Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/76/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa Jozefa Špacaya, nar. 22.1.1951, bytom Košice, Sputnikova 12, zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 19, proti odporcom: 1/ DOMA, a.s. Prešov, Petrovanská 34, IČO: 36 486 001, zast. JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, 2/ Milan Michalík, nar. 11.6.1945, bytom Krpeľany, Štúrova 268, zast. JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, 3/ J.T.SERVICE, s.r.o., Košice, Svätoplukova 7, IČO: 36 598 224, zast. JUDr. Romanom Gorejom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, 4/ CEDC Investment, a.s., Rožňava, Nám. baníkov 17/33, IČO: 36 725 501, zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom v Rožňave, Nám. baníkov 17/33, 5/ VASPRES, s.r.o., Prešov, Dúbravská 65, IČO: 36 459 917, zast. JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

návrh z a m i e t a,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 19.208,75 Sk na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 3.754,- Sk na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 3. rade trovy konania vo výške 4.179,- Sk na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 4. rade trovy konania vo výške 10.194,- Sk na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 5. rade trovy konania vo výške 2.775,75 Sk na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.5.2005 v znení pripustenej zmeny žiadal navrhovateľ určiť, že je výlučným vlastníkom novovytvorených parciel KN - C 603/92, 603/111, 603/112, 603/113, 617/2, 616, 603/13, 603/17, 603/120, 603/125 nachádzajúcich sa v k. ú. Haniska, tak ako boli zobrazené v geometrickom pláne č. 23/2008 vyhotovenom dňa 4.4.2008 Ing. Andreou Petrovskou. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že je dedičom po neb. Vojtechovi Kreminskom a manželke Anne, rod.

Sochovičovej, ktorí nadobudli na základe prídelovej listiny č. 2534/48 zo dňa 7.4.1948 do vlastníctva okrem iného aj parcelu KN - E č. 120/10 orná pôda o výmere 5755 m2. Táto parcela bola zapísaná na LV č. 305 v k. ú. Haniska v registri súboru E, ktorej bol výlučným vlastníkom. Po vykonaní prác ROEP nedošlo k zapísaniu vlastníctva k parcele KN - E č. 120/10 orná pôda v časti o výmere 4454 m2 na navrhovateľa z dôvodu, že na tejto parcele stoja bývalé hydinárske závody. Predmetné nehnuteľnosti sa po vykonaní následných právnych úkonov dostali do vlastníctva odporcov v 1. až 5. rade. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že tento pozemok, ktorý je predmetom sporu, nebol vyvlastnený a mal byť vo vlastníctve jeho právnych predchodcov, o čom svedčí výmer o vlastníctve pôdy vydaný podľa nariadenia SNR č. ako verejná listina dokazujúca vlastnícke právo pridelenej poľnohospodárskej pôde.

