Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/324/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľa: R. zast.: JUDr. Andrej Danko, advokát, Tomášikova 10/B, Bratislava proti odporcovi: MOTA ENGIL Slovakia, a.s., Miletičova 23, Bratislava, zast.: JUDr. Miroslava Burčíková, Tačevská 21, 085 01 Bardejov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava o zaplatenie 203 354,- Sk s príslušenstvom

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 65 000,- Sk zastavuje.

Súd návrh zamieta.

Súd úspešnému odporcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2007, zmeneným so súhlasom súdu podaním zo dňa 17.12.2007, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 153 354,- Sk titulom náhrady škody a sumy 50 000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia. V časti o zaplatenie sumy 65 000,- Sk zobral navrhovateľ v priebehu konania svoj návrh späť.

Právnym podkladom uplatnenia nároku navrhovateľa na náhradu škody je porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti každej osoby počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a to podľa ustanovenia . Navrhovateľ je majiteľom bytu nachádzajúceho sa vo vrchnej časti hotela umiestnenom na ulici Nám. 1. mája č. 2, 903 01 Senec. Odporca koncom roka 2006 začal vykonávať rekonštrukciu nadstavby Mestského kultúrneho strediska v Senci, ktoré bezprostredne susedí s týmto hotelom. Odporca počas vykonaných prác odkryl pokrytie zabezpečujúce strechu hotela pred prívalovými dažďami. Odporca nepovažoval za potrebné na záver pracovného dňa po dennom ukončení prác zabezpečiť strechu pôvodným krytom, a to napriek niekoľkým upozorneniam navrhovateľa. V dôsledku tohto počínania odporcu došlo k viacnásobnému zatečeniu bytu navrhovateľa dažďovou vodou v časovom období od novembra 2006 až do júna 2007.

Rozsah poškodenia a znehodnotenia bytu vrátane identifikácie poškodeného majetku navrhovateľa a príčin vzniku škodovej udalosti podľa posúdenia technika dokladujú prikladané zápisy o ohliadke škody na majetku. Zápisy boli vyhotovené spol. SLOVEXPERTA s.r.o. v rámci pokusu likvidovať škodovú udalosť v spoločnosti vedľajšieho účastníka ako poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX. Z písomnej korešpondencie poisťovne adresovanej odporcovi sa uvádza, že nakoľko sa jedná o opakované zatečenie, nie je možné túto udalosť považovať za náhodilú. V korešpondencii sa výslovne uvádza, že poistenie zodpovednosti za škodu sa nevzťahuje na prípad nesplnenia si povinnosti odvrátiť hroziacu

škodu, čo dokladujú zápisy stavebného dozoru do stavebného denníka, v ktorých sa upozorňuje na potrebu realizovania opatrenia proti zatečeniu priestorov.

Škodu v konkrétnom prípade predstavujú účelne a preukázateľne vynaložené náklady navrhovateľa v súvislosti s potrebou opätovného zabezpečenia užívania poškodeného bytu. Opravu zabezpečoval navrhovateľ prostredníctvom L., celková škody vo forme úhrady nákladov spôsobená navrhovateľovi predstavuje sumu 138 354,- Sk. Ďalšia škoda predstavuje znehodnotenie posteľného prádla, uterákov a osušiek v miestnosti chyžnej vo výške 15 000,- Sk, ku ktorému došlo počas viacnásobného vytopenia.

Ďalej navrhovateľ uvádza, že v súvislosti so spôsobenou škodou došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu. Majetkový prospech spočíva v tom, že odporca pri vykonávaní rekonštrukčných prác užíval časť strechy o rozlohe 36 m? a časť terasy navrhovateľa o rozlohe 8 m? v časovom období od októbra 2006 do novembra 2007 v dĺžke 14 mesiacov. Peňažné vyjadrenie nájomného, ktoré by navrhovateľ v prípade uzatvorenia zmluvy získal, vyčíslil vo výške 50 000,- Sk. Navrhovateľ pritom vychádzal z nájomného, ktoré sa bežne platí v mieste a v čase užívania obdobných strešných plôch.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.02.2008 uviedol, že neuznáva nárok uplatnený navrhovateľom a to z nasledujúcich dôvodov:

Odporca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z splnil a konštatovanie navrhovateľa, že strecha na ktorej bola vykonávaná rekonštrukcia na základe pokynov mesta Senec - objednávateľa zákazky nebola zabezpečená pôvodným krytom je zavádzajúce, pretože pôvodný kryt bol z tejto strechy odobratý z dôvodu rekonštrukcie nadstavby a strecha počas rekonštrukcie bola vždy po dennom ukončení prác zabezpečená a chránená proti dažďu o čom svedčí jednak fotodokumentácia, faktúry a pokladničné bloky na nákup materiálu na zakrytie strechy ako aj vyjadrenie stavebného dozoru. Navrhovateľ ďalej poukazuje na vyjadrenie poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zo dňa 25.09.2007 a to aj napriek tomu, že ho odporca na stretnutí zo dňa 24.10.2007 informoval o tom, že nesúhlasí s takýmto vyjadrením poisťovne, ktorá podľa jeho názoru nepreskúmala situáciu dôkladne a vychádzala len so stavebného denníka, ktorý je len čiastočný a neúplne popisoval situáciu na stavbe a podáva námietku proti tomuto rozhodnutiu, pretože si nie je vedomý pochybenia. Dňa 19.12.2007 zaslal odporca do poisťovne žiadosť o opätovné prehodnotenie škodových udalostí spolu s ďalšími dôkazmi o tom, že si svoju prevenčnú povinnosť splnil - čo preukázal aj vyjadrením stavebného dozoru k vykonávaným prácam proti zatekaniu dažďovej vody na stavbe. Na základe tejto žiadosti vydala poisťovňa dňa 10.01.2008 rozhodnutie, kde sa konštatuje, že si odporca splnil povinnosť odvrátiť hroziacu škodu. Aj napriek tomu, že si odporca splnil svoju prevenčnú povinnosť, bol ochotný navrhovateľovi prispieť na opravu zatečených izieb v rozsahu zápisov o obhliadke škody na majetku a cien obvyklých na trhu, čo bolo dôvodom stretnutia dňa 24.10.2007, kde odporca navrhovateľovi predložil zápis o obhliadke škody na majetku uskutočnenom nezávislou spoločnosťou - SLOVEXPERTA s.r.o., čím navrhovateľovi preukázal, že rozsah poškodenia nekorešponduje s rozsahom poškodenia uvedenom v súpisoch vykonaných prác navrhovateľa. Na základe dohody s navrhovateľom odporca vypracoval a dňa 30.01.2007 mailom zaslal navrhovateľovi dokumenty, ktoré jednak obsahovali kolónku o rozsahu poškodenia majetku podľa súpisov vykonaných prác navrhovateľa, ako aj kolónku o rozsahu poškodenia majetku podľa zápisov o obhliadke škody na majetku uskutočnenom nezávislou spoločnosťou - SLOVEXPERTA s.r.o., kde bolo jednoznačne vidieť, že rozsah poškodení nekorešpondoval. V týchto dokumentoch odporca na žiadosť navrhovateľa ďalej uviedol aj ceny obvyklé na trhu, ako aj ceny, ktoré by za opravu fakturoval odporca. Na tieto dokumenty odporca nedostal odpoveď, tak sa obrátil na právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa vyjadril, že jeho klient nesúhlasí s údajmi uvedených v dokumentoch a trvá na svojich požiadavkách.

V súvislosti s bezdôvodným obohatením zaslal odporca navrhovateľovi list zo dňa 13.11.2007, kde odporučil adresovať túto požiadavku Mestu Senec - objednávateľovi zákazky, ktorý bol povinný si vysporiadať vzťahy so susediacimi objektmi pred samotnou rekonštrukciou nadstavby, keďže bolo nevyhnutné pri oprave využiť čiastočne aj strechu susediaceho objektu - čoho dôkazom boli aj rokovania s pánom W. a mestom Senec, kde pán W. súhlasí s využitím jeho strechy. V žiadnom prípade strecha navrhovateľa nebola zo strany odporcu používaná za účelom zisku a zo strany odporcu nedošlo k obohateniu. Strecha navrhovateľa bola používaná len z toho dôvodu, lebo nebolo možné inak vykonať práce požadované mestom Senec. V zmysle je vlastník susediacej stavby povinný umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje stavby, pokiaľ to nevyhnutne

vyžaduje údržba susediacich stavieb. Navrhovateľ je teda v zmysle uvedeného povinný strpieť takúto údržbu.

