Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-231-2007.pdf
PDF · 96.53 KB
No categories available
20C/231/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie č. 1 v Bratislave, proti odporcovi: ERS Reality, spol. s.r.o., Malé Pálenisko 11 v Bratislave, zast. Mgr. Martinom Keltošom, AK JURIKA & KELTOŠ, Mickiewiczova 2 v Bratislave, o 5.089.975,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 5.089.975,- Sk
s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2002 do 6.3.2003,
s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.6.2003 až do zaplatenia,
s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.9.2003 až do zaplatenia,
s 12,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2003 až do zaplatenia,
s 12% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.3.2004 až do zaplatenia,
s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.6.2004 až do zaplatenia,
s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.9.2004 až do zaplatenia,
s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2004 až do zaplatenia,
s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.3.2005 až do zaplatenia,
s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.6.2005 až do zaplatenia,
s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.9.2005 až do zaplatenia,
s 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 462.725,- Sk od 16.12.2005 až do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania 308.394,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty ako príslušenstva pohľadávky v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným a dňa 21.2.2006 zmeneným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.089.975,- Sk s ročným úrokom z omeškania v znení ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a naviac so zmluvnou pokutou vo výške 0,15% z dlžných súm a doby omeškania ako súd priznal ročný úrok z omeškania uvedený v tomto rozsudku.
Svoj nárok odôvodnil od Zmluvy o nájme pozemku č. XX XX XXXX XX uzatvorenej s odporcom 14.9.2000. Podľa nej si odporca od neho prenajal pozemky v k. ú. A. s celkovou plochou o výmere 37 018 m2. Účelom nájmu bola výstavba bytových domov a súvisiacej občianskej vybavenosti.
Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 1.9.2000 do 30.8.2010. Dohodnuté nájomné predstavovalo sumu 50,- Sk/m2 ročne, ktoré sa odporca zaviazal uhrádzať na účet navrhovateľa v pravidelných štvrťročných splátkach, splatných k 15.6.,15.9.,15.12. a 15.3. príslušného roku.
Pre prípad nedodržania lehoty splatnosti si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,15% z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že povinnosť zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým nie je dotknutá.
Odporca neuhradil nájomné splatné k 15.6.2003, 15.9.2003, 15.12.2003, 15.3.2004, 15.6.2004, 15.9.2004, 15.12.2004, 15.3.2005, 15.6.2005, 15.9.2005 a 15.12.2005 v splátkach po 462.725,- Sk, teda v celkovej výške 5.089.975,- Sk.
Navrhovateľ vyrátal aj výšku zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala 694,-Sk/deň z každej splátky a táto predstavovala celkom 3.605.340,- Sk.
Súd vydal vo veci Platobný rozkaz, proti ktorému bol odporcom v zákonnej lehote podaný opravný prostriedok (odpor).
V ňom odporca uviedol, že po uzatvorení zmluvy začal podnikať všetky potrebné kroky súvisiace k splneniu dohodnutého účelu nájmu pozemkov. Vypracoval kompletnú projektovú dokumentáciu v súlade s územným rozhodnutím MČ A., vykonal geologické a iné prípravné práce. Proces výstavby plánovanej na predmetných pozemkoch bol však zastavený z dôvodu nesúladu územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy s Územným plánom MČ A.D..
Zatiaľ čo Územný plán MČ A. s výstavbou na prenajatých pozemkoch rátal, Územný plán Hlavného mesta SR Bratislava nie. Z toho dôvodu nebolo odporcovi vydané územné rozhodnutie a práce na výstavbe boli obmedzené len na udržiavacie práce.
Odporca má za to, že prišlo k naplneniu tzv. "rozväzovacej podmienky" uvedenej v čl. IV. ods. 7 predmetnej zmluvy, podľa ktorej v prípade, že nájomca nezíska do troch rokov od podpísania zmluvy stavebné povolenie, zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu 200.000,- Sk a zmluva stratí platnosť.
Ďalej v čl. IV. ods. 10 zmluvy je uvedené, že v prípade sťaženia, alebo bránenia vo výstavbe zo strany prenajímateľa, alebo v získaní stavebného povolenia, či kolaudačného rozhodnutia, nie je nájomca povinný zaplatiť žiadnu pokutu a prenajímateľ je povinný uhradiť mu všetky škody v tejto súvislosti vzniknuté, ako aj ušlý zisk.
