Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-143-2007.pdf
PDF · 160.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/143/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľa: F. C., W. XX, XXX XX N., zast.: JUDr. Miloš Cimrák, advokát, Štefánikova 7, 949 01 Nitra proti odporcovi: SATUR TRAVEL a.s., Miletičova 1, 824 72 Bratislava, zast.: JUDr. Ľudmila Masariková, advokátka, Miletičova 1, 842 72 Bratislava o zaplatenie 145 202,- Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 133 862,30 Sk s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 78 329,- Sk od 10.08.2006 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 55 533,30 Sk od 15.06.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 63 435,90 Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Miloša Cimráka, advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 19.04.2007, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 145 202,- Sk s príslušenstvom, z toho titulom vrátenia uhradenej ceny zájazdu sumu výške 80 989,- Sk a titulom náhrady škody sumu vo výške 64 213,- Sk.
Zmluvami o obstaraní zájazdu si žalobca objednal u žalovaného zájazdy pod rezervačným číslo, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX do Talianska, letovisko Lido di Jesolo, hotel Solemare v termíne od 22.07.2006 do 29.07.2006. Predmetom zmluvy boli tri dvojposteľové izby, z toho jedna s prístelkou. Hotel mal byť podľa vyjadrenia žalovaného s tromi hviezdičkami. Izby mali byť obsadené šiestimi dospelými a jedným 9-ročným dieťaťom. Služby mali zahrňovať podľa prísľubov žalovaného ubytovanie v týchto izbách na 7 nocí, polpenziu, balkóny a možnosť parkovania pre 2 vozidlá. Za predmetné zájazdy zaplatil žalobca pri zmluve č. XXXXXX sumu 24 822,- Sk, pri zmluve č. XXXXXX sumu 24 822,- Sk a pri zmluve č. XXXXXX sumu 31 345,- Sk.
Predmetom týchto zmlúv nebola doprava, preto sa žalobca spolu s ďalšími účastníkmi zájazdu dostavili do vyššie uvedeného hotela, kde hneď po príchode sa začali objavovať problémy. Parkovanie malo byť zabezpečené pre 2 vozidlá, táto požiadavka bola jednoznačne prezentovaná žalobcom a potvrdená žalovaným už pri uzatváraní zmluvy. Recepčná v hoteli žalobcovi oznámila, že s parkovaním pre turistov zo Slovenska sa nepočíta. Uviedla, že žalovaný si je vedomý toho, že možnosť parkovania v blízkosti areálu hotela nie je, nakoľko hotel má obmedzenú kapacitu v počte 20 miest. Vybavenie izieb bolo pod úroveň dohodnutú v zmluve. Postele v izbách boli malé a nevyhovujúce na spánok. Takisto
neboli na izbách balkóny a napokon nemožno opomenúť, že izby neboli hygienicky vyhovujúce. Hotel nezodpovedal tomu, čo bolo žalobcovi sľúbené a prezentované v cestovnej kancelárii, napriek tomu, že malo ísť o hotel s tromi hviezdičkami, bola to len turistická ubytovňa.
Po zistení uvedených nedostatkov sa žalobca skontaktoval s delegátkou žalovaného a spísali písomný záznam. V zázname podrobne rozpísali dôvody, pre ktoré sa žalobca odmietol ubytovať v hoteli a zároveň pre porušenie povinnosti žalovaného odmietol s rodinou čerpať aj iné služby. Záznam zo dňa 22.07.2006 bol podpísaný žalobcom, účastníkmi zájazdu a delegátkou žalovaného. Týmto spôsobom žalobca prejavil vôľu ukončiť zmluvy uzatvorené medzi ním a žalovaným.
Zmluva o obstaraní zájazdu má obsahovať náležitosti taxatívne vymedzené v ustanovení § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre platnosť úkonu - t.j. v zmluvách absentujú podstatné náležitosti, v dôsledku čoho sú tieto zmluvy absolútne neplatné. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, takže každý sa jej môže i dovolať. Súd musí na túto neplatnosť prihliadnuť, z neplatného právneho úkonu nenastanú právne následky a to ani dodatočným schválením ani odpadnutím vady prejavu vôle.
Zmluva o obstaraní zájazdu má okrem iného obsahovať i ďalšie náležitosti vymedzené v § 741b ods. 2 OZ. Nakoľko z obsahu zmlúv nie je možné dedukovať ani pri ich detailnom rozbore a výklade splnenie podmienok pre platnosť zmluvy podľa tohto zákonného ustanovenia, sú zmluvy relatívne neplatné podľa § 40a OZ. Plnením z neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré treba vydať. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, je každý povinný vydať druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi požadovanú sumu a to titulom uhradenej ceny zájazdu vo výške 80 989,- Sk.
Ak by sa súd nestotožnil s uvedenými skutočnosťami, žalobca uviedol, že spolu s rodinou po zistení nedostatkov, ktoré boli v príkrom rozpore s objednanými službami, nemal záujem už o nijaké služby žalovaného, z dôvodu čoho odstúpili od zmluvy o obstaraní zájazdu. Odmietnutie v tomto prípade znamenalo prejav vôle zrušiť zmluvu. V dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy, povinnosťou žalovaného bolo podľa § 741h ods. 2 OZ bezodkladne vrátiť objednávateľom zaplatenú sumu, ktorú od nich žalovaný dostal na úhradu zájazdu, pričom právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie je dotknuté.
Žalobca vyzval žalovaného opakovane na riešenie tejto situácie, ale žalovaný nebol ochotný pristúpiť na to, aby vyplatil celú zaplatenú sumu. Žalovaný bol ochotný poskytnúť žalobcovi kompenzáciu vo výške zľavy 20% zo zaplatenej ceny ubytovania. Týmto postupom de facto potvrdil, že zájazdy, ktoré si žalobca objednal neboli v súlade s dohodnutým podmienkami.
