Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-15-2005.pdf
PDF · 94.96 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-5C/15/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa M. S., nar. XX.. XX. XXXX,. bytom V. K., D. XX,. zastúpeného JUDr. V. Z., advokátom so sídlom V. K., S. X/A,. proti odporcom I/ C. K., nar. XX.. XX. XXXX. bytom V. K., O. XXX/XX,. II/ PhDr. Z. K., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom V. K., O. XXX/XX. a III/ Ing. P. K., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom V. K., N. XX,. všetci zastúpení JUDr. J. S., advokátom so sídlom L., D.. H. XX,. o zapl. sumy 70.429,- Sk istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom I/, II/, III/, trovy konania vo výške 100%, na účet JUDr. J. S., advokáta, vedený v I., a. s., pobočka L., č. účtu XXXXX/XXXXXXX/XXXX,. VS XXXXXX,. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcom I/, II/ a III/ ako aj pôvodne žalovaným odporcom IV/ J. G., V/ maloletému M. B., VI/ J. B. a VII/ E. B. povinnosť zaplatiť mu sumu 211.429,- Sk istiny s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu náhrady škody. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 07. 04. 2004 v čase okolo 21.30 h vošli odporcovia mal. I/ C. K., IV/ J. G. a V/ maloletý M. B. do otvoreného dvora rodinného domu vo V. K. na ulici D. XX,. kde na návod odporcu I/ odporca IV/ polial benzínom osobné motorové vozidlo značky Lancia Libra Combi bez evidenčného čísla a toto následne odporca V/ zápalkami podpálil, čím na motorovom vozidle vznikla škoda vo výške 211.429,- Sk. Proti odporcom I/ a IV/ bolo začaté trestné konanie, pričom trestné konanie proti odporcovi I/ bolo zastavené z dôvodu, že tento v čase činu nebol trestne zodpovedný pre nepríčetnosť. Odporca V/ v čase skutku bol vo veku 14 rokov, nebol teda trestne zodpovedný a odporca IV/ bol rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši odsúdený pre uvedený trestný čin. Vzhľadom na to, že v danej veci bola škoda spôsobená viacerými maloletými osobami, potom podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka nastupuje všeobecná spoločná a nerozdielna zodpovednosť medzi škodcami a v rámci nej špeciálna nerozdielna zodpovednosť podľa § 422 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva zodpovednosť rodičov za škodu ktorú spôsobili maloletí páchatelia. Na návrh navrhovateľa súd uznesením z 06. 09. 2006 č.k. 5C 15/2005-51, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 09. 2006 čiastočne zastavil konanie proti odporcovi IV/ J. G. v časti o zaplatenie istiny vo výške 200.000,- Sk. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že trestným rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši bol odporca IV/ zaviazaný zaplatiť mu sumu 200.000,- Sk istiny, z ktorej sumy v priebehu konania zaplatil 70.500,- Sk dňa 18. 04. 2007. Okrem toho mu zaplatili odporcovia V/, VI/ a VII/ sumu 70.500,- Sk dňa 27. 03. 2007, preto návrh proti odporcom IV/ až VII/ berie späť a žiada súd aby konania proti týmto odporcom zastavil. Tunajší súd uznesením z 03. 08. 2007 č.k. 5C 15/2005-107 konanie proti odporcom IV/, V/, VI/ a VII/ zastavil. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 08. 2007. Na pojednávaní po zastavení konania sa navrhovateľ domáhal proti odporcom I/, II/ a III/ zaplatenia sumy 70.429,- Sk na základe toho, že odporcovia II/ a III/ ako zákonní zástupcovia maloletého odporcu I/ v konaní nepreukázali, že náležitý dohľad o maloletého nezanedbali a neuniesli dôkazné bremeno v tomto smere. Taktiež dokazovaním bolo preukázané, že odporca I/ zodpovedá za vzniknutú škodu a preto sa domáha, aby súd uložil odporcom I/ až III/ povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 70.429,- Sk s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania.