Každopádne dňa 04.10.2006 bola medzi spoločnosťou MOTA ENGIL Slovakia, a.s. a Mestom Senec, so sídlom Mierové námestie 8, 903 15 Senec uzatvorená Zmluva o dielo, v zmysle ktorej Mesto Senec odovzdalo spoločnosti MOTA ENGIL Slovakia, a.s. uvoľnené a vypratané stavenisko, tak aby spoločnosť odporcu mohla nerušene vykonávať stavebné práce na predmetnej stavbe. Na základe vyššie uvedeného nepovažujeme používanie strechy zo strany odporcu ako bezdôvodné obohatenie a táto požiadavka navrhovateľa je bez právneho titulu a ak tu došlo pochybeniu, tak potom zo strany mesta Senec.

Na základe návrhu odporcu na pojednávaní konanom dňa 16.04.2008 súd uznesením č.k.: -171 zo dňa 07.07.2008 pripustil pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441 do konania. Vedľajší účastník na pojednávaní uviedol, že vlastníkom budovy hotela LÚČ bola spoločnosť S-LÚČ, s.r.o., o čom založil do spisu aj list vlastníctva. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku aktívnej legitimácie, nakoľko navrhovateľom je fyzická osoba, pritom vlastníkom nehnuteľnosti bola v tom čase právnická osoba spoločnosť S-LÚČ, s. r.o.. Zároveň uviedol, že je medzi spoločnosťou odporcu a ním je uzavretá poistná zmluva, pričom v rámci likvidácie tejto poistnej udalosti došiel vedľajší účastník k záveru, že poistná udalosť nie je krytá komerčným poistením, nakoľko poistná udalosť má pôvod v živelnej skutočnosti a nie v konaní odporcu a na toto sa poistná zmluva nevzťahuje. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že došlo zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu, vo vzťahu k ustanoveniu poukázal na to, že na strane povinného musí existovať právna povinnosť, pričom táto musí vyplývať zo zákona alebo zo zmluvy. Táto náležitosť však zo strany navrhovateľa nebola splnená a nebol o tejto skutočnosti predložený žiadny dôkaz. Zároveň ako vyplýva z ustanovenia plnenie nesmie byť poskytnuté proti vôli povinného subjektu, pričom v prejednávanej veci bolo plnenie poskytnuté proti vôli odporcu ako povinného subjektu. Teda tu absentujú základné zákonné náležitosti, ktoré stanovuje platné právo preto, aby na strane odporcu mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Navrhovateľ odporcu nežiadal ani nijako inak sa nedomáhal toho, aby mohol plniť za odporcu, pričom je nutné vychádzať zo zásady suverenity vôle toho, za koho sa malo plniť. Navrhovateľ teda svojím konaním neoprávnene zasiahol do autonómnej sféry odporcu.

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 19.10.2008 uviedol, že je spolu s jeho rodinnými príslušníkmi nájomcom pohotovostného bytu, ktorý sa nachádza v priestoroch hotela LÚČ. Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na LV S.. Nájomný vzťah vznikol na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou S-LÚČ, spol. s r.o. a navrhovateľom zo dňa 09.06.1999. V súčasnosti je vlastníkom spol. Central Point, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy.

Navrhovateľ sa v nájomnej zmluve v čl. III, bod 1 nájomnej zmluvy zaviazal, že uhradí na predmete nájmu všetky závady a poškodenia, ktoré spôsobil alebo ktoré sú spôsobené inými osobami zdržujúcimi sa v predmete nájmu so súhlasom nájomcu.

Navrhovateľ sa taktiež v čl. V, bod 1 nájomnej zmluvy zaviazal, že za bezplatné užívanie bytu vykoná všetky údržbárske práce v uvedenom objekte a taktiež ochranu majetku.