Okrem ceny zájazdu si žalobca uplatňuje od žalovaného aj škodu, ktorá mu vznikla. Škoda predstavuje náklady spojené s ubytovaním v inom hoteli v sume 59 408,25 Sk (rozdiel medzi zaplatenými službami v hoteli v sume 140 397,25 Sk a ceny zájazdov 80 989,- Sk) a sumu 4 804,625 Sk predstavujúcu škodu z titulu skutočných nákladov spojených s realizovaním telefonického spojenia z Talianska na Slovensko, ktoré bolo nevyhnutné na zabezpečenie ďalšieho priebehu dovolenky. Skutočná škoda, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje je vo výške 64 213,- Sk.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.08.2007 uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol, keďže vychádza z nesprávnych skutkových záverov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že mu prisľúbil zabezpečenie možnosti parkovania a vybavenie izieb s balkónom. Takéto podmienky neboli zmluvnými stranami dohodnuté a naviac, uvedené nebolo obsiahnuté v ponukovom katalógu žalovaného, ktorý je súčasťou uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu. Zároveň uviedol, že žalobca nešpecifikuje konkrétne podstatné náležitosti, ktoré chýbajú v zmluvnom vzťahu a spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Uzavretá zmluva medzi oboma zmluvnými stranami je platným právnym úkonom. Žalobca nešpecifikoval ani dôvody relatívnej neplatnosti, tejto sa nikdy nedovolával a je zrejmé, že vo veci neexistujú ani dôvody pre relatívnu neplatnosť. Medzi sporovými stranami bola uzatvorená riadna platná zmluva a jej platnosť si uvedomuje aj žalobca, ktorý si práve pre jej porušenie uplatňuje aj nárok na náhradu škody.
Zároveň žalovaný uvádza, že v predmetnej veci nedošlo žalobcom nikdy k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca len nečerpal služby, ktoré mal riadne zabezpečené, avšak bez vykonania úkonu odstúpenia od zmluvy. Údajné odstúpenie od zmluvy bolo prvýkrát oznámené právnym zástupcom žalobcu dňa 06.12.2006, t.j. cca pol roka po uskutočnenom zájazde. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že vo veci nevznikli podmienky pre odstúpenie od zmluvy, túto argumentáciu žalobcu nie je možné akceptovať. Žalovaný je tiež toho názoru, že žalobca vo svojom návrhu nepreukázal existenciu podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Zároveň žalovaný vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý si uplatňuje nároky na plnenia aj z iných zmlúv ako zo zmluvy ním uzavretej a náhradu škody (ktorej vznik žalovaný popiera), ktorá mala vzniknúť iným osobám odlišným od žalobcu.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že keď si objednával u žalovaného ubytovanie, jednoznačne požadoval ubytovanie v hoteli na pláži s balkónmi a parkovaním. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy to jednoznačne deklaroval pred delegátkou a chcel o tom hovoriť aj s pani C. z centrály žalovaného, túto mu však delegátka odmietla dať k telefónu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že im bolo ponúknuté iné izby, tak je pravdou, že im boli ukázané ešte dve izby, ale tie boli rovnakej kvality, boli malé a nevyhovujúce a boli v nich železné poschodové postele. V priestoroch hotela sa sušilo prádlo, vyzeralo to ako práčovňa. Nie je pravdou, že by po príchode do hotela požadoval tri izby vedľa seba s balkónom, po príchode do hotela predložil doklady a hneď im boli vydané kľúče od troch izieb, tieto si aj nafotili a odmietli sa v nich ubytovať. Problém bolo aj parkovanie, bolo mu povedané, že v hoteli nemajú parkovanie pre klientov zo Slovenska, pretože títo chodia autobusmi a parkovacie miesta majú pre iných klientov. Ponúkli mu, že môže parkovať vo vzdialenosti 2-3 km, na kukuričnom poli.
Pokiaľ ide o platenie za zájazd a za ubytovanie v hoteli Luxor, tak toto všetko platil žalobca, ubytovanie platil v hotovosti zo svojich súkromných zdrojov. Platil za všetkých rodinných príslušníkov. Na jednej izbe býval žalobca s manželkou, na ďalšej jeho dcéra s vnučkou (dcérou syna K. C.) a v ďalšej syn s manželkou a s ich dieťaťom. Keďže všetky deti žalobcu robia v rodinnej firme, žalobca sa snaží každý rok takýmto spôsobom oceniť ich prácu a zaplatiť im dovolenku. Ubytovanie v hoteli Luxor stálo 74 eur na osobu a na deň, žalobca si uplatnil náhradu len za sedem dní, neuplatňuje si od žalovaného nič za predĺženie pobytu. Časť ceny za ubytovanie v tomto hoteli Luxor hradil žalobca v hotovosti a časť platobnou kartou. Sumu, ktorú si v konaní uplatňuje prepočítaval kurzom platným v deň, keď uvedenú cenu za ubytovanie zaplatil.
V písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 22.09.2008 žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Pokiaľ ide o odstúpenie žalobcu od zmluvy, v súdnom konaní bolo preukázané, že dôvody, pre ktoré malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy nikdy nenastali, keď parkovanie nebolo prisľúbené a nebolo súčasťou zmluvy, balkóny neboli prisľúbené a neboli súčasťou zmluvy výhľad na more taktiež nebol prisľúbený a nebol súčasťou zmluvy. Jedná sa o skutočnosti, ktoré boli preukázané svedeckou výpoveďou a najmä sa jedná o skutočnosti, ktoré sú zrejmé aj z uzatvorených zmlúv. Pokiaľ sa jedná o kvalitu poskytovaných služieb, tak listinným dôkazom ako aj svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že poskytnuté izby boli ovplyvnené požiadavkou žalobcu neobsiahnutou v zmluvách o obstaraní zájazdu, podľa ktorej mali byť poskytnuté izby hneď vedľa seba, s balkónom a pod. Taktiež bolo preukázané, že žalobcovi bolo poskytnutých viacero izieb vyhovujúcich dohodnutému štandardu ubytovania, vrátane prísľubu zabezpečenia ďalšej izby v nasledujúci deň a teda je zrejmé, že ani tento skutkový dôvod pre odstúpenie neexistoval. Vo vzťahu k odstúpeniu ešte žalovaný uvádza, že žalobca od zmlúv nikdy neodstúpil a že takýto prejav vôle nie je písomne zachytený ani v písomnom zázname zo dňa 22.07.22006, vzhľadom na písomný charakter zmluvy muselo byť aj odstúpenie realizované písomne, keďže uvedený záznam obsahuje len zápis o tom, že zúčastnené osoby sa odmietajú ubytovať. V zázname nie je zmienka o zrušení zmluvy alebo o odstúpení. Okrem toho na základe týchto zmlúv bolo poskytovaných viacero služieb ako je ubytovanie. Naviac žalobca aj po realizácii tohto úkonu využíval služby cestovnej kancelárie a domáhal sa plnenia na základe zmluvy, napr. služby delegátky a aj spísanie ďalšieho záznamu dňa 28.07.2006. Významnou skutočnosťou je aj fakt, že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka môže účastník odstúpiť od zmluvy, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Takéto podmienky naplnené neboli, keď možnosť odstúpenia od zmluvy v takomto prípade nebola dohodnutá a nevyplýva ani zo zákona.
