Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-161-2005.pdf
PDF · 120.42 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/161/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci navrhovateľky: J. W., bytom U. 4, U., zastúpený advokátom JUDr. Vojtechom Kubalom, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, proti odporcom: 1. H. W., bytom R. 5, U., zastúpená advokátkou H.. K. X., so sídlom Hrobákova 1, Bratislava, 2. G. E., bytom J. XX, U., 3. J. W., bytom X. 3, U., o určenie , že dôvod vydedenia nie je daný t a k t o
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia navrhovateľa uvedené v listine o vydedení zo dňa X.X.XXXX uvedené jeho otcom T. W., zomrelým XX.X.XXXX nie sú dané.
Odporcovia v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 10.870,- Sk v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 595,- Sk na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici č.ú.: 7000145244/8180, VS 2116105 v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.6.2005 domáhala určenia, že dôvody vydedenia navrhovateľa uvedené v listine o vydedení zo dňa 4.7.2004 uvedené poručiteľom - jeho otcom T. W., zomrelým XX.X.XXXX nie sú dané. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že počas dedičského konania vedenom po poručiteľovi vyšlo najavo, že poručiteľ mal 4.7.2004 spísať listinu o vydedení navrhovateľa, pričom ako dôvod vydedenia v listine uviedol, že v rozpore s dobrými mravmi poručiteľovi neposkytol potrebnú pomoc v starobe, trvalo o poručiteľa neprejavoval skutočný záujem a že ho nevidel od roku 1977. Navrhovateľ spochybnil tvrdenia poručiteľa v listine o vydedení, nepovažoval za pravdivé, že by sa s poručiteľom od roku 1977 nestretával a neprejavoval o neho záujem.
Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu vyjadrila podaním doručený súdu dňa 7.2.2006. Vo vyjadrení uviedla, že navrhovateľ a ani jeho deti sa s poručiteľom nestýkali, netelefonovali mu, nenavštevovali ho, neblahoželali mu k sviatkom, nepriniesli ani malé darčeky, či iné pozornosti k narodeninám, k meninám, nezaujímali sa o jeho zdravie, nepoznali jeho zdravotný stav, v čase choroby ho nenavštívili v nemocnici. Poručiteľ ťažko a veľmi zle znášal tvrdú ignoráciu zo stany vlastného syna a vnúčat, robil si vlastné písomné poznámky o tom, čo cítil a prežíval a o tom, ako zabezpečil svoje deti po rozvode z prvého manželstva. Navrhovateľ sám svojím negatívnym prístupom a konaním doviedol poručiteľa k tomu, že ho vydedil.
Odporkyňa v 2. rade sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 20.2.2006. Vo vyjadrení uviedla, že je vnučkou poručiteľa, ktorý ju niekoľkokrát pozval ako svoju najstaršiu vnučku. Pri ich rozhovoroch niekoľkokrát spomenul, že navštívil navrhovateľa, strýka odporkyne v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade sa stretnutí poručiteľa s navrhovateľom nezúčastnila, preto sa nevedela vyjadriť k ich vzájomným vzťahom.
Odporkyňa v 3. rade sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 20.2.2006. Vo vyjadrení uviedla, že k návrhu navrhovateľa sa nevie vyjadriť, pretože po smrti jej starej matky H. W., prvej manželky poručiteľa sa rodina prestala stretávať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcov v 1., 2. a 3. rade, výsluchom svedkov K. X., H. T., H. T., D. Y., D. S., R. R., K. T., H. J., R. J., listinnými dôkazmi - listami preukazujúcimi vybavovanie reštitučného nároku /č.l. 63-72/, znaleckým posudkom Z.. K. X. zo dňa XX.XX.XXXX /č.l. 87 - 90/, pripojeným dedičským spisom tunajšieho súdu 1D XXX/XXXX, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu 1D XXX/XXXX súd zistil, že poručiteľ T. W. zomrel dňa XX.X.XXXX ako ženatý, so zanechaním listiny o vydedení svojich detí a ich potomkov zo dňa X.X.XXXX napísanej vlastnou rukou poručiteľa.
