Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/244/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou, v právnej veci navrhovateľa: F.. L. B., nar.XX.X.XXXX bytom O. XX, B. proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, Bratislava o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd konanie v časti o zaplatenie 801,-Sk zastavuje.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.12.2005 a doplneným dňa 4.12.2006 domáhal od odporcu zaplatenia náhrady škody vo výške 7.209,- Sk a nemajetkovej ujmy vo výške 5.000.000,-Sk s príslušenstvom podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Svoj návrh odôvodnil tým, že bol písomne predvolaný k podaniu vysvetlenia na Obvodné oddelenie PZ V. dňa 29.1.2002, kedy nemohol pricestovať a po dohode s nstržm. V., pricestoval dňa 11.2.2002. F. ho odmietla vypočuť a vec podaná dňa 26.7.2001 proti V. bola odložená. Pretože nebol vo veci vypočutý, podal sťažnosť , ktorú pplk. P.l vybavil tak, že na ďalší deň 13.2.2002 bol na OO PZ V.W. vypočutý, ale v inej veci. Navrhovateľ požiadal o preplatenie cestovných nákladov, tieto mu uhradené neboli a preto podal návrh na súd. Vec bola vedená na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. . V predmetnej veci bol termín pojednávania vytýčený na 13.8.2003, navrhovateľ pricestoval do Prešova, ale pojednávanie bolo na žiadosť odporcu odročené na 16.2.2004. Medzitým navrhovateľ pod náporom nespravodlivých činností zo strany orgánov moci - polície, prokuratúry a súdov podľahol dlhodobému stresu, dňa 9.9.2003 sa zrútil s krvácaním do mozgu, čím sa stal trvale invalidným. Štát spôsobil navrhovateľovi zdravotnú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s hrubým konaním orgánov moci. Listom zo dňa 29.12.2003 požiadal zákonnú sudkyňu o oslobodenie od povinnosti cestovať na súdne pojednávanie, ale sudkyňa trvala na jeho účasti. Na pojednávaní dňa 16.2.2004 sudkyňa nepotrebovala jeho výpoveď, pretože ho po dvoch vetách usadila a zabránila mu dôvodniť a dokazovať. Okresný súd v Prešove jeho návrh dňa 16.2.2004 zamietol. Postup Okresného a Krajského súdu v Prešove považuje za chybný, z ich strany išlo o šikanovanie navrhovateľa, netolerovanie jeho zlého zdravotného stavu a preháňanie na pojednávanie, na ktorých nebol vypočutý. Zákonná sudkyňa na Okresnom súde v Prešove vyhnala zo súdnej miestnosti pani A., čím zabránila prípadnému jej svedectvu. Súdy svojou

činnosťou dlhodobo spôsobujú navrhovateľovi stres. Navrhovateľ po chybných rozsudkoch Okresného a Krajského súdu v Prešove požiadal o mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, ktoré Generálna prokuratúra SR dňa 22.12.2004 prijala, ale z jej strany neboli zistené dôvody na jeho podanie. Po zistení nových skutočností podal navrhovateľ žiadosť o obnovenie mimoriadneho dovolania, pričom prokurátor Generálnej prokuratúry SR vec bez preskúmania dňa 22.11.2005 odložil.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ sa tým, že jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol odmietnutý, cíti poškodený. Táto skutočnosť nezakladá právny titul, aby odporcu žaloval podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Odporca nemá podiel na vzniku ujmy, ktorej sa navrhovateľ v dôsledku poškodenia zdravotného stavu domáha, pretože Generálna prokuratúra SR odmietla podnet na mimoriadne dovolanie dňa 7. 12. 2004, pričom k mozgovej príhode a následným zdravotným komplikáciám navrhovateľa, došlo dňa 9. 9. 2003. Z toho je zrejmé, že dávno predtým ako Generálna prokuratúra SR rozhodla. Taktiež aj rozsudok Okresného súdu v Prešove bol vyhlásený 16.2. 2004, teda po mozgovej príhode navrhovateľa. Zo strany navrhovateľa ide o účelové konanie, pretože sa snaží svoj zlý zdravotný stav podmieniť konkrétnymi konaniami, ktoré pred štátnymi orgánmi prebiehajú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupcu odporcu, listinnými dôkazmi: oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu v Prešove sp.zn. , vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia PZ V. K. O., vyšetrovacím spisom č. G.istom Generálnej prokuratúry SR zo dňa 12.1.2005 a zo dňa 22.11.2005 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že odporca porušil jeho práva tým, že nenáležite konal v trestnej veci stíhaného V. a aj tým, že odmietol podnet na mimoriadne dovolanie, pretože bolo dôvodné. Vyčíslená škoda 7.029,-Sk predstavuje cestovné na OO PZ V. 1.349,-Sk, nocľah, cestovné na súdne pojednávania do Prešova 3 x 720,-Sk plus nocľah 3 x 500,-Sk, poštovné a kópie 500,-Sk plus ESĽP 700,- Sk. Pretože uplatnený nárok nevedel v celom rozsahu preukázať zobral návrh v časti zaplatenia 801,- Sk späť. Navrhovateľ uviedol, že sa nedá špecifikovať v dôsledku konania ktorých orgánov štátu došlo k poškodeniu jeho zdravia, pretože ide o celý súbor orgánov počnúc Obvodným oddelením PZ, Okresnou prokuratúrou, generálnou prokuratúrou SR, ktoré sú nečinné, pričom nečinnosť týchto orgánov mu spôsobila stres a v roku 2003 mozgovú porážku. Náhrady nemajetkovej ujmy sa domáha aj v dôsledku nezákonného konania pred Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Prešove, ktoré konali veľmi rýchlo.