Ďalšou významnou skutočnosťou je aj fakt, že vo veci nejestvujú podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody aj v prípade, ak by sme akceptovali názor žalobcu, že uzavreté zmluvy sú absolútne neplatné, resp. že došlo k odstúpeniu od týchto zmlúv. V takomto prípade by neexistovali žiadne zmluvné záväzky medzi zmluvnými stranami a teda by neexistovali žiadne povinnosti, ktoré by žalovaný porušil svojím konaním. Z uvedeného dôvodu by absentovala základná náležitosť pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorou je porušenie právnej povinnosti a teda nárok na náhradu škody nemožno priznať. Žalobca napokon nepreukázal ani existenciu ďalších náležitostí potrebných pre uplatnenie nároku na náhradu škody a to vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov: výpis z obchodného registra žalovaného, Zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXX, č.XXXXXX a č. XXXXXX, príjmový pokladničný doklad č. XXXXXXXXXč. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, záznam zo dňa 22.07.2006, záznam str. 2 + 3 - pokračovanie záznamu zo dňa 22.07.2006, reklamácia zo dňa 04.08.2006, reklamácia - druhý pokus o zmier zo dňa 09.09.2006, predžalobná upomienka, vyjadrenie k reklamácii zo dňa 04.09.2006, druhý pokus o zmier - stanovisko zo dňa 13.10.2006, opätovné prešetrenie reklamácie zo dňa 25.10.2006, predžalobná upomienka - stanovisko zo dňa 10.01.2007, účty z hotela Luxor s.s.s., výpis z účtu žalobcu, faktúra č. XXXXXXXXXX za telefonické hovory žalobcu, zmluvné podmienky cestovnej kancelárie SATUR Travel, informácia o stave účtu k mobilnému telefónu žalobcu s podrobným rozpisom hovorov, výpis z bankového účtu predložený žalobcom, časť katalógu žalovaného týkajúca sa predmetného zájazdu a hotela Solemare, fotodokumentácia z priestorov hotela Solemare vyhotovená žalobcom, list riaditeľa hotela Solemare z 22.07.2006, účtami za zaplatenie ubytovania v hoteli Luxor, výsluchom svedkyne J.. K. V., svedkyne J. Q. a svedka K. C., výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že predmetom činnosti žalovaného je okrem iného prevádzkovanie cestovnej kancelárie.
Žalobca dňa 29.03.2006 uzavrel so žalovaným nasledujúce zmluvy: Zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXX na meno B. C. a N. C., ktorej predmetom boli služby: ubytovanie pre dospelého na základnom lôžku 2x, poistenie Allianz - 2x a poistenie insolventnosti - 2x, Zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXX na meno F. C. a P. C., ktorej predmetom boli služby: ubytovanie pre dospelého na základnom lôžku 2x, poistenie Allianz - 2x a poistenie insolventnosti - 2x a Zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXX na meno K. C. a P. C., P. C., ktorej predmetom boli služby: ubytovanie pre dospelého na základnom lôžku 2x, dieťa na prístelke 1x, poistenie Allianz - 3x a poistenie insolventnosti - 3x. Všetky uvedené zmluvy boli podpísané žalobcom. Zároveň aj v ten istý deň 29.03.2006 boli žalovaným vystavené príjmové pokladničné doklady č. XXXXXXXXX na čiastku 5 000,- Sk prijaté od C. F., č. XXXXXXXXX na sumu 12 800,- Sk prijaté od C. B., č. XXXXXXXXX na sumu 16 250,- Sk prijaté od K. C. a č. XXXXXXXXX na sumu 7 800,- Sk prijaté od F. C.. Všetky tieto pokladničné doklady boli vystavené pani K.. V..
Dňa 14.07.2006 boli žalovaným vystavené príjmové pokladničné doklady č. XXXXXXXXX na sumu 24 822,- Sk prijaté od C. B., č. XXXXXXXXX na sumu 24 822,- Sk prijaté od F.P. C., č. XXXXXXXXX na sumu 31 345,- Sk prijaté od K. C.. Všetky uvedené doklady vytavila pani K.. V..
Zo záznamu spísaného delegátkou žalovaného dňa 22.07.2006 vyplýva, že dôvodom reklamácie bolo, že hotel ani zďaleka nespĺňa trojhviezdičkový štandard, má úroveň turistickej ubytovne. Mali objednané 2x dvoj a 1x dvojposteľovú izbu s prístelkou, obdržali: - možnosť parkovania nie je, balkón - žiadny balkón, výhľad na more - nie, bez výhľadu, malé izby, priestorovo nevyhovujúce, v jednej poschodové postele s prístelkou, posteľ krátka, žiadny priestor na batožinu ani na otočenie hosťa, 2 izby boli úplne nevyhovujúce ani na provizórne jednodňové prespanie, jedna izba akoby náhradná bola z rovnakej kategórie, nič neriešila, od 16.30 do 20.00 hod. nevybavené. Nedá sa odstrániť, odmieta sa za týchto okolností ubytovať.