Navrhovateľ ako nájomca bytu, v ktorom došlo ku škode, sa zaviazal voči spoločnosti vlastníka k úhrade všetkých závad a poškodení, ako aj všetkých závad a poškodení, ako aj údržbárskych prác, čo je možné považovať za spôsob odplaty za prenájom. Navrhovateľ tak aj urobil po tom, ako na byte vznikla v súvislosti s činnosťou odporcu na streche škoda. Je pravdou, že škoda vznikla na majetku spoločnosti S- LÚČ spol. s r.o., avšak v zmysle nájomnej zmluvy bola v čase vzniku škody postúpená povinnosť uhradiť všetky závady a poškodenia na nájomcu, teda navrhovateľa, a jemu v súvislosti s úhradou nákladov vynaložených na uvedenie poškodeného bytu do pôvodného stavu vznikli značné výdavky. Preto je podľa názoru navrhovateľa tento aktívne legitimovaný na vymáhanie sumy, ktorú uhradil od odporcu, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá.

Nakoľko skutočnosť, že navrhovateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vzniknutá škoda je predmetom tohto konania, bola predmetom zistenia pre právneho zástupcu navrhovateľa až

na pojednávaní dňa 10.09.2008, právny zástupca navrhovateľa opravuje právne posúdenie nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy nasledovne:

Navrhovateľ trvá na svojom stanovisku, že v súvislosti s vykonávaním prác zo strany odporcu na streche nehnuteľnosti došlo k viacnásobnému porušeniu povinnosti odporcu počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, a to podľa ustanovenia . Nakoľko v súvislosti s uvedeným porušením povinností zo strany odporcu došlo ku vzniku škody na byte. V ktorom je navrhovateľ nájomcom, táto skutočnosť zakladá povinnosť odporcu vzniknutú škodu nahradiť, a teda bolo povinnosťou odporcu po uhradení faktúr za opravy zo strany navrhovateľa sumu predstavujúcu vynaložené náklady na opravu bytu uhradiť priamo navrhovateľovi. Nakoľko tak odporca neurobil, vzniká navrhovateľovi právo domáhať sa predmetného plnenia v zmysle ustanovenia , na základe ktorého "bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám". V zmysle komentára k predmetnému ustanoveniu predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že obidva predpoklady na vznik zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia boli splnené, nakoľko na strane odporcu vznikla povinnosť spôsobenú škodu nahradiť, na druhej strane u navrhovateľa takáto povinnosť nevznikla, nakoľko on sám nenesie zodpovednosť za vzniknutú škodu. Teda keď navrhovateľ uhradil vzniknuté náklady na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu napriek tomu, že plniť mal odporca ako subjekt zodpovedný za vznik škody, odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil a navrhovateľ má právo domáhať sa vydania takéhoto bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ teda v zmysle vyššie uvedených skutočností má za to, že je v konaní vedenom pred tunajším súdom plne aktívne legitimovaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov: výzva na mimosúdne stretnutie, odpoveď na cenovú ponuku z 19.11.2007, faktúra č. XXXXXX z 10.05.2007, faktúra č. XX/XXXX z 20.05.2007, príjmový pokladničný doklad z 20.05.2007 o úhrade faktúry č.. vo výške 41 675,- Sk, súpis vykonaných prác z 20.05.2007, faktúra č. XXXXXX z 10.07.2007, faktúra č. XX/XXXX z 05.04.2007, príjmový pokladničný doklad z 05.04.2007 o úhrade faktúry č. XX/XXXX vo výške 96 679,- Sk, súpis vykonaných prác z 05.04.2007, Príloha k zápisu o poškodení nehnuteľného majetku zhotovená L., s.r.o., z 21.3.2007, Príloha k zápisu o poškodení nehnuteľného majetku zhotovená L., s.r.o., z 10.05.2007 a doohliadka č. 2, list poisťovne odporcovi z 25.09.2007, list navrhovateľa z 15.11.2007 list navrhovateľa z 17.07.2007, sprievodný list navrhovateľa k faktúre z 06.11.2007, faktúra č. R., faktúra č. R., fotodokumentácia priestorov bytu a strechy, vyjadrenie stavebného dozoru k vykonávaným prácam proti zatekaniu vody zo dňa 30.10.2007, list poisťovne odporcovi o škodovej udalosti zo dňa 10.01.2008, pokladničné doklady o zakúpení nepremokavých plachiet, výpisy zo stavebného denníka, odpoveď odporcu zo dňa 08.10.2007, zo dňa 26.11.2007, odpoveď na list zo dňa 06.11.2007, súpis vykonaných prác - porovnanie, zápis z operatívnej porady zo dňa: 27.03.2007, 24.04.2007, 03.05.2007, 09.05.2007, 22.05.2007, 29.05.2007, 12.06.2007, 17.07.2007, 24.07.2007, 14.08.2007, 28.08.2007, 04.09.2007, 11.09.2007, 25.09.2007, správa SHMÚ.

