastra pre H. mesto SR D., pre katastrálne územie C. ako byt č. X na prvom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX s vchodom na C. ul. č. X v D., ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXX/ XXXXX.
Navrhovateľ sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavrel so spoločnosťou I. a. s. ako s predávajúcim, stal vlastníkom štvorizbového bytu č. X na 1. podlaží bytového domu s vchodom na C. ul. č. X v D.. Správu vyššie uvedeného bytového domu vykonáva podnikateľka X.. T. D., podnikajúca pod obchodným menom X., s miestom podnikania T., identifikačné číslo XX XXX XXX. Tejto osobe vznikla v minulosti pohľadávka voči žalobcovi vo výške 29.199,- Sk s prísl., pričom Okresný súd Bratislava II uložil navrhovateľovi zaplatiť túto pohľadávku platobným rozkazom sp. zn.: 32Ro 1903/2004 zo dňa 07.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.11. 2004. Vymoženia vyššie uvedenej pohľadávky sa X.. T. D. domáhala v exekučnom konaní vedenom u súdnej exekútorky S.. Q. H. pod č. k.: Ex X/XX, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo
dňa XX.XX.XXXX. Táto súdna exekútorka vykonávala exekúciu zrážkami zo starobného dôchodku navrhovateľa (tieto zrážky sa vykonávali počnúc mesiacom máj XXXX, pričom v roku XXXX bola navrhovateľovi zrážaná suma 4155,- Sk mesačne a v roku XXXX suma 4 842,- Sk mesačne), pričom však zároveň navrhovateľa upovedomila aj spôsobe vykonania exekúcie predajom vyššie uvedeného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Upovedomenia o začatí exekúcie a o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti, ako aj príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov súdna exekútorka zrušila rozhodnutiami datovanými dňa XX.XX.XXXX. V priebehu exekúcie však X.. T. D. zaslala navrhovateľovi list zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mu oznámila, že ako správca bytového domu na P. ul. č. X - č. X v D. začala výkon "zákonného záložného práva, ktoré vzniklo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v súlade s ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov", pričom uviedla, že vlastníci bytov a nebytových priestorov jej v čl. VIII Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX udelili plnomocenstvo na uspokojenie ich pohľadávok, ktoré im vzniknú z dôvodu neuhrádzania preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavkov na plnenia spojené s užívaním bytu a odmeny správcu za výkon správy domu. Uspokojenia pohľadávky voči navrhovateľovi sa X.. T. D. mala domáhať predajom vyššie uvedených nehnuteľností a na dobrovoľnej dražbe. Následne listom zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosť BQ.. oznámila navrhovateľovi, že ho na základe návrhu X.. T. D. (označenej aj ako správkyňa bytového domu na i C. ul. č. X - č. X v D.) vyzývajú, aby umožnil obhliadku vyššie uvedeného bytu za účelom jeho ohodnotenia. Navrhovateľa neskôr síce navštívili dve jemu neznáme osoby, ktoré pravdepodobne boli zo spoločnosti D. avšak tieto osoby (a ani žiadne iné osoby) nevykonali žiadnu obhliadku bytu. Nakoľko však navrhovateľ týmto osobám objasnil skutočnosti, podľa ktorých mal byť jeho dlh voči X.. T. D. uspokojený, považoval celú záležitosť za ukončenú. Následne v mesiaci október XXXX však bol navrhovateľovi doručený list podpísaný menom "N.", ktorým mu pisateľ oznámil, že v máji roku XXXX na dražbe vykonanej spoločnosťou D.. vydražil vyššie uvedený byt, pričom ho vyzval, aby tento byt vypratal najneskôr v termíne do XX.XX.XXXX. Po doručení tohto o listu navrhovateľ nahliadol do zbierky listín I. D. a zo získaného odpisu notárskej zápisnice č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, ktorú dňa XX.XX.XXXX spísal notár K.. T. Q. sa dozvedel, že dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnila dobrovoľná dražba jeho bytu a súvisiaceho spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľ o tejto dražbe nebol upovedomený, nakoľko mu nebolo doručené oznámenie o dražbe. Podľa údajov uvedených v predmetnej notárskej zápisnici bola navrhovateľom dražby X.. T. D., pričom predmetný štvorizbový byt bol znaleckým posudkom ocenený na sumu 1.800.000,- Sk a za najnižšie podanie 1 260 000,- Sk ho vydražil odporca. Podľa informácií navrhovateľa je odporca zaťom X.. T. D.j. Na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice, ktorú spoločnosť D. zaslala X. v prílohe listu zo dňa XX.XX.XXXX, zapísal katastrálny úrad odporcu ako vlastníka draženého bytu a súvisiaceho podielu. Odporca následne listom, ktorý nie je datovaný, opätovne vyzval navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu, pričom mu z vlastnej iniciatívy zaslal aj kópiu plnomocenstva na vykonanie právnych úkonov súvisiacich s výkonom zákonného záložného práva, ktoré mali v neurčenom čase udeliť vlastníci bytov v bytovom dome na C. ul. č. X - č. X X.. T. D., ktorá toto plnomocenstvo mala podľa rukou dopísaného dátumu údajne prijať dňa XX.XX.XXXX, a to aj na priek tomu, že v písomnej komunikácii, ktorá bola navrhovateľovi doručená po tomto dátume, sa na takéto plnomocenstvo nikdy neodvolala a opakovane poukazovala len na čl. VIII Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX.
Navrhovateľ je presvedčený, že celý proces výkonu záložného práva vrátane dobrovoľnej dražby bol v rozpore so zákonom, a preto na jeho základe nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva z navrhovateľa na odporcu.
Navrhovateľ najmä uvádza, že nakoľko on nikdy zmluvou nezriadil záložné právo na svoj byt, takéto záložné právo mohlo potenciálne vzniknúť len na základe § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, a to v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Takéto záložné právo je zapísané aj na príslušnom liste vlastníctva. V zmysle § 15 ods. 1 uvedeného zákona v spojení s § 151a OZ slúži vyššie uvedené záložné právo na zabezpečenie pohľadávok záložných veriteľov vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu, pričom v tomto prípade mala byť záložným právom zabezpečená pohľadávka voči navrhovateľovi na zaplatenie preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavkových platieb a odmeny správcu. Okrem toho v danom prípade sa neuskutočnila ani žiadna schôdza vlastníkov bytov, na ktorej by bolo prijaté rozhodnutie o začatí výkonu záložného práva na byt navrhovateľa. O jeho výkone svojvoľne rozhodla správkyňa predmetného bytového domu X.. D..
X.. T. D. pri výkone záložného práva na byt navrhovateľa konala bez plnomocenstva ostatných vlastníkov bytov ako záložných veriteľov. Nakoľko ostatní vlastníci bytov nikdy dodatočne neschválili takéto konanie správkyne, pričom ako je zrejmé z okolností prípadu, o takomto jej konaní ani nemali žiadnu vedomosť, v súlade s § 33 ods. 2 OZ nemôže byť takéto konanie považované za konanie ostatných vlastníkov bytov, ale výlučne za vlastné úkony X.. D., ktorá ako osoba, ktorá nie je záložným veriteľom navrhovateľa, nebola na ich vykonanie oprávnená. Preto jej právne úkony sú absolútne neplatné, nakoľko sú v rozpore s § 151a v spojení s § 151j ods. 1 OZ a § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Na základe takýchto absolútne neplatných právnych úkonov preto nemohlo dôjsť k platnému výkonu záložného práva a ani k prechodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu na odporcu. Zároveň navrhovateľ poukazuje aj na viaceré aspekty dobrovoľnej dražby. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách môže vykonanie dražby navrhnúť len vlastník alebo záložný veriteľ. Nakoľko dražbu možno vykonať len na návrh oprávnenej osoby, je zrejmé, že pokiaľ takýto návrh chýba, dražba sa nemôže uskutočniť. Z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby žalobcovho bytu, ako aj z oznámení o dražbe a o výsledku dražby, je však zrejmé, že ako navrhovateľka dražby je výslovne označená X.. T. D., a to bez akejkoľvek zmienky o tom, že by mala byť splnomocnenou zástupkyňou vlastníkov bytov ako záložných veriteľov žalobcu. V súlade s cit. ust. § 4 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s § 32 ods. 2 OZ je preto zrejmé, že navrhovateľkou dražby predmetného bytu bola X.. T. D., ktorá konala vo vlastnom mene (a to aj napriek tomu, že nebola a ani nie je záložnou veriteľkou navrhovateľa), ktorá by bola oprávnená v navrhnúť vykonanie dražby tohto bytu. Nakoľko teda vykonanie dražby predmetného bytu navrhla vo vlastnom mene X.. T. D., dobrovoľná dražba sa nemala vôbec uskutočniť, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetná dražba mala byť spôsobom výkonu záložného práva, ktoré bolo od počiatku vykonávané v rozpore zákonom. Napriek týmto skutočnostiam však dražobník dražbu predmetného bytu vykonal. Okrem toho dražobník v rozpore s cit. ust. § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách nezaslal oznámenie o dražbe navrhovateľovi ako vlastníkovi predmetu dražby, v dôsledku čoho mal v súlade s cit. ust. § 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách upustiť od dražby. Navyše dražobník by bol povinný upustiť od dražby aj v zmysle cit. ust. § 19 ods. 1 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko na predmet dražby sa viedlo exekučné konanie. Dražobník však aj napriek týmto skutočnostiam od dražby neupustil a v rozpore so zákonom ju vykonal, pričom udelením príklepu malo prejsť vlastnícke právo k draženému bytu na odporcu, ktorý podľa oznámenia dražobníka uhradil cenu dosiahnutú vydražením. Pri dražbe predmetného bytu bol viacnásobne závažne porušený zákon, a to predovšetkým tým, že dražba bola vykonaná na základe návrhu neoprávnenej osoby a bez vedomia navrhovateľa ako vlastníka predmetu dražby. Právo namietať porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a domáhať sa určenia neplatnosti dražby malo síce v zmysle § 21 ods. 2 zákona o o dobrovoľných dražbách zaniknúť uplynutím troch mesiacov odo dňa konania dražby, avšak nakoľko v tomto prípade bola nezákonná dobrovoľná dražba len spôsobom nezákonného výkonu záložného práva na navrhovateľov byt, na ktoré sa obmedzenie stanovené v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nevzťahuje, právo navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k bytu (s posúdením platnosti výkonu záložného práva ako predbežnej otázky) tým nemôže byť dotknuté. Navyše odporca podľa názoru navrhovateľa účelovo po prvýkrát kontaktoval navrhovateľa a oznámil mu, že vydražil jeho byt, až v mesiaci október roku XXXX, kedy už nebolo možné domáhať sa určenia neplatnosti dražby. Pričom do tohto času nevykonal žiadny úkon, z ktorého by sa navrhovateľ mohol dozvedieť, že mal stratiť vlastnícke právo k svojmu bytu.
Navrhovateľ je presvedčený, že v súlade s cit. ust. § 3 ods. 1 OZ je pri aplikácii príslušných právnych predpisov potrebné vziať do úvahy charakter vyššie uvedeného konania odporcu, ako aj X.. T. D. a poskytnúť navrhovateľovi primeranú ochranu jeho práv, a to aj na úkor ochrany práv odporcu, nakoľko ich mal nadobudnúť v rozpore s dobrými mravmi, pričom z okolností ce1ého prípadu je podľa nášho názoru dostatočne zrejmé, že sa tak stalo vedome.
Na základe návrhu odporcu doručenému súdu dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol uznesením č.k.: 51C/415/2006-98 zo dňa 29.07.2008 o pripustení pristúpenia vedľajších účastníkov na strane odporcu a to dražobníka - spoločnosti D.. a správkyne X.. T. D., A.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2008.