Odporca I/ sa na pojednávanie neustanovil, hoci bol riadne predvolaný, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto potom súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pri tom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
Odporcovia II/ a III/ na pojednávaní zhodne uviedli, že navrhujú návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Poukázali na to, že v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde bol odsúdený J. G. a bola mu uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi sumu 200.000,- Sk. Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal zaplatenia sumy 211.429,- Sk napriek tomu, že sumu 200.000,- Sk mal zabezpečenú exekučným titulom, trestným rozsudkom, preto sa jednalo o prekážku veci rozhodnutej res iudicata. Okrem toho v konaní J. G. a maloletý M. B. spolu so svojimi zákonnými zástupcami zaplatili navrhovateľovi každý po 70.500,- Sk, spolu 141.000,- Sk. Navrhovateľ naďalej má exekučný titul voči J. G. na sumu 130.000,- Sk priznanú mu rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši a preto sa môže úspešne domáhať zaplatenia tejto sumy od J. G.. Ďalej uviedli, že nie sú splnené ani hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie o priznaní náhrady škody navrhovateľovi so zreteľom na to, že zodpovednosť odporcu I/ nie je daná, tento dňa 04. 12. 2005 síce dovŕšil plnoletosť ale ako vyplynulo zo znaleckých posudkov znalcov MUDr. Ď. a MUDr. R. ako aj PhDr. C., ktorí v trestnom konaní podali znalecké posudky, odporca I/ nebol v čase skutku trestne zodpovedný a oni ako jeho rodičia uniesli dôkazné bremeno a jednoznačne preukázali, že nezanedbali svoje povinnosti, ktorú skutočnosť potvrdil aj pôvodne v konaní odporca IV/ J. G.. Majú za to, že ich starostlivosť o odporcu I/ ako zákonných zástupcov bola nadštandartná, pravidelne ho kontrolovali a nezanedbali náležitý dohľad.
J. G. na pojednávaní uviedol, že bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu na trest odňatia slobody 20 mesiacov s podmienečným odkladom na jeden rok za skutok ktorý spáchal, skúšobná doba mu už uplynula, riadne sa zamestnal a vedie život riadneho občana. Ďalej uviedol, že je ochotný nahradiť ?-inu zo škody uplatnenej návrhom vo výške 211.429,- Sk. Poukázal na to, že starostlivosť rodičov o odporcu I/ bola veľmi dobrá, títo sa o neho starali, kontrolovali ho telefonicky, chodil domov včas, určitú dobu mal opatrovateľku, ktorá sa o neho tiež starala.
M. B. na pojednávaní uviedol, že je ochotný nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške ?-iny ktorá pripadá na neho, túto škodu sú ochotní zaplatiť jeho rodičia, ľutuje že sa zapojil do trestnej činnosti za ktorú bol J. G. odsúdený.
E. B. na pojednávaní uviedla, že ľutuje to čo sa stalo, je ochotná nahradiť škodu za syna M. B. a ku vzniku škody sa vyjadriť bližšie nevie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom J. G., M. B. a E. B., oboznámením sa príjmovými pokladničnými dokladmi z 27. 03. 2007 a bez dátumu, ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T 122/2004, najmä znaleckým posudkom znalcov T. Ď. a MUDr. E. R. č.l. 32 až 69, znaleckým posudkom PhDr. J. C., psychológa č.l. 54, ako aj znaleckým posudkom znalca Ing. J. Ž. č.l. 91 a kúpnou zmluvou č.l. 242.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 07. 04. 2004 o 21.30 h vo V. K. na ulici D. č. XX. na základe návodu odporcu I/ vošli J. G. a maloletý M. B. do dvora rodinného domu, kde J. G. polial benzínom osobné motorové vozidlo značky L. Libra Combi a maloletý M. B. vozidlo podpálil, pričom J. G. dostal za to od odporcu I/ sumu 300,- Sk a M. B. 500,- Sk. Zhorením vozidla vznikla pre navrhovateľa škoda vo výške 211.429,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 14. 03.