Dňa 04.08.2006 zaslal žalobca žalovanému list označený ako reklamácia, kde podrobne popísal vzniknutú reklamáciu. Dňa 04.09.2006 zaslal žalovaný žalobcovi vyjadrenie k reklamácii, kde zároveň uviedol, že je ochotný poskytnúť žalobcovi kompenzáciu za nedostatky, ktoré neboli odstránené na izbe 20% zo zaplatenej ceny ubytovania, t.j. 2 390,- Sk/ dospelá osoba, 1 231,- Sk/ dieťa na prístelke, t.j. spolu 10 773,- Sk.
Dňa 09.09.2006 zaslal žalobca žalovanému list označený ako reklamácia pobytového zájazdu - druhý pokus o zmier, v ktorom odmietol, žalovaným navrhovanú kompenzáciu 20 % zo zaplatenej ceny zájazdu a požiadal žalovaného o vrátenie celej zaplatenej ceny zájazdu. Dňa 13.10.2006 zaslal žalovaný žalobcovi odpoveď - stanovisko, kde uviedol, že žiadosti žalobcu nie je možné vyhovieť. Dňa 25.10.2006 zaslal žalovaný žalobcovi ďalší list označený ako opätovné prešetrenie reklamácie, kde informuje žalobcu, že požiadal zahraničného partnera o prešetrenie reklamácie a vrátenie celej čiastky za zájazd, ktorý bol žalovaným riadne objednaný a zaplatený.
Dňa 06.12.2006 zaslal právny zástupca žalobcu žalovanému predžalobnú upomienku, kde žiadal vrátenie ceny zájazdu. Dňa 10.01.2007 zaslal žalovaný žalobcovi odpoveď, kde oznámil, že nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu a zo strany žalovaného boli prijaté primerané opatrenia na riešenie nespokojnosti klientov, ktoré však neboli akceptované. Ponúknutú kompenzáciu považuje žalovaný naďalej za primeranú,
Z účtov predložených žalobcom z Hotela Luxor súd zistil, že žalobca uhradil za ubytovanie v hoteli za sedem nocí za dve dvojposteľové izby 2 x 1078,- eur (154,- eur za noc) a za jenu dvojposteľovú izbu s prístelkou za 7 nocí zaplatil 1 401,40 eur; spolu vo výške 3 557,40 eur.
Z výpovede svedkyne J.. K. V., ktorá pracuje v N., súd zistil, že svedkyňa predávala zájazd žalobcovi. Pri ponuke hotela a zájazdu vychádzala priamo z katalógu. Žalobca prišiel do pobočky s tým, že už mal zájazd vybraný. Parkovanie nebolo zo strany žalovaného garantované, svedkyňa musela vychádzať z katalógu. V predmetnom hoteli nikdy nebola, hotel nepozná. Predmetom zmluvy nebolo ani parkovanie ani balkón, keď to nie je ani uvedené v zmluve. Ku kvalite trojhviezdičkových hotelov v Taliansku sa vyjadriť nevedela, im je zo strany zamestnávateľa hotel prezentovaný ako trojhviezdičkový, pričom do kategórie sú hoteli zaraďované centrálou. Zájazd žalobcovi predávala osobne, aj s ním podpisovala zmluvy a jej aj zájazd žalobca osobne platil.
Z výpovede svedkyne J. Q. súd zistil, že táto pracovala pre žalovaného ako delegátka v Taliansku. Mala na starosti aj žalobcu, riešila s ním problém týkajúci sa hotela Solemare na Lido di Jesolo v Taliansku. Žalobca jej zavolal, nakoľko mal problémy s ubytovaním. Keď prišla do hotela Solemare, hotelier jej povedal, že klientovi ponúkal aj iné izby na ubytovanie, ale tieto on odmietol. Svedkyňa sa však už na ne nemohla pozrieť, nakoľko už boli obsadené inými hosťami. Svedkyňa videla len izby, ktoré boli žalobcovi poskytnuté. Išlo o tri izby, z toho dve boli nevyhovujúce a to jedna úplne, nakoľko malo ísť o izbu pre tri osoby s manželskou posteľou a prístelkou, avšak v izbe bola len jedna poschodová posteľ a jedna prístelka. O tejto izbe povedal hotelier, že mu mala byť poskytnutá len na prvú noc, potom by žalobcovi poskytol inú izbu. Druhá izba bola tiež iná ako si objednal, v izbe mala byť manželská posteľ, ale bola v nej len jedna normálna posteľ a jedna prístelka, ktorá však bola malá, bola menšia ako je bežné. Hotelier uviedol, že túto izbu poskytol žalobcovi na jeho požiadanie, pretože chcel izby pri sebe a s balkónom, on vraj mal pre neho pripravené iné izby. Jedine tretia izba bola vyhovujúca tak ako si objednali. Svedkyňa bola prekvapená, najmä pokiaľ ide o izbu s chýbajúcou manželskou posteľou, nakoľko hotelier povedal, že všetky ostatné takéto izby má obsadené, že ich predal iným cestovným kanceláriám, čo ju prekvapilo, keď ich klient mal objednanú trojposteľovú izbu a takúto hotelier nemal k dispozícii. Svedkyňa kontaktovala pani C. z centrály žalovaného na Slovensku, avšak vzhľadom na to, že bola plná sezóna, žalovaný nemal žiadne iné voľné ubytovacie kapacity. Svedkyňa išla potom hľadať so žalobcom aj iný hotel, nevie uviesť ako dlho, všetko bolo plné a žalobca si potom hľadal hotel sám. Na ďalší deň jej žalobca ešte volal, nakoľko chcel, aby mu bola poskytnuté peniaze na zaplatenie hotela, ktorý si našiel a v posledný deň pobytu spisovala svedkyňa so žalobcom ešte jednu sťažnosť.