Odporcovia v 1. až 5. rade nesúhlasili s podaným návrhom, poukázali na skutočnosť, že navrhovateľovi vznikli reštitučné nároky, pričom vlastníctvo k sporným parcelám bolo od r. 1958 vedené na Československý štát, pričom od tohto obdobia sa aj štát ujal držby predmetnej parcely, a preto sa mohol domáhať odporca svojho nároku len cestou reštitučného konania. Štát ako právny predchodca odporcov bol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, a teda právne úkony, ktoré v tejto súvislosti vykonal sú platné.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením kópie katastrálnej mapy k. ú. Haniska zo dňa 19.11.1996, výpisu z LV č. 255 k. ú. Haniska, LV č. 305 k.ú. Haniska, LV č. 305 k. ú. Haniska, rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. , výpisu z obchodného registra na odporcu v 1. rade, výmeru pomerníctva pôdohospodárskej pozemkovej reformy, potvrdenia Okresného úradu v Prešove o určení BPEJ, kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade, výkazu plôch ku geometrickému plánu vydaného Úradom geodézie a kartografie pre kraj v okrese Prešov, údajov o spôsobe nadobudnutia privatizačného nehnuteľného majetku štátom, snímku z katastrálnej mapy, zvláštneho pozemno-knižného zápisu, geometrického plánu z apríla 1967, kópie majetkovej podstaty z LV č. 255, rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, odboru pozemkového zo dňa 14.8.2002, zápisnice z rokovania zo dňa 31.5.1966, výpisu z majetkovej podstaty osobitnej pozemkovej knihy k. ú. Haniska č. 2686/1960, výpisu z LV č. 255, geometrického plánu č. 201/2005, uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. , uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. , rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. , správy Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 24.11.2006, rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 16.7.2001, správy Katastra Prešov zo dňa 29.11.2006, listinných dôkazov zaslaných Katastrom v Prešove z položky výkazu zmien, zmluvy o prevode privatizovaného majetku podniku Hydina Prešov, š. p. uzavretej medzi Fondom národného majetku, Slovenským pozemkovým fondom, zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uzavretá medzi Hydinou Prešov, a. s. a Omnia technika s.r.o., notárskej zápisnice JUDr. Magdalény Drgoňovej zo dňa 9.12.2003, geometrického plánu Ing. Kľučiara zo dňa 8.4.1992, znaleckého posudku č. 22/1997 Ing. Jozefa Bujňáka, prídelovej listiny zo dňa 6.10.1952, prídelových listín Jána Suchoviča, Jána Jarkovského, zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a Petrom Jarkovským zo dňa 4.5.2005, zápisnice zo dňa 15.6.1949, zápisnice z 27.2.1957 spísanej na MNV v Haniske, výpisu z obchodného registra odporcu v 5. rade, 4. rade, výpisu z LV č. 600 a LV č. 557 na parc. č. 603/64, geometrického plánu č. 23/2008 úradne overeného Správou katastra v Prešove pod č. 619/2008 zo dňa 24.4.2008, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Na základe výmeru vydaného povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy o vlastníctve pôdy boli pridelené do vlastníctva Vojtechovi Kreminskému a manželke Anne, rod. Suchovičovej okrem iného poľnohospodárska nehnuteľnosť v k. ú. Haniska - Kendice, a to parc. označená 120/10 - roľa o výmere 5755 m2. Predmetný výmer bol vydaný 7.4.1949. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. nadobudol navrhovateľ v tomto konaní ako dedič po Anne Kreminskej, rod. Sochovičovej nehnuteľnosť v k. ú. Haniska s parc. č. KN 120/10 v rozsahu 1 - ice. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. nadobudol navrhovateľ podiel 1 - ice z uvedenej parcely č. 120/10 zapísanej na LV č- 282 ako orná pôda vo výmere 5755 m2 ako dedič po neb. Vojtechovi Kreminskom. Na predmetnej nehnuteľnosti došlo k výstavbe hydinárskeho štátneho majetku, pričom na LV č. 255 v k. ú. Haniska pod položkou 39 ad. 1 je uvedené, že 22.9.1958 čd 1089 došlo ku konfiškácii majetku pre Československý štát, ktorý následne na základe hospodárskej zmluvy o prevode správy majetku medzi Československým

štátom, zast. ONV v Prešove a Hydinárskym štátnym majetkom previedol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 255. Následne bol Hydinársky štátny majetok, kombinát Prešov privatizovaný a majetok prevedený na Hydinu, š. p., kde došlo k ďalším prevodom a zápisom, na základe ktorých sa stal vlastníkom nehnuteľností vytvorených z pôvodnej parc. 120/10 odporca v 1. rade a následne aj odporcovia v 2. až 5. rade, tak ako to vyplýva z aktuálnych výpisov z LV.

Rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 16.7.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.8.2001 bolo rozhodnuté, že oprávnené osoby, okrem iného aj navrhovateľ, že spĺňajú podmienky ustanovené s tým, že oprávneným osobám sa nevydávajú nehnuteľnosti zapísané na LV - E č. 282, okrem iného parc. č. 120/10 o výmere 4453 m2 v kultúre orná pôda v k. ú. Haniska v stanovených podieloch s poukazom na skutočnosť, že hoci uvedené prevody nehnuteľností na štát, konkrétne na Hydinu Prešov, boli vykonané bez vlastníckeho vyporiadania, sú tu zákonné prekážky na vydanie nehnuteľností, a preto ich nie je možné oprávneným osobám vydať. Oprávneným osobám sa prevedú bezodkladne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu s poukazom na ustanovenie citovaného zákona. V rozhodnutí je uvedené, že niekedy v 60 - tych rokoch na uvedených parcelách došlo k výstavbe Hydinárskych závodov, národného podniku Prešov, pričom pre nerealizované zápisové konanie štát nevyvlastnil a nevykúpil predtým konfiškované a potom pridelené parcely na výstavbu prídelcov, preto došlo k prevzatiu nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa (ďalej ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa v znení účinnom ku dňu 28.12.1992 oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Podľa úvodného ustanovenia federálne zhromaždenie ČSFR v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 - 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia, uznieslo sa na tomto zákone:

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli na základe výmeru o vlastníctve pôdy parcelu označenú 120/10 roľu o výmere 5755 m2, pričom jednalo sa o verejnú listinu preukazujúcu vlastnícke právo prídelcu v zmysle nariadenia Vlády č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku ... Následne bez právneho dôvodu, nakoľko nedošlo k vyvlastneniu riadnym spôsobom týchto nehnuteľností, boli na týchto nehnuteľnostiach vystavené hydinárske závody, pričom po nadobudnutí účinnosti zákona o pôde () bolo príslušným orgánom rozhodnuté, že navrhovateľ spĺňa podmienky dané reštitučným zákonom ako oprávnená osoba, no predmetná nehnuteľnosť mu nemôže byť vydaná, nakoľko je zastavaná, a preto má právo na pridelenie náhradného pozemku, resp. poskytnutia finančnej náhrady. V danom prípade sa domáhal navrhovateľ určenia vlastníckeho práva k predmetným parcelám, ktoré vznikli z pôvodnej parcely pridelenej jeho právnym predchodcom, a ktoré boli aj predmetom dedičského konania po právnych predchodcoch navrhovateľa v zmysle všeobecných ustanovení , v zmysle ktorých vlastnícke právo sa nepremlčuje. K strate vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľa došlo na základe zásahu štátu v období rokov 1948 - 1989. V súvislosti s nerešpektovaním vlastníckych práv v tomto období po zmene spoločenských pomerov v bývalom Československu a následne ČSFR boli prijaté reštitučné zákony, ktorých účelom bolo zmierniť následky majetkových krívd, ku ktorým došlo voči osobám počas citovaného obdobia,

a to aj vo vzťahu k vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku. Zákonodarca na uplatnenie reštitučných nárokov stanovil zákonné lehoty pre uplatnenie zo strany oprávnených osôb, pričom tieto boli časovo ohraničené a ich nevyužitie znamenalo zánik práva oprávnených osôb. Otázkou ktorú teda riešil súd v tomto konaní ako prioritnú, bolo posúdenie vzťahu reštitučných zákonov a všeobecných ustanovení ohľadom vlastníckeho práva, ako predpisu všeobecného, pričom nároky priznávané reštitučnými predpismi súd posudzoval ako nároky špeciálne. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie , kedy súd môže rozhodovať o určovacej žalobe len vtedy, pokiaľ je splnená podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vo všeobecnosti platí, že určovacou žalobou na začatie konania môže byť navrhovateľ úspešný len vtedy, ak preukáže, že je naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný v stave aktuálnej objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý ohrozuje právne postavenie navrhovateľa, a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami. Otázka posudzovania naliehavosti právneho záujmu je odlišná od otázky aktívnej legitimácie navrhovateľa, ktorá má hmotnoprávnu povahu a súvisí s posúdením, či navrhovateľ je z hľadiska hmotnoprávneho účastníkom právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje opodstatnenosť v návrhu uplatneného nároku.

