Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/30/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu A. W., bytom E. F. XX, proti žalovanej v 1. rade B. W., bytom B. XXX, žalovanej v 2. rade P. K., bytom B. XXX a žalovanému v 3. rade D. W., bytom B. XXX, v konaní o určenie neplatnosti závetu, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v 1. až 3. rade sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodnou žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 23.02.2000 proti pôvodne žalovanému F. W., bytom B. XXX domáhal určenia, že závet poručiteľky L. W., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXX, zomrelej XX.XX.XXXX, spísaný formou notárskej zápisnice notárky JUDr. L. Y., číslo N 51/98, zo dňa 12.03.1998 je neplatný z dôvodu mentálnej zdravotnej nespôsobilosti poručiteľky na jeho zriadenie. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že o existencii závetu sa dozvedel 14.10.1999. Už počas vianočných sviatkov 1997 sa poručiteľka, ktorá je matkou A. a F. W., nachádzala kvôli silnej skleróze v takom zdravotnom stave, že svojich najbližších príbuzných, s výnimkou žalobcu, nespoznávala. Matka v čase spísania závetu 12.03.1998 podľa názoru žalobcu nebola schopná rozpoznať a pochopiť zmysel svojho konania. Začiatkom roku 1992, keď bola poručiteľka pri plnom vedomí, žalobcovi odovzdala vlastnoručne spísaný závet, podľa ktorého všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok majú obaja bratia zdediť rovnakým dielom. Písomným podaním z 29.09.2003 označeným ako alternatívny návrh žalobca uviedol, že dopĺňa, aby súd v prípade zamietnutia návrhu na neplatnosť závetu s poukazom na § 38 ods. 2 Obč. zák. rozhodol alternatívne tak, že závet je neplatný v časti 1/2 z dedičského podielu žalobcu s poukazom na § 479 Obč. zák. Na pojednávaní 10.11.2003 (čl. 135 súdneho spisu) žalobca navrhol rozšírenie návrhu tak, aby súd vyslovil, že závet uvedenej poručiteľky je neplatný z dôvodu nedostatku vlastnoručného podpisu. Na pojednávaní 21.01.2009 súd rozhodol o nepripustení zmeny žaloby z 21.02.2000 navrhnutej písomným podaním žalobcu z 29.09.2003. O zmene žaloby vzhľadom na ďalší tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti závetu (nedostatok vlastnoručného podpisu poručiteľky) súd nerozhodoval, lebo ide stále o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej dôvod sa v enunciáte rozsudku nevyslovuje .

Žalovaný F. W. dňa 11.09.2008, teda počas konania zomrel. Podľa zistenia súdu jeho do úvahy prichádzajúcimi dedičmi sú manželka B. W. a deti P. K. a D. W., s ktorými súd v zmysle ustanovenia (ďalej len Obč. súd. por.) pokračoval v konaní ako s univerzálnymi sukcesormi.

Pôvodne žalovaný F. W. písomným vyjadrením z 02.10.2000 uviedol, že rozhodnutie poručiteľky spísať závet bolo jej vlastné, v tom čase bola v dobrom predovšetkým psychickom zdravotnom stave. Je pravdepodobným, že práve predchádzajúci závet z 08.03.1992, o ktorom sa on dozvedel až počas dedičského konania, bol vyhotovený pod vplyvom žalobcu. Až do jej smrti poručiteľku spolu so svojou manželkou opatroval právny predchodca žalovaných. Matka sa pred ním viackrát vyjadrila, že chce spísať závet bez toho, aby on mal vedomosti o jeho obsahu. Pri spisovaní závetu nebola matka pod vplyvom liekov, ktoré by znižovali jej ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť. Nikdy on ani žiaden jeho príbuzný matku k takémuto úkonu neovplyvňoval.