Odporca má teda za to, že neschválením územného plánu zo strany navrhovateľa mu bolo znemožnené splniť dohodnutý účel nájmu a navrhovateľ nemá nárok na žiadnu pokutu ani úrok z omeškania . Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Na skutočnosti uvedené v odpore reagoval navrhovateľ argumentáciou, že mu nie je známe, na akých článkoch predmetnej zmluvy bola postavená obrana odporcu, keď Nájomná zmluva ktorou disponuje, tieto ustanovenia neobsahuje, článok IV. končí ods. 3 a ods. 7 a 10 citovaný odporcom, zmluva neobsahuje.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh je z väčšej časti dôvodný.
Zo Zmluvy o nájme pozemku č. XX XX XXXX XX XX uzatvorenej dňa 14.9.2000 a Dodatku č. 1 k tejto Zmluve podpísaného 5.12.2000 na základe ktorého bol upresnený čl. 3 ods. 3 pôvodnej zmluvy, vyplývajú skutočnosti uvádzané navrhovateľom.
Ten pri výsluchu uviedol, že hoci mal odporca platiť nájomné na účet, boli mu zaslané faktúry a to z dôvodu jeho omeškania. Bol mu tiež zaslaný Pokus o zmier listom zo dňa 16.11.2005, ktorý mu bol doručený 18.11.2005. Navrhovateľ po neúspešnom pokuse od zmluvy odstúpil dňa 27.6.2006, doklad o odstúpení nemá k termínu pojednávania k dispozícii. Nájomné za rok 2006 do dňa odstúpenia od zmluvy si neuplatňujú. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v prípade nesúladu územných plánov sa postupovalo tak, že sa vyvolalo tzv. rokovanie o urbanistickej štúdii. Dňa 14.9.2001 predložil odporca žiadosť o prerokovanie tejto štúdie, avšak nebolo k nej z jeho strany vydané žiadne stanovisko, pretože štúdia nebola riadne obstaraná na základe prerokovaného zadania. V súčasnosti je už Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy v súlade s Územným plánom mestských častí.
Odporca dôvodil, že Zmluvu o nájme pozemku uzatvorenú 14.9.2000 považuje za absolútne neplatnú, pretože je v rozpore s § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie. Týmto nemožným plnením je účel nájmu, ktorý sa nemohol realizovať z dôvodu nesúladu územných plánov. Čo sa týka dôvodov, uvedených v odpore k Platobnému rozkazu, toto bola len jeho domnienka, nakoľko má s navrhovateľom uzatvorených viacero iných zmlúv, na nájom iných pozemkov ktoré v odpore spomínané články obsahujú. O tom, že na pozemkoch nebude môcť stavať, sa dozvedel v roku 2003.
Z listu odporcu zo dňa 3.8.2006 adresovaného navrhovateľovi vyplýva, že jeho obsahom je reakcia odporcu na odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa. V liste odporca uvádza, že ho rozhodnutie o odstúpení od zmluvy "nemilo prekvapilo", nakoľko pri vzájomných rokovaniach bol dohodnutý odpredaj predmetných pozemkov, pričom výstavba polyfunkčných objektov si vyžaduje vysoké finančné náklady, boli spracované rôzne posudky a štúdie ako aj projektová dokumentácia. Napriek odstúpeniu od zmluvy je tu naďalej záujem zo strany odporcu pozemky odkúpiť a splniť všetky záväzky voči navrhovateľovi.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.
Podľa § 665 ods. 1 OZ nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 673 OZ nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 674 OZ ak nájomca môže prenajatú vec užívať z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.
Podľa § 675 OZ právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 575 ods. 1 OZ ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Podľa § 575 ods. 2 OZ plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
V prejednávanej veci si účastníci konania dohodli v predmete zmluvy nájom pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa v celkovej výmere 37 018 m2 s cenou nájmu 50,- Sk/m2/rok. Obsahom tohto záväzkovo-právneho vzťahu bolo zo strany navrhovateľa prenechanie pozemkov v jeho vlastníctve do nájmu (užívania) odporcovi ako nájomcovi a odporcovi vznikla povinnosť platiť dohodnuté nájomné. V obligačnom právnom vzťahu musia byť práva a povinnosti vo vzájomnej relácii, t.j. právu jedného korešponduje povinnosť druhého a naopak. V danom prípade navrhovateľ mal z uzatvorenej zmluvy povinnosť prenechať vec (pozemky) do nájmu odporcovi a zároveň mal právo na dojednanú odplatu; odporca mal právo prenajatú vec (pozemky) užívať a mal povinnosť za toto užívanie platiť nájomné.