Pri posudzovaní otázky, či je možné domáhať sa vlastníckeho práva postupom podľa všeobecných ustanovení , pokiaľ bol vydaný špeciálny právny predpis pre uplatnenie totožného nároku v určitom období, súd dospel k záveru, že takýto postup možný nie je. Súd pritom vychádzal z úsudku, že pokiaľ vychádzajúc z účelu zákona o pôde, ktorý je vyjadrený v jeho preambule, je nielen zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 - 1989, ale i úprava vlastníckych vzťahov k pôde, ako je to vlastne vyjadrené v názve zákona. Podľa zákona o pôde v znení platnom v čase uplatnenia týchto nárokov, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, riadia sa právne vzťahy k majetku uvedenému v odseku 1 tohto paragrafu právnymi predpismi. Toto ustanovenie je preto nutné vykladať tak, že ostatné právne predpisy sa uplatnia len v prípade, že ide o vzťah, ktorý zákon o pôde neupravuje. Z povahy zákona o pôde ako zákona špeciálneho vyplýva, že nároky ním upravené nemožno riešiť ináč, než podľa jeho ustanovení, v zmysle všeobecnej zásady lex specialis derogat lex generali. Pokiaľ teda zákon o pôde stanovuje určité podmienky a postup pre uplatnenie nároku, nemožno tento nárok uplatňovať podľa iného predpisu, hlavne s poukazom na skutočnosť, že citovaný predpis stanovil určité podmienky odlišne (hlavne lehoty na uplatnenie nároku). Z toho vyplýva, že hľadať riešenie vo všeobecnom právnom predpise, či už vo forme určovacej žaloby, či tu právny vzťah je alebo nie je, alebo vo forme žaloby na vydanie veci podľa ) je možné len vtedy, pokiaľ v špeciálnom predpisy chýba úprava, ktorú by bolo možné vzťahovať na zistený skutkový stav. Takáto špeciálna úprava však v tomto prípade neabsentovala. Bolo preukázané, že navrhovateľ ako oprávnená osoba splnila nárok na reštitúciu svojho majetku, ktorý bol jeho právnym predchodcom v rozhodnej dobe štátom prevzatý bez právneho dôvodu. Takýto dôvod pre uplatnenie reštitúcie je priznaný zákonom o pôde, konkrétne v ustanovení .

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ uplatnil reštitučný nárok v zmysle citovaného zákona, pričom bol úspešný v tom, že bolo mu priznané, že je oprávnenom osobou, no pozemok nemohol byť vydaný z dôvodu jeho zastavania. Preto mu bola priznaná možnosť poskytnutia náhradného pozemku, resp. finančnej náhrady. Pokiaľ teda nehnuteľnosť, ktorú prevzal štát bez právneho dôvodu a voči ktorej buď nebol uplatnený reštitučný nárok, prípadne uplatnený bol, ale vec nemohla byť pre zákonnú prekážku vydaná a tento bol prevedený do vlastníctva tretej osobe (napr. privatizáciou) je dôvodné dospieť k záveru, že podľa zákona od okamihu, kedy došlo k zamietnutiu reštitučného nároku, resp. keď bolo jej oznámené, že nemôže byť jej pozemok vydaný pre zákonnú prekážku, tak týmto okamihom nemožno naďalej oprávnenú osobu považovať za vlastníka veci.

Uvedený výklad vzťahu zákona o pôde ako predpisu špeciálneho ku všeobecnému predpisu akým je , možno oprieť aj o argument právnej istoty. V zmysle SR je jedným zo základných princípov, ktorý charakterizuje právny štát, princíp právnej istoty a nepochybne treba mať na zreteli aj tento princíp pri výklade zákona o pôde. Nepochybne aj tento úmysel mal na pamäti zákonodarca, pokiaľ podmienil uplatnenie reštitučných nárokov určitými lehotami. Po ich márnom uplynutí nemožno s právami, na ktorých sa tieto nároky vzťahovali, riadne nakladať. Pokiaľ by aj po márnom uplynutí lehôt stanovených zákonom bolo možné naďalej žiadať o nápravu prípadných

krívd, došlo by k narušeniu právnej istoty osôb, ktoré až neskôr nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Vzhľadom na rozsah nehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom nakladania v období rokov 1948 - 1989, ktorá bola nepochybne veľmi široká, došlo by k neistote súčasných vlastníkov vo veľmi širokom rozsahu, čo by určite bolo v rozpore s požiadavkou právneho štátu.

Na druhej strane nemožno hovoriť, že by došlo k porušeniu práv pôvodných vlastníkov, nakoľko títo mali možnosť uplatniť si svoje vlastnícke právo v zákonných lehotách. Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že pokiaľ došlo k prevzatiu majetku oprávnenej osoby v rozhodnej dobe citovanej zákonom o pôde bez právneho dôvodu, nemôže sa táto osoba domáhať určenia vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, naviac ak jej návrh bol prejednaný podľa všeobecného predpisu. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považoval za právne dôvodné podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd pri zaujatí tohto právneho názoru bral do úvahy stav súčasnej judikatúry v tejto oblasti, nielen na území Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky (rozsudok NS ČR č. 31 Cdo 1222/2001(stanovisko Pléna Ústavného súdu ČR č. 477/2005 Sb.)).