Žalobca na pojednávaniach uviedol, že o závete sa dozvedel na pojednávaní v dedičskom konaní 14.10.2008, keď mu bol ako osobe zdravotne zrakovo postihnutej čiastočne prečítaný. Má pochybnosť aj o pravosti podpisu matky, pretože posledné mesiace si nepodpisovala ani prevzatie dôchodku. Matka mu viackrát spomínala, že jeho brat F. a jeho blízki sa zaujímajú o majetok, preto mu odovzdala prvý závet. Na spísaní závetu do notárskej zápisnice sa mama podieľala len fyzickou prítomnosťou. Matka bývala sama. Keď k nej prišiel začiatkom augusta 1997, ťažko sa s ňou komunikovalo. Keď jej blahoželal k 85-tym narodeninám hovorila, že je stará, už má 84 rokov. Jeho manželku označila za spoločníčku z kúpeľov. Keď ju chcel vziať k sebe, najprv o tom s ňou hovorili, keď sa vrátili, sedela na posteli a plakala a kričala, že nikde nejde. Zrejme bola ovplyvnená, aby k nim nešla. Najmä posledný rok pred úmrtím potrebovala opateru, ktorú jej zabezpečoval právny predchodca žalovaných, brat žalobcu F. a suseda B. W.. Žalobca matku navštevoval každý týždeň, alebo každé dva týždne, pretože v tom čase pracoval v A.. Brat F. a jeho manželka B. boli dôchodcovia, takže mali lepšie podmienky, aby sa mohli o matku starať. Za toto opatrovateľstvo bol ochotný urobiť aj nejaké majetkové ústupky. V jeho domácnosti neboli podmienky na dlhodobé bývanie matky. Brat hovoril, že posledných 14 - 15 mesiacov pred smrťou si matka už nevedela zakúriť, uvariť ani čaj. V súdnom spise je založená (čl. 6) fotokópia písomnosti označenej ako odpis závetu, kde podľa osvedčovacej doložky fotokópia súhlasí s originálom pozostávajúcim z dvoch strán. On nemá vedomosť o tom, kde sa nachádza druhá strana tohto dokladu. Na spísanie závetu bola u notárky matka ohlásená osobou, ktorej totožnosť právny predchodca žalovaných oznámiť nechcel. Ak matka napísala prvý závet a druhý, v ktorom prvý nespomína, zrejme nevedela o čo ide. Zdravotný stav matky v čase pred spísaním závetu bol úmerný jej veku. Matka strácala pamäť. B. W. sa s L. W. hnevala 30 rokov, ich vzťahy sa nápadne zlepšili pred záverom života poručiteľky. Má vedomosť o tom, že matka bola asi štyrikrát hospitalizovaná, tieto skutočnosti zo znaleckého lekárskeho posudku neboli čitateľnými. Netvrdí, že boli alebo neboli predložené súdnemu znalcovi. Matka podľa lekárskej správy trpela tremorom rúk, podpis na záveti takéto znaky nenesie. Text závetu je ladený minimálne stredoškolskou formou, matka nemohla pochopiť pojmy tam uvedené ako sú majetok hnuteľný, nehnuteľný, pohľadávky, veci a práva. Matka mala pred smrťou tri vkladné knižky pred rokom 1995, ktoré mu zverila do opatery. Všetky zneli na jej meno. V auguste 1995 bolo vybraných z vkladnej výhernej knižky, na ktorú boli prevedené aj vklady z dvoch vkladných knižiek, F. W. 42.500,-Sk. Vkladná knižka znela na meno A. W., deň alebo dva po smrti matky z nej bolo vybraných 20.000,-Sk. Zvyšok vkladu z vkladnej knižky, ktorá bola stornovaná, minul na svoje súdne trovy žalobca vo výške niekoľko desaťtisíc korún. Podľa vedomosti žalobcu vklad na tejto vkladnej knižke predmetom dedenia nebol. Zostatok na vkladnej knižke bol okolo 73.000,-Sk. V čase úmrtia matky tam bolo okolo 100.000,-Sk. K týmto transakciám dochádzalo asi v roku 1997. Matka chápala zmysel týchto peňažných transakcií. Navrhol doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a znaleckým posudkom z odboru grafológie, ako aj výsluchom znalkyne, ktorá grafologický znalecký posudok podala. Poukázal na to, že v konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. bol matke ustanovený opatrovník. V grafologickom znaleckom posudku je uvedené, že podpisy na záveti sú podpismi L. W.. Je použité množné číslo, keď ďalej je uvádzané, že závet má len jeden podpis. Ďalší syn poručiteľky T. W. zomrel ženatý, bezdetný.

