Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-38-1999.pdf
PDF · 80.61 KB
No categories available
33C/38/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J.. P. M., C.., bytom Ž. č. X,. XXX. XX. B., proti odporcovi : M. Č. B. R., M. Ú., K. XX,. XXX. XX B., zast : J.. A. D., advokátom so sídlom T. XX. XXX. XX. B., o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 13.488,50,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 12. 04. 1999 sa navrhovateľ domáhal pôvodne voči odporcom v 1. rade : B., P. M. Č. B. R., v 2. rade : M. Č. B. R., M. Ú. M. Č. B. R. a v 3. rade : B., H. M. S., M. H. M. S. náhrady škody, bez jej presnej špecifikácie s odôvodnením, že odporcovia v 1. -3. rade si voči nemu nesplnili zákonnú povinnosť a neuzavreli s ním v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. ako s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu najneskôr do 31. 07. 1997 a odporca v 1. rade v roku 1996 následne uzavrel nájomnú zmluvu s iným subjektom a prenajal mu spoločné časti tomuto subjektu prenajal priestory, na ktorých má i on svoj podiel.
Neskôr navrhovateľ podaním zo dňa 08. 02. 2007 a doplneným návrhom zo dňa 02. 10. 2007 zobral navrhovateľ návrh voči odporcovi v 1. a 3. rade späť a žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že odporca v 1. rade bol uznesením MZ č. 588/02/06 zo dňa 28. 02. 2006 k 31. 12. 2006 zrušený a práva a povinnosti prešli na odporcu v 2. rade. Návrh voči odporcovi v 3. rade vzal späť s odôvodnením, že odpadol dôvod, aby tento bol v prejednávanej veci odporcom.
Tunajší súd uznesením č. k. 33C 38/99-233 zo dňa 08. 10. 2008, právoplatne konanie voči odporcovi v 3. rade zastavil. Voči odporcovi v 1. rade konanie zastaviť uznesením nebolo potrebné, nakoľko tento subjekt zanikol zo zákona a v zmysle § 107 ods. 4 O. s. p., súd konal s jeho právnym nástupcom, ktorým je súčasný odporca.
Navrhovateľ po viacerých pokusoch súdu o zadefinovanie žalovanej sumy, toto urobil podaním zo dňa 01. 10. 2007 a túto nakoniec stanovil na sumu 70.000,- Sk.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi - dvomi návrhmi zmluvy o prevode vlastníctva bytu adresovanými navrhovateľovi, , nájomnou zmluvou
č. 8/97 zo dňa 10. 12. 1998, nájomnou zmluvou č. 16/92 zo dňa 06. 08. 1996, LV č. 4787, 5660 a 5661, oboznámil sa s obsahom spisov tunajšieho súdu č. k. 33C 42/99, 10C 36/2005, 19C 170/2006, 11C 152/2004, pokus o zmier zo dňa 17. 03. 1998 a ostatnými dokladmi v spise založenými a zistil tento skutkový stav :
Z pripojených spisov tunajšieho zistil nasledovné : V súdnom konaní 33C 42/1999 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX na Ž. ul. č. X v B., nakoľko tento odmietol akceptovať návrh ním vypracovanej zmluvy, ktorý mu navrhovateľ predložil. Súd rozsudkom zo dňa 18. 12. 2000 a právoplatným dňa 28. 03. 2001 tento jeho návrh zamietol. V súčasnosti sa navrhovateľ opätovne pred tunajším súdom pokúša v konaní 11C 152/2004 dosiahnuť nahradenie prejavu vôle k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva voči odporcovi, ktoré je t. č. prerušené. V konaní 10C 36/2005 a 19C 170/2006 odporca žaluje navrhovateľa o nedoplatky na nájomnom.
