Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/116/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľov: 1. G. L., bytom B. XXA, R., 2. H. Z., bytom R. XX, L., 3. X. K., bytom H. XX, R. proti odporkyni: P. L., bytom V.. B. X, L. o určenie neplatnosti závetu takto

rozhodol:

Návrh o určenie, že závet poručiteľa F. K., zomretého dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom R. XX, L. zo dňa 7.7.2003 je neplatný sa zamieta.

Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 2.500,- Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania štátu v sume 20.695,-Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzájomný návrh odporkyne o náhradu škody zo dňa 15.10.2008 sa vylučuje na samostatné konanie

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 14.3.2005, doplneným podaním zo 17.10.2006, v konečnom dôsledku domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že závet poručiteľa F. K. zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v L. na R. ul. č. XX zo dňa 7.7.2003 je neplatný.

Návrh odôvodnili tým, že čestné prehlásenie, ktorým ich otec pre prípad svojej smrti odkázal garsónku č. XX nachádzajúcu sa na R. N.. XX v L. vrátane zariadenia a finančné prostriedky uložené na účte v peňažnom ústave J. L. svojej družke P. L.- odporkyni považujú za neplatné z dôvodu, že toto nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu, keď listina nebola napísaná vlastnou rukou F. K., nie je na nej uvedený dátum, je na nej len doložka o tom, že F. K. dňa 7.7.2003 uznal svoj podpis za vlastný a nie je ani poručiteľom podpísaná.

Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že s F. K. žila v druhovskom pomere od roku 1982. Napadnutým čestným prehlásením jej skutočne odkázal garsónku na R. N. XX v L. ako aj fakticky spoločné peniaze na účte v J.. V písomnom vyjadrení k návrhu ďalej uviedla, že odporcovia sa o otca nezaujímali, nevážili si ho, neodprevadili ho ani na poslednej ceste. Má za to, že jeho poslednú vôľu by mali rešpektovať. Predmetné čestné vyhlásenie sa rozhodol napísať a ho napísal sám, sám si šiel overiť podpis na ňom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, čestným vyhlásením pána F. K. na čl. 29 spisu, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. , písmoznaleckým posudkom č. XX/ XXXX znalca z odboru písmoznalectva H.. H. F. zo dňa 5.7.2008 ako aj s ostatným obsahom spisu, vypočul účastníkov, svedkov C. Z., H. L., H. L., H. G., U. G., A. L. a po poučení podľa zistil nasledovný skutkový stav:

Pán F. K. zomrel dňa XX.X.XXXX. Ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy v tomto konaní odporcovia v I. až III. rade. Ako dedička zo závetu prichádza do úvahy jeho družka, v tomto konaní odporkyňa. Poručiteľ F. K. zanechal listinu označenú ako Čestné vyhlásenie, napísanú rukou s úradne overeným podpisom dňa 7.7.2003, ktorá je svojim obsahom závetom, ktorým za závetnú dedičku svojho majetku stanovil družku pani P. L. - odporkyňu. V dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. navrhovatelia v I. a III. rade závet poručiteľa neuznali za platný. Na dedičskom pojednávaní konanom dňa 7.12.2004 sa títo neopomenuteľní dedičia vyjadrili tak, že žiadajú svoj zákonný podiel.

Uznesením zo dňa 31.1.2005 č.k. -27 tunajší súd odkázal navrhovateľov v I. až III. rade aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podali na Okresný súd Bratislava IV žalobu proti odporkyni o určenie neplatnosti závetu s overeným podpisom dňa 7.7.2003, spísaný poručiteľom F. K., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2005. Dňa 14.3.2005 navrhovatelia podali proti odporkyni žalobu o určenie neplatnosti závetu.