Navrhovateľ, ako neopomenuteľný dedič po poručiteľovi /syn/ namietol existenciu dôvodov vydedenia uvedených poručiteľom v listine o vydedení zo dňa 4.7.2004. Z tohto dôvodu bolo uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.5.2005 sp.zn. XD/XXX/XXXX dedičské konanie po poručiteľovi prerušené a navrhovateľovi bola uložená povinnosť podať na tunajšom súde voči odporcom v 1. až 3. rade návrh na začatie konania o určenie, že dôvody jeho vydedenia uvedené v listine o vydedení podpísanou poručiteľom T. W. dňa X.X.XXXX sú nepravdivé a neexistujú.
Z listiny, spísanej poručiteľom vlastnou rukou, nazvanej vydedenie, zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že poručiteľ T. W., nar. X.X.XXXX sa po dôkladnom zvážení, na základe svojho osobného rozhodnutia a pri plnom vedomí, súc si vedomý následkov svojho konania, rozhodol slobodne vydediť svojho syna J. W., ktorý v rozpore s dobrými mravmi poručiteľovi, ako otcovi neposkytol potrebnú pomoc v starobe a trvalo neprejavoval skutočný záujem o poručiteľa, ktorý by mal, ako syn o otca prejavovať. Syna J. nevidel od roku XXXX, tento o poručiteľa neprejavoval žiadny záujem, nenavštevoval ho, ani telefonicky neudržiaval s poručiteľom žiaden kontakt, nijako ho nepodporoval, ani morálne, ani finančne a nezaujímal ho zdravotný stav poručiteľa.. Správanie syna hlboko zraňovalo poručiteľa a negatívny postoj k vlastnému otcovi spôsobil, že sa ho rozhodol vydediť.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že je synom poručiteľa. Poručiteľ sa rozviedol s matkou navrhovateľa, svojou prvou manželkou v roku XXXX. V roku XXXX sa oženil s odporkyňou v 1. rade. Matka navrhovateľa rozvodom veľmi trpela, navrhovateľ spolu s bratom Z. sa snažili otcovi dohovoriť, aby rozvodu zabránili, avšak ich otec na rozvode trval a rodinu opustil. Navrhovateľ spolu s bratom Z. sa postavili na stranu matky, preto navrhovateľ pripustil, že počas ďalšieho života bol jeho vzťah s otcom narušený, poznačený rozdielnosťou názorov. Matka navrhovateľa zomrela v roku XXXX, jeho brat Z. zomrel v roku XXXX, otec ani na jednom z pohrebov nebol, hoci mu dal navrhovateľ o nich vedieť a žiadal ho, aby na pohreby prišiel. Navrhovateľ sa s neúčasťou otca na oboch pohreboch vyrovnával len veľmi ťažko, po uvedených udalostiach bol kontakt navrhovateľa s otcom prerušený, avšak nie je pravdou, že by sa s otcom nekontaktoval a nestretával sa s ním. Otec navrhovateľa pracoval na J. ulici ako vedúci mäsiarstva, navrhovateľ chodieval k nemu nakupovať pravidelne mäso aj po rozvode rodičov až do doby, kým otec neodišiel do dôchodku. Pri nákupoch sa s otcom vždy porozprával o bežných veciach. Otec navrhovateľa vlastnil dve chaty, jednu na D. dieloch, jednu na U.. Na tieto chaty chodieval otec navrhovateľa aj sám a na chatách sa spolu stretávali s navrhovateľom až do doby, kým chaty nepredal. O. na D. dieloch predal niekedy v roku XXXX-XX a chatu na U. v roku XXXX. Otec navrhovateľa, potom ako sa oženil s odporkyňou v 1. rade sa k nej nasťahoval do jej bytu na R. ulici. Navrhovateľ ho tam chodieval navštevovať do roku XXXX, kedy došlo ku konfliktnej situácii medzi ním a odporkyňou v 1. rade, preto od uvedenej doby sa s otcom stretával bez prítomnosti odporkyne v 1. rade a do bytu na R. ulicu prestal
chodiť. Navrhovateľ v roku XXXX začal podnikať, poskytoval elektromontážne práce, mal dve prevádzky, jednu na E. ulici, jednu na N.. Otec chodieval navrhovateľa navštevovať do týchto prevádzok. V rokoch 1994 -1995 pomáhal otcovi vybavovať reštitučný nárok - nehnuteľnosti vo T., pomáhal mu písať listy, ktoré má stále k dispozícii. V roku XXXX navrhovateľ staval dom v Svätom H., otca brával pozrieť na stavbu a otec ho navštívil aj potom, ako bol dom hotový. Navrhovateľ vedel, že jeho otec má cukrovku, bol hospitalizovaný a mal amputovaný prst na nohe. Keď navrhovateľ prejavil záujem otcovi pomôcť, otec mu povedal, že pomoc nepotrebuje, pretože jeho manželka sa o neho dobre stará. Otec navrhovateľa mal koncom roka 2004 prvý infarkt, začiatkom roka 2005 druhý infarkt, po ktorom zomrel. Odporkyňa v 1. rade navrhovateľovi nedala vedieť, že otec je hospitalizovaný, otec mobilný telefón nepoužíval, mal len pevnú linku v byte na R..