Svedkyňa ďalej uviedla, že asi týždeň pred týmto problémom sa v hoteli Solemare vyskytol problém s ubytovaním, klient mal dostať izbu s dvoma normálnymi posteľami a dostal izbu s jednou posteľou a prístelkou. Klientovi bola poskytnutá náhrada, ale až o dva dni. Rovnako bol problém s rodinou s malým dieťaťom, ktorý mali dostať detskú postieľku, títo si ju nevyžiadali hneď po príchode a tak dostali menšiu izbu. Svedkyňa uviedla, že bol problematický prístup zo strany hotela a recepcie.
Svedkyňa uviedla, že keď prišla do hotela, bola jasné že žalobca v hoteli nezostane. Vyplynulo to aj z toho, že si odmietol pozrieť ďalšie izby a povedal, že takéto podmienky neprijíma.
S uvedeným hotelom neboli problémy ani na začiatku ani na konci sezóny, problémy sa objavili len počas hlavnej sezóny. Pokiaľ ide o parkovacie miesta, pred hotelom bolo nejaké malé parkovisko, ale bolo následne oznámené, že si Satur nezakúpil parkovacie miesta, čo ju prekvapilo, pretože v hlavnej sezóne boli problémy s parkovaním. Ďalší klienti už parkovacie miesta mali zakúpené. Delegátke bolo zo dňa na deň oznámené, že klienti ich cestovnej kancelárie tam nemôžu parkovať, dostávali kartičku na nejaké iné parkovacie miesto, to bolo platené.
Z výpovede svedka K. C., syna žalobcu, súd zistil, že svedok sa zúčastnil na predmetnom zájazde. Otec zájazd vybral a zaplatil pre celú rodinu a on s rodinou boli na zájazd pozvaní. Tak sa to už stalo aj v minulosti, tiež boli na Lido di Jesolo. Prvá komplikácia na zájazde bola, že nemali kde zaparkovať. Časť rodiny musela zostať pri autách, žalobca s matkou ostal na recepcii, on vynášal batožinu, aby sa mohli ubytovať. Hneď prvý dojem z hotela bol negatívny, hotel bol ošumelý. Pri príchode na izbu bol svedok šokovaný, nakoľko v izbe bola poschodová posteľ a jedna malá posteľ, ktorá bola krátka, nedalo sa na nej uložiť. Izba bola veľmi malá, keď by sa chceli vybaliť a uložiť veci do skrine, museli by sa vybalovať na chodbe. Izby mala veľmi zlú hygienu, sprchy boli nízko. Vedľa na chodbe viselo prádlo, ktoré smrdelo a zápach prenikal aj do izby, svedok mal dojem, že jemu pridelená izba bola predtým práčovňou. Na recepcii hotela boli neochotní, dali im kľúče aj od inej izby, ale táto bola rovnaká, s takým istým štandardom. Na recepcii bol na nich robený nátlak, že keď si izby neprevezmú, tak ich predajú ďalším záujemcom. Keď sa odmietli ubytovať, videli, ako boli kľúče vydané ďalším zákazníkom. Pokiaľ ide o parkovisko, tak im bolo na recepcii povedané, že parkovisko pri hoteli nie je určené pre slovenských klientov, nakoľko títo chodia autobusmi. Ponúkli im parkovisko mimo hotela, ale to bola roľa mimo budov, bolo to prašné a oni chceli mať auto pri sebe aj kvôli bezpečnosti. Zavolali pracovníčku cestovnej kancelárie, všetko jej popísali, bola si pozrieť izby, so všetkým súhlasila, spísala s nimi záznam, pričom im povedala, že nie sú prvým prípadom v tomto hoteli. Telefonovala aj do Bratislavy do centrály, ale odmietla im dať pracovníčku z centrály k telefónu, vraj majú zákaz. Výsledok telefonovania bol taký, že žalovaný nemal k dispozícii žiadne iné ubytovanie. Matka navrhla, aby sa vrátili domov, ale keďže boli vyčerpaní vzhľadom na dlhú cestu a vek rodičov, rozhodli sa, že by nebolo bezpečné vracať sa späť domov. Pracovníčke Saturu povedali, že do hotela nenastupujú a že odchádzajú preč. Ubytovanie si hľadali dlho, neboli schopní si ho nájsť niekoľko hodín. Nakoniec našli ubytovanie vo wellnes hoteli Luxor, ale keďže bol plný, prvú noc spali v priestoroch wellnes centra, s tým, že na druhý deň im poskytnú izby. Tam im boli na druhý deň ponúknuté tri izby s polpenziou. Ubytovanie v hoteli Luxor hradil otec, teda žalobca. Otec platil aj zájazd v Sature a tento aj objednával. Svedok nikdy nebol v cestovnej kancelárii a nepodpisoval zmluvy.
Z výpovede svedkyne T.. F. C., ktorá pracuje u žalovaného ako referentka zodpovedná za destináciu Taliansko, súd zistil, že svedkyňa v deň, keď sa mal začať zájazd žalobcu, opakovane telefonovala s delegátkou pani Q.. Bolo jej povedané, že pán C. s rodnou sa nechce ubytovať nakoľko má požiadavku, aby izby boli s balkónom a vedľa seba. Dostal vraj ponúknutých viacero izieb, s tým, že na druhý deň mu bude ponúknutá ďalšia izba, ale všetko odmietol. Svedkyňa uviedla, že vie, že na jednej izbe bol problém s posteľou. Svedkyňa navštívila predmetný hotel, ale až v septembri 2007, predtým tam nebola. Uvedený hotel už nebol nasledujúcu sezónu zaradený do ponuky žalovaného, nevedela však uviesť dôvod, prečo sa tak stalo. Svedkyňa si nepamätala, či v sezóne v roku 2006 riešila v súvislosti s týmto hotelom Solemare ešte ďalšie sťažnosti.