Súd po dôslednom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, ustálil skutkový stav veci nasledovne:

Dňa 04.10.2006 bola medzi spoločnosťou MOTA ENGIL Slovakia, a.s. a Mestom Senec, so sídlom Mierové námestie 8, 903 15 Senec uzatvorená Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia a nadstavba Mestského kultúrneho strediska v Senci.

Počas realizácie prác na nadstavbe kultúrneho domu v Senci, ktorých objednávateľom bolo mesto Senec na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi odporcom a mestom Senec, došlo ku vzniku škodových udalostí počas obdobia od novembra 2006 do júna 2007, ktoré vznikli v priestoroch bytu nachádzajúceho sa v Hoteli LÚČ v Senci. Príčinou vzniknutých škôd bolo zatečenie dažďovou vodou priestorov bytu a nebytových priestorov.

Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil aj v poisťovni, v ktorej je poistený odporca, kde dňa 24.07.2007 nahlásil škodovú udalosť, ako škodcu označil odporcu, pričom si uplatnil škodu vo výške 138 354,- Sk.

Z listu vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra L. zo dňa 14.08.2007 vyplynulo, že vlastníkom hotela, ktorý sa nachádza na parcele č. XXX/X, súp. č. XXXX,. nachádzajúcom sa v okrese L. obci L., k.ú.: L. je spoločnosť S-LÚČ, s.r.o., Senec, Bratislavská 13, IČO: 34133551 a to v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je kúpa, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/X... V súčasnosti je jediným vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosť Central point, s.r.o. a to na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č.: U.. zo dňa 9.9.2008

Z obchodného registra súd zistil, že tak spoločníkom ako aj konateľom spoločnosti S-LÚČ, s.r.o., Bratislavská 13, Senec, IČO: 34133551 bol v čase vzniku poistných udalostí navrhovateľ. Od 23.08.2008 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti na GAŽI STAV s.r.o., pričom spoločníkom a konateľom spoločnosti sa stal K.

Navrhovateľ na základe nájomnej zmluvy zo dňa 09.06.1999 je nájomcom pohotovostného bytu v celkovej výmere 90,6 m? nachádzajúceho sa na 1. poschodí v priestoroch nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v Senci na ul. W. zapísanej na LV č. XXXX na parcele XXX/X. Nájomná zmluva je uzatvorená na dobu určitú do 10.06.2019, nájomný pomer sa začal dňom 10.06.1999.

V článku III, bode 1 tejto nájomnej zmluvy sa nájomca zaväzuje, že bude byt a spoločné priestory v budove užívať riadnym a obvyklým spôsobom. Nájomca je povinný počínať si tak, aby na predmete nájmu nedochádzalo ku škodám, v prípade porušenia tejto povinnosti zodpovedá za vzniknutú škodu, ibaže preukáže, že škodu nezavinil. Okrem náhrady škody sa nájomca zaväzuje na vlastné náklady odstrániť všetky závady a poškodenia, ktoré spôsobil alebo ktoré sú spôsobené inými osobami zdržujúcimi sa v predmete nájmu so súhlasom nájomcu. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo, po predchádzajúcom upozornení nájomcu, závady a poškodenia na svoje náklady odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.

V zmysle článku III, bodu 2 tejto nájomnej zmluvy nájomca nie je oprávnený vykonávať v byte stavebné úpravy, ani iné podstatné zmeny bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa článku III, bodu 3 tejto nájomnej zmluvy nájomca hradí náklady spojené s drobnými opravami v byte súvisiace s jeho užívaním ako aj náklady, spojené s bežnou údržbou. Nájomca sa zaväzuje vykonávať na predmete nájmu drobné opravy súvisiace s jeho užívaním a spojené s jeho bežnou údržbou. Nájomca nemá voči pre prenajímateľovi nárok na náhradu nákladov vynaložených na drobné opravy a bežnú údržbu.