Z výpovede odporkyne v 1. rade súd zistil, že jej manžel, poručiteľ sa so svojimi synmi z predchádzajúceho manželstva nestretával, nikdy ich nenavštevoval. S odporkyňou v 1. rade býval spolu v byte na R. ulici od roku XXXX. Poručiteľ pracoval v mäsiarstve na J. ulici, kde pracovala aj dcéra P. navrhovateľky, ktorá jej spomenula, že navrhovateľ bol za otcom v práci asi dva krát. Navrhovateľ bol v byte odporkyne v 1. rade na návšteve len jeden krát v roku 1978, kedy ich poručiteľ zoznámil, viackrát u nich navrhovateľ nebol. Odporkyňa v 1. rade nepripustila, že by sa bol poručiteľ stretával s navrhovateľom na chatách na D. dieloch a na U., pretože na obidve chaty chodieval poručiteľ vždy len s odporkyňou v 1. rade, nikdy nie sám. Odporkyňa v 1. rade nemala vedomosť o tom, že by bol navrhovateľ pomáhal vybavovať poručiteľovi reštitučný nárok. Trvala na tom, že poručiteľ si reštitučný nárok vybavoval výlučne sám. Odporkyňa v 1. rade vo výpovedi ďalej uviedla, že posledných sedem rokov života poručiteľ nechodieval sám von z bytu, pretože následkom cukrovky mu postupne amputovali na nohách tri prsty. Syn odporkyne v 1. rade chodieval v soboty k nim, zniesol poručiteľa z bytu do auta a zvykli chodievať spolu na chatu do T., ktorú poručiteľ získal v reštitúcii. Inak bol celý týždeň len doma. Odporkyňa v 1. rade nemala žiaden kontakt na synov poručiteľa, preto im nikdy nedala vedieť, že poručiteľ bol hospitalizovaný. Poručiteľ nemal mobilný telefón, doma mali pevnú linku.
Z výpovede odporkyne v 2. rade súd zistil, že je vnučkou poručiteľa /dcérou jeho syna Z./. Prvá manželka poručiteľ a stará matka odporkyne v 2. rade H. W. zomrela v roku XXXX a odvtedy sa prestali stretávať s rodinou a aj s poručiteľom. Odporkyňa v 2. rade mala vtedy 11 rokov, bola dieťa, na situáciu sa spomínala tak, že jej otec Z. sa s poručiteľom aj chcel stretávať, ale poručiteľ nemal o stretnutia záujem. Až neskôr, v roku 1989, keď už bola odporkyňa v 2. rade vydatá a mala dcéru, ju poručiteľ vyhľadal, stretli sa spolu v jej byte na J. ulici a poručiteľ ich tam chodil navštevovať. Odporkyňa v 2. rade poručiteľa navštevovala aj na chate vo T., pomáhala mu chatu dávať do poriadku. Odporkyňa v 2. rade sa nezúčastnila žiadneho stretnutia poručiteľa s navrhovateľom, avšak poručiteľ jej spomínal, že s navrhovateľom sa stretáva. Poručiteľ jej tiež uvádzal, že odporkyňa v 1. rade má výhrady voči jeho stretnutiam s rodinou s predchádzajúceho manželstva, nechcel sa s odporkyňou v 1. rade hádať, rešpektoval jej názor. Od roku 2003 sa s poručiteľom odporkyňa v 2. rade nevidela.