- 139

Okresný súd v Prešove rozsudkom sp.zn.14C 106/03 zo dňa 16.2.2004 zamietol návrh navrhovateľa proti odporcovi Krajské riaditeľstvo PZ SR X., o zaplatenie cestovných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s predvolaním na OO PZ vo V. K.o dňa 18.1.2002 vo výške 1.264,-Sk a nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,-Sk.

Rozsudkom č. k. -111 Krajský súd v Prešove dňa 16.9.2004 potvrdil vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu v Prešove.

Generálna prokuratúra SR vo veci opakovaného podnetu navrhovateľa zo dňa 14.12.2004 navrhovateľovi podaním č.V. zo dňa 12.1.2005 oznámila, že si zadovážila na vec sa vzťahujúci spis Okresného súdu v Prešove sp. zn. ako aj obsah spisu Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. Kc 2134/04. Uviedla, že ich preskúmaním neboli zistené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo 16.02.2004 č. k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo 16.09.2004 č. k. . Ďalej uviedla, že navrhovateľ v opakovanom podnete neuvádza žiadne skutočnosti, na ktoré by nereagovala Krajská prokuratúra v Prešove vo vybavení navrhovateľovho predchádzajúceho podnetu listom zo 07.12.2004 pod sp. zn. Kc 2134/04-13. S poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci bude prokuratúrou vybavovaný len vtedy, ak by obsahoval nové skutočnosti. Pretože

neprichádza do úvahy podanie mimoriadneho dovolania proti vyššie označenému rozhodnutiu súdu, Generálna prokuratúra SR navrhovateľov opakovaný podnet odložila.

Navrhovateľovi dňa 22.11.2005 Generálna prokuratúra SR písomne oznámila, že opakovaný podnet zo 14.11.2005 odložila ( v platnom znení).

Súd s poukazom na nevykonal navrhovateľom navrhnutý dôkaz vypočutie svedkov, prokurátorov Generálnej prokuratúry SR P. pretože tento nepovažoval za nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Náhrada škody, ktorej sa navrhovateľ domáha predstavuje cestovné na OO PZ V. a na súdne pojednávania do Prešova, nocľah, poštovné a poplatky za kópie.

Hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti je nezákonnosť rozhodnutia. Zákon pojem nezákonnosti nevymedzuje. Rozhodujúca je tá skutočnosť, či rozhodnutie zakladajúce zodpovednosť bolo ako nezákonné zrušené, alebo zmenené príslušným orgánom. I keď zákon ako podmienku pre uplatnenie nároku stanovuje len zrušenie nezákonného rozhodnutia, je potrebné v niektorých prípadoch po zrušení vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie je totiž dôležité najmä pre posúdenie, či škoda vôbec vznikla a v akej výške. Dôkazné bremeno poškodeného spočíva v tom, že preukazuje nezákonnosť právoplatného rozhodnutia, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím a škodou.

Je potrebné uviesť, že podľa , každý účastník platí trovy, ktoré vznikajú jemu osobne. Ide o náklady spojené s účasťou na pojednávaní, ako je cestovné, nocľažné, poštovné, ušlá mzda. Pre platenie nákladov platí záujmový princíp, to znamená, že každý účastník konania platí zo svojho tie náklady konania, ktoré mu vznikajú a ktoré je treba vynaložiť v jeho záujme. Naproti tomu ustanovenia o náhrade nákladov konania vyjadrujú zásadu zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej účastník má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov na úspešné uplatnenie alebo bránenie práva.