Napriek tomu, že navrhovateľ si svoju povinnosť zo zmluvy, splnil, odporca mu nezaplatil dohodnuté nájomné, preto ho súd na túto povinnosť v celom rozsahu zaviazal.
Obrana odporcu založená na ustanoveniach, ktoré mali byť obsahom zmluvy, sa ukázala ako nepravdivá. Nedôvodnou bola aj jeho právna argumentácia o nemožnosti plnenia s poukazom § 37 ods. 2 a § 575 Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy a teda plnenia
bol nájom pozemkov za odplatu a nie účel nájmu a spôsob ich užívania. Ak odporca nemohol užívať pozemky na účel, ktorý dohodol, mal si u navrhovateľa uplatniť nárok na odpustenie, príp. zľavu z nájomného podľa § 675 Občianskeho zákonníka z dôvodov uvedených v § 673, nakoľko spôsob užívania nebol zrejme dohodnutý primerane povahe a určeniu veci (výstavbu bytov na pozemkoch neumožňoval územný plán navrhovateľa). Odporca sa podľa jeho tvrdenia o tejto skutočnosti dozvedel v roku 2003 a keďže svoj nárok podľa vyššie cit. zák. ustanovenia neuplatnil u navrhovateľa bez zbytočného odkladu, toto právo sa mu zaniklo (prekludovalo sa). Odporca tiež súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho snahu v roku 2003, 2004 a 2005 vyvolať s navrhovateľom nejaké rokovania o zmene obsahu zmluvy. List z 3.8.2006 v ktorom prejavil ochotu urovnať svoje záväzky voči navrhovateľovi je datovaný až potom, čo navrhovateľ od uzatvorenej zmluvy pre neplatenie nájomného odstúpil. Z tohto listu jednoznačne vyplýva snaha o udržanie nájomného vzťahu a tiež o odkúpenie predmetu nájmu. Podľa názoru súdu bolo možné splniť aj dohodnutý účel nájmu, hoci za sťažených podmienok (§ 575 ods. 2 OZ).
Súd preto návrhu v časti istiny aj príslušenstva pohľadávky vo výške ročného úroku z omeškania rovnajúceho sa dvojnásobku základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu s
omeškaním jednotlivých splátok (§ 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.) na základe výsledkov dokazovania a v zmysle vyššie cit. zák. ustanovení vyhovel ako dôvodnému a preukázanému.
Návrh týkajúci sa príslušenstva pohľadávky rovnajúci sa zmluvnej pokute, ktorej vyčíslenie zodpovedalo sume 3.605.340,- Sk, v celom rozsahu zamietol pre rozpor s dobrými mravmi. Dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie s platením nájomného je podľa názoru tunajšieho súdu v rozpore s účelom a princípom tohto zabezpečovacieho prostriedku splnenia záväzkov zo zmluvy. Zmluvná pokuta je svojim obsahom paušalizovaná náhrada škody a možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej dojednanej povinnosti, okrem tej, ktorá je sankcionovaná zo zákona alebo z iného príslušného právneho predpisu. Omeškanie s plnením dlhu je sankcionované priamo Občianskym zákonníkom (§ 517 ods. 2) podľa ktorého ak ide omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (vl. nar. č. 87/1995 Z.z.). Ak teda všeobecne záväzný právny predpis ustanovil ako sankciu za omeškanie úrok z omeškania, ktorého výšku určil osobitným právnym prepisom, potom zmluvné strany pre takéto porušenie zmluvy nemôžu platne dojednať aj zmluvnú pokutu, naviac, pokiaľ výška tejto pokuty je v zjavnom nepomere tak k záväzku ktorý zabezpečuje, ako aj k dvojnásobku základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu s omeškaním dlhu. Tunajší súd považuje ustanovenie čl. 3 bod 4 v celom rozsahu za neplatné pre rozpor s § 517 ods. 2 OZ a § 3 OZ.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal neúspech v časti príslušenstva pohľadávky, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, rovnajúcu sa zaplateniu súdneho poplatku za podaný návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).