Právny predchodca žalovaných F. W. na pojednávaniach uviedol, že matka sa domáhala návštevy notára, išla k nemu dobrovoľne. Hovorila v tom zmysle, kto ju doopatruje, tomu majetok podpíše. Žalobca za mamou chodieval každé dva týždne, nezakúril jej; u neho v E. F. bola matka opatrovať húsatá, ale žalovaný ju musel po dvoch mesiacoch odtiaľ zobrať. O prvom závete právny predchodca žalovaných nevedel a nepoznal ani znenie druhého závetu, ktorý im bol prečítaný až v dedičskom konaní. Asi dva roky pred smrťou začala matka hovoriť o tom, že chce spísať závet. Doslovne nepovedala, komu majetok nechá. Rodina žalovaného sa o ňu starala od otcovej smrti, teda od roku 1983 s výnimkou dvoch mesiacov roku 1992, kedy bola u žalobcu. Sedem rokov sa manželka žalobcu s L. W. hnevala.

B. W. jej nosila obedy vybavené rodinou žalovaného z JRD v C. G., keď tam prestali variť, obedy jej nosievala jeho rodina. K notárke matku doviezla nevesta žalovaného, mama vošla dnu do kancelárie, on fajčil na schodoch a nevesta bola pri ňom. Matka bola vnútri asi trištvrte hodiny. Bratovi nepovedal o tomto z dôvodu narušených vzťahov. Matku na spísanie závetu k JUDr. Y. objednal jeden jeho kamarát z L., ktorého meno nechce uviesť. Odviezli ju autom, lebo sa bála ísť autobusom, aby jej neprišlo zle a nebola cestovať zvyknutá. Lekárka MUDr. U. matku navštevovala každý mesiac asi dva roky pred smrťou. Podania v súdnom spise tunajšieho okresného súdu čl. 3 a čl. 7 písala jeho manželka. Doručenku k platobnému rozkazu v tej istej veci pre adresátku L. W. podpísal on ako svedok. Vo svojej výpovedi z 27.11.1998 v tomto konaní pod poslednou dobou, v ktorej matka nemala byť svojprávna rozumel to, že sem-tam mala matka výkyvy, ale vedela, čo hovorí, len dakedy zabúdala. Pod poslednou dobou mal na mysli obdobie ani nie rok pred smrťou. V čase spisovania závetu bola matka 100% svojprávnou. V roku 1997 spočiatku s vkladnou knižkou na meno L. W. disponoval, vkladal tam dôchodok, po vklade matke vkladnú knižku vrátil. Vkladná knižka bola ešte za života matky prepísaná na žalobcu; neohlásili ju v dedičskom konaní, lebo sa so žalobcom dohodli, že si vklad rozdelia na polovice.

Na pojednávaní 01.10.2003 B. W. ako svedkyňa uviedla, že písomnosť čl. 3 súdneho spisu sp.zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš je písaná jej rukopisom. Išlo o spor z kupónovej privatizácie, testiná L. W. mala ísť na súd, bola vo vysokom veku. Prosila ich, aby niečo spravili, aby na súd nemusela chodiť. Klamali, že testiná má vysokú sklerózu, čo bolo chybou. Nepovedali súdu, že tieto údaje nie sú pravdivé, neboli informovaní o tom, že sa to dá odvolať. Obsah listu písali spoločne s manželom po spoločnej porade, aby vyhoveli testinej. Chceli ju ochrániť, aby nemusela ísť na súd. Na spísanie závetu poručiteľku odviezli, doprevádzala ju ich nevesta L. W.. Svokra chodila po dome, na jar vyplela záhradu, ale do obchodu vzdialeného asi 500 metrov od domu už nezašla.