Z výpovede odporkyne v 3. rade súd zistil, že je vnučkou poručiteľa, dcérou jeho syna Z.. Rovnako ako odporkyňa v 2. rade v čase smrti starej matky, prvej manželky poručiteľa bola dieťa, vnímala, že vzťahy v rodine sa zmenili. Spomenula si, že s poručiteľom sa občas stretli, napríklad na kolotočoch a v mäsiarstve, kde za ním chodieval jej otec nakupovať. Po smrti jej otca v roku 1998 sa s poručiteľom nestretla, občas si telefonovali. Odporkyňa v 3. rade nemala vedomosť o tom, či sa poručiteľ stretával s navrhovateľom a aký bol ich vzťah.
Z výpovede svedka Z.. K. X. súd zistil, že je znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností. Pre poručiteľa vypracovával znalecký posudok, ktorým oceňoval nehnuteľnosti patriace poručiteľovi približne pred 10 - 15 rokmi. Pri tej príležitosti sa s poručiteľom stretol na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom oceňovania, na obsah rozhovoru s poručiteľom si nespomínal. Znalec pripustil, že vypracovanie posudku objednal a za neho zaplatil navrhovateľ, keďže s poručiteľom sa stretol len raz, pri ohliadke nehnuteľnosti. S navrhovateľom sa nepozná, prišiel s ním do kontaktu len v úvislosti s vypracovaním znaleckého posudku.
Z výpovede svedka H. T. súd zistil, že je susedom navrhovateľa, býva rovnako ako on v Y. H.. Sú medzi nimi bežné susedské vzťahy, pozdravia sa, občas sa porozprávajú, spoločné stretnutia neorganizujú, stretávajú sa náhodne, ak majú čas, pozvú jeden druhého na pohárik vína. Svedok videl navrhovateľa spolu s jeho otcom v aute navrhovateľa asi tri krát, pri tom, keď ho navrhovateľ priviezol, alebo odvážal zo svojho domu. Približne pred piatimi - šiestimi rokmi ich spoločne stretol pri dome navrhovateľa, vtedy ich oboch pozval k sebe domov na pohár vína. Obaja sa zdržali krátko, asi len 10 minút vypili víno a odišli.
Z výpovede svedkyne Daniely Y. súd zistil, že pre navrhovateľa pracuje ako účtovníčka od roku XXXX na základe zmluvy a dielo. Ich vzťah s navrhovateľom je čisto pracovný. Pre navrhovateľa pracuje dva dni v týždni, kedy navštevuje pracovisko navrhovateľa na N. ulici, kde má navrhovateľ kancelárie. Navrhovateľ ju s poručiteľom zoznámil v roku 2003, keď za ním prišiel do prevádzky na N. ulicu. Svedkyňa videla, že poručiteľ navštevoval navrhovateľa na pracovisku na N. približne 1x mesačne do jesene roku 2004. Dali si spolu kávu, videla ich spolu odchádzať z pracoviska, navrhovateľ svedkyni povedal, že chodievajú spolu na obedy.
Z výpovede svedkyne D. S. súd zistil, že u navrhovateľa pracuje ako účtovníčka na základe ústnej dohody od jari XXXX. Na pracovisko na N. ulicu chodieva 1 až 2 x týždenne. Na pracovisku sa stretla s poručiteľom asi štyrikrát, zoznámil ich navrhovateľ. Jej vzťah s navrhovateľom je pracovný.
Z výpovede svedka R. R. súd zistil, že je priateľom navrhovateľa, poznajú sa 20 rokov. Niekedy v roku XXXX, 1994, svedok nevedel presne kedy, došlo k situácii, keď navrhovateľ vo svojej prevádzke na R. ulici, išlo o rodinný dom, zorganizoval zabíjačku, na ktorú svedka pozval. Svedok sa tam stretol s poručiteľom, ktorý bol mäsiarom, zoznámil ich navrhovateľ. Poručiteľ bol zručný, prasa naporcoval, urobil výrobky, svedok strávil s poručiteľom a navrhovateľom na zabíjačke celý deň. Pri práci sa spolu všetci rozprávali. Navrhovateľ mal prevádzku tiež na E. ulici v rokoch XXXX - XXXX, kde ho chodieval svedok navštevovať. V tomto období tam stretol aj poručiteľa pri návštevách navrhovateľa asi 3 - 4krát. Navrhovateľ prevádzku na E. v roku XXXX predal a kúpil prevádzku na N. ulici, kde sa tiež niekoľkokrát stretol aj s poručiteľom, keď prišiel za navrhovateľom.
