Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-229-2005.pdf
PDF · 75.13 KB
No categories available
7C/229/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci žalobkyne O. B., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B., ul. Č. č. XX,. zast. J.. D. K., advokátom so sídlom v B. B., Č. č. XX. proti žalovanému D. D. Š., so sídlom H., B. č. XXX,. zast. J.. J. B., advokátom so sídlom v B. B., M. C. XX. o zaplatenie 375 299,- Sk s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 370 435,50 Sk brutto s prísl., z toho sumu 4 534,- Sk požadovala z titulu neplatného prevedenia na inú prácu za obdobie od 01.01.2001 od 31.03.2001 a sumu 365 901,50 Sk z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou za obdobie od 01.04.2001 do 15.02.2005 s poukazom na ust. § 61 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 65/65 Zb. ako aj na ust. § 275 ods. 1 vyššie uvedeného zákona a na ust. § 17 ods. 5 zákona č. 1/92 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na vznesenú námietku premlčania, pričom poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas s výpoveďou, ktorá jej bola daná zo strany žalovaného dňa 05.02.2001, pričom od 06.02.2001 jej vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku a od tohto momentu sa tohto mohla domáhať u žalovaného, v prípade neúspechu aj podaním žaloby na súde a to v trojročnej premlčacej lehote, keďže tak neurobila premlčacia lehota je uplynula dňom 06.02.2004 ako to vyplýva z ust. § 261 ods. 1 a § 263 ods. 1 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o vznik nároku na náhradu mzdy žalovaný poukázal na ust. § 61 Zákonníka práce.
Podľa ust. § 61 Zákonníka práce nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa ust. § 64 Zákonníka práce neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.
Platobná neschopnosť zamestnávateľa a uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti
Podľa ust. § 261 ods. 1 Zákonníka práce Nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia neepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 194 a 195) alebo inej škody na zdraví (§ 187) a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 199). Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota po dobu konania neplynie. To isté platí o nároku, ktorý bol právoplatne priznaný a pre ktorý bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa ods. 4 cit. zák. ust. k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 46 ods. 3 a 4, § 53 ods. 2, § 54 ods. 2, § 59 ods. 3, § 60 ods. 4, § 64, § 102 ods. 5, § 204 ods. 3, § 270a ods. 4 a § 270b ods. 1. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
Podľa § 262 ods. 1 Zákonníka práce lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
Podľa § 263 ods. 1 Zákonníka práce ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.
Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12 Co 158/08-127 zo dňa 26.06.2008 a dospel k nasledovnému právnemu posúdeniu: Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že listom zo dňa 05.02.2001 O. Z. P. Š. A. V. N. S., P. B. B. v mene žalobkyne, ktorá sa na nich obrátila so žiadosťou o právnu pomoc a zastupovanie oznámil žalovanému, že žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom tento dátum súd považuje za moment vzniku nároku na náhradu mzdy ako to vyplýva z ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov a tento deň má význam pre začiatok plynutia premlčacej doby.
Začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 262 ods. 1 citovaného zákona je stanovený na deň nasledujúci po dni keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz, t.j. nárok na náhradu za stratu na zárobku žalobkyni vznikol odo dňa 06.02.2001 a od tohto momentu sa ho mohla domáhať u žalovaného, a to aj prípadne žalobou na súde.
Ako to vyplýva z predmetného spisu žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 21.07.2005, pričom v zmysle ust. § 263 ods. 1 Zákonníka práce, ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.
V zmysle ust. § 261 ods. 2 Zákonníka práce žalovaný nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru nie je obsiahnutý v taxatívnom výpočte nárokov na ktoré sa nevzťahuje premlčanie v zmysle citovanej úpravy a teda podlieha premlčaniu.
V posudzovanej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. § 261 ods. 1 citovaného Zákonníka práce. Súd na túto námietku prihliadol s tým, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že žalobkyni premlčacia lehota márne uplynula dňom 06.02.2004 a nárok, ktorý si uplatňuje je v celom rozsahu premlčaný, teda jej ho súd nemôže priznať vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku
premlčania. Preto bolo potrebné predmetnú žalobu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia v celom rozsahu z dôvodu premlčania nároku žalobkyne zamietnuť.
Pokiaľ ide o námietku zo strany žalobkyne, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu práva v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že k takémuto prejavu zo strany žalovaného v predsporovom konaní nedošlo, pričom aj prípadné uznanie dlhu by nemalo za následok predĺženie plynutia premlčacej lehoty v pracovnoprávnom vzťahu, keďže Zákonník práce obsahuje výlučnú úpravu premlčania ako zákon špeciálny v osobitných ustanoveniach.
Pre úplnosť súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru je síce predpokladom uplatnenia si nároku na náhradu mzdy podľa ust. § 61 Zákonníka práce, súd však spravidla v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhoduje aj o náhrade mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru, pretože pri dlhotrvajúcom spore o neplatnosť výpovede v prípade, že by zamestnanec takto nepostupoval bral by na seba riziko, že jeho nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru môže byť premlčaný. V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 36/2006 podľa ktorého "nároky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru môžu byť úspešne uplatnené nielen súčasne so žalobou o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj neskôr s rizikom ich možného premlčania ak by boli uplatnené až po uplynutí premlčacej doby." Citované rozhodnutie, teda priamo upozorňuje na plynutie premlčacej doby počas súdneho konania o neplatnosť výpovede.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal podľa ust. § 151 ods. 2 OSP, pričom žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný si náhradu trov konania uplatnil, ale tieto v lehote troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil, pričom zo spisu mu trovy konania nevyplývajú, keďže žalovaný bol oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a / Zákona o súdnych poplatkoch, keďže ide o rozpočtovú organizáciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.