2005 č.k. 1T 122/04-322, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 04. 2005 bol J. G. uznaný za vinného z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, ktorého výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 roka. Zároveň bola J. G. uložená povinnosť nahradiť poškodenému M. S. škodu vo výške 200.000,- Sk. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, Úradu justičnej a kriminálnej polície z 08. 09. 2004 ČVS: ORP-372/ OVK-LC-2004 bolo trestné stíhanie ml. C. K., stíhaného pre pokračujúci trestný čin poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona zastavené, lebo obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T 122/04 súd zistil, že v trestnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcami z odboru psychiatrie MUDr. T. Ď. a MUDr. E. R., pričom zo znaleckého psychiatrického posudku č. 112/2004 a č. 20/2004 z 23. 06. 2004 vyplýva, že odporca I/ v čase páchania trestného činu trpel duševnou poruchou chorobného charakteru
- obsedantne kompulzívnou poruchou. Z toho dôvodu mal ľahko zníženú schopnosť rozpoznávaciu, rozumová kontrola pudových a afektových prejavov bola narušená a mal vymiznutú ovládaciu schopnosť a ľahko zníženú schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nemohol toto konanie ovládať. Zo znaleckého psychologického posudku č. 40/2004 z 23. 06. 2004 znalca PhDr. J. C. vyplýva, že emočne je odporca I/ nezrelý, chýba mu potrebná stabilita, ľahko podlieha dojmom a okamžitým nápadom bez schopnosti domyslieť ich následky, rozumová kontrola pudových a afektových prejavov je závažne narušená, má zvýšený záujem o nezvyčajné a vzrušujúce zážitky, prítomná je schizoidná porucha osobnosti kombinovaná s nedostatkom emočnej stability s impulzívnymi prejavmi. Súdny znalec Ing. J. Ž. v znaleckom posudku č. 53/2004 z 18. 06. 2004 podanom v uvedenom trestnom konaní určil výšku škody na vozidle Lancia Libra SVSW 1,9 JTD bez evidenčného čísla ku dňu 07. 04. 2004 vo výške 211.429,- Sk. Z príjmového pokladničného dokladu z 27. 03. 2007 vyplýva, že E. B. zaplatila navrhovateľovi sumu 70.500,- Sk ako dlžnú časť za Lancia Libra a z príjmového pokladničného dokladu bez dátumu vyplýva, že J. G. zaplatil navrhovateľovi sumu 70.500,- Sk ako náhradu škody za motorové vozidlo Lancia Libra.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 422 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Súd pri svojom rozhodovaní vyhádzal z citovaných ustanovení zákona. Zodpovednosť všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a teda fyzických aj právnických osôb je upravená v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinené konanie zodpovedného subjektu. Ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 1T 122/2004, dňa 07. 04. 2004 vo V. K. na U. D. XX na základe návodu mladistvého C. K. J. G. a maloletý M. B. spôsobili navrhovateľovi škodu na motorovom vozidle vo výške podľa znaleckého posudku 211.429,- Sk. Vychádzajúc z vykonaného šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, príčinou vzniku škody bolo poliatie motorového vozidla benzínom J.O. G., jeho podpálenie maloletým M. B. a to na návod mladistvého C. K., odporcu I/. Potom na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 422 Občianskeho zákonníka, predmetom úpravy ktorého je zodpovednosť jednak maloletých a jednak tých, ktorí sú postihnutí duševnou poruchou. Pre záver o existencii zodpovednosti maloletých nie je relevantná veková hranica, ale ich schopnosť ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Ide teda o schopnosť rozumovú, zahrňujúcu v sebe predovšetkým schopnosť rozpoznať protiprávnosť zamýšľaného úkonu a zhodnotiť jeho dôsledky (intelektuálna stránka). Súčasne však musí byť splnená aj vôľová stránka spočívajúca v schopnosti ovládnuť svoje konanie, teda schopnosť rozhodnúť sa pre