Z výpovede svedkyne K. T. súd zistil, že je priateľkou odporkyne v 1. rade, bývajú v rovnakom dome. R., pomerne často sa navštevujú, poručiteľa poznala veľmi dobre, bol jej priateľom. R. o deťoch v jej prítomnosti nikdy nehovoril, nevyjadroval sa o synoch ani negatívne, ani pozitívne. X. však bola u W. na návšteve, čo bolo často, nikdy mu jeho synovia nezatelefonovali, ani ich na návšteve nestretla. Svedkyňa na poručiteľovi videla, že jeho deti nemajú o neho záujem. O poručiteľa sa staral syn odporkyne v 1. rade R. Maglovský. R. mal zdravotné problémy, približne po dobu dvoch rokov pred smrťou nechodieval von z domu. Do nemocnice, k lekárovi ho brával autom R. J..
Z výpovede svedka R. J. súd zistil, že je synom odporkyne v 1. rade. Je ženatý, má dve deti, odporkyňu v 1. rade navštevuje veľmi často, X-Xx týždenne. Navrhovateľ neprejavoval o poručiteľa absolútne žiaden záujem. Q. ho v byte na R. ulici, nezúčastňoval sa žiadnych osláv v ich rodine, ktoré sa konali veľmi často. Nechodil poručiteľovi blahoželať k meninám, narodeninám, vianociam. Oslavy sa konali buď v byte na R. ulici alebo v domácnosti svedka. Svedok ani jeho matka navrhovateľa na oslavy nepozývali, netelefonovali mu. Poručiteľ veľmi trpel tým, že ho synovia nenavštevujú, svedok a ani odporkyňa v 1. rade nepodnikli žiadne kroky k tomu, aby zorganizovali medzi nimi nejaké stretnutia tak, aby sa poručiteľ so synmi stretol. Svedok pripustil, že navrhovateľ bol spolu s ním a poručiteľom a s manželkami v roku 1979 na plese, išlo o vopred dohodnuté stretnutie. Svedok mal tiež vedomosť o tom, že navrhovateľ sa s poručiteľom stretli na chate vo T. v roku 1997, keď navrhovateľ poručiteľa požiadal o to, aby založil nehnuteľnoosť vo T. na úver navrhovateľa, ktorý potreboval pri podnikaní. Pre tento účel nechal navrhovateľ vypracovať aj znalecký posudok, napokon sa však plán navrhovateľa nezrealizoval a nehnuteľnosti neboli založené. Poručiteľ od jesene roku 2004 nechodieval vôbec, došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, do uvedenej doby sa pohyboval obmedzene, chodieval všade s odporkyňou v 1. rade.
