Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/57/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľky: Z. V., bytom B., M. XX,. zastúpenej J.. J. H., advokátom, T. XX-XX,. B., proti odporcom: 1./ V. Z., bytom B., V. N..X,. 2./ A. Z., bytom B., J. N..X,. obaja zastúpení J.. E. V., advokátkou, W. X,. B., o neplatnosť darovacích zmlúv a určenie spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, rozhodol

rozhodol:

Súd u r č u j e, že navrhovateľka a odporcovia v 1./ a 2./ rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 104, katastrálne územie R., vedených Správou katastra v Bratislave, Katastrálny úrad Bratislava II, parc. č. 2034/2 - záhrady, 2034-4 záhrady a 2034/5 - zastavaná plocha, každý v 1/3.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 02. 05.2003 domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzavretej dňa 03.05.2002 medzi A. Z. nar. XXXX. ako darcom a odporcom v 1. rade ako obdarovaným, a darovacej zmluvy zo dňa 03.10.2002 uzavretej medzi A. Z. nar. XXXX. a odporcom v 2. rade ako obdarovaným, predmetom ktorých bol bezodplatný prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. R. zapísaných na LV č.104 a to záhrada o výmere 673m2 parc.č.2034/2, záhrady o výmere 38m2 parc.č.2034/4 a zastavaná plocha o výmere 17m2, parc.č.2034/5 - záhradná chata, súpisné číslo XXXX.. Zároveň sa domáhala, aby súd určil, že navrhovateľka spolu s odporcami sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každý v 1/3. Návrh odôvodnila tým, že darca-A. Z. nar.r.XXXX. daroval niečo, čo mu nepatrilo, nakoľko nehnuteľnosť zapísanú na LV č.104 nachádzajúcu sa v k. ú. R. parc.č. 2034/2 záhradu o výmere 727m2 parc.č.2034/2 nadobudol spolu s manželkou Z.

- 1 -

Z. na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice sp. zn. , zo dňa 1 a 2.9.1975 do bezpodielového spoluvlastníctva,

napriek tomu, že na LV č.104 bol uvedený ako výlučný vlastník tejto a ďalších predmetných nehnuteľností a tieto po smrti jeho manželky Z. Z. mali byť predmetom dedičského konania, čo sa nestalo. O existencii

kúpnej zmluvy z r.1975 sa navrhovateľka dozvedela až po skončení dedičského konania po poručiteľke Z. Z.. Navrhovateľka má za to, že darca mal byť len v polovici vlastníkom predmetných nehnuteľností a dediť mali aj deti darcu-A. Z. nar.r.XXXX. a jeho manželky Z. Z. a to navrhovateľka ako dcéra a odporcovia v 1.a 2. rade ako ich synovia. Okrem tohto ako ďalší dôvod neplatnosti darovacích zmlúv navrhovateľka uviedla, že k uzavretiu darovacej zmluvy zo dňa 3.5.2002 došlo 10 dní pred smrťou darcu, pričom v ten istý deň prebehlo podpísanie darovacej zmluvy, návrh na vklad a zavkladovanie práva. Po upozornení odporcu v 1./ rade na neserióznosť konania tento daroval predmetné nehnuteľnosti v 1/2 odporcovi v 2.rade.

Odporcovia 1./, 2./ s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť.

Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -133 zo dňa 25. 11. 2005 tak, že návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť náhradu trov konania vo výške 3.000,- Sk odporcovi v 1./ rade a 3.000,- Sk odporcovi v 2./ rade a tiež náhradu trov štátu 2.400,- Sk na účet tunajšieho súdu.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že A. Z., nar. v r. XXXX,. otec všetkých účastníkov konania, bol v čase uzatvorenia darovacej zmluvy ( 3. 5. 2002 ) výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré tvorili predmet daru ( LV č. 104 ). Vlastníctvo bolo prevedené darom na odporcu v I. rade, ktorý neskôr dňa 3. 10. 2002 obdaroval v polovici bezodplatne svojho brata, odporcu v II. rade. Predmetom daru teda bola polovica vlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B. R., zapísaných na LV č. 104 a to parc. č. 2034/2-záhrada o výmere 673 m2, parc. č. 2034/4-záhrada o výmere 38 m2 a parc. č. 2034/5- zastavaná plocha o výmere 17 m2. Odporcovia sa teda stali podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, každý v 1/2.