Odporca na pojednávaní uviedol, že sa o dražbe dozvedel od svojej svokry X.. T. D. v apríli XXXX, skutočnosti si preveril v P. R. registri. Na dražbe sa zúčastnil a byt riadne vydražil. Zároveň poukázal, že za tento byt riadne platí všetky poplatky spojené s jeho užívaním, aby sa mu nestalo, že o byt príde, pričom však predmetný byt nemôže s rodinou užívať
Vedľajší účastník na strane odporcu X.. T. D., D., uviedla, že súd si ako predbežnú otázku v konaní musí vyriešiť platnosť priebehu dražby, pričom poukázal na to, že zákon o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2 stanovuje trojmesačnú lehotu, v ktorej sa osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach môže domáhať na súde, aby súd určil neplatnosť dražby. Táto lehota je prekluzívna, a v danom prípade nebola dodržaná. Pokiaľ ide o oprávnenie jej ako správkyne na vykonanie všetkých uvádzaných úkonov, tak jej oprávnenie na tieto úkony vyplýva z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a navyše jej toto oprávnene vyplýva aj priamo zo samotnej zmluvy o výkone správy. X.. T. D. - A. vykonávala správu celého bytového domu. Nakoľko bol dom vo veľmi zlom stave, bola nevyhnutná jeho rekonštrukcia. Podmienkou na poskytnutie úveru z banky na takúto rekonštrukciu však bolo, že dom nesmie mať žiadnych dlžníkov. Z uvedeného vyplýva, že ak by ona ako správkyňa domu sa uvedeného dlhu nezbavila, boli by poškodení ostatní vlastníci.
Vedľajší účastník na strane odporcu D.. uviedol, že predmetná dobrovoľná dražby prebehla v súlade so zákonom. Dňa XX.XX.XXXX bol navrhovateľ vyzvaný na sprístupnenie predmetu dražby za účelom jej ocenenia. Dňa XX.XX.XXXX bol tento byt sprístupnený, o čom bol spísaný aj protokol, ktorý bol podpísaný zamestnancom dražobníka a znalcom, ktorí sa tejto ohliadky zúčastnili. Na základe tejto ohliadky potom znalec vypracoval znalecký posudok. Nie je pravdivé tvrdenie, že dražobník nezaslal navrhovateľovi oznámenie o uskutočnení dražby. Dražobník zaslal toto oznámenie navrhovateľovi, avšak navrhovateľ si zásielku neprevzal, zásielka mu bola doručovaná opakovane poštou a následne bola na pošte uložená. Navrhovateľ si však zásielku neprevzal. Zároveň poukázal aj na to, že zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje lehotu, počas ktorej sa môže osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach obrátiť na súd a požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Po uplynutí tejto lehoty právo zaniká.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcim I., a.s. a navrhovateľom, LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o výkone správy, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, Výzvu dražobnej spoločnosti zo dňa XX.XX.XXXX, Úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra dražieb, Notársku zápisnicu o priebehu dobrovoľnej dražby, Oznámenie o dražbe, oznámenie odporcu o nadobudnutí vlastníckeho práva spolu s výzvou na vypratanie bytu a výzvu odporcu - pokus o zmier výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu pripojeného dražobného spisu, exekučného spisu súdnej exekútorky S.. Q. H., sp. zn.: Ex X/XX a výsluchom účastníkov.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci :
Navrhovateľ bol pôvodne v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník bytu č. X na prvom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX s vchodom na C. ul. č. X v D., ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXX/XXXXX.
Dňa XX.XX.XXXX bola na návrh správcu bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, vykonaná verejná dražba označeného bytu podľa zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách, pričom vydražiteľom sa stal odporca, ktorý bol na základe výsledku dražby zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník predmetného bytu. Na notárskom úrade notára S.. T. Q. bola o priebehu dražby spísaná dňa XX.XX.XXXX notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX.
Navrhovateľ doručil návrh na určenie vlastníctva k predmetnému bytu tunajšiemu súdu dňa 04.12.2006.