Podľa § 469a ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak: a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c/ bol dosúdený pre úmyselný tresný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d/ trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480, v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Vydedením sa teda rozumie jednostranný výslovný prejav vôle poručiteľa, ktorým vylučuje svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia z niektorého zo zákonných dôvodov, pričom dôvody vydedenia sú v zákone taxatívne vymedzené.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že poručiteľ vlastnou rukou napísal listinu o vydedení navrhovateľa podľa ust. § 469a ods. 1 písm a/ a b/, kde poručiteľ uviedol, že navrhovateľ neposkytol poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi potrebnú pomoc v starobe a neprejavoval o poručiteľa trvalo, od roku 1977 opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by navrhovateľ naplnil dôvody, pre ktoré ho poručiteľ vydedil. Pre platnosť vydedenia z dôvodu podľa § 469 a ods. 1 písm a/ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, kedy potrebuje pomoc, či už pre zdravotné alebo iné potiaže, ktoré nastali v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre iné potiaže spôsobené inými okolnosťami /napr. prírodnou katastrofou, požiarom/. Poručiteľ by sa musel dostať do situácie, kedy by si nebol schopný pomôcť sám, bez cudzej pomoci obstarať svoje základné životné potreby /zdravotné, hygienické/. Súčasne musí ísť i situáciu, kedy o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak a keď poručiteľ ponúkanú pomoc neodmietne. Z výpovedí svedkov Petra J. a Oľgy Šehovkovej a z výpovede odporkyne v 1. rade vyplynulo, že o poručiteľa sa odporkyňa v 1. rade, ktorá bola jeho manželkou v starobe spolu so svojim synom R. J. vzorne starali, odviezli poručiteľa na všetky potrebné vyšetrenia k lekárovi, do nemocnice, poskytovali mu všestrannú pomoc. O tom, že poručiteľ je hospitalizovaný, navrhovateľa nikdy neinformovali. Poručiteľ nemal mobilný telefón, v byte odporkyne v 1. rade a poručiteľa bola pevná linka. Poručiteľ sa teda neocitol v situácii, že by potreboval pomoc navrhovateľa, neoznámil mu, že je v nemocnici, neexistoval teda ani dôvod, aby ho pre neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe sankcionoval vydedením.
Ďalším dôvodom, pre ktorý poručiteľ navrhovateľa vydedil, bola skutočnosť, že navrhovateľ o poručiteľa trvalo, od roku 1977 neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by inak ako potomok prejavovať mal /§ 469a ods. 1 písm. b/. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu, čo vyplýva z dikcie zákona § 469a ods.1 písm b.
Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že navrhovateľ, ako syn poručiteľa neprejavoval trvalo, od roku 1977 o otca záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Z výpovede odporkyne v 1. rade vyplynulo, že mala vedomosť o tom, že navrhovateľ sa po roku 1977 s poručiteľom minimálne dvakrát stretol v práci, v mäsiarstve na J. ulici, raz bol u nich navrhovateľ na návšteve v byte na R. ulici. Vo výpovedi tiež uviedla, že poručiteľ za navrhovateľom nechodil, nikdy ho nenavštevoval, o tom by musela vedieť, pretože poručiteľ stále chodieval von len s ňou. Z výpovede svedka R. J. vyplynulo, že od roku XXXX sa navrhovateľ spolu s poručiteľom stretli na plese, na čom sa vopred dohodli a tiež sa stretli na chate vo T., keď navrhovateľ poručiteľa požiadal, aby nehnuteľnosť založil za účelom úveru a pre tento účel nechal vypracovať navrhovateľ aj znalecký posudok. Odporcovia žiadnym spôsobom nespochybnili výpoveď svedka R. R. v tom smere, keď uvádzal, že sa zúčastnil spoločnej zabíjačky za
prítomnosti navrhovateľa a poručiteľa a že stretol občas poručiteľa s navrhovateľom v priestoroch jeho prevádzky na E. ulici v rokoch XXXX - XXXX a po roku XXXX v priestoroch prevádzky navrhovateľa na N. ulici. K. tiež nespochybňovali výpoveď H. T., ktorý vo výpovedi uviedol, že navrhovateľa s poručiteľom videl v Y. H. tri krát, pričom raz ich pozval na krátku návštevu.