Výrok o trovách konania vyplýva z , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia v 1. až 5. rade mali plný úspech vo veci, preto im súd priznal náhradu trov konania, ktoré im v tomto konaní vznikli takto:

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, preto súd pri určovaní hodnoty predmetu tohto konania, z ktorej sa vypočítava odmena za jeden úkon právnej pomoci, vychádzal z hodnoty týchto pozemkov. Keďže navrhovateľ po podaní návrhu na súd predložil odborné stanovisko č. 8/2005 znalca z odboru stavebníctvo - odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností Ing. Václava Mihoka, ktorý určil hodnotu sporných pozemkov za 1 m2 vo výške 11,5668 Sk, súd vychádzal pri určovaní hodnoty predmetu tohto konania z tejto sumy.

Na začiatku konania boli všetky parcely v celkovej výmere 4.454 m2, ku ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva, vo vlastníctve odporcu v 1. rade. Keďže odporca v 1. rade v priebehu konania postupne prevádzal jednotlivé parcely ďalším odporcom, súd pri určení výšky odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z hodnoty aktuálnej výmery pozemkov, ktoré mal odporca vo vlastníctve v čase toto-ktorého úkonu právnej služby.

Na základe vyššie uvedeného súd priznal odporcovi v 1. rade náhradu odmeny takto:

- za prevzatie a prípravu zastúpenia - odmena 2.450,- Sk z hodnoty 51.518,- Sk (4454 m2 x 11,5668 Sk) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a režijný paušál 150,- Sk,

- vyjadrenie k návrhu z 3.11.2005 - odmena 2.450,- Sk z hodnoty 51.518,- Sk (4454 m2 x 11,5668 Sk) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a režijný paušál 150,- Sk,

- vyjadrenie odporcu v 1. rade k právnemu rozboru navrhovateľa - odmena 2.150,- Sk z hodnoty 48.730,- Sk (4213 m2 x 11,5668 Sk) a režijný paušál 164,- Sk,

- účasť na pojednávaní dňa 20.12.2006 - odmena 537,50 Sk z hodnoty 48.730,- Sk (4213 m2 x 11,5668 Sk) a režijný paušál 164,- Sk (odmena bola priznaná vo výške 1 postupom podľa § 14 ods. 4 vyhlášky, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci),

- odvolanie proti uzneseniu zo dňa 1.10.2007 - odmena 1.075,- Sk z hodnoty 46.290,- Sk (4002 m2 x 11,5668 Sk) a režijný paušál 178,- Sk (odmena bola priznaná vo výške1/2 postupom podľa § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci),

- vyjadrenie odporcu v 1. rade k odvolaniu navrhovateľa 19.12.2007 - odmena 1.075,- Sk z hodnoty 46.290,- Sk (4002 m2 x 11,5668 Sk) a režijný paušál 178,- Sk (odmena bola priznaná vo výške1/2 postupom podľa § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci),

- účasť na pojednávaní dňa 23.4.2008 - odmena 537,50 Sk z hodnoty 46.290,- Sk (4002 m2 x 11,5668 Sk) a režijný paušál 190,- Sk (odmena bola priznaná vo výške 1 postupom podľa § 14 ods. 4 vyhlášky, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci),

- účasť na pojednávaní dňa 30.5.2008 - odmena 125,- Sk z hodnoty 440,- Sk (38 m2 x 11.5668 Sk) a režijný paušál 190,- Sk (odmena bola priznaná vo výške 1 postupom podľa § 14 ods. 4 vyhlášky, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a takto priznaná odmena bola ešte krátená o 20 %, keďže právny zástupca odporcu v 1. rade zastupoval na tomto pojednávaní aj odporcu v 5. rade),

- účasť na pojednávaní dňa 22.10.2008 - odmena 400,- Sk z hodnoty 440,- Sk (38 m2 x 11.5668 Sk) a režijný paušál 190,- Sk (odmena bola krátená o 20 %, keďže právny zástupca odporcu v 1. rade zastupoval na tomto pojednávaní aj odporcu v 5. rade).