Svedkyňa MUDr. B. U. na pojednávaní uviedla, že si na pacientku L. W. pamätá, navštevovala ju jedenkrát mesačne. Jej psychický a fyzický stav bol primeraný veku, mala problémy so srdcom, ktoré vyústili do ľahkej cievnej príhody, na ktorú aj zomrela. V deň úmrtia medzi 14.00 hod. a 16.00 hod. pri nej našla nevestu B. W., ktorej svedkyňa oznámila, že L. W. odchádza. Psychická stránka pacientky bola celú dobu dobrá, primeraná jej veku, mala známky sklerózy, do poslednej chvíle tkala ručne predložky. Syna volala môj drahý F.. Pri pacientke svedkyňa stretávala F. W. - chodil jej vyčistiť pec, nosil jej stravu navarenú jeho manželkou, predtým jej nosili stravu z družstva. Pacientka lekárku poznala, pol hodinu alebo hodinu pred úmrtím jej na vetu, že sa uvidia neskôr kývla rukou. Stalo sa, že zabudla vypnúť varič, preto sa o ňu starali rodinní príslušníci. Majetkové náležitosti ani to, že bola u notára, pacientka nespomínala. Pani W. bola orientovaná v čase, priestore, vedela aký je deň aj čo jedla. Jej zdravotný stav bol rovnaký aj pol roka pred smrťou. Nechcela ísť do nemocnice, stále hovorila, že má dobrého syna, že sa o ňu postarajú. Známky duševnej poruchy u L. W. neboli. Jej duševná spôsobilosť bola primeraná veku. Na duševnú činnosť pacienta majú vplyv len ťažšie formy ochorenia skleróza; u pani W. o takéto nešlo. Ani raz sa nestalo, že by poručiteľka svedkyňu pri návštevách nespoznala. Tremor rúk sa môže prejaviť na písomnej podobe rukopisu, u L. W. tremor bol, ale nie hrubý. Na otázku, či sa mohlo stať, že znaky tremoru rúk neboli prítomné v jednom podpise, svedkyňa odpovedať nevedela. Zdravotná dokumentácia L. W. bola do L. zaslaná kompletná.

Svedkyňa L. T. vo svojej výpovedi uviedla, že s L. W. bola v kontakte každý deň aj posledného pol roka jej života. Dennodenne sa porozprávali, niekedy jej svedkyňa kúpila chlieb alebo kávu. Pokiaľ ide o jej duševné schopnosti v bežných veciach, L. W. bola v poriadku. Hovorila svedkyni o záhrade, o tom ako jej F. príde umyť oná, ako jej nosia navarené jedlo. Podľa názoru svedkyne nebola duševne chorá a myslí si, že nezabúdala. Vždy vedela aký je deň, aká hodina, za nákup sa vždy sa pekne poďakovala. O majetkových záležitostiach sa nebavili. O tom, či bola u notára L. W. nehovorila. Poznala hodnotu peňazí, vedela si skontrolovať výdavok. Dôchodok poberala, čakala poštárku, nevie či tak bolo až do konca. Nestalo sa v roku 1998, že si poručiteľka svedkyňu pomýlila s inou osobou. Keď bola poručiteľka chorá, denne tam chodievala nevesta B. a syn F..

Svedkyňa L. S. vo svojej výpovedi uviedla, že bola susedou poručiteľky L. W., rozprávali sa o všeličom. Nemala pocit, že L. W. nevie, o čom sa rozprávajú. Nevie, či si dôchodok L. W. preberala sama. Poručiteľka nespomínala, že chce usporiadať majetkové vzťahy a nepochválila sa s tým, že bola v meste

u notára. Keď jej svedkyňa zaobstarala nákup nestalo sa, že by jej bola poručiteľka vyplatila nesprávne bankovky alebo mince. Vedela, akú sumu si svedkyňa pýta a akú jej má dať. M. sa, že by uprostred reči poručiteľka zabudla, o čom sa rozprávali. Žalobcu na návšteve u L. W. videla málokedy, občas ho videla rýľovať v záhrade a dosť.