Vykonaným dokazovaním mal sú preukázané, že vzťahy medzi poručiteľom a navrhovateľom boli komplikované. Vyplynulo to hlavne z vyjadrenia v záverečnej reči právnej zástupkyne odporkyne v 1. rade, ktorá ako sama uvádzala, poručiteľa veľmi dobre poznala, zastupovala ho pri vybavovaní záležitostí týkajúcich sa správy domu a daňových vecí. S poručiteľom sa stretávala veľmi často a dobre ho poznala. Neposkytovala mu len právne rady, bola aj jeho psychológom. Poručiteľ bol vzdelaný, hrdý a tvrdý človek, dominantná osobnosť. Nikdy by syna nežiadal, aby ho jeho syn navštevoval a prejavoval o neho záujem . Očakával, že iniciatívu bude prejavovať len navrhovateľ, predpokladal, že je natoľko vyspelý a vychovaný, že sa bude s poručiteľom iniciatívne kontaktovať či už telefonicky alebo osobne. Poručiteľ by nikdy nedovolil a hneval by sa, keby jeho manželka - odporkyňa v 1. rade, alebo jej syn telefonovali navrhovateľovi a sprostredkovávali medzi nimi nejaké stretnutia. Počas konania tiež bolo preukázané, že poručiteľ sa nezúčastnil pohrebu matky svojich detí /jeho prvej manželky/ a pohrebu svojho syna Z., o čo ho navrhovateľ žiadal, za jeho konanie sa na neho hneval a istý čas s ním nekomunikoval. Vychádzajúc z uvedenej charakteristiky a konania poručiteľa súd dospel k záveru, že aj keď záujem navrhovateľa o poručiteľa nebol intenzívny /denný/ skôr sporadický /občasný/, bol to však taký záujem, aký mu samotný poručiteľ umožňoval. Tvrdenia odporkyne v 1. rade a tvrdenia svedka Petra J., tak, ako sú vyššie opísané podľa názoru súdu postačujú na to, aby súd mohol vyvodiť záver, že navrhovateľ prejavoval o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý ako potomok mal prejavovať.
V prospech navrhovateľa tiež svedčí tá skutočnosť, že poručiteľovi pomáhal vybavovať reštitučný nárok, t.j. v období, kedy ho poručiteľ vybavoval, v rokoch XXXX až XXXX musel byť navrhovateľ s poručiteľom v kontakte, keďže disponoval listinnými dôkazmi založenými navrhovateľom do spisu na č.l. XX -72 / doplnenie žiadosti o vrátenie pozemkov zo dňa XX.X.XXXX, list H. U. T. zo dňa XX.XX.XXXX, list J. poľnohospodárstva a výživy SR zo dňa XX.XX.XXXX, záznam zo dňa X.XX.XXXX, prihláška zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie R. úradu zo dňa X.X.XXXX/. R. zástupkyňa odporkyne v 1. rade síce konštatovala, že ide o listinné dôkazy založené odporkyňou v 1. rade a navrhovateľ si ich len prisvojil, súd však konštatuje, že ide o listinné dôkazy navrhovateľa, čo vyplýva z protokolácie zápisnice na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, kde na predposlednej strane zápisnice, tretí odsek zdola /č. l. XX/ je uvedené: „R. zástupca navrhovateľa udáva, že do spisu založili listinné dôkazy preukazujúce, že navrhovateľ pomáhal svojmu otcovi vybavovať reštitúciu, ide o listinné dôkazy na č.l. XX-XX“, /právna zástupkyňa protokoláciu dňa XX.XX.XXXX nenamietala/. R. zástupkyňa odporkyne v 1. rade dňa XX.XX.XXXX požiadala tunajší súd o vyhotovenie fotokópií zo spisu súdu - okrem iných č. l. XX-XX. A. listín si prevzala, zaplatila za ne, čo potvrdila svojím podpisom na úradnom zázname založenom v spise na č. l. XX. R. názoru súdu aj uvedená skutočnosť svedčí o tom, že listinné dôkazy zakladal navrhovateľ a nie odporkyňa v 1. rade. U. by nelogické, aby si odporkyňa v 1. rade vyžiadala tie fotokópie listinných dôkazov zo súdneho spisu, ktorými sama disponovala. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca do spisu nenahliadali a zo spisu si nevyhotovovali žiadne kópie listinných dôkazov. Skutočnosť, že navrhovateľ sa o otca zaujímal a stretávali sa na chatách na D. dieloch a na U. vyplýva tiež zo skutočnosti, že navrhovateľ presne vedel, kedy poručiteľ chaty predal, bez toho, aby do spisu boli založené kúpne zmluvy, na základe ktorých k predaju došlo, počas trvania manželstva poručiteľa s odporkyňou v 1. rade. Pokiaľ by sa navrhovateľ s poručiteľom nestretávali, takýmito informáciami by navrhovateľ nedisponoval, keďže odporkyňa v 1. rade a jej syn sa s navrhovateľom nestretávali a informácie mu neposkytovali.
