Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-48-2007.pdf
PDF · 91.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/48/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľky: T. I., J. J., Q. na Č. C. X proti odporcovi: Západoslovenská energetika, a. s., Čulenova 6, Bratislava, o zaplatenie 50.000,-Sk, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.2.2007 domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy odporcom vo výške 50.000,- Sk titulom odškodného pre nerešpektovanie oznamovacích písomností o doručovaní pošty na jednu adresu, pre vystavovanie nezrozumiteľných faktúr, neoprávneného odpojenia na základe nezrozumiteľnej faktúry zo dňa 24.11.2005, neoprávnenej fakturácie za znovuzapojenie vo výške 1.523,-Sk, vystavovanie zálohových faktúr na mŕtvu dušu, duplicitné inkaso finančných prostriedkov.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodov podrobne uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 14.7.2008, v ktorom popísal opodstatnenosť svojho postupu pri vybavovaní žiadosti navrhovateľky pri zmene adresy platiteľa a prepisu odberného miesta na adrese cesta na Č. C. X E. J. po L.. R. C..
Nakoľko navrhovateľka sa nedostavila na pojednávanie, hoci mala predvolanie riadne doručené, neospravedlnila neúčasť, prejednal súd vec podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v jej neprítomnosti.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním oboznámením s listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a vyjadrenia a prednesov odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.; vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Zo skutkových okolností v prejednávanej veci vyplynulo, že listom zo dňa 12.4.2005 požiadala navrhovateľka odporcu o zmenu adresy zasielania faktúr za odber elektrickej energie na adresu cesta na Č. C. X, XXX XX E. J. na odberných miestach na ul. Y. C. XX E. J., na A.. Ž.W. XX E. N. a na A.. Q. na Č. C. Č.. X E. J.. Odporca reagoval listom zo dňa 21.4.2005, v ktorom oznámil navrhovateľke, že dňom 1.4.2005 prechádza na nový fakturačný systém, a preto nie je možné uskutočniť zmeny v počítačovom systéme s tým, že v prípade prepisu zmluvy na nového majiteľa na odbernom mieste cesta na Č. C. X je potrebné pristúpiť k ukončeniu odberu nahlásením skutočného stavu elektromera a doložiť požadované údaje. Listom zo dňa 18.8.2005 žiadala navrhovateľka odporcu o odstránenie závad na vystavovaných faktúrach ich zasielaním na adresu cesta na Č. C. X E. J., uvádzajú sa v nich dve rôzne PSČ, žiadala o prepis zmluvy za odber elektrickej energie z dôvodu úmrtia matky R. C.É., nežiadala uvádzať v mieste na faktúre meno a sídlo obchodného partnera, namietla zaslanie faktúra vo februári 2004 bez jej súhlasu za Ž. XX E. N. na adresu Y. C. XX E. J., čím jej vznikla škoda 30.000,- Sk. Z konania vyplynulo najavo, že z dôvodu prechodu na nový informačný systém odporca vykonal prepis zmluvy na navrhovateľku až dňom 13.10.2005 so spätnou platnosťou od 18.8.2005. Podľa evidencie odporcu bolo navrhovateľke pridelené zákaznícke číslo 5100597730 a pokiaľ boli na faktúre uvedené 3 rôzne adresy, išlo o adresu obchodného partnera podľa trvalého bydliska navrhovateľky, adresu platiteľa ako korešpondenčnú adresu na zasielanie faktúr a adresu miesta spotreby. Smerové čísla k adresám odporca priraďuje automaticky systémom podľa vyhľadávača poštových smerových čísiel; faktúry spĺňajú náležitosti daňového dokladu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľke vznikol v odbernom mieste Ž. XX E. N. ku dňu 10.10.2006 nedoplatok na zálohovej faktúre v sume 300,-Sk, splatný 21.11.2005 a na základe opravnej faktúry v sume 956,-Sk, splatný 24.11.2005, ktoré navrhovateľka napriek upomienke zo dňa 10.10.2006, pod hrozbou odpojenia, nezaplatila, a preto bola dňom 14.11.2006 odpojená od elektrickej energie. Z dôvodu zaplatenia nedoplatku bolo dňom 20.11.2006 odberné miesto zapojené, za čo bola vystavená navrhovateľke faktúra vo výške 1.513,-Sk. Listom zo dňa 30.8.2005 vrátila navrhovateľka odporcovi poštovú poukážku na vyplatenie preplatku vystaveného na meno R.Í. C., ktorá je od 11.11.2004 mŕtva a ktorý jej odmietajú na pošte vyplatiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase vystavenia poukazu odporca nemal vedomosť o smrti zákazníčky odberného miesta cesta na Č. C. X E. J., nevyplývalo to ani z listu navrhovateľky zo dňa 12.4.2005, a preto na jej meno pred prepisom zmluvy aj uvedený preplatok zasielal. Rovnako výzvy na zaplatenie nedoplatku v sume 2.310,-Sk zo dňa 10.1.2007 a 24.3.2006 vznikli v čase pred prepisom zmluvy zo zákazníčky R. C. na navrhovateľku, a preto táto bola aj naďalej uvádzaná na výzvach ako obchodný partner.
Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.