Z tarifnej odmeny súd postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal DPH vo výške 2.052,- Sk, čo predstavuje 19 % zo základu 10.800,- Sk. Zároveň súd postupom podľa § 19 ods. 4 citovanej vyhlášky priznal právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade aj náhradu jeho preukázaných cestovných výdavkov za cestu motorovým vozidlom z Košíc do Prešova a späť dňa 20.10.2006 v celkovej výške 762,- Sk, dňa 23.4.2008 vo výške 791,- Sk, dňa 30.5.2008 vo výške 754,- Sk postupom podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky a náhradu za stratu času za dve začaté polhodiny dňa 20.12.2006 po 273,- Sk postupom podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky v celkovej výške 546,- Sk, náhradu za stratu času za dve začaté polhodiny dňa 23.4.2008 po 317,- Sk postupom podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky v celkovej výške 634,- Sk, náhradu za stratu času za dve začaté polhodiny dňa 30.5.2008 po 317,- Sk postupom podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky v celkovej výške 634,- Sk. Keďže právny zástupca odporcu v 1. rade zastupoval na pojednávaní dňa 22.10.2008 aj odporcu v 5. rade, v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu priznal z cestovných výdavkov za cestu motorovým vozidlom a z náhrady za stratu času 1 vo výške 681,75 Sk.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli odporcovi v 1. rade predstavujú výške 19.208,75 Sk, na ktorých náhradu súd zaviazal navrhovateľa, pričom podľa je tento povinný zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.

Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele KN C 603/17 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 241 m2 vytvorenej Geometrickým plánom č. 23/2008 vyhotovenom dňa 4.4.2008 Ing. Andreou Petrovskou, pričom táto parcela mala byť vyčlenená z parcely č. 603/17 zapísanej na LV č. 508. Hodnota pozemku vo výmere 241 m2 je v zmysle odborného stanoviska znalca vo výške 2.788,- Sk, preto súd priznal odporcovi v 2. rade náhradu odmeny za úkony právnej pomoci z tejto sumy.

Súd priznal odporcovi v 2. rade náhradu odmeny za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, stanovisko odporcu v 2. rade k žalobe, stanovisko zo dňa 18.9.2007, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2008) vo výške 500,- Sk za jeden úkon postupom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za účasť na pojednávaniach konaných dňa 23.4.2008 a 30.5.2008 súd postupom podľa citovanej vyhlášky priznal odmenu vo výške 125,- Sk za jeden úkon, keďže tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci. Za úkon označený ako odvolanie proti uzneseniu zo dňa 10.10.2007 súd postupom podľa ods. ods. 2 písm. c) citovanej vyhlášky priznal odmenu iba vo výške jednej polovice, t.j. 250,- Sk. Ďalej súd priznal režijný paušál 2 x 164,- Sk, 2 x 178,- Sk, 3 x 190,- Sk postupom podľa citovanej vyhlášky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli odporcovi v 2. rade predstavujú výške 3.754,- Sk, na ktorých náhradu súd zaviazal navrhovateľa, pričom podľa je tento povinný zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.

Vo vzťahu k odporcovi v 3. rade sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele KN C 603/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2 vytvorenej Geometrickým plánom č. 23/2008 vyhotovenom dňa 4.4.2008 Ing. Andreou Petrovskou, pričom táto parcela mala byť vyčlenená z parcely č. 603/13 zapísanej na LV č. 560. Hodnota pozemku vo výmere 211 m2 je v zmysle odborného stanoviska znalca vo výške 2.440,- Sk, preto súd priznal odporcovi v 3. rade náhradu odmeny za úkony právnej pomoci z tejto sumy.

Súd priznal odporcovi v 3. rade náhradu odmeny za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2008) vo výške 500,- Sk za jeden úkon postupom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalej súd priznal režijný paušál 3 x 191,- Sk postupom podľa citovanej vyhlášky. Z tarifnej odmeny súd postupom podľa citovanej vyhlášky priznal DPH vo výške 285,- Sk, čo predstavuje 19 % zo základu 1.500,- Sk. Zároveň súd postupom podľa citovanej vyhlášky priznal právnemu zástupcovi odporcu v 3. rade aj náhradu jeho preukázaných cestovných výdavkov za cestu motorovým vozidlom z Košíc do Prešova a späť dňa 22.10.2008 v celkovej výške 549,- Sk postupom podľa citovanej vyhlášky a náhradu za stratu času za štyri začaté polhodiny po 318,- Sk postupom podľa citovanej vyhlášky v celkovej výške 1.272,- Sk.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli odporcovi v 3. rade predstavujú výške 4.179,- Sk, na ktorých náhradu súd zaviazal navrhovateľa, pričom podľa je tento povinný zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.