Z Čestného vyhlásenia F. K. súd zistil, že tento písomne vyhlásil, že po smrti zanecháva garsónku na R. N. XX v L. vrátane zariadenia a finančný obnos v J. P. L.. Vo vyhlásení poručiteľ F. K. ďalej uvádza, že jeho dedičov G. K., X. K. a H. Z. zbavuje akýchkoľvek dedičských nárokov. Neobdržal od nich žiadnu finančnú ani materiálnu pomoc. P. L. sa oňho vzorne starala, žili spolu ako manželia, spoločne hospodárili. Čestné vyhlásenie je napísané vlastnou rukou pána K. s úradne overeným podpisom dňa 7.7.2003.

Navrhovateľka v I. rade vypovedala, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené dávno. Vtedy mala len 5 rokov, čiže nevie posúdiť, či čestné vyhlásenie napísal alebo nenapísal jej otec, má však za to, že závet nemá zákonné náležitosti, keď na ňom nie je uvedený dátum, nie je podpísaný tak, ako by podpísaný byť mal, otec len uznal podpis za vlastný a teda závet je neplatný.

Navrhovateľ v II. rade vypovedal, že s otcom mal štandardný vzťah. Bývali v tom istom činžiaku. Keď sa náhodne stretli, rozprávali sa o bežných veciach. Otec náhle zomrel na infarkt. Je toho názoru, že predmetné čestné vyhlásenie jeho otec nenapísal, ani ho nepodpísal. Dva mesiace po smrti otca, ho odporkyňa pozvala k nej domov. Keď prišiel, ponúkala mu sumu 200.000,-Sk s tým, že síce ona bude po ňom dediť, ale, akosi vnútorne cíti, že by bolo spravodlivé, aby z dedičstva po otcovi obdržal sumu, ktorú mu ponúka.

Navrhovateľ v III. rade vypovedal, že on mal len 3 roky, keď sa rodičia rozviedli, odvtedy ho nevidel. Čestné vyhlásenie bolo napísané týždeň na to, ako mal otec srdcovú príhodu. Ak ho skutočne napísal, tak nemohol byť dostatočne pri vedomí. Asi mu ho odporkyňa nadiktovala aj s tým, kde sa má podpísať. Má za to, že dátum musí byť uvedený v závete. Celé čestné vyhlásenie sa mu javí byť akési bez kontextu, povytŕhavané, neúplné. Otec bol veľký pedant, keby sa skutočne rozhodol závet napísať, napísal by ho riadne na formáte A4 so všetkými náležitosťami, ktoré má platný závet obsahovať a zahrnul by doňho všetok svoj majetok. V predmetnom čestnom vyhlásení nie je zahrnutý lukratívny pozemok nachádzajúci sa v obci A. v okrese R..

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že s F. K. žili od roku 1982 ako druh a družka. Predmetné čestné vyhlásenie napísal i podpísal F. K. vlastnou rukou. V jeden deň ho napísal, na druhý deň išiel na Miestny úrad overiť si na ňom podpis. Nevie, z akého dôvodu F. K. zvolil práve takúto formu závetu. Prosto mal k dispozícii takéto tlačivo, tak ho vyplnil a takouto formou jej odkázal to, čo mienil, prejavil svoju poslednú vôlu. Uviedla, že nie je pravdou, že F. K. napísal svoj závet -čestné prehlásenie týždeň na to, ako mal

infarkt. Z nemocnice bol prepustený 25.6.2006 a závet napísal až 7.7.2003. Netrpel žiadnou psychickou chorobou. Mal cievne ochorenie, následkom upchania cievy došlo k zlyhaniu jeho srdca a to spôsobilo jeho úmrtie.

Svedkyňa C. Z. vypovedala, že je matkou navrhovateľa v II. rade, jeho biologickým otcom bol F. K., ako rodina však spolu nežili. No vídavali sa, boli kolegami v práci. Vzhľadom na určité skutočnosti vyjadrila pochybnosť nad tým, či F. K. a odporkyňa spolu skutočne žili v druhovskom pomere, alebo, či sa jedná len o tvrdenie odporkyne. Ďalej uviedla, že asi týždeň po úmrtí F.. K. ju opätovne navštívila odporkyňa navštívila s tým, že je reálny predpoklad, že po F. K. bude dediť a ponúkla jej sumu 50.000,-Sk pre ňu a sumu 200.000,-Sk pre syna H. a teda, že takýmto spôsobom im dá niečo z dedičstva, čo odmietla s tým, že dediť sa bude riadne podľa zákona.