Žalovaná v 1. rade na pojednávaniach uviedla, že má záujem sa dohodnúť, pretože peniaze u žalobcu nie sú. Nech žalobca povie, ako si to predstavuje. Dedičské konanie po neb. F. W. skončené nie je. Tento súd nerieši to, kto a v akej výške koľko bude dediť, ale neplatnosť závetu.

Žalovaní v 2. a 3. rade prejavili súhlas s výpoveďou žalovanej v 1. rade.

Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp.zn. D 945/98, D/Not. 2/99 je preukázaným, že poručiteľka L. W., nar.XX.XX.XXXX v T. zomrela XX.XX.XXXX v B., úmrtie nahlásil syn F. W.. Podľa zápisnice z 8.12.1998 spísanej súdnou komisárkou JUDr. L. Y. je zisteným, že zomrelá zanechala závet z 12.03.1998 spísaný do notárskej zápisnice N 51/98, NZ 49/98 notárky JUDr. M. Y. so sídlom C. L., Ul. X. L. XXXX, kde bol aj v úschove. Zapísaný je v zozname závetov Okresného súdu Liptovský Mikuláš Zz 23/98. Na rubovej strane tejto zápisnice sa nachádza odpis závetu poručiteľky z 12.03.1998 N 51/98, NZ 49/98 notárky JUDr. L. Y., ktorý bol vyhlásený dňa 08.12.1998. Táto fotokópia podľa osvedčovacej doložky notárky doslovne súhlasí s originálom pozostávajúcim z dvoch strán. Ide o úplný odpis, na listine neboli vykonané žiadne zmeny. Zo zápisnice spísanej 28.01.2000 súdnym komisárom JUDr. L. R., notárom v C. L. sp.zn. D 945/98, D/Not. 2/99-63 súd zistil, že účastník Ľudovít W. po prečítaní závetu tento namietol čo do formálnej aj materiálnej platnosti neveriac, že závet spísala jeho matka, keď tvrdil, že v závete nie je ani jej podpis. Na to bol poučený o povinnosti v lehote 30 dní podať žalobu na Okresný súd Liptovský Mikuláš o neplatnosť závetu.

Z pripojeného spisu N 51/98, notárky JUDr. L. Y. so sídlom v C. L., Ul. X. L. XX súd zistil, že dňa 12.03.1998 sa k notárke dostavila účastníčka L. W., bytom B. XXX, r.č. XXXXXX/XXX, ktorej osobná totožnosť bola zistená z občianskeho preukazu a ktorej notárka do tejto notárskej zápisnice spísala závet, podľa ktorého celý majetok ako hnuteľný, tak aj nehnuteľný, pohľadávky, veci a práva, ktoré v čase svojej smrti poručiteľka bude vlastniť a ktoré budú tvoriť predmet dedičstva zanecháva svojmu synovi F. W., bytom B. XXX, r.č. XXXXXX/XXX za to, že sa o ňu v jej starobe stará, poskytuje jej všetku potrebnú starostlivosť a pomoc. V prípade, ak by poručiteľku neprežil, nech pripadne celý majetok jeho deťom v rovnakých čiastkach. Žiada svojho druhého neopomenuteľného dediča syna A. W., aby túto jej poslednú vôľu bez výhrad rešpektoval. V rubrike L. W. je podpis notárky JUDr. Y., rubriku JUDr. L. Y., notár podpísala poručiteľka L. W.; závet je na prvej strane opatrený odtlačkom pečiatky notárky so štátnym znakom. Na rubovej strane závetu je uvedené, že bol vyhlásený 08.12.1998. Zároveň dňa 12.03.1998 bolo poručiteľke vydané notárkou potvrdenie o tom, že má na podpísanom notárskom úrade spísaný závet, ktorý je zapísaný aj v zozname závetov Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Potvrdenie obsahuje vlastnoručný podpis poručiteľky. Notárka oznámila Okresnému súdu Liptovský Mikuláš spísanie závetu písomnosťou z 12.03.1998 doručenou podľa prezenčnej súdnej pečiatky Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 13.03.1998.