Riaditeľ hotela Solemare vo svojom liste zo dňa 22.07.2006 uviedol, že zo strany hotela bolo urobené maximum ako uspokojiť ťažkých zákazníkov, ktorí si hneď po príchode pýtali izby s balkónom. Žalovaný
už bol viackrát informovaný, že hotel disponuje s málo izbami, ktoré majú balkón. Z listu vyplýva, že klientom boli ponúknuté aj ďalšie izby, nakoľko iní hostia ešte neprišli. Zároveň ako ospravedlnenie za nezhodu s jednou izbou, ktorá bola malá a s jednou samostatnou posteľou a s jednou poschodovou posteľou, ktorú by im vymenili nasledujúci deň za inú, im bolo povedané, že by im bola ponúknutá klimatizácia. Dojem z klientov bol negatívny, nechceli vidieť ani ďalšie izby. Hotel utrpel enormnú stratu s obsadením troch izieb počas jedného týždňa, nakoľko iba jedna izba bola obsadená od nedele. Klienti odišli z hotela asi o 20.00 hod. a ani neskonzumovali objednanú večeru.
Takto zistený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne:
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka sú spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456, vety prvej Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 741a Občianskeho zákonníka, zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.
Podľa § 741h ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je dôvodom odstúpenia od zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú od neho dostala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ nie je
povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie je dotknuté.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. zákona o zájazdoch, cestovná kancelária je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu podľa § 741a až 741k Občianskeho zákonníka (ďalej len "zmluva o zájazde").
Podľa § 5 písm. a) zákona č. 281/2001 Z. z. zákona o zájazdoch objednávateľ je osoba, ktorá uzatvorí s cestovnou kanceláriou zmluvu o zájazde.
Podľa § 6 zákona č. 281/2001 Z. z. zákona o zájazdoch, zmluva o zájazde má charakter typovej zmluvy podľa osobitného predpisu (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov).
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 vyhl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd sa najprv ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou zmlúv uzavretých žalobcom, ktoré súd podľa ich obsahu posúdil ako spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), pričom v danom prípade ide o zmluvy o obstaraní zájazdu uzavreté podľa § 741a a nasl. Občianskeho zákonníka.
Skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o tento zmluvný typ jednoznačne vyplýva aj zo samotných zmlúv, v ktorých je výslovne uvedené, že tieto zmluvy boli uzavreté podľa § 741a až 741k Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je táto zmluva zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Súd, vychádzajúc z obsahu predložených zmlúv o obstaraní zájazdu a všeobecných zmluvných podmienok žalovaného, ktoré sú spolu s katalógom súčasťou uvedených zmlúv, dospel k záveru, že všetky uzavreté zmluvy sú platné, nakoľko spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti.
Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie žalobcu súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaným na podanie žaloby. Žalobca je v zmysle ustanovenia § 5 písm. a) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. zákona o zájazdoch objednávateľom nakoľko je osobou, s ktorou žalovaný ako cestovná kancelária uzatvoril zmluvy o obstaraní zájazdu, keďže všetky predložené zmluvy žalobca podpísal a zaplatil za všetky objednané služby od žalovaného. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa pani V., vedúca pobočky žalovaného, ktorá uviedla, že prvý kontakt medzi žalobcom a žalovaným bol s ňou, ona podpisovala so žalobcom zmluvy a aj s ním komunikovala, keď prišiel zájazd doplatiť. Rovnako v konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil aj všetky náklady súvisiace s ubytovaním v hoteli Luxor. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka pána K. C., ktorý uviedol, že všetko vybavoval aj platil žalobca. Následne si súd musel vyriešiť otázku, či došlo zo strany žalobcu ako objednávateľa k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Súd dospel k záveru, že žalovaný od predmetných zmlúv o obstarní zájazdu odstúpil. V danom prípade je možno jednoznačne zo správania žalobcu ako aj jeho rodiny (ustáleného vykonaným dokazovaním) vyvodiť, že odstupujú od predmetných zmlúv, nakoľko
opakovane pred delegátkou žalovaného ústne, predovšetkým však v písomnom zázname uviedli, že sa za takých podmienok odmietajú ubytovať. Prejav vôle sa môže urobiť výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Je pravdou, že ani v zmluve o obstaraní zájazdu ani v zmluvných podmienkach nie je výslovne upravené právo žalovaného na odstúpenie od zmluvy. Súd však vychádzal z ustanovenia § 741h ods. 2 OZ a dospel k záveru, že z tohto ustanovenia žalobcovi nepochybne vyplýva možnosť odstúpiť od uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu v prípade porušenia povinností zo strany žalovaného. Žalobca si pritom v súlade s ustanovením § 741i ods. 2 OZ uplatnil svoje právo na vrátenie zaplatenej ceny písomne u žalovaného v lehote troch mesiacov od skončenia zájazdu. Zároveň predložil žalobcovi o tejto skutočnosti aj písomný záznam.
Pokiaľ ide o porušenie povinností žalovaného ako cestovnej kancelárie, ktoré v zmysle § 741h ods. 2 založilo právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy a na následné vrátenie zaplatenej ceny zájazdu, súd dospel k záveru, že žalovaný si porušil povinnosť poskytnúť žalobcovi ubytovanie, ktoré si u neho objednal. Za splnenie povinnosti poskytnúť žalobcovi a jeho rodine ubytovanie v rozsahu objednaných služieb - teda dvoch dvojposteľových izieb a jednej dvojposteľovej izby s prístelkou nie je možné považovať stav, keď žalobcovi boli ponúknuté nasledujúce izby: jedna dvojposteľová, a ďalšia s jednou poschodovou posteľou a prístelkou a jedna s jednou normálnou posteľou a prístelkou (išlo o jednoposteľovú izbu, ktorá musela teda byť malá ako uviedla aj delegátka žalovaného). Teda len jedna ponúknutá izba zodpovedala v zmluve dohodnutému typu ubytovania. Takúto ponuku nemožno hodnotiť ani ako čiastočné splnenie zmluvy, a to už len preto, že (ako je to zrejmé už aj z okolností uzavretia zmluvy žalobcom v prospech jeho rodinných príslušníkov, známych aj žalovanému už v čase uzavretia zmluvy) išlo o spoločnú rodinnú dovolenku. Vzhľadom na uvedené preto v danej veci existovali skutkové okolnosti, ktoré oprávňovali žalobcu na odstúpenie od zmluvy.
