Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/274/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa B. P. mesta K., J. N. XX,. K., IČO: XXX. XXX. XX,. proti odporcovi M. T., nar. XX.X.XXXX,. naposledy bytom v K., T. X,. zast. opatrovníčkou, M. L., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, o zaplatenie 4.631.- Sk s prísl., takto

rozhodol:

1

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 2.618,56 Sk (85,92 €) s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania, najmenej 25.- Sk (0,82 €) za každý začatý mesiac omeškania od 26.4.2003 do zaplatenia, a trovy konania 200.- Sk ( 6,64 €), to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania zo sumy 67.- Sk za obdobie od 16.11.1998 do zaplatenia z a s ta v u j e .

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 4.306.- Sk (142,93 €), na účet Okresného súdu Košice II, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny 4.631.-Sk s prísl. z dôvodu, že odporca obýval 1-izbový byt na ul. P. č. XX,. č. bytu XX,. avšak nezaplatil predpísané platby nájomného a úhrad za služby spojené s bývaním za r. 1998 vo výške žalovanej sumy.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz 11.12.2002 pod č.k. -5, proti ktorému podal v zákonnej lehote odporca odpor s odôvodnením, že si nie je vedomý, aby bol navrhovateľovi dlžný sumu 4.631.- Sk a rovnako mu nie je zrejmé, na základe čoho došiel navrhovateľ k takejto sume a nemal vedomosť, o aké platby ide.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi zo strany navrhovateľa, znaleckým posudkom Doc. Ing. J. K., CSc., a zistil vo veci tento skutkový stav:

Odporca bol nájomcom 1-izbového bytu na 4. poschodí, na P. ul. č. XX. v K., na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.2.1997, ktorú uzavrel s navrhovateľom ako prenajímateľom na dobu určitú od 1.6.1996 do 31.5.1997. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záznamu o prevzatí a odovzdaní tohto bytu, ako aj z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu, podľa ktorého bola určená mesačná úhrada za užívanie bytu vo výške 154.- Kčs od 1.7.1996.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nájomný vzťah uzavretý na dobu určitú sa obnovil na rovnakú dobu, ako bol uzavretý, t.j. do 31.5.1998, a to priamo zo zákona, pretože aj po dobe na ktorú bol nájom dohodnutý, odporca predmetný byt užíval a navrhovateľ nežiadal o vypratanie bytu a považoval ho za nájomcu bytu aj ďalší rok. Následne sa opätovne obnovil nájom bytu v zmysle znovu o rok, t.j. do 31.5.1999 na základe tých istých skutočností.

Odporca potvrdil skutočnosť, že nájomný vzťah k spornému bytu ukončil dňa 13.9.1998, keď byt opustil a odišiel bývať na Ľ. XX, kde byt vymenil s neplatičom. Vtedy mu navrhovateľ potvrdil, že nemá žiadne nedoplatky v byte a na základe toho došlo aj k výmene bytu. Tvrdil, že vyúčtovanie za byt na P. za r. 1998 mu bolo doručené od navrhovateľa niekedy v r. 2004, keď sa odvolal na platobný rozkaz od súdu.

Z uvedených skutočností súd považoval za nesporné, že odporca bol nájomcom predmetného bytu od 1.6.1996 do 13.9.1998. Odporca si však neplnil povinnosti nájomcu riadne a včas, lebo navrhovateľovi nezaplatil nedoplatok z vyúčtovania služieb za r. 1998. Navrhovateľ tvrdil, že to bolo vo výške žalovanej istiny 4.631.- Sk, ktorá ostala po započítaní preplatku na nájomnom v auguste 1998 v sume 87.- Sk, o ktorú sa znížilo vyúčtovanie za r. 1998, t.j. 4.718.- Sk - 87.- Sk = 4.631.- Sk.