Z fotokópie uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. (právna vec žalobcu P. U., a.s. Q. proti L. W. o zaplatenie 2.000,-Sk) súd zistil, že žalovanej L. W. bol ustanovený opatrovník F. W. z dôvodu, že žalovaná je vážne zdravotne postihnutá v zmysle

Zo znaleckého posudku znaleckého ústavu L. N. M. - psychiatrická klinika č. 16/2003 je preukázané, že nebohá L. W., nar.XX.XX.XXXX zomrelá XX.XX.XXXX, netrpela žiadnou psychickou chorobou ani duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. Išlo u nej o tzv. psychoorganický syndróm nepsychotický, teda kvantitatívne zmeny psychických funkcií (poruchy pamäte, spomalenosť, poruchy spánku, celková slabosť). L. W. dňa 12.03.1998 netrpela duševnou chorobou, ani duševnou poruchou v užšom zmysle, pre ktorú by nemohla pochopiť právne následky spísania závetu do notárskej zápisnice a jej obsah. Dňa 12.03.1998 u poručiteľky nešlo o takú duševnú poruchu, ktorá by podmieňovala nespôsobilosť na právny úkon v čase spísania závetu do notárskej

zápisnice. Išlo u nej o psychoorganický syndróm nepsychotický, ktorý nebol takého charakteru, aby ovplyvňoval luciditu vedomia, konanie nebohej, jej podstatnú ovplyvniteľnosť konania a zmysel právneho úkonu spísania závetu a jeho obsahu. Dva dni pred spísaním závetu bola nebohá L. W. ošetrená lekárom, bol jej aplikovaný liek skvalitňujúci dýchanie, stimulujúci CNS (mozog), zvyšujúci sťahovanie srdca (Sinttophyllin). Liek Xanidil rozširuje cievy, zlepšuje cievne prekrvenie, hlavne na periférii a zlepšuje metabolizmus mozgu a jeho prekrvenie. Za predpokladu užívania týchto liekov bol zdravotný stav L. W. v čase spísania závetu 12.03.1998 stabilizovaný. Uvedená liečba pravdepodobne mala priaznivý efekt aj na jej duševný stav (oživenie, stimuláciu duševnej činnosti, aj keď pravdepodobne prechodne). Psychické zmeny charakteru psychoorganického syndrómu neboli takej závažnosti a takého stupňa, že by nebohá nemohla dostatočne posúdiť dôsledky svojho konania a nemohla pochopiť právne následky spísania závetu do notárskej zápisnice, aby nemohla pochopiť jej obsah. Ovplyvniteľnosť jej osoby a konania v čase podpisu závetu bola len v nepodstatnej miere a bola zapríčinená predovšetkým telesným stavom nebohej (zhoršená mobilita, celková telesná slabosť).

Zo znaleckého posudku č. 35/2008 PhDr. PaedDr. V. P., znalkyne z odboru písmoznalectvo súd zistil, že podpis na znenie L. W. v závete z 12.03.1998 je vlastnoručným podpisom L. W., naposledy bytom B. XXX. Znalkyňa dospela k takémuto záveru vyhodnotením uvedených aj neuvedených nálezov a s ohľadom na charakter sporného podpisu a na kvalitu porovnávacích podpisov.