Súkromie sa chápe ako intímny svet človeka, ktorý je uzatvorený pred verejnosťou a najmä pred akýmikoľvek zásahmi štátu, je to právo na život podľa svojich predstáv chránený pred publicitou a zahŕňa aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami ako aj s vonkajším svetom, v záujme rozvoja a naplnenia svojej vlastnej osobnosti. Právo na súkromie tiež znamená právo fyzickej osoby samostatne a slobodne rozhodovať podľa vlastného uváženia o tom, ktoré údaje a skutočnosti týkajúce sa jej súkromia, v akom rozsahu a akým spôsobom sa stanú verejne známymi a sprístupnené iným, ako aj právo brániť sa pred zásahmi do súkromného života. Právom na súkromie sa zaručuje ochrana hodnôt uznaných za súkromné pred verejnou mocou, ako aj fyzickými a právnickými osobami. Funkciou práva na súkromie je zabezpečiť fyzickej osobe nerušenosť jej súkromnej sféry, v ktorej môže všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Súkromie v sebe zahŕňa aj sféru rodinného života. Právo na rešpektovanie súkromného života sa však redukuje v závislosti od toho, do akej miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho spojenia s inými chránenými záujmami. Pojem súkromného života zahŕňa fyzickú aj psychickú integritu jednotlivca. Právo na súkromie môže byť nepriaznivo dotknuté rôznymi formami zásahov, ktoré nemajú základ v zákonnej úprave, nesledujú ustanovený cieľ a nie sú nevyhnutné a primerané na jeho dosiahnutie, vrátane neprípustného obťažovania zo strany tretích osôb. Výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom do súkromia a sledovaným legitímnym cieľom bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval v relevantných a dostatočných dôvodoch.
Neoprávnenosťou zásahu, ktorý predstavuje zákonnú podmienku vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za ujmu spôsobenú do osobnostných práv fyzickej osoby, treba rozumieť také správanie, konanie či postoje (aktívne aj pasívne) pôvodcu zásahu, ktoré sú v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom. Avšak určité konkrétne konanie, ktoré za určitých okolností by bolo možné kvalifikovať ako protiprávne, nemožno považovať za neoprávnený zásah vtedy, ak k nemu došlo v rámci výkonu takých subjektívnych práv a povinností, ktorým je priznaná rovnaká zákonná ochrana ako právu na ochranu osobnosti, a to za predpokladu, že sa tak stalo primeraným spôsobom. Z uvedeného prichodí vyvodiť záver, že takouto okolnosťou vylučujúcou neoprávnenosť, resp. ospravedlňujúcou porušenie či ohrozenie osobnosti dotknutej osoby je zásah, ku ktorému došlo v rámci súdneho alebo iného úradného konania, pokiaľ nevybočil z rámca daného právnymi predpismi, teda keď pôvodca zásahu plnil len práva a povinnosti uložené mu zákonom alebo zmluvou.
V prejednávanej veci navrhovateľka odôvodňovala opodstatnenosť uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy neoprávnenosťou konania odporcu, s ktorým bola v zmluvnom vzťahu na základe zmlúv o dodávke elektrickej energie v súvislosti s vybavovaním jej žiadosti o prepis zmluvy na odbernom mieste cesta na Č. C. Č.. X E. J., žiadosti o zmenu korešpondenčnej adresy platiteľa na ďalších odberných miestach a odpojenia za nezaplatené nedoplatky.
Zo skutkových okolností je zrejmé, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého vznikla odporcovi povinnosť zabezpečiť navrhovateľke dodávku elektrickej energie do 2 odberných miest a vykonať na jej žiadosť prepis zmluvy na ďalšom odbernom mieste a navrhovateľke povinnosť zaplatiť ceny za dodané služby. Odporca teda realizoval svoje právo na zaplatenie ceny za dodané služby zo zmluvy a navrhovateľka sa domáhala vykonania zmeny osobných údajov a prepisu zmluvy. Súd zastáva právny názor, že realizovanie práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovo- právnych vzťahov, hoci aj medzi zmluvnými stranami spornými či pochybnými, nemôže zakladať neoprávnený zásah do osobnostných práv, pokiaľ sa tak deje primeraným spôsobom a nedôjde k takému hrubému vybočeniu z medzí vzájomných práv a povinností, ktoré by nadobudlo takú intenzitu, ktorá by zakladala neoprávnený zásah do niektorého z osobnostných práv chránených zákonom.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dovodil skutkový záver, že odporca prepis zmluvy na navrhovateľku vykonal s odstupom času do dvoch mesiacov z objektívnych dôvodov prechodu na nový informačný systém, zrealizoval zmenu adresy platiteľa faktúr, právnym dôvodom pre odpojenie navrhovateľky od odberu elektrickej energie boli napriek predchádzajúcej výzve zo strany odporcu nezaplatené nedoplatky, poštová poukážka na vyplatenie preplatku bola adresovaná pôvodnej zákazníčke pred žiadosťou navrhovateľky o vykonanie prepisu.
S ohľadom na tieto konkrétne okolnosti posudzovanej veci dospel súd k právnemu záveru, že odporca pri výkone svojich povinností zo zmluvy postupoval v miere primeranej obvyklým pomerom, súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zlému úmyslu odporcu navrhovateľku poškodiť, znevážiť či privodiť jej inú ujmu na osobnostných právach či právom chránených záujmoch.
S poukazom na uvedené závery dospel súd k právnemu názoru, že odporca svojím postupom pri výkone práv a povinností zo záväzkovo-právneho vzťahu nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľky na ochranu jej súkromia či majetku, a preto ňou uplatňovaný nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.
O návrhu odporcu na náhradu trov konania ( ust. § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p.) súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, veta prvá O.s.p., tak, že mu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že:
1)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.