Z výsluchom navrhovateľa súd zistil, že sa pridŕža svojich písomných vyjadrení v spise založených, najmä podania zo dňa 23. 11. 2006. Odporca mu spôsobil škodu tým, že odpredal časť majetku, ktorý mu (navrhovateľovi) patril a odmietol sním uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, čím naviac platí ešte stále aj nájomné. Zároveň mu za predanú časť majetku odporca neposkytol patričnú časť kúpnej ceny. Sporným majetkom je nebytový priestor zapísaný na LV č. 5660a 5661, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve K. a E. J. a R. D.. Výška škody predstavuje sumu 70.000,- Sk a príslušenstvo k nej, t. j. úroky z omeškania si uplatňuje nasledovne : za rok 2000 od 01. 06. 2001 do zaplatenia, za rok 2001 od 01. 06. 2002 do zaplatenia, za rok 2002 od 01. 06. 2003 do zaplatenia, za rok 2003 od 01. 06. 2004 do zaplatenia, za rok 2004 od 01. 06. 2005 do zaplatenia, za rok 2005 od 01. 06. 2006 do zaplatenia, za rok 2006 ods 01. 06. 2007 do zaplatenia. Návrhu žiadal v celom rozsahu vyhovieť, trovy konania si uplatnil vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že tento popiera, že by si svoju povinnosť voči navrhovateľovi v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. nesplnil. On navrhovateľovi návrh zmluvy o prevode vlastníctva k spornému bytu predložil, avšak on s ním nesúhlasil. Preto sa on do omeškania s povinnosťou plniť dostať nemohol, keď naviac navrhovateľ je povinný poskytnúť súčinnosť podľa § 520 Občianskeho zákonníka, čo však neurobil. Navrhovateľ sa v súčasnosti voči nemu domáha v súdnom konaní 11 C 152/2004 vyhlásenia prejavu vôle, aby súd nahradil ich prejav vôle s uzavretím zmluvy o odpredaji bytu, avšak toto konanie je prerušené, nakoľko navrhovateľ ma nedoplatky na nájomnom. Navrhovateľ sa teda nemôže domáhať náhrady škody a úrokov z omeškania, pretože túto situáciu si zavinil sám a nie odporca. Tiež mu nie je zrozumiteľné vyjadrenie navrhovateľa, z akého dôvodu sa domáha kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti. Žalobou uplatnený nárok navrhovateľovi titulom náhrady škody nepatrí, a to z dôvodu neexistencie zákonného porušenia povinnosti odporcu podľa § 42 Obč. zákonníka. Odporca predložil navrhovateľovi celkom dva návrhy zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu na Ž. ul. č. X v B., ktoré navrhovateľ odmietol podpísať, pričom ostatní nájomcovia bytov na Ž. ul. č.X v B. predložené návrhy zmlúv podpísali a stali sa tak ich legitímnymi vlastníkmi. Pokiaľ sa týka návrh o zaplatenie ušlého nájomného za prenájom nebytových priestorov na Ž. ul. č. X. v B., odkazujeme na ust. § 16 ods. 7 posledná veta v spojení s § 10 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého nájomné za užívanie takýchto priestorov je príjmom do fondu prevádzky, údržby a opráv príslušného domu a preto si naň nemôže robiť v žiadnom prípade nárok ani vlastník jednotlivého bytu v bytovom dome a už vôbec tento nárok nepatrí nájomcovi bytu. Nárok navrhovateľa na škodu za podiel na kúpnej cene za odpredaj nebytových priestorov dôvodný nie je tiež, nakoľko tento patrí vlastníkovi bytu a nie nájomcovi. S navrhovateľom je problematické sa dohodnúť na obsahu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a z týchto dôvodov spory pretrvávajú. Návrh z vyššie uvedených dôvodov žiada zamietnuť, trovy konania si uplatňuje, tieto súdu vyčísli písomne v lehote 3 dní.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa vyššie citovaných ustanovení a konštatuje, že nárok navrhovateľa dôvodný nie je.
Dôkazné bremeno zodpovednosti odporcu za škodu zaťažovalo navrhovateľa, ktorý bol povinný preukázať, že odporca v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka porušili právnu povinnosť, v dôsledku ktorej mu vznikla škoda a preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, čo sú základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
Podľa uznesenia NS ČR zo dňa 23. 05. 2005, sp. zn. 25 Cdo 773/2004 predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne, t. j. ak nie je splnený jeden z predpokladov, nie je treba sa zoberať otázkou splnenia ostatných predpokladov. .
Navrhovateľ svojim návrhom nepreukázal už 1. základný zákonný predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu, a to porušenie právnej povinnosti odporcom. Naopak, odporca sa úspešne ubránil jeho tvrdeniu, že si odmietol splniť svoju zákonnú povinnosť a sporný byt mu podľa § 29 a zák. č. 182/1993 Z. z. odpredať. Táto skutočnosť tvrdená odporcom bola preukázaná a jednoznačne vyplývala z obsahu pripojených spisov tunajšieho súdu, ako boli vyššie uvedené. Navrhovateľ iba ako nájomca sporného bytu, preto ani nemôže s úspechom uniesť dôkazné bremeno vo veci, jeho podania sú zmätočné a nezrozumiteľné. Súd v prejednávanej veci nezistil neochotu odporcu s navrhovateľom o obsahu zmluvy rokovať, práve naopak, toto odporca deklaroval i na pojednávaní konanom dňa 06. 12. 2006, avšak ako odporca podaním zo dňa 21. 09. 2007 súdu oznámil, napriek jeho snahe o mimosúdne vyriešenie sporu, k dohode medzi stranami nedošlo. Súd konštatuje, že tieto problémy si navrhovateľ svojím konaním spôsobuje sám a nie odporca.
Na základe vyššie citovaných ustanovení a judikatúry sa súd ďalšími predpokladmi uplatneného nároku za zodpovednosti za škodu, t. j. výškou škody a príčinnou súvislosťou medzi nimi ani nezaoberal, i s ohľadom na zmätočnú a nejasnú špecifikáciu škody, ktorú navrhovateľ sústavne svojimi podaniami, ktoré sú obsahom spisu menil.
Preto súd o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal v spore úspešným odporcovi plnú náhradu trov, ktoré vynaložili v konaní titulom právneho zastúpenia a to za 3 úkony právnej pomoci : príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 06. 12. 2006, 1 úkon po á 1.371,- Sk + 2x režijný paušál po 178,- Sk, náklady predošlej právnej zástupkyne a 3 úkony po 2.750,- Sk, za účasť na pojednávaniach dňa 08. 10. a 26. 11. 2008 a písomne vyjadrenie zo dňa 26. 11. 2008, t. j. 8.250,- Sk + 19 % DPH + 3x režijný paušál po 191,- Sk, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť, vrátane jeho príloh, v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.