Súd bol toho názoru, že k sporadickým stretnutiam medzi poručiteľom ako otcom a navrhovateľom ako synom dochádzalo na základe ich obojstranného vzájomného správania sa a nemožno konštatovať, že by šlo v tomto smere len o zavinenie zo strany navrhovateľa. Nešlo v žiadnom prípade o absolútny nezáujem navrhovateľa o poručiteľa od roku XXXX ako to uviedol poručiteľ v listine o vydedení, pretože z výsluchu svedkov navrhnutých odporkyňou v 1. rade a z výpovede samotnej odporkyne v 1. rade takáto skutočnosť nevyplývala, čo bolo vyššie odôvodnené. Žiaden zo svedkov navrhnutých odporkyňou v1. rade a ani odporkyňa v 1. rade neuvádzali, že by poručiteľ navštevoval navrhovateľa. Práve naopak, odporkyňa v 1. rade tvrdila, že poručiteľ navrhovateľa nikdy nenavštevoval. T.j. pokiaľ poručiteľ nemal záujem o intenzívny vzťah s navrhovateľom, ale len o sporadický, takýto vzťah medzi otcom a synom
potom možno hodnotiť v danom prípade ako obvyklý, v rámci ktorého vzťahu sa o seba jeho účastníci zaujímali rovnako. Nemožno potom priznať vydedeniu z dôvodu, že syn sa o otca nezaujímal intenzívne priznať právne účinky.
Súd neprihliadol na výpovede svedkýň D. S. a D. Y., ktoré tvrdili, že poručiteľ navštevoval navrhovateľa na pracovisku na N. ulici koncom roka XXXX do jesene roka 2004 pričom si vôbec nevšimli, že by mal problémy s chodením, keď svedkovia navrhnutí odporkyňou v 1. rade zhodne tvrdili, že poručiteľ mal vážne problémy s chôdzou v období roka 2004, po amputácii prstu na nohe, trpel cukrovkou a gangrénou. Počas konania nebolo jednoznačne preukázané, dokedy sa mohol navrhovateľ samostatne pohybovať, bez cudzej pomoci. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie zamerané na preukázanie uvedenej skutočnosti, pretože z iných vyššie uvedených dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ o poručiteľa od roku 1977 prejavoval záujem, stretával sa sním, tak ako už súd hore uviedol. Súd tiež nevykonal dôkazy navrhované odporkyňou v 1. rade a nenariadil znelecké dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či poručiteľ napísal listinu o vydedení vlastnou rukou a podpísal ju, pretože vychádzal zo skutočnosti svedčiacej v prospech odporkyne v 1. rade, že listinu písal poručiteľ vlastnou rukou. Súd tiež nevyžiadal ďalšie informácie od A., pretože mal za to, že vzhľadom na iné vykonané dôkazy nie sú informácie od A. potrebné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 K. súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania v sume XX.XXX,- Sk pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 1.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby á 1.260,- Sk /príprava a prevzatie zastúpenia 14.6.2005, podanie návrhu vo veci samej 16.6.2005, účasť na pojednávaniach dňa 1.7.2008, 12.9.2008, 17.10.2008, 21.11.2008 a 9.12.2008/ + 7 x náhrada hotových výdavkov á 150,- Sk.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Trovy štátu v sume 595,- Sk vznikli v súvislosti s vykonaným dôkazom navrhnutým navrhovateľom, keď súd vyžiadal informáciu z ČSOB týkajúcu sa účtov vedených na meno poručiteľa. ČSOB informáciu súdu poskytla a súčasne si vyúčtovala poplatok podľa zákona o bankách. Súd banke poskytol poplatok zo štátnych finančných prostriedkov, na základe uznesenia zo dňa 10.10.2008. Podľa názoru súdu je trovy štátu povinný zaplatiť navrhovateľ, ktorý o vykonanie tohto dôkazu žiadal. Súd dôkaz nehodnotil potom, ako ho spochybnila odporkyňa v 1. rade, keď namietala, že dcéra navrhovateľa pracuje v ČSOB a navrhovateľ pôvodnú listinu o stave účtov poručiteľa /k čomu vykonaný dôkaz smeroval/ mohol získať neoprávnene, prostredníctvom dcéry.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Bratislave, dňa 9.12.2008