Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_51C-303-2007.pdf
PDF · 92.39 KB
No categories available
51C/303/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľa: D. M., trvale bytom R. XX,. XXX. XX. B. proti odporkyni: V. M., R. XX,. XXX. XX. B., zast.: J.. A. B., advokátka, so sídlom D. č. X,. XXX. XX I. P. D. o náhradu škody vo výške 500 000,- Sk takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 19 680,- Sk k rukám právnej zástupkyne odporkyne J.. A. B., advokátky a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2007 domáhal voči odporkyni, jeho bývalej manželky, náhrady škody spôsobenej klamstvami, krivými výpoveďami a podvodom odporkyne vo vyporiadaní BSM č.k.: 13C/53/2003. Zároveň uviedol, že na odporkyňu dňa 04.04.2006 podal v tejto veci aj trestné oznámenie. Odporkyňa sa mala začať dopúšťať trestných činov absolútne lživým podaním návrhu na vyporiadanie BSM na Okresný súd Bratislava II, pod č.k.: 13C/53/2003. Podstatou celého problému je X-izbový byt na R. ulici XX. v B., pričom odporkyňa sa chce protiprávne zmocniť navrhovateľovej polovice bytu, ktorý on nadobudol legitímnym spôsobom. V uvedenom návrhu na vyporiadanie BSM je navrhovateľ charakterizovaný a vykreslený ako nejaký darebák, pritom všetko je diametrálne inak. Už v samotnom návrhu na vyporiadanie BSM odporkyňa klame, keď tvrdí, že sa starala o starú babku pani P.. V zmysle klamstiev pokračuje aj ďalej, keď tvrdí, že navrhovateľ sledoval získanie a zmocnenie sa bytu. V samotnom návrhu o vysporiadanie BSM odporkyňa účelovo uvádza záležitosti, ktoré s BSM nemajú nič spoločné. Ich cieľom je iba primitívne ohováranie, vymýšľanie si, urážky, rôznorodé špinenie, proste diskreditácia osoby navrhovateľa. Celý návrh je viac diskreditujúci osobu navrhovateľa, ako vecný. Odporkyňa navrhovateľovi vyššie uvedenými klamstvami a intrigami bráni a znemožňuje finančne zhodnocovať jeho polovicu bytu na R. XX.. Keďže racionálne dohoda s odporkyňou nie je možná, žiada od nej navrhovateľ finančné odškodnenie za straty - napríklad pri prenajímaní jeho polovice X-izbového. bytu, ktoré mu spôsobila vyššie uvedeným konaním. Výšku škody si odvodzuje navrhovateľ od toho, že v súčasnosti za X-izbové. byty, približne v takej kvalite a lokalite ako je byt na R. v B. sa berie mesačný podnájom okolo 20 000,- Sk. Navrhovateľ kalkuluje iba so sumou 15 000,- Sk za mesačný podnájom, pritom nebude zhodnocovať ani rok rozvodu Jeho škoda predstavuje polovicu z uvedenej sumy, teda 7 500,- Sk mesačne, čo ročne činí 90 000,- Sk. Teda navrhovateľ si voči odporkyni (po úprave petitu, pripustenej súdom) uplatňuje sumu za obdobie rokov 2003 až 2008 vo výške 500 000,- Sk s 5% úrokom z omeškania. Zároveň pre krivé svedectvá žiada pre odporkyňu adekvátny postih.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu dňa 18.08.2008, kde žiadala, aby súd návrh zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť jej trovy konania. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti odporkyne (každej fyzickej či právnickej osoby) je: a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody a c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Neexistuje a nebol preukázaný žiadny protiprávny úkon zo strany odporkyne súvisiaci s prenájmom polovice X-izbového. bytu na R. XX. v B.. Na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie pod č.k. 17C 53/03, ktorého predmetom je vysporiadanie BSM. Dôvodom neukončenia veci sú prieťahy v konaní zo strany navrhovateľa spočívajúce v nedostavení sa na pojednávanie v nariadenom termíne, v spochybnení znaleckého posudku, v odvolaní sa voči znalečnému, teda prieťahy nie na strane žalovanej. Skutočnosťou je, že nie je súdnou cestou vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode, ďalej