Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/74/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky M. J., občianky SR, nar. XX.X.XXXX,. bytom T., K. č. XXX/XX,. práv. zast. JUDr. M. F., advokátom so sídlom v T., J. č. XXXX. proti odporcovi B., s.r.o. so sídlom v D. N. V., P. H. č. XXXX/XXX,. IČO: XXX. XX. XXX. o zaplatenie náhrady mzdy 572.429,-Sk s prísl. takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 2.5.2007 domáhala zaplatenia náhrady mzdy 572.429,- Sk spolu s ročným úrokom z omeškania 6% z dlžnej sumy od 7.4.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedla, že u odporcu pracovala na základe pracovnej zmluvy ako predavačka. Dňa 8.10.2002 jej odporca doručil na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť závažným spôsobom. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 15.8.2002 č.k. -51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6.12.2005 č.k. -65 určil neplatnosť výpovede, lebo nebolo preukázané, že sa navrhovateľka dopustila vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny. Jej pracovný pomer u odporcu trval až do 7.4.2006. Už po vyhlásení rozsudku navrhovateľka odporcovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy, pričom dňa 31.12.2002 jej Ing. H. - zamestnanec odporcu povedal, že už nemusí chodiť do práce. Dňa 7.4.2006 odporca s ňou rozviazal pracovný pomer okamžite podľa ust. . Od 1.1.2003 do 7.4.2006 jej odporca nevyplatil náhradu mzdy. Preto sa domáhala jej vyplatenia za čas od 1.1.2003 do 7.4.2006 súdnou cestou z priemerného mesačného zárobku 14.620,-Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka ešte pred podaním žaloby na súd, dňa 17.10.2002 odporcovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve a to do uplynutia výpovednej lehoty, t.j. do 31.12.2002. Toto jej bolo umožnené a za toto obdobie aj dostala vyplatenú mzdu. Z takto formulovaného oznámenia logicky vyplynulo, že na ďalšom zamestnávaní po uplynutí výpovednej doby už navrhovateľka netrvala a preto jej pracovný pomer skončil podľa ust. , uplynutím výpovednej doby. Po 1.1.2003 sa u nich navrhovateľka o žiadne zamestnanie neuchádzala a druhý raz žiadala o ďalšie zamestnávanie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku , dňa 9.3.2006. Dňa 1.4.2006 jej bolo umožnené pracovať v stánku na L. ulici v T., pričom počas inventúry navrhovateľka z pracoviska svojvoľne odišla a o ďalšie zamestnanie neprejavila záujem. Dňa 7.4.2006 s ňou bol teda okamžite rozviazaný pracovný pomer a proti tomu navrhovateľka nič nenamietala, ani nepodala žalobu na súd o jeho neplatnosť. Žiadať náhradu mzdy je preto zo strany navrhovateľky neopodstatnené, lebo podľa

ust. náhradu mzdy možno žiadať odo dňa, keď zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a od 1.1.2003 už navrhovateľka o to nežiadala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedka Ing. M. H., oboznámil doklad pre zápočet predchádzajúcich období práceneschopnosti navrhovateľky zo dňa 7.4.2006, písomné vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 27.9.2007, oznámenie navrhovateľky o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 17.10.2002, výzvu navrhovateľky, aby jej odporca oznámil, kde a kedy má opätovne nastúpiť do zamestnania zo dňa 9.3.2006, potvrdenie z Ú. P., S.. V. A. R. v T. zo dňa 16.6.2008 o poberaní dávok v hmotnej núdzi navrhovateľkou, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 4.4.2006, dohodu o hmotnej zodpovednosti, zápis z vykonanej inventúry dňa 1.4.2006, protokol o odovzdaní a prevzatí predajne tlače a spis tun. súdu a zistil nasledovný skutkový stav veci :

navrhovateľka pracovala pre odporcu ako predavačka v stánku na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2001 až do 31.12.2002. Mala dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa 8.10.2002 doručil odporca navrhovateľke na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru podľa , z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, s ktorou navrhovateľka nesúhlasila a dňa 17.10.2002 sa písomne domáhala prideľovania práce, podľa pracovnej zmluvy až do uplynutia výpovednej lehoty. Za obdobie od 1.1.2003 až do 7.4.2006 odporca navrhovateľke nezaplatil mzdu, ani náhradu mzdy. Navrhovateľka sa opätovne domáhala práce u odporcu až dňa 9.3.2006 s tým, že ho vyzvala, aby jej odporca oznámil, kedy a kde má navrhovateľka nastúpiť do práce. Odporca navrhovateľke umožnil nastúpiť do práce na pracovisko v stánku na L. ulici v T., pričom navrhovateľka do práce nenastúpila z dôvodu, že nebola vykonaná inventúra a počas konania inventúry, dňa 1.4.2006 z práce odišla a viac sa tam nevrátila. Dňa 4.4.2006 jej odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, lebo navrhovateľka bez súhlasu priameho nadriadeného odišla dňa 1.4.2006 z pracoviska a v dňoch 3.4 a 4.4.2006 do práce vôbec nenastúpila.

Rozsudkom tun. súdu č.k. -51 zo dňa 4.3.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. -65 zo dňa 6.12.2005 súd určil, že výpoveď odporcu, daná navrhovateľke listom zo dňa 8.10.2002 je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2006.

Podľa v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak,

že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby.

Súd mal preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trval od 1.7.2001 a skončil sa 31.12.2002, na základe ust. v platnom znení. V danom prípade odporca rozviazal dňa 8.10.2002 pracovný pomer výpoveďou neplatne, ale navrhovateľka trvala na ďalšom zamestnávaní len do konca výpovednej doby, t.j. do 31.12.2002. Výsluchom svedka Ing. M. H. a konateľa odporcu V. B. sa nepreukázalo, že sa navrhovateľka skutočne

aj po 1.1.2003 u odporcu domáhala výkonu práce a z jej konania zo dňa 1.4.2006 je zrejmé, že nemala skutočný záujem u odporcu opätovne pracovať. Vzhľadom k tomu, že po 1.1.2003 už do práce nenastúpila a nepreukázala, že sa výkonu práce po tomto období aj domáhala, došlo k skončeniu pracovného pomeru účastníkov dohodou na základe zákona, uplynutím výpovednej doby, ktorá bola podľa ust. , ( keďže bola daná výpoveď podľa ) dvojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede. Na náhradu mzdy po skončení pracovného pomeru; od 1.1.2003 do 7.4.2006 už navrhovateľka nemala žiaden právny nárok a zo strany odporcu nebolo nutné končiť s navrhovateľkou pracovný pomer znova okamžitým zrušením, nakoľko k jeho zániku došlo zo zákona už k 31.12.2002. Z vyššie uvedeného dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. Odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech súd náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).