Podľa (ďalej len Obč. zák.) neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 476d ods. 1 Obč. zák. poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa § 479 Obč. zák. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporu, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa (ďalej len Obč. súd. por.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 175k ods. 1, 2 Obč. súd. por. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to závetu poručiteľky L. W.. V zmysle § 175k ods. 2 Obč. súd. por. základným predpokladom pre to, aby sa súd zaoberal meritórnym posúdením veci je dodržanie lehoty pre podanie žaloby. Tu súd poukazuje na to, že v zmysle platnej právnej úpravy mal byť žalobca odkázaný na podanie žaloby uznesením; v skutočnosti bol odkázaný na jej podanie osobne súdnym komisárom dňa 28.01.2000, čo je zachytené v zápisnici z tohto dňa sp.zn. D 945/98, D/Not. 2/99-63 súdneho komisára JUDr. L. R., notára so sídlom v C. L.. Nedodržanie tohto zákonného postupu (keď proti takémuto uzneseniu je prípustné odvolanie), nemôže byť na ťarchu účastníka konania. Žaloba bola podaná na tunajšom okresnom súde 23.02.2000, teda včas. Žalobca sa domáhal svojou žalobou určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V zmysle § 80 písm. c/ Obč.súd.por. základnou podmienkou pre to, aby sa súd takouto žalobou zaoberal, je naliehavý právny záujem na takomto určení. Postavenie žalobu v konaní pred súdom je určené rozhodnutím notára, ktorým dediča odkáže na podanie žaloby. Vzhľadom na charakter konania

by sa bez rozhodnutia o absolútnej platnosti alebo neplatnosti závetu stalo právne postavenie žalobcu neistým. Ďalej súd prihliadal na okruh účastníkov konania. Nebohá poručiteľka L. W. zanechala ako dedičov svojich synov A. a F. W.. Právnou nástupkyňou jej ďalšieho syna, nebohého T. W. bola len manželka L. W.. Právnymi nástupcami poručiteľky L. W. vzhľadom na postupnosť dedičských skupín sú potom len jej synovia A. a F. W.. Keďže F. W. za konania zomrel, súd pokračoval v konaní s jeho do úvahy prichádzajúcimi dedičmi. Pokiaľ ide o meritórne posúdenie veci, súd nezistil žiaden z dôvodov tvrdených žalobcom, ktoré by mali zakladať absolútnu neplatnosť závetu poručiteľky L. W., zriadeného do notárskej zápisnice dňa 12.03.1998. Z výpovedí svedkýň L. T. a L. S., ktoré žili v susedstve poručiteľky, súd nezistil správanie poručiteľky nasvedčujúce jej duševnú poruchu. Naopak poručiteľka bola orientovaná časovo aj priestorovo, poznala hodnotu peňazí, nemýlila si tieto svedkyne s inými osobami. Aj svedkyňa MUDr. B. U., ktorá zabezpečovala o poručiteľku zdravotnú starostlivosť pri svojich návštevách ako osoba disponujúca odbornými vedomosťami nepobadala príznaky duševnej poruchy poručiteľky. Jej duševnú spôsobilosť hodnotila ako primeranú veku, bez známok duševnej poruchy. Pacientka ju poznala ešte pol hodinu pred svojim úmrtím. Psychická stránka poručiteľky bola primeraná jej veku so známkami sklerózy. Napokon, aj žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že matka v r. 2007 chápala zmysel finančných transakcií robených s jej vkladnými knižkami. Rozhodujúcim pre posúdenie duševnej poruchy bol znalecký posudok znaleckého ústavu L. N. M. č. 16/2003. Tento preukázal, že poručiteľka netrpela v čase zriadenia závetu žiadnou psychickou chorobou, ani duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. Psychoorganický nepsychotický syndrómom, ktorým poručiteľka v čase zriadenia závetu trpela, nebol charakteru ovplyvňujúceho luciditu vedomia ani konanie nebohej, jej podstatnú ovplyvniteľnosť konania a zmysel právneho úkonu a jeho obsahu. Naopak, poručiteľke bola aplikovaná liečba stimulujúca mozog, zlepšujúca jeho metabolizmus a prekrvenie, stimulujúca duševnú činnosť, aj keď pravdepodobne len prechodne. Vzhľadom na takéto závery znaleckého dokazovania zohľadňujúc, že bolo nariadené práve z dôvodu vylúčenia pochybností priamo znaleckým , súd nevyhovel procesnému návrhu žalobcu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Skutočnosť, že v konaní tunajšieho okresného súdu bol ustanovený poručiteľke opatrovník je zanedbateľnou vzhľadom na to, že tento jej bol ustanovený v konaní sp.zn. v zmysle Obč. súd. por. z dôvodu, že poručiteľka ako žalovaná bola vážne zdravotne postihnutá. Z takéhoto odôvodnenia súdneho rozhodnutia nemožno vyvodiť, že ide o zdravotný postih psychický. Navyše žalovaná v 1. rade dňa 01.10.2003 v pozícii svedkyne uviedla, že poručiteľka ju a jej manžela prosila, aby niečo spravili, aby na súd nemusela chodiť a oni súdu uviedli nepravdivý údaj o tom, že testiná má vysokú sklerózu.