Navrhovateľ bol v konaniach vedenými pred Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Prešove neúspešný, súdy ohľadne náhrady trov konania rozhodli v zmysle § 142

- 140

ods.1 tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznali, pretože odporca náhradu trov konania nežiadal a ani mu nevznikli. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ bol v týchto konaniach neúspešný, právo na náhradu vzniknutých trov, spojenými s týmito konaniami mu nevzniklo.

Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že v predmetnej veci, nebolo preukázané, že by rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 16.2.2004 sp.zn. , právoplatný dňa 25.10.2004 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co 38/04 zo dňa 16.9.2004, právoplatný dňa 25.10.2004, ktorým bol vyššie uvedený prvostupňový rozsudok potvrdený, boli zrušené. Obidve rozhodnutia sú doposiaľ v celom rozsahu právoplatné, to znamená, že vo veci samej - zaplatenie cestovného - cestovné na OO PZ V. a tiež aj v časti náhrady trov konania, ktorých ako náhrady škody sa domáha v tomto konaní, zrušené pre nezákonnosť neboli.

Keďže nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa §, 4 ods.1 , ktorou je nezákonnosť právoplatného rozhodnutia, odporca za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia nezodpovedá.

Nárok navrhovateľa voči odporcovi predstavovala náhrada škody, ktorá predstavuje náklady vzniknuté navrhovateľovi v súvislosti s pojednávaním na Krajskom súde v Prešove dňa 16.9.2004. V súvislosti s týmto nárokom navrhovateľa je potrebné uviesť, že súd pri jeho rozhodovaní aplikoval ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zmysle cit. zákona, pretože rozhodnutie, od ktorého navrhovateľ odvodzuje vznik škody bolo vydané dňa 16.9.2004, teda po nadobudnutí účinnosti ( 1.7.2004 ) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Aj v zmysle ustanovení toho zákona, hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti je existencia nezákonného rozhodnutia, pričom rozhodujúca je tá skutočnosť, či rozhodnutie zakladajúce zodpovednosť bolo ako nezákonné zrušené, alebo zmenené príslušným orgánom.

Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnej veci nebolo preukázané, že by bol rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.9.2004 č.k.3Co 38/04 pre nezákonnosť zrušený alebo zmenený.

Vzhľadom nato súd konštatoval, že návrh v časti zaplatenia náhrady škody nie je dôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že odporca zodpovedá za škodu podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko neboli súčasne splnené zákonom predpokladané podmienky tejto zodpovednosti.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal voči odporcovi zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 5.000.000,- Sk.

Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla. Podmienky pre priznanie majetkovej satisfakcie sú existencia zásahu, neoprávnenosť zásahu a ich príčinná súvislosť.

Podmienkou úspešného uplatnenia práva na primerané zadosťučinenie v zmysle citovaných ustanovení je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a skutočnosť, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených zákonom.

Nemajetkovej ujmy sa navrhovateľ domáhal z titulu nečinnosti celého súboru orgánov počnúc Obvodným oddelením PZ, okresnou prokuratúrou, Generálnou prokuratúrou SR, ktoré sú nečinné, pričom nečinnosť týchto orgánov mu spôsobila stres a v roku 2003 mozgovú porážku. Konkrétne navrhovateľ nevedel špecifikovať o aké konania týchto orgánov malo ísť, vzhľadom nato súd konštatoval , že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

Navrhovateľ sa cítil poškodený aj tým, že jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol odmietnutý a náhrady nemajetkovej ujmy sa domáhal aj v dôsledku nezákonného konania pred Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Prešove. Konanie odporcu nemá podiel na vzniku ujmy, ktorej sa navrhovateľ v dôsledku poškodenia zdravotného stavu domáha, pretože Generálna prokuratúra SR odmietla podnet na mimoriadne dovolanie dňa 12. 1. 2005, pričom k mozgovej príhode došlo dňa 9. 9. 2003. Z toho je zrejmé, že predtým ako Generálna prokuratúra SR rozhodla a taktiež aj Okresný súd v Prešove (16.2. 2004) a Krajský súd v Prešove (16.9.2004), došlo k ujme na zdraví navrhovateľa. Táto skutočnosť nezakladá právny titul, aby navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi nemajetkovej ujmy ani podľa a nasl. a ani podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pretože ako bolo uvedené, ujma na zdraví navrhovateľa, od ktorej odvodzuje náhradu nemajetkovej ujmy nie je v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenými konaniami Generálnej prokuratúry SR, Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove.

Súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že uplatnené nároky navrhovateľa nie sú dôvodné a návrh preto v celom rozsahu zamietol.

- 141

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 23.10.2008 zobral návrh v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 801,-Sk späť a preto súd konanie v tejto časti v zmysle , veta tretia zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle podľa zásady úspechu v konaní. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.