Čo sa týka otázky splnenia formálnych náležitostí odstúpenia žalobcu od zmluvy, možno konštatovať, že tieto boli tiež splnené. Žalobca totiž, okrem slovného prejavu o odmietnutí ubytovania, písomnom v zázname spísanom dňa 22.07.2006 delegátkou žalovaného, teda osobou, ktorá na mieste vystupovala v mene žalovaného, uviedol, že závady sú neodstrániteľné a za daných podmienok sa odmieta ubytovať. Hoci v prípade použitých slov nejde o výslovný prejav "odstupujem od zmluvy", nemožno tento prejav s použitím výkladu podľa 35 ods. 2 OZ, chápať inak, než ako písomné odstúpenie od zmluvy, a to predovšetkým so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých bol text žalobcu na predmetný záznam umiestnený. Písomný prejav žalobcu v danom prípade iba reprezentuje jeho už predtým slovne prejavenú nespokojnosť s ponúknutými službami (izbami), namietaný rozpor skutočnosti s tým, čo bolo zmluvne dojednané a jeho reakciu na daný stav (ako bol ustálený aj z vykonaných dôkazov). Za daných okolností preto ani žiaden iný význam použitých slov, než je zrušenie zmluvy odstúpením, neprichádza do úvahy, pričom naviac ani právny poriadok inú možnosť zrušenia zmluvy za daných okolností neumožňuje.
Možno preto zhrnúť, že žalobca v danej veci platne a dôvodne odstúpil od zmluvy o obstaraní zájazdu, ktorú uzavrel so žalovaným, a to so všetkými právnymi následkami, ktoré s tým zákon spája, osobitne obsiahnutými s ustanovení § 741h ods. 2 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na uvedené potom v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy žalovanému v súlade s ustanovením § 741h ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť bezodkladne vrátiť žalobcovi ako objednávateľovi celú sumu, ktorú od neho obdržal na úhradu ceny zájazdu. Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie požadovanej žalobcom zaplatenej ceny zájazdu.
Súd však žalobcovi nemohol priznať právo na vrátenie zaplateného poistného, nakoľko v tomto prípade žalovaný len vystupoval ako sprostredkovateľ poistenia pre poisťovňu Allianz, a.s., ktorá uzatvorila so žalobcom Poistnú zmluvu, ktorá bola platná od 22.07.2006 do 31.07.2006 (pričom zájazd trval len do 29.07.2006). Od poistnej zmluvy, ktorú treba dôsledne odlišovať od zmluvy o obstaraní zájazdu, žalobca neodstúpil, pričom poistenie nie je súčasťou poskytovaných služieb žalovaného. Ten nie je v tomto prípade poisťovateľom, teda zmluvnou stranou, ale len sprostredkovateľom poistenia. Z prejavu vôle žalobcu nevyplýva, že okrem služieb ubytovania a s tým neoddeliteľne spojených ďalších služieb (napr. strava a pod.), by žalobca vzťahoval jeho prejav aj na poistenie, ktoré je celkom samostatnou službou nezávislou na tom, kde bude žalobca a členovia jeho rodiny ubytovaní. V tejto časti preto súd návrh vo výške 2 660,- Sk zamietol.
Zároveň je potrebné uviesť, že v súvislosti so splnením predpokladov pre odstúpenie od zmluvy treba tiež poukázať na charakter a závažnosť porušenia povinností žalovaného, keď porušenie povinností zo strany žalovaného, ako bolo popísané, je natoľko závažné, že za daných okolností neprichádza do úvahy kompenzácia v podobe zníženia ceny zájazdu. Táto by mohla prichádzať do úvahy len vtedy, ak by sa skutočne poskytnuté "služby" líšili od rozsahu a kvality poskytnutých služieb iba do tej miery, že od priemerného spotrebiteľa možno spravodlivo požadovať, aby v zmluvnom vzťahu napriek určitým nedostatkom zotrval. Čo sa však nemôže vzťahovať na tento prípad.
Vo vzťahu ku náhrade skutočnej škody, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje je vo výške 64 213,- Sk, možno konštatovať, že v tejto časti je žaloba dôvodná, avšak taktiež len v časti.
Pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody je potrebné, aby došlo k porušeniu právnej povinnosti, ďalej aby došlo k zmenšeniu majetku poškodeného a súčasne, aby k zmenšeniu majetku došlo v príčinnej súvislosti s predmetným porušením povinnosti. Všetky tieto predpoklady musia byť pritom splnené súčasne. Vo vzťahu k danej veci je nesporné, ako už bolo konštatované aj v predchádzajúcom texte, že žalovaný si porušil povinnosť poskytnúť žalobcovi ubytovanie, ktoré si u neho objednal. Tento predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu je preto naplnený.
Taktiež bolo preukázané, že žalobca uhradil sumu 3 557,40 eur (čo predstavuje sumu 136 522,50 Sk prepočítanú kurzom platným ku dňu zaplatenia ceny zájazdu 38,377 Sk za 1 euro) za ubytovanie v hoteli Luxor a teda došlo k zmenšeniu jeho majetku. K zmenšeniu majetku však nedošlo vo výške celej sumy, ktorú žalobca za ubytovanie v hoteli Luxor, ale v rozsahu, ktorý prevyšuje sumu ceny zájazdu, keďže v dôsledku priznania vrátenia tejto sumy titulom bezdôvodného obohatenia v tejto časti k zmenšeniu majetku v konečnom dôsledku nedôjde. Aj samotný žalobca v konaní uplatňoval titulom náhrady škody iba sumu presahujúcu cenu zájazdu uhradenú žalovanému, pričom cenu zájazdu žiada vydať titulom bezdôvodného obohatenia. Možno preto zhrnúť, že aj tento predpoklad vzniku nároku na náhradu škody je v danej veci naplnený.