Následne žalobca ako ďalší dôvod, pre ktorý by nemal byť testament absolútne platný, uviedol nedostatok formálnej náležitosti závetu zriadeného do notárskej zápisnice, ktorým je vlastnoručný podpis. Toto tvrdenie žalobcu je vyvrátené znaleckým posudkom súdnej znalkyne PhDr. PaedDr. V. P. z odboru písmoznalectvo. Znalkyňa dospela k takémuto záveru podrobným skúmaním sporného podpisu a kvality porovnávacích podpisov. Pokiaľ v tejto súvislosti namietal žalobca, že súdna znalkyňa použila množné číslo slova podpisy a vyslovil pochybnosti o tom, čo bolo predmetom znaleckého skúmania, tu súd poukazuje na to, že nasledujúca zvyšná časť inkriminovanej vety je formulovaná v jednotnom čísle (napr. použité sloveso byť je použité v tvare je, nie v tvare množného čísla sú ). Ďalej pokiaľ poukazoval žalobca na to, že je hovorené o prvej strane závetu a vzniká pochybnosť, či závet nemal viac strán, tu súd poukazuje na ustanovenia Notárskeho poriadku, resp. Kancelárskeho poriadku pre notárov, upravujúce náležitosti notárskych zápisníc. Z týchto dôvodov súd nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie a nevypočul súdnu znalkyňu na odstránenie týchto rozporov, nakoľko by to bolo nadbytočným. Súd považoval za nadbytočné aj skúmanie, či znalecký ústav mal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky; pokiaľ by zdravotná dokumentácia, ktorú mal znalec k dispozícii nepostačovala na zodpovedanie otázok položených súdom formou znaleckého posudku, bol by znalec túto skutočnosť súdu avizoval bez toho, aby znalecký posudok vyhotovil.

Žalobca sa počas konania domáhal pripustenia zmeny žaloby tak, aby sa súd zaoberal aj relatívnou neplatnosťou závetu v zmysle § 479 Obč. zák. Tu súd udáva, že relatívna neplatnosť testamentu nemôže byť predmetom sporu dedičov o dedičské právo v zmysle § 175k ods. 2 Obč. súd. por. Jej podmienky sú natoľko jednoznačné, že vždy ide len o právne posúdenie. Otázka, či je niekto potomkom zostaviteľa, je otázkou osobného stavu. Námietka relatívnej neplatnosti ako nutný predpoklad neplatnosti závetu je úkonom dediča v rámci dedičského konania a musí byť zjavné, či dedič takýto úkon urobil alebo nie. V občianskom súdnom konaní nie je právny záujem na takomto určení. Ten, kto bol účastníkom

dedičského konania a neuplatnil v ňom námietku relatívnej neplatnosti závete, je viazaný výsledkami dedičského konania. Ak niekto nebol účastníkom dedičského konania a nemal preto možnosť uplatniť v ňom námietku neplatnosti závetu v zmysle § 479 Obč. zák., môže sa domáhať svojho práva iným typom žaloby.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 Obč. súd. por. Žalovaní ako úspešní v konaní si právo na náhradu trov neuplatnili, preto im priznané nebolo.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia a po právoplatnosti rozhodnutia o návrhu žalobcu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 5 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.