že navrhovateľ byt dosiaľ užíval, k prenechaniu bytu do nájmu tretej osobe potreboval súhlas odporkyne, o ktorý nikdy nepožiadal. Súhlas k prenechaniu časti bytu do nájmu odporkyňa neposkytla a poskytnúť ani nemohla, nakoľko je sama nútená žiť s maloletým dieťaťom v nájme, pričom byt nevyhnutne potrebuje pre seba a maloleté dieťa. Vo veci prenechania "navrhovateľovej polovice" X-izbového. bytu do nájmu tretej osobe neurobila žiadny protiprávny úkon, navrhovateľ taký neoznačil ani nepreukázal. Neexistuje spôsobenie škody zo strany odporkyne a navrhovateľ nepreukázal spôsobenie škody odporkyňou. Zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností alebo povinností uložených zákonom. Tvrdenie navrhovateľa o vzniku škody vo výške 450 000 Sk či 500 000 Sk z titulu nemožnosti prenechania "svojej" polovice 3-izbového bytu do nájmu je fikcia navrhovateľa, nakoľko neexistuje "jeho" polovica bytu a bez súhlasu spoluvlastníka, navrhovateľ nebol oprávnený polovicu bytu prenechať do nájmu a uzavrieť nájomnú zmluvu. Navrhovateľ neoznačil dôkazy na preukázanie porušenia zmluvnej či inej povinnosti odporkyňou, ktorá by viedla ku škodlivému následku, ku škode určenej sumou 450 000,- Sk až 500 000,- Sk, ktorá navrhovateľovi údajne vznikla. Navrhovateľ v návrhu nepreukázal ani existenciu škody, ani spôsobenie škody žalovanou. Zároveň odporkyňa uviedla, že neexistuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, nakoľko odporkyňa sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania alebo opomenutia, nakoľko o úmysle navrhovateľa prenechať polovicu bytu do nájmu jednak nemala vedomosť, jednak neexistuje žiadna navrhovateľova polovica bytu spôsobilá na prenechanie do nájmu, a tak nemohla vzniknúť ani škoda z titulu neprenechania polovice bytu do nájmu tretej osobe.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: návrhom na vyporiadanie BSM sp. zn.: 17C/53/03, zápisnicou z pojednávania v konaní sp. zn.: 17C/53/03, listom MÚ MČ B. - R. zo dňa 16.06.2005, čestným vyhlásením navrhovateľa, návrhom navrhovateľa na vyporiadanie BSM adresovanom odporkyni z 15.03.2003, návrhom na vyporiadanie BSM z 03.12.2003, odkazom odporkyne navrhovateľovi a výsluchom navrhovateľa. Súd so zreteľom na zásadu hospodárnosti konania v konaní nevykonal dôkazy navrhované navrhovateľom (podrobenie sa detektoru lži, konfrontácia odporkyne, skúmanie spôsobilosti odporkyne znalcom) ani dôkazy navrhované odporkyňou (výsluch matky odporkyne, brata). Tieto dôkazy vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd návrh zamietol, nemali význam pre rozhodnutie súdu a neboli spôsobilé privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie, pričom z vykonaných dôkazov mal súd k dispozícii dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.06.2002, sp. zn.: 13C 551/01, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2002. Dňa 28.03.2003 podala odporkyňa na Okresný súd Bratislava II návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené pod sp. zn.: 17C/53/03. Dňa 11.09.2008 rozhodol Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k.: 8Co 126/2007-286 o odvolaní odporcu: D. M. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.01.2007, č.k. 17C 53/2003-257 o odmene za znalecké úkony (o znalečnom) tak, že odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uvedené konanie nie je právoplatne ukončené. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov je okrem iných položiek aj trojizbový byt č. X na R. ulici č. XX. v B.. Predmetný byt nadobudli účastníci do vlastníctva Zmluvou č. 02 0 0936 97 o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vklad vlastníckeho práva bol príslušnou správou katastra povolený dňa 15.02.1999 pod č. V- 33385/98.