určité konanie alebo od určitého konania upustiť. Len ak táto rozumová a vôľová zložka popri sebe navzájom existuje, možno u maloletého hovoriť o spôsobilosti k zavinenému protiprávnemu úkonu. Pre záver o existencii zodpovednosti osoby postihnutej duševnou poruchou zas nie je rozhodujúci či ide o fyzickú osobu ktorá je súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo o osobu v tejto spôsobilosti obmedzenú, pričom nie je rozhodujúce ani to, či u týchto osôb ide o poruchu trvalého alebo len prechodného charakteru. Aj v týchto prípadoch totiž platí hľadisko rozumovej a vôľovej schopnosti a ich súčasná danosť sa posudzuje individuálne v každom konkrétnom prípade. Podmienky existencie zodpovednosti týchto osôb za spôsobenú škody však musia byť splnené v čase uskutočnenia protiprávneho úkonu. Jednoznačne zo znaleckého posudku znalcov psychiatrov MUDr. T. Ď. a MUDr. E. R., ktorí podali znalecké posudky v trestnom konaní vyplynulo, že u odporcu I/ v čase uskutočnenia protiprávneho úkonu, teda v čase spáchania trestného činu, bola ľahko znížená schopnosť rozpoznávacia, rozumová kontrola pudových a afektových prejavov bola narušená a odporca I/ mal vymiznutú ovládaciu schopnosť a ľahko zníženú schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nemohol toto konanie v čase spáchania trestného činu ovládať. S ohľadom na vtedajší vek odporcu I/, konanie ku ktorému z jeho strany došlo a tomu zodpovedajúce vôľové, ovládacie a rozpoznávacie schopnosti ako vyplýva zo znaleckých posudkov, nie je u odporcu I/ daná zodpovednosť za vzniknutú škodu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporca I/ bol schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky a teda nepreukázal tak jeho pasívnu legitimáciu. Pokiaľ ide o odporcov II/ a III/ z vykonaného dokazovania bolo preukázané že títo ako rodičia a zákonní zástupcovia odporcu I/ nezanedbali náležitý dohľad nad ním, taktiež ani že by tento dohľad náležite nevykonávali. Pod náležitým dohľadom však nemožno rozumieť dohľad vykonávaný stále, nepretržite a bezprostredne, ale u maloletého treba prihliadnuť na jeho vek, celkové konanie, povahové vlastnosti a u osoby postihnutej duševnou poruchou zase na druh, intenzitu a rozsah jej ochorenia. Odporca I/ v čase spáchania skutku bol vo veku 16 rokov a jeho osobnosť bola vo vývine, pričom vykazoval prítomnosť miešanej poruchy osobnosti s kombináciou schizoidnej poruchy a emočne nestabilnej poruchy impulzívneho typu, pričom prognóza ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu k protispoločenskej činnosti je podmienená úspešnosťou ďalšej liečby obsedantne kompulzívnej poruchy. Odporcovia II/ a III/ zhodne potvrdili, že odporca I/ sa liečil na svoju nemoc, užíval pravidelne lieky, okrem toho boli neustále v kontakte telefonickom, dodržiaval určené pravidlá týkajúce sa jeho pobytu mimo ich bydliska, celkové správanie odporcu I/ bolo mierene, nebol agresívny, podľa znaleckých posudkov však bol emočne nezrelý a ľahko podliehal dojmom a okamžitým nápadom a jeho rozumová kontrola pudových a afektových prejavov bola závažne narušená. Podľa názoru súdu nebolo teda zistené, že by boli zodpovední za škodu odporcovia II/ a III/. Okrem toho mal súd za to, že rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 14. 03. 2005 č.k. 1T 122/2004-322, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 04. 2005 bola J. G. uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi M. S. škodu vo výške 200.000,- Sk, tento rozsudok predstavuje exekučný titul pre navrhovateľa. Okrem toho J. G. zaplatil navrhovateľovi sumu 70.500,- Sk a M. B. sumu 70.500,- Sk, spolu takto navrhovateľovi bola nahradená škoda vo výške 141.000,- Sk. Exekučný titul ktorý má navrhovateľ voči J.O. G. na sumu XX.0.000,- Sk po zaplatení sumy 70.500,- Sk naďalej činí sumu 129.500,- Sk, ktorú môže navrhovateľ voči J. G. vykonať. Preto potom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Preto potom súd rozhodol tak, že odporcom priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom vo výške 100%. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením o výške náhrady trov konania odporcov I/ až III/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na tunajšom súde písomne v troch vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.