V článku IV, bode 3 tejto nájomnej zmluvy prenajímateľ prehlasuje, že budova v ktorej sa nachádza byt je poistená. Za škodu spôsobenú na vlastnom majetku nájomcu nezodpovedá prenajímateľ, s výnimkou prípadu, ak dôjde k poistnej udalosti. V prípade poistnej udalosti zodpovedá prenajímateľ za škodu spôsobenú na vlastnom majetku nájomcu, a to v rozsahu plnenia poisťovne vzťahujúceho sa na dané veci a v tomto rozsahu sa zaväzuje aj odškodniť nájomcu.

Navrhovateľ uhradil dňa 05.04.2007 na základe faktúry č. XX/XXXX splatnej dňa 05.04.2007 sumu 96 679,- Sk spoločnosti František KUKKO za vykonané búracie, murárske a maliarske práce. Uvedenú sumu 96 679,- Sk následne faktúrou č. XXXXXX zo dňa 10.07.2007, splatnou dňa 24.07.2007 vyfakturoval spoločnosti odporcu a to na základe škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX. zo dňa 21.03.2007 za práce vykonané v "našom" byte po viacerých vytopeniach "v našich" obytných priestoroch pri nadstavbe MSKS Senec, ktorá sa nachádza nad "našim" bytom a nebytovými priestormi. Odporca faktúru neuhradil.

Navrhovateľ uhradil dňa 20.05.2007 na základe faktúry č. XX/XXXX splatnej dňa 20.05.2007 sumu 41 675,- Sk spoločnosti František KUKKO za vykonané búracie, murárske a maliarske práce. Uvedenú sumu 41 675,- Sk následne faktúrou č. XXXXXX zo dňa 10.07.2007, splatnou dňa 14.07.2007 vyfakturoval spoločnosti odporcu a to na základe škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2007 za práce vykonané v "našom" byte po viacerých vytopeniach "v našich" obytných priestoroch pri

nadstavbe MSKS Senec, ktorá sa nachádza nad "našim" bytom a nebytovými priestormi. Odporca faktúru neuhradil.

Navrhovateľ dňa 06.11.2007 vystavil odporcovi faktúru č. R. na sumu 50 000,- Sk, splatnú dňa 13.11.2007, ktorou odporcovi fakturuje nájom strechy a terasy za obdobie počas výstavby MsKS v Senici a dňa 06.11.2007 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. R. na sumu 15 000,- Sk, splatnú dňa 13.11.2007, ktorou odporcovi fakturuje za znehodnotené posteľné prádlo, uteráky a osušky.

Súd nevykonal výsluch svedkov navrhovaných odporcom: K.., ktorí sa mali vyjadrovať k priebehu rekonštrukcie a zabezpečeniu strechy, ani výsluch svedkyne pani Q. ktorá sa mala vyjadriť k okolnostiam zmluvy medzi odporcom a Mestom Senec, ani svedka S., ktorý sa mal vyjadriť k rozsahu škôd, ktoré odstraňoval na hoteli Lúč. Z uvedených dôkazov totiž vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd návrh zamietol, nemohli vyplynúť žiadne skutočnosti, ktoré by mali podstatný význam pre rozhodnutie súdu ani privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Navrhovateľ v priebehu konania menil skutkové tvrdenia, od ktorých odvodzoval existenciu uplatneného nároku a v súvislosti s tým aj právnu kvalifikáciu ním uplatňovaného nároku. Najskôr tvrdil, že mu ako vlastníkovi nehnuteľnosti - bytu a nebytových priestorov hotela LÚČ v Senci vznikla škoda, ktorá bola spôsobená odporcom. Následne po tom, ako vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku aktívnej legitimácie z dôvodu, že navrhovateľ v čase vzniku škodových udalostí nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale ním bola spoločnosť S-LÚČ, s.r.o., zmenil navrhovateľ tvrdenia i právnu kvalifikáciu a uviedol, že na neho prešlo právo vlastníka bytu uplatňovať voči odporcovi náhradu škody a napokon navrhovateľ tvrdil, že plnil za odporcu, čo mal odporca plniť vlastníkovi nehnuteľnosti sám, a preto sa odporca v zmysle ustanovenia na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Keďže súd nebol viazaný právnou kvalifikáciou účastníka, len jeho skutkovými tvrdeniami, musel sa pri rozhodovaní vo veci samej vyporiadať s uvedenými jednotlivými tvrdeniami navrhovateľa.