Odporkyňa v konaní sp. zn.: 13 C 551/01 v návrhu tvrdila, že sa dlhodobo starala o svoju starú matku pani P., ďalej, že navrhovateľ v rozpore s dobrými mravmi sledoval získanie a zmocnenie sa bytu, uviedla aj to, že cenu bytu a pozemku uhradila výlučne ona a z peňazí, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva, taktiež že sa navrhovateľ účelovo vyhýbal prekvalifikovaniu svojho zdravotného stavu, že nemali spoločné úspory ako aj to, že si bez akejkoľvek dohody navrhovateľ ponechal automaticky fotoaparát zn. Nikon, elektrický rezač a ďalšie hnuteľné veci vymenované v návrhu na vyporiadanie BSM.
Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne : Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd, ktorý nie je viazaný právnou kvalifikáciou účastníka, len jeho skutkovými tvrdeniami, sa teda musel pri rozhodovaní vo veci samej vyporiadať s uvedenými jednotlivými tvrdeniami navrhovateľa, pričom do úvahy prichádzali nároky navrhovateľa podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti a nároky zo zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prvom prípade, nakoľko navrhovateľ označil návrh ako žaloba na náhradu škody spôsobenej klamstvami, krivými výpoveďami a podvodom žalovanej vo vyporiadaní BSM č.k.: 13C/53/2003 a tieto skutočnosti potvrdzujú aj skutkové tvrdenia navrhovateľa uvádzané v texte v návrhu, súd posudzoval skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa a skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v danej veci odporkyňa nezasiahla do osobnostných práv navrhovateľa.
Zo strany odporkyne boli dané údaje prezentované v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn.: 17C 53/03, a to pred osobami, ktoré sú všetky viazané mlčanlivosťou. Uvedenie akýchkoľvek údajov a prednesov v prebiehajúcom súdnom konaní nemožno považovať za zásah do práv chránených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže tento prejav nemožno hodnotiť inak, než ako podnety, návrhy, prednesy a žiadosti, voči súdu, ktorý je oprávnený takéto veci riešiť a objasňovať, samozrejme, ak sa konajúci nedopustí excesu. Za exces treba považovať také výroky, ktoré zjavne a neprimerane vybočujú z bežného prejavu účastníka, osobitne vtedy, ak ide o výroky v takomto konaní neprípustné, teda je v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa daného konania. Neoprávnenosť takéhoto zásahu je vylúčená vtedy, ak by došlo k prezentovaniu hoci aj skresľujúcich tvrdení v rámci konania na súde, ktoré prebehlo v súlade s platnými predpismi. Takýmto zásahom nemôže byť ani vyjadrenie subjektívneho názoru o určitej osobe, vrátane uvedenia údajov o osobe účastníka konania, vyslovené v rámci uplatňovania procesných práv účastníka v konaní, a to ani v prípade, ak by sa prednesené výroky týkali inak chránenej sféry iného účastníka.