Súd darovacie zmluvy považoval za platné s tým, že právne účinky nimi vytvorené, nespochybnil. Súd dokazovanie na preukázanie spôsobilosti A. Z., nar. r. XXXX. zabezpečil znaleckým dokazovaním. Zo znaleckého posudku súdneho znalca P.. M.. V. N., C.. súd zistil, že darca dňa 3. 5. 2002 netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by mu bránila posúdiť následky svojho konania. Znalca súd vypočul aj osobne na pojednávaní s tým, že vychádzal z relevantných podkladov a to lekárskej správy zo dňa 3. 5. 2002, podľa ktorej bol pacient ( A. Z. ) v daný deň zorientovaný, pri vyšetrení spolupracoval,

- 2 -

subjektívne uvádzal zlepšenie stavu. Pacient poberal malé dávky opiátov proti bolesti, hypnotiká, analgetiká, ktoré nemohli u neho vyvolávať poruchy orientácie.

V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. Odvolací Krajský súd v Bratislave rozsudok preskúmal podľa , odvolanie prejednal podľa , a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia, prípadne jeho zmenu.

Odvolací súd vo svojom uznesení konštatuje, že súd prvého stupňa nevykonal náležité dokazovanie v smere zistenia skutočného zdravotného stavu A. Z., nar. r. XXXX,. keďže súd dal znalecký skúmať, či nebohý netrpel duševnou poruchou, ďalej súd nevykonal dokazovanie oboznámením lekárskej správy, ktorá sa nachádza na čl. 89-91 spisu.

Preto skutkový stav zostal nezistený a právny záver súdu prvého stupňa o spôsobilosti právne konať nebohého A. Z. bol predčasný.

Súd mal ďalej preveriť správnosť zápisov katastra podľa výsledkov dokazovania navrhovaného v konaní, keďže odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa , zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa odporcovia 1./, 2./ zmenili zástupcu a začala ich zastupovať advokátka J.. V.. Obidve sporové strany rokovali a pokúšali sa vec vyriešiť mimosúdne, aj keď postoj žalujúcej strany nebol v súlade s petitom návrhu, pretože sa snažili vyrokovať dohodu týkajúcu sa celého dedičstva ( myslené z majetkovej stránky ).

Pre rozhodnutie súdu vo veci samej bol postoj strany žalovanej v spore, ktorá bola ochotná akceptovať právny názor, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 3. 5. 2002 patrili do BSM A. Z. ( otec účastníkov konania ) a Z. Z. ( matka účastníkov ). Preto zmenili stanovisko a súhlasili s určením spoluvlastníckych podielov v zmysle podaného návrhu na začatie konania. Určovanie neplatnosti darovacích už považovali za nadbytočné pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. S týmto právnym názorom žalujúca strana nesúhlasila, pričom súdu potrebu vyriešenia neplatnosti darovacích zmlúv v enunciáte rozhodnutia bližšie nevysvetlila.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodol o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na to, naliehavý právny záujem.

Navrhovateľka pôvodne žalovala neplatnosť darovacích zmlúv, na základe ktorých bolo majetkovo znevýhodnená oproti svojim bratom ( odporcom ) z hľadiska

- 3 -

vlastníckeho podielu na rodičovskom majetku. Žalovala aj spravodlivé určenie spoluvlastníckych podielov, každému účastníkov konania v 1/3.

V priebehu konania pasívne legitimovaná strana v spore právny nárok navrhovateľky uznala a súhlasila s tým, aby aj navrhovateľka mala na nehnuteľnostiach tretinový podiel.

V takomto štádiu konania riešiť otázku neplatnosti darovacích zmlúv resp. o nej kladne v prospech navrhovateľky rozhodnúť je nadbytočné a aj procesne nemožné, pretože v zmysle cit. ust. chýba jednoznačne naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacích zmlúv, pretože podstatný právny nárok navrhovateľky ( určenie spoluvlastníckych podielov ) bol vyriešený v jej prospech uznaním nároku.

Po procesnej stránke v časti uznaného nároku súd nemohol rozhodnúť podľa , pretože takéto rozhodnutie je možné len na návrh navrhovateľa a to sa v danom prípade nestalo.

Preto v časti určenia neplatnosti darovacích zmlúv návrh zamietol.

Podľa vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa , veta prvá spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Ako je uvedené vyššie odporcovia v 1./, 2./ rade v priebehu konania súhlasili s tým, aby aj ich sestra ( navrhovateľka ) mala podiel 1/3 na rodičovskom majetku.

Preto súd v zmysle cit. ust. určil, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi žalovaných nehnuteľností v rovnakom podiely - 1/3 s tým, že takéto rozhodnutie je vzhľadom na vykonané dokazovanie a okolnosti prípadu najspravodlivejšie.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15

dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.