Ďalšie skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov nemali rozhodujúci význam pre meritórne posúdenie veci, a to s poukazom na dôvody a právne posúdenie veci uvedené nižšie.
Podľa § 21 ods. 2 z.č. 527/21002 Z.z., o dobrovoľných dražbách (ďalej len "Zákon o dobrovoľných dražbách"), cit. : "V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby".
Z citovaného § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že právo obrátiť sa so žalobou o neplatnosť dražby na súd má osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na jej právach. Zákon však zároveň stanovuje lehotu, v ktorej tak môže táto osoba urobiť, pričom ak sa v zákonom stanovenej lehote na súd neobráti (nedoručí v tejto lehote návrh súdu), právo domáhať sa neplatnosti dražby zaniká. Zákon zakotvuje prekluzívnu lehotu ako 3 mesačnú, pričom začína plynúť odo dňa konania dražby. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že, hoci sa to v určitých prípadoch môže javiť ako príliš tvrdé, nie je možné zánik práva domáhať sa neplatnosti dražby zvrátiť (zhojiť), a to ani ak by sa javil zánik práva domáhať sa neplatnosti dražby za skutočnosť v rozpore s dobrými mravmi. Samotný rozpor s dobrými mravmi totiž ešte nemôže mať za následok vznik nových práv, ale iba to, že sa s poukazom na takýto rozpor odoprie ochrana právam už existujúcim. Tu treba poukázať osobitne na to, že nemožno pripustiť ani možnosť dosiahnuť preskúmanie platnosti dražby po márnom uplynutí tejto lehoty napríklad žalobou o určenie vlastníctva pôvodného vlastníka z dôvodu neplatnosti dražby, kedy by súd musel ako predbežnú otázku skúmať platnosť dražby. Išlo by totiž o obchádzanie zákona (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách), pričom ak by sme takýto postup pripustili, bolo by to v rozpore s účelom a zmyslom tohto ustanovenia § 21 zákona, ktoré zakotvuje jednoznačne túto lehotu ako prekluzívnu, a to najmä na zabezpečenie právnej istoty vydražiteľa.
Keďže, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, v prípade bytu navrhovateľa bola dražba vykonaná dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľ mal možnosť domáhať sa neplatnosti dražby až do XX.XX.XXXX. S poukazom na to, že navrhovateľ návrh doručil súdu až dňa 04.12.2006 (resp. nedoručil ho súdu najneskôr dňa21.07.2006 ), možno konštatovať, že došlo k zániku jeho práva domáhať sa neplatnosti predmetnej dražby. Preto sa navrhovateľ už nemôže úspešne domáhať ako neplatnosti dražby, tak ani určenia, že pre neplatnosť dražby je stále vlastníkom predmetného bytu.
Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa ohľadne dôvodov neplatnosti predmetnej dražby treba uviesť, že týmito sa súd podrobne nezaoberal, keďže ani v prípade, ak by dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom, nemohol súd pre márne uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty skúmať v tomto konaní zákonnosť dražby.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom súdu nezostalo iné, než návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca ako aj vedľajší účastníci mali vo veci mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal proti neúspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania.
Úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 1. rade: X.. T. D. A., ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spolu vo výške 49 320,- Sk, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal 16 250,- Sk, za 3 úkony (1. príprava a prevzatie veci, 2. účasť na pojednávaní dňa 24.09.2008, 3. účasť na pojednávaní dňa 12.11.2008) priznal 48 750,- Sk s režijným paušálom 570,- Sk (3x 190,- Sk rok 2008). Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 2. rade: BL P., s.r.o., ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spolu vo výške 58 690,50 Sk, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal 16 250,- Sk, za 3 úkony (1. príprava a prevzatie veci, 2. účasť na pojednávaní dňa 24.09.2008, 3. účasť na pojednávaní dňa 12.11.2008) priznal 48 750,- Sk s režijným paušálom 570,- Sk (3x 190,- Sk rok 2008) spolu s DPH 19% vo výške 9 370,50 Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.