Vo vzťahu k otázke nároku navrhovateľa voči odporcovi na náhradu jeho škody možno uviesť nasledovné :

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej škody vznikla, nie je možné, aby si v zmysle ustanovenia a nasl. uplatňoval voči odporcovi náhradu škody, ktorá vznikla na nehnuteľnosti ako jej vlastník, tak ako to pôvodne uplatňoval v návrhu. Hoci je nepochybné, že ku škodovej udalosti, od ktorej odvodzoval navrhovateľ jeho nárok na náhradu škody, došlo, išlo predovšetkým o poškodenie bytu ako takého, teda o poškodenie veci, ktorej vlastníkom bol niekto iný, osoba odlišná od navrhovateľa. Poškodením majetku iného potom nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku navrhovateľa (ale len vlastníka). Vo vzťahu k poškodeným hnuteľným veciam, konkrétne posteľnému prádlu, uterákom a osuškám v miestnosti chyžnej, treba konštatovať, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že uteráky boli v jeho vlastníctve, pričom keďže škoda mu mala vzniknúť ako fyzickej osobe nepodnikateľovi, je nepravdepodobné, že tieto veci mu patrili. Vzhľadom na vyššie uvedené preto vznik nároku na náhradu škody navrhovateľa voči odporcovi neprichádza do úvahy, a to predovšetkým z dôvodu, že nedošlo k poškodeniu a z toho vyplývajúcemu zmenšeniu majetku navrhovateľa (nebolo v konaní preukázané).

Vo vzťahu k otázke tvrdeného prechodu práv zo zodpovednosti za škodu voči odporcovi z vlastníka bytu na navrhovateľa možno uviesť nasledovné :

Súd po dôkladnom posúdení zisteného skutkového stavu podľa všetkých ustanovení právnych predpisov, ktoré tu prichádzali do úvahy dospel k záveru, že na navrhovateľa neprešli z vlastníka žiadne práv zo zodpovednosti za škodu voči odporcovi. Na takýto prechod, bez zreteľa na to, či takéto práva vôbec vznikli, tu totiž neexistuje a ani v konaní nebol preukázaný žiadny právny titul, a to či už vo forme zmluvy alebo ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého by k prechodu alebo prevodu došlo. Navrhovateľ odvodzoval takýto prechod z obsahu nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním a vlastníkom predmetného bytu. Z tejto zmluvy však žiadny prechod práv zo zodpovednosti za škodu z prenajímateľa na nájomcu nevyplýva. Tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ ako nájomca bytu, v ktorom došlo ku škode, sa zaviazal voči spoločnosti vlastníka k úhrade všetkých závad a poškodení ako aj k výkonu údržbárskych prác, ako aj tvrdenie, že v zmysle nájomnej zmluvy bola v čase vzniku škody postúpená povinnosť uhradiť všetky závady a poškodenia na nájomcu, teda navrhovateľa a jemu teda vznikli značné výdavky, a preto je aktívne legitimovaný na vymáhanie uhradenej sumy od odporcu, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá, neobstojí a súd ho vyhodnotil ako účelové. Naopak, podľa nájomnej zmluvy, článok III, bod 1, navrhovateľ zodpovedá prenajímateľovi len za škodu, ku ktorej došlo v prípade porušenia jeho povinnosti, teda dokonca aj nájomná zmluva tu zakotvuje zodpovednosť nájomcu. Zodpovednosti sa nájomca zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. Nájomca (navrhovateľ) sa navyše zaväzuje, že okrem náhrady škody, na vlastné náklady odstráni všetky závady a poškodenia, ktoré spôsobil on sám, alebo osoby zdržujúce sa v predmete nájmu s jeho súhlasom.