Vo vzťahu k odporcovi v 4. rade sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele KN C 603/92 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.227 m2, k parcele KN C 603/111 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 237 m2, k parcele KN C 603/112 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.030 m2, k parcele KN C 603/113 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 397 m2 vytvorených Geometrickým plánom č. 23/2008 vyhotovenom dňa 4.4.2008 Ing. Andreou Petrovskou, pričom tieto parcely mali byť vyčlenené z parcely č. 620 zapísanej na LV č. 512. Hodnota pozemku vo výmere 2.891 m2 je v zmysle odborného stanoviska znalca vo výške 33.440,- Sk. Z takto určenej hodnoty predmetu konania by právnemu zástupcovi odporcu v 4. rade patrila odmena vo výške 1.850,- Sk za jeden úkon právnej služby. Keďže tento uplatnil odmenu iba vo výške 1.465,- Sk, súd neidúc ultra petitum, priznal odmenu za jeden úkon iba v tejto výške.

Súd priznal odporcovi v 4. rade náhradu odmeny za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2008) vo výške 1.465,- Sk za jeden úkon postupom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalej súd priznal režijný paušál 3 x 190,- Sk postupom podľa citovanej vyhlášky. Z tarifnej odmeny súd postupom podľa citovanej vyhlášky priznal DPH vo výške 835,- Sk, čo predstavuje 19 % zo základu 4.395,- Sk. Zároveň súd postupom podľa citovanej vyhlášky priznal právnemu zástupcovi odporcu v 4. rade aj náhradu jeho preukázaných cestovných výdavkov za cestu motorovým vozidlom z Rožňavy do Prešova a späť dňa 22.10.2008 v celkovej výške 1.858,- Sk postupom podľa citovanej vyhlášky a náhradu za stratu času za osem začatých polhodín po 317,- Sk postupom podľa citovanej vyhlášky v celkovej výške 2.536,- Sk.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli odporcovi v 4. rade predstavujú výške 10.194,- Sk, na ktorých náhradu súd zaviazal navrhovateľa, pričom podľa je tento povinný zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.

Vo vzťahu k odporcovi v 5. rade sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele KN C 617/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, k parcele KN C 603/120 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 371 m2, k parcele KN C 603/125 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 681 m2 vytvorených Geometrickým plánom č. 23/2008 vyhotovenom dňa 4.4.2008 Ing. Andreou Petrovskou,

pričom tieto parcely mali byť vyčlenené z parciel č. 617, 603/75 zapísanej na LV č. 600. Hodnota týchto pozemkov o celkovej výmere 1.073 m2 je v zmysle odborného stanoviska znalca vo výške 12.411,- Sk, preto súd priznal odporcovi v 5. rade náhradu odmeny za úkony právnej pomoci z tejto sumy.

Súd priznal odporcovi v 5. rade náhradu odmeny zníženú o 20 % postupom podľa § 13 ods. 3 vyhlášky (právny zástupca odporcu v 5. rade zastupoval súčasne aj odporcu v 1. rade) za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2008) vo výške 720,- Sk za jeden úkon postupom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalej súd priznal režijný paušál 2 x 190,- Sk postupom podľa citovanej vyhlášky. Z tarifnej odmeny súd postupom podľa citovanej vyhlášky priznal DPH vo výške 274,- Sk, čo predstavuje 19 % zo základu 1.440,- Sk. Zároveň súd postupom podľa citovanej vyhlášky priznal právnemu zástupcovi odporcu v 5. rade aj náhradu jeho preukázaných cestovných výdavkov za cestu motorovým vozidlom z Košíc do Prešova a späť dňa 22.10.2008 v celkovej výške 729,50 Sk postupom podľa citovanej vyhlášky a náhradu za stratu času za dve začaté polhodiny po 317,- Sk postupom podľa citovanej vyhlášky v celkovej výške 634,- Sk. Keďže právny zástupca odporcu v 5. rade zastupoval aj odporcu v 1. rade, v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu priznal z cestovných výdavkov za cestu motorovým vozidlom a z náhrady za stratu času 1 vo výške 681,75 Sk.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli odporcovi v 5. rade predstavujú výške 2.775,75 Sk, na ktorých náhradu súd zaviazal navrhovateľa, pričom podľa je tento povinný zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.