Najzložitejšie bolo posúdenie príčinnej súvislosti. Po dôkladnom zvážení všetkých skutkových okolností, ktoré boli v konaní preukázané, súd dospel k záveru, že k zmenšeniu majetku žalobcu, ku ktorému došlo uhradením odplaty za pobyt v hoteli Luxor, došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu. Príčinná súvislosť je okrem iného daná aj vtedy, ak je nepochybné, že bez porušenia povinnosti zo strany škodcu by nedošlo k zmenšeniu majetku poškodeného vôbec. V danej veci je nepochybné, že ak by bol žalovaný ubytovaný a boli mu poskytnuté služby tak, ako to bolo v zmluve dohodnuté (teda riadne), nebol by žalobca nútený ubytovať sa v inom hoteli a tak ani uhradiť odplatu za ubytovanie v tomto inom hoteli. Existencia príčinnej súvislosti bola teda v konaní preukázaná.
Naviac možno v tejto súvislosti poukázať aj na to, že súd starostlivo zvažoval aj to, či žalobcu neviedli k ubytovaniu v inom hoteli aj iné okolnosti. Vychádzajúc z toho, čo bolo skutkovo ustálené vykonaných dôkazov, však treba konštatovať, že žiadne takéto iné okolnosti (ani pohnútky žalobcu) nevyšli v konaní najavo. Z vykonaných dôkazov tak vyplynulo, že poskytnutie celkom nevyhovujúceho ubytovania, teda porušenie zmluvy, bolo jedinou príčinou vzniku uplatnenej škody žalobcu.
Napokon možno pre úplnosť poukázať aj na to, že, ako to nepochybne vyplynulo z vykonaných dôkazov, keďže v mieste dovolenky neboli voľné ubytovacie zariadenia (ani za súčinnosti delegátky žalovaného sa im nepodarilo najprv zohnať iné ubytovanie), žalobca nemal objektívne možnosť ubytovať sa inom, prípadne lacnejšom hoteli a preto ani okolnosť, že sa ubytovali v hoteli vyššej kategórie, než bol hotel podľa zmluvy so žalovaným, nemožno hodnotiť ako neprimerané zvýhodnenie žalobcu, prípadne porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti a z tohto dôvodu neakceptovať celú sumu nákladov na pobyt v hoteli Luxor.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi uhradenou cenou zájazdu a uhradenou odplatou za pobyt žalobcu a jeho rodiny v hoteli Luxor.
Čo sa týka ostatných uplatnených nárokov, teda náhrady škody vo výške 4 804,625 Sk, čo predstavuje hovorné za hovory vykonané z mobilného telefónu žalobcu z Talianska na Slovensko, súd návrh ako nedôvodný zamietol. V tejto časti totiž žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže sa mu nepodarilo nad všetky pochybnosti preukázať, za akým účelom tieto hovory vykonal, s kým boli tieto hovory vedené a v tejto časti teda nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody.
Čo sa týka výšky priznaných úrokov z meškania, súd vychádzal z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a aktuálnou výškou základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska k prvému dňu omeškania a priznal žalobcom úroky z omeškania vo výške určenej v súlade s uvedenými ustanoveniami právnych predpisov. Súd však zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a to v časti týkajúcej sa ceny zájazdu od 15.07.2006 a priznal mu úrok z omeškania až od 10.08.2006, teda až odo dňa doručenia listu žalovanému, v ktorom si žalobca riadne uplatnil svoju reklamáciu aj s uvedením sumy, ktorej vrátenia sa od žalovaného domáhal. V časti náhrady škody súd žalobcovi priznal úrok z omeškania až odo dňa, kedy súd žalovanému doručil žalobu, teda od 15.06.2007, nakoľko až v žalobe žalobca prvýkrát si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody a uviedol aj výšku škody, ktorú si od žalovaného uplatňuje. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške zodpovedajúcej dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS platnej k prvému dňu omeškania žalovaného.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny, úrokov z omeškania za dobu a vo výške uvedenej vo výroku rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p., žalobca mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške. Na základe uvedených skutočností priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov konania a to zaplateného súdneho poplatku vo výške 8 712,- Sk a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 44 193,50 Sk a to za šesť úkonov právnej služby po 5 150,- Sk (1. príprava a prevzatie zastupovania, 2. podanie návrhu na súd, 3. účasť na pojednávaní dňa 16.10. 2008, 4. účasť na pojednávaní dňa 16.04. 2008 - pojednávanie trvalo od 11.00 hod. do 13.25 hod. - dvojnásobok odmeny, 5. účasť na pojednávaní dňa 18.06.2008, 5. účasť na pojednávaní dňa 24.09.2008) s DPH 19% vo výške 6 849,50 Sk a 3x režijný paušál á 178,- Sk (rok 2007) a 4 x režijný paušál á 190,- Sk (rok 2008).
Ďalej súd priznal žalobcovi sumu 10 530,40 Sk, čo predstavuje v súlade s § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení so zák. č. 283/2002 Z. z. náhradu hotových výdavkov právneho zástupcu žalobcu vo výške 5 538,40 Sk (4x Nitra - Bratislava a späť 170 km pri spotrebe 5.5l/100 km + náhrada 6,20 Sk za 1 km
- do 12.05.2008 a od 13.05.2008 5,50 Sk za 1 km, pri cene za 1 l motorovej nafty: dňa 16.10.2007- 38,48 Sk/l, dňa 16.04.2008 - 41,79 Sk/l, dňa 18.06.2008 - 44,26 Sk/l a dňa 24.09.2008 - 42,36 Sk/l ) a náhrad za stratu času vo výške 4 992,- Sk vypočítanej v zmysle § 17 ods. 1 a ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to za 4 začaté polhodiny x 297,- Sk (pojednávanie 16.10.2007) a 3 x 4 začaté polhodiny x 317,- Sk (pojednávania 16.04.2008, 18.06.2008, 24.09.2008). Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 29.09.2008,
nakoľko toto vyjadrenie je len zopakovaním skutočností uvedených žalobcom v jeho predchádzajúcich vyjadreniach a neobsahuje žiadne nové skutkové ani právne tvrdenia týkajúce sa veci samej. Súd tento úkon právneho zástupcu nepovažuje za úkon, za ktorý by mu v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrila odmena.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.