Odporkyňa potvrdila, že svedkyni skutočne povedala, že keď dedičské konanie po F. K. dopadne dobre, dá jej i synovi H. niečo z dedičstva.

Svedkyňa H. L. vypovedala, že bola susedou pána K., kým nezomrel. Vie, že celé dni býval sám doma. Za posledné 3-4 roky videla ísť odporkyňu k nemu asi 2-3 krát. Bol to taký sebavedomý dobrák. Je minimálny predpoklad, že by bol býval zanechal svoj majetok niekomu inému, ako svojim deťom.

Svedkyňa H. L. uviedla, že s odporkyňou sú dlhoročné priateľky. Vie o tom, že s pánom K. spolu žili veľmi pekne. Starala sa oňho aj si ho pochovala. Odporkyňa jej spomínala, že zanechal v jej prospech závet.

Svedok H. G. vypovedal, že od roku 1982 až pokým pán K. nezomrel, boli susedia. Odporkyňu vídaval navštevovať ho až pokým neumrel

Svedkyňa U. G. vypovedala, že odporkyňu a pána K. dlhé roky vnímala ako pár. Vie, že odporkyňa bývala u neho, sviatky zas trávievali v byte odporkyne.

Svedok A. L. - syn odporkyne uviedol, že mama s F. K. spolu žili x rokov. Má poznatok o tom, že zanechal závet, ktorým jej odkázal svoj majetok. Mal s ním dobrý vzťah.

Zo záverov písmoznaleckého posudku č. XX/XXXX znalca z odboru písmoznalectva H.. H. F. zo dňa 5.7.2008 súd zistil, že poručiteľ F. K. nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX napísal sám v celom znení vlastnou rukou a aj sám podpísal čestné vyhlásenie bez dátumu na čl. 27 spisu sp. zn. .

Predmetom posúdenia je, či závet pána F. K. je, alebo nie je neplatný.

Podľa (ďalej len Obč.zák.) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Inými slovami ide o prejav vôle smerujúci k určitým právnym následkom, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods.1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa 38 ods. 1,2 Obč. zák. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods.1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.

Absolútne je neplatný právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej (hoci aj dočasnú) nespôsobilosť (neschopnosť) na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.

Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovení § 38 ods. 2 Obč. zák. vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať.

Podľa § 476 ods. 1, 2 Obč. zák. poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Z ustanovenia § 476 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Pre všetky druhy závetov je spoločné, že musia mať písomnú formu. Písomná forma sa dovršuje podpisom závetcu a v prípade závetu podľa § 476b, § 476c podpismi svedkov.

Druhou podstatnou náležitosťou závetu je , aby z neho bol zjavný deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný. Za neplatný treba považovať i závet, v ktorom sa uvádza iný, než skutočný deň jeho podpísania.

Pre platnosť vlastnoručného (holografného závetu (§ 476a) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou, uviedol v ňom deň, mesiac a rok, kedy ho podpísal a na konci pripojil svoj podpis. Platí zásada, že čo nie je kryté podpisom, nemožno považovať za platné.

Podľa § 476a Obč. zák. vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Notárskou činnosťou je aj osvedčovanie právne významných skutočností, okrem iných aj pravosti podpisu na listine (legalizácia), v prípade, ak notár osvedčí podpis na listine, ktorú vyhotovil iný subjekt (advokát, komerčný právnik, resp. účastníci sami), charakter listiny sa nemení, týmto notárskym úkonom sa táto listina nestáva verejnou listinou, ide o súkromnú listinu, notár len osvedčuje, že účastníci pred ním túto listinu podpísali, resp. uznali podpis na nej za vlastný, notár týmto úkonom neosvedčuje pravdivosť skutočností, uvádzaných v listine, nezodpovedá za jej obsah. (zákon. o notároch a notárskej činnosti Notársky poriadok)

Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.

Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje: a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha), b) meno, priezvisko, trvalé

bydlisko, prípadne miesto pobytu účastníka, jeho rodné číslo, dátum narodenia, c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka, d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný, e) miesto a deň osvedčenia, f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.

Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.

Osvedčovanie podpisov na listinách vykonávajú v rámci výkonu samosprávy aj obce. ( o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami).

Pri osvedčovaní podpisu na listine obvodný úrad a obec zodpovedajú za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Obvodný úrad a obec vedú evidenciu osvedčení listín a podpisov na listinách v zviazanej osvedčovacej knihe.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poručiteľ F. K. zriadil vlastnoručný závet. Čestné vyhlásenie, teda listinu, ktorá je svojim obsahom závetom, vlastnoručne podpísal pred príslušným pracovníkom Mestskej časti Bratislava - Dúbravka dňa 7. júla 2004. Závet, ako právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, poručiteľ nekonal v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopným. Uvedené skutočnosti súd vyvodil z výpovedí účastníkov, svedkov, ako aj z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania znalcom H.. H. F.. Súd nevzhliadol žiaden dôvod neplatnosti závetu. Tvrdenia navrhovateľa v III. rade o testovacej nespôsobilosti pána K. neboli v konaní preukázané. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pán K. trpel srdcovocievnym ochorením, nebolo preukázané, že by mal problémy so zdravím duševným. Navrhovatelia nenavrhli žiadny dôkaz, ktorý by psychický stav pána K. v čase urobenia napadnutého právneho úkonu relevantne spochybňoval. Neplatnosť závetu nemôže spôsobiť skutočnosť, že poručiteľ po dopísaní poslednej vôle hneď neuviedol i dátum a podpis, a tieto údaje na závete boli doplnené až na matričnom úrade, pred príslušným pracovníkom, keď ako je vyššie uvedené, jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby z neho bol zjavný dátum, kedy bol podpísaný. Je nepochybné, že poručiteľ pán F. K. svoju poslednú vôľu - závet vlastnoručne podpísal, alebo podpis uznal za vlastný na úrade Mestskej časti Bratislava - Dúbravka dňa 7. júla 2004 a v deň jeho podpísania bol uvedený aj dátum úkonu. Urobil tak s najväčšou pravdepodobnosťou preto, aby dal vážnosť aktu, ktorý urobil.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo má súd za to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by ich otec F. K. napadnutý závet urobil v duševnej poruche, ktorá by ho robila k takémuto právnemu úkonu nespôsobilým, a nepreukázali ani, že by závet neobsahoval zákonom vyžadované náležitosti holografného závetu. Vzhľadom na uvedené, je na mieste uzavrieť, že sa jedná o slobodný, uvážený prejav vôle pána F. K., ktorý sa takto za svojho života rozhodol naložiť so svojim majetkom, ktorú jeho poslednú vôlu by mali všetci akceptovať a rešpektovať.

Náklady znaleckého posudku predstavovali sumu 23.195,-sk. Žiadny z navrhovateľov nezložil zálohu na náklady spojené s podaním znaleckého posudku. Odporkyňa v súlade s úpravou súdu zložila zálohu vo výške 2.500,-Sk. Súd preto podľa výsledku konania uložil navrhovateľom, aby štátu zaplatili na náhrade trov konania spoločne a nerozdielne sumu 20.695,-Sk, nakoľko ani u jedného z nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov ( ).

O trovách konania súd rozhodol podľa Úspešnej odporkyni priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva spočívajúcich v zaplatenej zálohe na náklady spojené so znaleckým dokazovaním v sume 2.500,-Sk.

Vzájomný návrh odporkyne súd vylúčil na samostatné konanie, keď spojenie návrhu a vzájomného návrhu na spoločné konanie nebolo vhodné ani hospodárne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu

Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): .

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.

Proti tej časti rozsudku, ktorou súd vzájomný návrh odporkyne vylúčil na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné ( ).