V danej veci odporkyňa tak v návrhu na vyporiadanie BSM ako aj pred súdom na pojednávaní uviedla, že sa dlhodobo starala o svoju starú matku pani P., ďalej, že navrhovateľ v rozpore s dobrými mravmi sledoval získanie a zmocnenie sa bytu, uviedla aj to, že cenu bytu a pozemku uhradila výlučne ona a z peňazí, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva, taktiež že sa navrhovateľ účelovo vyhýbal prekvalifikovaniu svojho zdravotného stavu, že nemali spoločné úspory ako aj to, že si bez akejkoľvek dohody navrhovateľ ponechal automaticky fotoaparát zn. Nikon, elektrický rezač a ďalšie hnuteľné veci vymenované v návrhu na vyporiadanie BSM. Vzhľadom na vyššie uvedené závery nemožno tieto výroky odporkyne na adresu navrhovateľa považovať za exces a za výroky objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho právach na ochranu osobnosti. Nie je vylúčené, že navrhovateľ sa subjektívne cíti byť tvrdeniami odporkyne dotknutý, spôsobilosť určitých tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv však treba hodnotiť dôsledne z hľadiska ich objektívnej a nie subjektívnej spôsobilosti na takýto zásah. Vzhľadom na to, že základným predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je existencia zásahu do osobnostných práv a táto v konaní preukázaná nebola, neprichádza tu do úvahy ani priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol voči odporkyni nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne súd so zreteľom na tvrdenia navrhovateľa a ustálený skutkový stav veci hodnotil, či navrhovateľovi v danom prípade nevznikol nárok na náhradu škody, pričom pre vznik takéhoto nároku je nevyhnutné, aby došlo zo strany odporkyne k porušenie povinnosti a v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporkyne došlo k vzniku majetkovej škody (ujmy) na strane navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa mu škodu spôsobila tým, že mu neumožnila prenajať "jeho polovicu" predmetného bytu. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že tým, že odporkyňa mu neumožnila prenajať predmetný byt tretej osobe, vznikla navrhovateľovi škoda, v tejto časti navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ ničím nepreukázal vznik škody. Pre vznik nároku na náhradu škody nepostačuje totiž samotné tvrdenie navrhovateľa, že v prípade, ak by odporkyňa pristúpila na jeho návrh na vyporiadanie BSM, resp. dala mu súhlas na prenájom "jeho polovice" bytu, malo by to za následok uzatvorenie nájomnej zmluvy a tým by navrhovateľ získal finančné prostriedky. Takéto tvrdenie je navrhovateľ povinný preukázať. Navrhovateľ však nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci, že by žiadal odporkyňu o udelenie súhlasu s prenájmom predmetného bytu, ktorý navyše sám obýva, ani že mal záujemcu, ktorý by si predmetný byt od neho ako vlastníka prenajal, teda že pri pravidelnom behu udalostí by sa bol jeho majetok zväčšil o nájomné. Rovnako nepostačuje na preukázanie výšky škody konštatovanie, že výšku škody si navrhovateľ odvodzuje od výšky nájomného, ktoré by bol povinný nájomca platiť navrhovateľovi z titulu zmluvy o nájme. Tieto tvrdenia navrhovateľ v konaní nepreukázal. Rovnako na preukázanie výšky škody prípadne ušlého zisku nepostačuje tvrdenie, že tento zodpovedá výške nájomného, ktoré by prípadný nájomca bol povinný platiť navrhovateľovi z titulu zmluvy o nájme. Ušlý zisk je navrhovateľ rovnako povinný preukázať dôkazmi, ktoré by preukazovali, že skutočne by takýto zisk v prípade, ak by nedošlo k prípadnému porušeniu povinnosti zo strany odporkyne (pričom navrhovateľ ani neuviedol, akú povinnosť si odporkyňa porušila), dosiahol. Okrem toho treba poukázať na to, že odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi neporušila žiadnu právnu povinnosť. Podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 OZ je zákonným právom odporkyne a teda takýmto konaním odporkyňa v žiadnom prípade nemohla navrhovateľovi spôsobiť žiadnu škodu. Navyše, ako bolo v konaní uvedené a túto skutočnosť potvrdil aj sám navrhovateľ, on sám obýva predmetný byt, pričom na nákladoch spojených s bývaním sa v súčasnosti účastníci podieľajú spoločne, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Možno teda zhrnúť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu takých skutočností, ktoré mohli mať za následok vznik jeho nároku na náhradu škody voči odporkyni.
Keďže vo vzťahu ku všetkým nárokom, ktorých vznik v danej veci mohol prichádzať do úvahy, teda ako vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy, tak aj vo vzťahu k nárokom zo zodpovednosti za škodu, súd dospel k záveru, že tu neexistujú (a neboli preukázané) skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik takýchto nárokov, súdu nezostalo iné, než návrh z tohto dôvodu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spolu vo výške 19 680 ,- Sk, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal 9 650,- Sk, za
2 úkony priznal 19 300,- Sk (1. príprava a prevzatie vec, 2. účasť na pojednávaní dňa 22.10.2008) s režijným paušálom 380,- Sk (2x 190,- Sk).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.