Odporca namietal správnosť vyúčtovania služieb zo strany navrhovateľa za r. 1998 a navrhol, aby súd preskúmal správnosť vyúčtovania služieb znalcom. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Znalec Doc. Ing. J. K., CSc. preskúmal správnosť vyúčtovania úhrad za dodávku tepla a vody od 1.1.1998 do 13.9.1998 v byte odporcu na P. XX. v K. a podal znalecký posudok č. 5/2007 zo dňa 14.9.2007. Zo záverov tohto posudku vyplynulo, že zo strany navrhovateľa došlo k chybnej aplikácii prílohy č. 4 pre určenie odplaty za dodávku teplej a studenej vody v prípade, že nájomný pomer bol ukončený v priebehu vyhrievacieho obdobia. Nedoplatok z úhrad za služby spojené s užívaním bytu podľa znalca činí 2.618,56 Sk a nie 4.718.- Sk, ako vypočítal navrhovateľ, ktorý síce vyčíslil metodicky a numericky správne úhrady za dodávku tepla na vykurovanie, ale nesprávne vyčíslil úhrady za dodávku teplej a studenej vody a z toho dôvodu nesprávne vyčíslil aj nedoplatok za dané obdobie.

Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že námietka odporcu ohľadne vysokého nedoplatku za predmetné vyúčtovacie obdobie od 1.1.1998 do 13.9.1998 bola čiastočne dôvodná, keďže správny nedoplatok z úhrad za služby spojené s užívaním bytu činí 2.618,56 Sk, ako stanovil znalec.

Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa ust. , , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenie poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú, alebo právny predpis neustanoví inak.

Podľa ust. , ak nájomca nezaplatí nájomné, alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

V prejednávanej veci súd považoval v konaní za preukázané, že odporca bol nájomcom 1-izbového bytu na P. XX. v K. od 1.6.1996 do 13.9.1998. Zo zhodných výpovedí účastníkov, ako aj zo zmluvy o nájme bytu sociálneho bývania na P. XX. č. z 28.2.1997 vyplynulo, že navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom uzavrel síce zmluvu o nájme bytu na dobu určitú do 31.5.1997, avšak zo zákona došlo konkludentnou formou k obnoveniu nájomnej zmluvy po súčasnom splnení dvoch zákonných podmienok (odporca neprestal byt užívať a navrhovateľ neuplatnil na súde nárok na vypratanie bytu), a tak sa nájom obnovil na rovnakú dobu, na akú bol dojednaný pôvodne, t.j. na jeden rok a následne taktiež po splnení podmienok zo zákona ex lege došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy do 31.5.1999. Nájom však skončil tým, že odporca prestal byt užívať, a to 13.9.1998, čo nebolo medzi účastníkmi sporné.

Z dokazovania ďalej vyplynulo, že odporca za r. 1998 do 13.9.1998, kedy bol ešte nájomcom predmetného bytu, nezaplatil navrhovateľovi vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, a to za obdobie od 1.1.1998 z 13.9.1998. Správna výška nedoplatku v tomto byte, ako bola určená znaleckým posudkom č. 5/2007 je 2.618,56 Sk, ktorú odbornú otázku posúdil v konaní znalec, preto súd vychádzal v danom prípade pri rozhodovaní z výsledkov tohto znaleckého posudku, z ktorého je zrejmá skutočná výška nedoplatku z úhrad za služby spojené s užívaním bytu za žalované obdobie.

Na základe uvedených dôvodov a skutkových okolností súd zaviazal odporcu na zaplatenie tejto čiastky 2.618,56 Sk, a nie na zaplatenie 4.631.- Sk, ako sa domáhal navrhovateľ.

Pokiaľ ide o omeškanie odporcu s úhradou nedoplatku z vyúčtovania za r. 1998, navrhovateľ žiadal priznať poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej 25.- Sk za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 4.631.- Sk odo dňa nasledujúceho po prevzatí platobného rozkazu odporcom, a v prevyšujúcej

časti vzal navrhovateľ návrh späť, s ktorým späťvzatím odporca súhlasil.