V tomto prípade je nepochybné, že navrhovateľ škodu sám nezavinil a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Rovnako škodu nespôsobili osoby, ktoré sa v byte s jeho súhlasom zdržovali. Sám navrhovateľ v návrhu uvádza, že škoda mala vzniknúť porušením povinnosti odporcu.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ako nájomca sa v nájomnej zmluve zaviazal, v článku III, v bode 3, že bude hradiť náklady spojené s drobnými opravami v byte súvisiace s jeho užívaním ako aj náklady spojené s bežnou údržbou, pričom nemá voči prenajímateľovi nárok na náhradu nákladov vynaložených na drobné opravy a bežnú údržbu. V danom prípade vykonávanie rozsiahlych murárskych, stavbárskych a maliarskych prác, za účelom odstránenie následkov zatečenia, v rozsahu popisovanom samotným navrhovateľom, nie je možné považovať za drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním. Preto nie je opodstatnené tvrdenie navrhovateľa, že na neho v zmysle týchto ustanovení nájomnej zmluvy bola v čase vzniku škody postúpená povinnosť uhradiť všetky závady a poškodenia. Naopak v tejto súvislosti súd opäť poukazuje na obsah nájomnej zmluvy, konkrétne ustanovenie článku IV, bodu 3, kde prenajímateľ vyhlasuje, že budova, v ktorej sa nachádza byt je poistená, pričom za škodu na vlastnom majetku nájomcu nezodpovedá prenajímateľ, s výnimkou prípadu, ak dôjde k poistnej udalosti. V prípade vzniku poistnej udalosti zodpovedá prenajímateľ za škodu spôsobenú na vlastnom majetku nájomcu. Vychádzajúc z uvedeného v spojení s návrhom navrhovateľa ako aj jeho prednesmi na pojednávaní, pričom táto skutočnosť navyše zodpovedá aj listinným dôkazom

predloženými navrhovateľom, v danom prípade malo ísť o poistnú udalosť a teda sa na tento prípad malo vzťahovať

poistenie prenajímateľa, ktorý si mal ako vlastník nehnuteľnosti uplatniť vzniknuté škody v zmysle svojho prehlásenia vo svojej poisťovni.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, na navrhovateľa potom neprešla nijakým zmluvným ani zákonným ustanovením povinnosť nahradiť prenajímateľovi vzniknutú škodu. V prípade, ak aj navrhovateľ vzniknutú škodu uhradil, urobil tak z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne, mal si svoje právo na zaplatenie uhradených nákladov spojených s jej odstraňovaním uplatniť výlučne u prenajímateľa.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že navrhovateľ splnil (zaplatil) za odporcu prenajímateľovi to, čo mal odporca podľa práva sám plniť (zaplatiť) prenajímateľovi a tým sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi v zmysle ustanovenia bezdôvodne obohatil, jeho pravdivosť navrhovateľ v konaní ničím nepreukázal. Nepreukázal totiž, že by vlastník nehnuteľnosti (prenajímateľ) prijal od neho peňažné plnenie bez právneho dôvodu ani iné plnenie, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že navrhovateľ plnenie za iného preukazoval faktúrami za práce vykonané spoločnosťou S.. Predmetné práce však boli vyfakturované a plnenie bolo teda požadované od navrhovateľa ako objednávateľa a osoby evidentne podľa faktúr povinnej za vykonané práce zaplatiť a nie od spoločnosti vlastníka. Z faktúr predložených spoločnosťou František KUKKO č. XX/XXXX a č.. navyše vôbec nevyplýva, že skutočne išlo o práce vykonávané v priestoroch pohotovostného bytu v hoteli LÚČ.

Možno preto uzavrieť, že s poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa ani v prípade, ak zistený skutkový stav po právnej stránke posúdime podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení vzniknutom plnením za iného čo mal podľa práva plniť sám, nie je dôvodný.

Vzhľadom na to, že navrhovateľovi sa (napriek tomu, že v priebehu konania zmenil svoje skutkové tvrdenia aj jeho právnu kvalifikáciu veci a napriek posúdeniu skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním súdom podľa všetkých ustanovení nášho právneho poriadku, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy) nepodarilo preukázať naplnenie (existenciu) nevyhnutných predpokladov pre vznik jeho nároku voči odporcovi na zaplatenie peňažnej sumy v uplatnenej výške, súdu nezostalo iné, než návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

V časti o zaplatenie sumy 65 000,- Sk zobral navrhovateľ v priebehu konania svoj návrh späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa Odporca mal vo veci plný úspech, má preto právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil návrhom ( vety prvej ) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu proti navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.