Súd dospel k tomu záveru, že navrhovateľovi patrí poplatok z omeškania v zákonnej výške tak, ako si ho uplatnil, avšak nie odo dňa nasledujúceho po prevzatí platobného rozkazu odporcom, ale až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa prevzatia vyúčtovania, ktorá lehota vyplýva z predmetného vyúčtovania z 21.5.1999. Navrhovateľ v konaní nevedel preukázať, kedy doručil odporcovi vyúčtovanie za žalované obdobie. Z uvedených dôvodov súd považoval za doručenie vyúčtovania až prevzatie platobného rozkazu a návrhu do vlastných rúk odporcom dňa 26.3.2003 a po pripočítaní lehoty 30 dní na plnenie, ktorá bola poskytnutá navrhovateľom vo vyúčtovaní, sa odporca dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu až dňom 26.4.2003, od ktorého dňa ho zaviazal aj na zaplatenie poplatku z omeškania navrhovateľovi. V prevyšujúcej časti istiny, ako aj poplatku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Odporca v konaní namietal premlčanie uplatneného nároku navrhovateľom. Súd sa touto námietkou zaoberal z úradnej povinnosti a dospel k tomu záveru, že nemožno prihliadať na vznesenú námietku premlčania v tomto prípade, pretože navrhovateľ vyčíslil vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.1998 do 13.9.1998 v byte odporcu dňa 21.5.1999, toto vyúčtovanie bolo splatné po uplynutí 30 dní odo dňa prevzatia vyúčtovania a až následne si mohol uplatniť prvýkrát na súde žalobou o zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania. Keďže žaloba bola podaná na súd 16.10.2000, stalo sa tak v zákonnej 3 ročnej lehote v zmysle ust. . V danom prípade zročnosť dlhu vôbec nenastala do podania žaloby na súd, pretože navrhovateľ nepreukázal, aby odporcovi doručil vyúčtovanie za byt v r. 1998 pred podaním žaloby na súd, a tak záväzok je potrebné

posudzovať tak, ako keby čas vrátenia dlhu nebol dohodnutý, a v tom prípade je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal ( ). Z toho treba vyvodiť, že navrhovateľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o splnenie dlhu. Súd z uvedených dôvodov uplatnený nárok navrhovateľa nepovažoval za premlčaný.

Konanie súd zastavil v časti o zaplatenie poplatku z omeškania zo sumy 67.-Sk za obdobie od 16.11.1998 do zaplatenia, v ktorej časti vzal navrhovateľ návrh späť v priebehu konania, a s týmto späťvzatím odporca súhlasil, a to v zmysle ,

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania súd rozhodol v zmysle ust. Súd priznal navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal úspech v konaní len čiastočný, plnú náhradu trov konania, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, a tak odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 200.- Sk za návrh navrhovateľovi titulom trov konania, ktoré by bol navrhovateľ platil aj pri podaní žaloby na zaplatenie nižšej žalovanej sumy, ktorú ustálil znalec vo svojom posudku.

Výrok o trovách štátu vyplýva z ust. , podľa ktorého štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania ktoré platil, pokiaľ u nich nie súd predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Štát zo svojich prostriedkov hradil trovy konania titulom znalečného vo výške 7.616.- Sk. Keďže návrh bol dôvodný len čiastočne, súd podľa výsledkov znaleckého dokazovania priznal navrhovateľovi len časť žalovanej sumy. Podľa výsledku konania a pomeru úspechu účastníkov vo veci súd vychádzajúc z tejto zásady uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť štátu náhradu trov

konania ktoré platil titulom znalečného v pomernej výške v sume 4.306.- Sk (2.618,56 Sk je 56,54 % zo žalovanej sumy 4.631.- Sk, a 4.306.- Sk je 56,54 % z trov 7.616.-Sk).

Štátu zvyšnú časť trov konania voči odporcovi nepriznal, pretože odporca je podľa šetrenia súdom bezdomovcom od 7.3.2007 podľa hláseného pobytu z registra obyvateľov, z čoho možno vyvodiť, že sú u neho predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a z uvedených dôvodov súd v súlade s cit. ust. ďalšiu časť trov konania titulom znalečného od odporcu v pomernej časti 3.310.- Sk (43, % podľa pomeru úspechu odporcu v konaní štátu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba odporca, lebo navrhovateľ sa svojho práva výslovne pred súdom vzdal, a to do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.